Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-32-2023.pdf
PDF · 105.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/32/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: S. H., nar. X. X.. XXXX, trvale bytom X., právne zastúpený: JUDr. Dagmar Burdová, advokátka so sídlom W. I., K. XXXX, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10C/44/2021-192 zo dňa 21. septembra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo sporových strán k pozemku zapísanému ako parcela KNC č. 972 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 398 m2 pre k. ú. C. zapísané na LV č. XXX, zrušil a predmetný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že je povinný zaplatiť žalovanému z dôvodu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 943,33 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné a je to preukázané aj z listu vlastníctva č. XXX, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a to žalobca v podiele 2/3 a žalovaný v podiele 1/3. Medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Medzi stranami nebol sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho reálnym rozdelením nie je možné. Aj z vykonaného dokazovania, najmä katastrálnej mapy, fotodokumentácie pozemku, znaleckého posudku V.. C. Y. a výsluchu žalobcu mal za preukázané, že pozemok nie je reálne deliteľný s ohľadom na jeho výmeru, tvar a hospodárske využitie. Pozemok je spoločným dvorom k stavbám rodinných domov a hospodárskych budov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ako spoločný dvor je evidovaný aj v katastri nehnuteľností (kód spôsobu využívania pozemku 19). Iné osoby stavby v spoločnom dvore nevlastnia. Reálne využitie samotného pozemku zodpovedajúceho veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného je preto vylúčené. Predmetný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a uvedený spôsob vyporiadania je v súlade so zákonnými kritériami podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prihliadajúc najmä k veľkosti spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov a účelnému využitiu pozemku. Medzi stranami ostala sporná výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Žalobca v žalobe výšku náhrady odvodzoval zo znaleckého posudku V.. C. Y. č. 36/2019 a následne č. 40/2022. Žalovaný s výškou náhrady podľa znaleckého posudku č. 36/2019 nesúhlasil a k znaleckému posudku č. 40/2022
žiadne výhrady nevzniesol. Prvotne je potrebné uviesť, že znaleckým posudkom V.. C. Y. bola určená všeobecná hodnota konkrétneho pozemku, ktorý je predmetom sporu a znalec hodnotil pozemok po vykonaní jeho obhliadky, zistení jeho technického stavu a vyhodnotení všetkých ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú jeho cenu. Navyše v posudku č. 40/2022 bol zohľadnený aj aktuálny nárast cien nehnuteľností, keď cena za 1 m2 pozemku je v porovnaní s cenou určenou znaleckým posudkom č. 36/2019 vyššia o 1,67 eura, čo predstavuje približne 30 % pôvodnej ceny. Preto znalcom určenú hodnotu spoluvlastníckeho podielu na pozemku považoval za zodpovedajúcu výške primeranej náhrady. Pokiaľ žalovaný poukazoval na stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 30/97, tak uvedené stanovisko bolo prijaté pred účinnosťou vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ktorá v prílohe 3A bod 1 definuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností a stavieb ako výslednú objektivizovanú hodnotu nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosť i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Práve tieto kritéria umožňujú primeranú náhradu určiť spôsobom uvedeným v citovanom stanovisku Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ žalovaný predložil kúpne zmluvy a dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré mali byť uzavreté medzi ním a fyzickými osobami, poukázal na skutočnosť, že predmetom kúpnych zmlúv boli pozemky, ktoré sú určené na individuálnu bytovú výstavbu, teda pozemky s mimoriadnym záujmom o kúpu. Predmetom dohody bol pozemok evidovaný ako orná pôda, teda pozemok s úplne iným spôsobom využitia, ako parcela KNC č. 972. Zároveň ani jedna z kúpnych zmlúv, ktoré mali byť uzavreté medzi žalovaným a tretími osobami, nie je podpísaná ani datovaná, preto z nich nebolo možné ani ustáliť, v akom období boli uzavreté, resp. či k uzavretiu zmlúv s uvedeným obsahom skutočne došlo. Ponuky na webovej stránke predložené žalovaným sa týkali pozemkov s možnosťou výstavby rekreačnej chaty. Navyše nie je možné odvodzovať výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel z ceny požadovanej osobou zverejňujúcou inzerát na predaj nehnuteľnosti. Požadovaná cena vôbec nemusí vyjadrovať cenu, za akú sa reálne nehnuteľnosť predá. Pozemok KNC č. 972 nemožno využiť na iný účel, ako je využívaný aktuálne, t. j. ako spoločný dvor pre stavby vo vlastníctve žalobcu. Veľkosť, tvar a umiestnenie pozemku neumožňujú pozemok využiť na iný účel, najmä nie na zastavanie stavbou. Preto nie je možné za porovnateľnú cenu pre účely určenia primeranej náhrady považovať cenu pozemku určeného na zastavanie rodinného domu, resp. pozemku, na ktorom je možné postaviť rekreačnú chatu. Vychádzajúc z uvedeného uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu určenú v súlade so znaleckým posudkom V.. C. Y. č. 40/2022 vo výške 943,33 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodnosť povoliť žalobcovi uvedenú sumu uhradiť v splátkach po 200 eur mesačne preukázanú nemal najmä preto, že návrh na povolenie splácania v splátkach bol vykonaný až v záverečnej reči, pričom žalobca netvrdil žiadne dôvody, pre ktoré tak neurobil skôr. Tento návrh ani bližšie neodôvodnil a uviedol len, že je dôchodca. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď nemal preukázané žalovaným tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/12/2008, 4MCdo/2/2008. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva síce je sporom, v ktorom sa totožného práva môže domáhať každý z účastníkov hmotno-právneho vzťahu, čo však neznamená, že v spore úspešnej strane sporu by neprislúchal nárok na náhradu trov konania. Podľa ustálenej judikatúry v takýchto konaniach pri aplikácii § 257 CSP je potrebné zohľadniť aj to, či sa žalobca pred podaním žaloby na súd pokúsil vec vyriešiť mimosúdne, a či návrh mimosúdneho riešenia korešpondoval so žalobou. Mal preukázané, že žalobca už v roku 2019 žiadal žalovaného o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do jeho výlučného vlastníctva za náhradu a v roku 2020 už navrhoval aj výšku náhrady 723,33 eur určenú v súlade so znaleckým posudkom č. 36/2019. Uvedeným spôsobom si uplatnil nárok aj v podanej žalobe. Žalobe žalobcu bolo vyhovené, a pokiaľ bola určená výška primeranej náhrady v súlade so znaleckým posudkom 40/2022, t. j. vyššia ako uviedol žalobca v žalobe, nemalo to vplyv na skutočnosť, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu. Výška primeranej náhrady bola určená v súlade so znaleckým posudkom, ktorý bol z dôvodu uplynutého času od jeho vyhotovenia aktualizovaný v priebehu konania.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné vychádzať aj z trhovej hodnoty spornej parcely. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t. j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom
mieste a čase. V tejto otázke poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1676/2022, R15/99, 22Cdo/885/2001, 22Cdo/1927/2004. Rovnako poukázal na stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj 30/97 a má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal v rozpore s ustálenou judikatúrou výlučne zo záverov znalca a zároveň sa v odôvodnení rozsudku náležite nevyporiadal s dôkazmi, ktoré boli predložené zo strany žalovaného, čo malo za následok stanovenie neprimerane nízkej náhrady. Aj zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území podtatranskej obce C., v katastri nehnuteľností je evidovaná ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a teda nejedná sa o poľnohospodársku pôdu, pričom jej využitie na iný účel ako spoločný dvor je možné, a to aj vzhľadom na tvar pozemku a šírku (v najširšom bode pozemok meria cca 12 m). Možnosť využitia spornej nehnuteľnosti vidí aj vzhľadom na jej umiestnenie v lukratívnej rekreačnej lokalite pod Tatrami, napr. využitie pozemku na rozšírenie/ prístavbu rodinného domu, komerčné účely spojené s prenájmom nehnuteľností v turistickej lokalite. Z uvedených dôvodov má za to, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a zároveň vec nesprávne práve posúdil v časti týkajúcej sa určenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaného, keď sa obmedzil výlučne na závery znaleckého posudku č. 40/2022 predloženého žalobcom. Súd mu znalecký posudok č. 40/2022 zaslal 9.9.2022, a to bez výzvy s možnosťou vyjadrenia sa k novému predloženému dôkazu zo strany žalovaného. Zároveň sa nestotožňuje s názorom, že bolo vyhovené žalobe žalobcu, a preto mal žalobca úspech v celom rozsahu. Tiež sa nestotožňuje, že znalecký posudok č. 40/2022 je aktualizáciou pôvodného posudku 36/2019, keď posudok č. 40/2022 bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a nie vo veci aktualizácie, resp. dodatku k znaleckému posudku. Je možné vychádzať z domnienky, že žalobca si na základe argumentácie žalovaného uvedomil, že cena, za ktorú v žalobnom petite požadoval vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť, nie je primeraná, a preto dal vypracovať nový znalecký posudok. Preto sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu prináleží náhrada trov konania vo výške 100 %, nakoľko aj z rozsudku je zrejmé, že plne úspešný nebol z dôvodu, že pôvodný žalobný petit sa nezhoduje s výrokom súdneho rozhodnutia. Slovenský pozemkový fond predmetné konanie nezavinil, ani neinicioval, naopak, snaží sa pomáhať pri usporiadaní vlastníckych vzťahov. Predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nadobudol ako odúmrť na základe rozhodnutia v dedičskej veci po C. R. a hoci žalobca tvrdil, že pozemok bol vyplatený jeho starými rodičmi, nepredložil o tom žiadny dôkaz. Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou zriadenou zákonom, zapísanou v Obchodnom registri. Nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a povinnosti. Zisk nie je určený na rozdelenie jednotlivcom, ako je tomu v prípade obchodných spoločností a s finančnými prostriedkami hospodári podľa rozpočtu schváleného Vládou SR. V konaní zastupoval záujmy Slovenskej republiky, ktorá je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti. Predmetné konanie je potrebné vnímať ako nie štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť v naznačenom smere.
3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zotrváva na svojich doterajších stanoviskách predložených v listinnej aj ústnej forme. Prvostupňový súd v odôvodnení sa podrobne zaoberal skutkovým stavom a s jeho závermi sa plne stotožňuje. Od roku 2019 sa snažil o mimosúdne vyriešenie veci a žalovaný sa nevysporiadal so špecifickým inštitútom spoločného dvora a odmieta tak akceptovať výšku náhrady za svoj odstupujúci spoluvlastnícky podiel určenú znaleckým posudkom. V odvolaní žalovaný opakovane poukazuje na dopyt a ponuku na danom mieste a čase a obstaranie obdobnej veci, avšak je absurdné, aby pozemok, ktorý sa využíva ako spoločný dvor bol samostatne ponúknutý na predaj a rovnako je zrejmé, že mimo uvedených osôb o pozemok s predmetným využitím nie je žiadny záujem. Pozemky, ktoré sú predmetom prevodu vlastníctva na základe žalovaným predložených kúpnych zmlúv ani zďaleka nie sú obdobné spoločnému dvoru. Ide o dosť nepochopiteľný názor žalovaného, že druh pozemku ako zastavaná plocha a nádvorie má rovnakú cenu bez rozdielu, či sa jedná o pozemok určený na individuálnu výstavbu alebo spoločný dvor. Rovnako tvrdenie žalovaného, že sporný pozemok môže využiť na rozšírenie/prístavbu jestvujúceho rodinného domu, prípadne komerčné účely spojené s prenájmom nehnuteľností, je viac ako nereálne. Uvedeným konaním by si sám žalobca zamedzil prístup ku stavbám a pozemkom, ktoré spolu s predmetom sporu tvoria jeden celok a žalobca je ich výlučným vlastníkom. Znalecký posudok č. 40/2022 jasne uvádza, že sporný pozemok musí zostať voľný, využívaný na prechod a prejazd a nie je možné ho zastavať. Pritom samotný žalovaný nevzniesol žiadne námietky voči záverom predmetného znaleckého posudku. Znalecký posudok č. 36/2019 bol aktualizovaný z dôvodu, že súd rozhoduje o primeranej náhrade, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodnutia súdu. Preto domnienku žalovaného, že
dal vypracovať znalecký posudok z dôvodu, že si uvedomil neprimeranosť ceny, považuje za fabuláciu. Rovnako sa stotožňuje s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, keď už v roku 2019 sa snažil o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde svoj návrh primeranej náhrady za odstupujúci podiel žalovaného oprel o cenu určenú znaleckým posudkom 36/2019. Naproti tomu žalovaný ponuku žalobcu sústavne odmietal a svojím konaním tak prinútil žalobcu k podaniu žaloby a vyriešenia uvedenej právnej veci v súdnom konaní. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 379 a § 380 CSP a tento v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, podľa ktorého mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle súdnej praxe prezentovanej v stanovisku Cpj 30/97, nakoľko ide o súdnu prax vzťahujúcu sa k právnej úprave znaleckej činnosti týkajúcej sa určovania ceny veci platnej v tom čase. Vtedajšia právna úprava spočívala na určovaní ceny podľa cenových predpisov potierajúcich existenciu uznávaných trhových mechanizmov v spoločnosti. Tento nedostatok právnej úpravy pri určovaní ceny majetku bol preto korigovaný uvedenou súdnou praxou za účelom objektívneho zistenia všeobecnej ceny veci pri rešpektovaní ústavne zaručenej zásady rovnosti v právach, keď súdy napriek znaleckému posudku mali za úlohu prihliadať aj na informácie o predaji porovnateľných vecí v rozhodnom čase a mieste, hoci na vyriešenie otázky porovnateľnosti, najmä nehnuteľností, sú zrejmé potrebné odborné znalosti. Uvedený nedostatok predchádzajúcej právnej úpravy znaleckého zisťovania ceny majetku je v súčasnej dobe odstránený vyhláškou č. 492/2004 Z. z., podľa ktorej metódy znaleckého určenia hodnoty majetku nepochybne zohľadňujú aj existenciu uznávaných trhových mechanizmov v spoločnosti a v tomto smere znalcov metodicky usmerňujú. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenia tejto vyhlášky nie sú v rozpore s Ústavou SR aj s poukazom na vyvrátiteľnú právnu fikciu súladu právnych predpisov s Ústavou. Preto súd prvej inštancie pre potrebu zisťovania všeobecnej ceny nehnuteľnosti v súlade s § 209 CSP vychádzal zo súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom spĺňajúceho náležitosti znaleckého posudku. Navyše ak žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal inú hodnotu spornej nehnuteľnosti. 7. Nie je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevyhodnotil ním predložené dôkazy, a to kúpne zmluvy, ako aj ponuky realitných kancelárií, keď s uvedenými listinnými dôkazmi sa náležite vysporiadal v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaný iné relevantné dôkazy na stanovenie primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel nepredložil ani neoznačil. Ním označené kúpne zmluvy neboli dátované, ani podpísané účastníkmi zmluvy, a rovnako aj ponuky z realitných kancelárii sa týkali iného charakteru nehnuteľností, ktoré boli určené jednak na bytovú výstavbu alebo chatovú výstavbu. KNC parc.č. 972 v podielovom spoluvlastníctve sporových strán tvorí spoločný dvor k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a aj znalec sa vyjadril, že sporná nehnuteľnosť s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu tvoria funkčný celok, prístupný z asfaltovej komunikácie, parcela tvorí voľné nádvorie, prístup k dvom rodinným domom, dvom hospodárskym budovám a záhrady, preto musí zostať voľná, využívaná na prechod a prejazd, nie je možné ju zastavať. Rovnako z pripojenej katastrálnej mapy a priloženej fotodokumentácie je jednoznačne zrejmé, že sporný pozemok nie je možné inak využiť, ako iba doposiaľ spoločný dvor a prístup k nehnuteľnostiam žalobcu, nie je samostatne scudziteľný. Preto námietka žalovaného, že „nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území podtatranskej obce C., v katastri nehnuteľností je evidovaná ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a teda nejedná sa o poľnohospodársku pôdu, pričom jej využitie na iný účel ako spoločný dvor je možné“ je irelevantná.
8. K námietke, že znalecký posudok č. 40/2022 bol žalovanému doručený dňa 9.9.2022 bez výzvy na vyjadrenie odvolací súd udáva, že žalovaný mal možnosť v dostatočnom predstihu pred pojednávaním dňa 21.9.2022 (na ktorom bol predmetný znalecký posudok oboznamovaný) sa s obsahom tohto znaleckého posudku oboznámiť, avšak žalovaný sa predmetného pojednávania nezúčastnil a k znaleckému posudku sa ani písomným spôsobom nevyjadril a nenamietal jeho obsah.
9. Navyše žalovaný v odvolaní ani neuvádza, aká konkrétna výška by mala byť stanovená ako primeraná náhrada za odstupujúci spoluvlastnícky podiel, len v závere uvádza, že navrhuje prípadne napadnuté rozhodnutie zmeniť „v naznačenom smere“ bez bližšej konkretizácie, ako by mal súd rozhodnúť a uvedené nevyplýva ani z obsahu celého odvolania.
10. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s úspechom strán v konaní v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania. Predmetné konanie je klasické sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada úspechu pri priznaní nároku na náhradu škody, bez rozdielu kto je sporovou stranou v konaní. So záverom súdu prvej inštancie, že na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca preukázal, že pred podaním žaloby na súde sa snažil so žalovaným mimosúdne dohodnúť, čo bolo neúspešné. Zároveň i keď zo znaleckého posudku č. 40/2022 nevyplýva, že sa jedná o aktualizáciu pôvodného znaleckého posudku č. 39/2019, z obsahu tohto znaleckého posudku ako aj zo správania sa žalobcu je možné uzavrieť, že sa jednalo o stanovenie novej všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti vzhľadom na odstup času, odkedy sa žalobca snažil dohodnúť so žalovaným.
11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Odvolací súd na danú vec neaplikoval ustanovenie § 257 CSP s poukazom na dôvody uvádzané súdom prvej inštancie ako aj na dôvody v bode 10. tohto odôvodnenia.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)