Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/16/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného I. F. C.,., so sídlom I. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, proti povinným: 1/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX J. Y. L., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX J. Y. L., 3/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX J. Y. L., o vymoženie 3.340,15 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -45 zo dňa 21. septembra 2017, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie priznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , , , , čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , , , , zákona č. Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 04.02.2013 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 21.01.2016 oprávnený doručil súdu prostredníctvom súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučným titulom v predmetnom prípade je rozhodcovský rozsudok, č.k. RK- XXX/XX-MK zo dňa XX.XX.XXXX, vydaný K.. N. R., rozhodcom rozhodcovského súdu so sídlom v P.. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v „úverových podmienkach úverovej zmluvy“, podľa ktorej vzniknuté spory budú rozhodované jediným rozhodcom.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Cieľom

rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Súd prvej inštancie zastával názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Poukázal na to, že povinní mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rovnako ani miesto konania zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (sídlo rozhodcu na druhom konci republiky) a o poučení spotrebiteľov o rozdiele medzi súdnym a rozhodcovským konaním niet ani zmienky. Doložka nebola „dojednaná“ tak, aby jej spotrebitelia porozumeli, aby bol s jej obsahom a jej významom uzrozumení. Dojednanie spočívalo v tom, že dodávateľ dal spotrebiteľom zmluvu a obchodné podmienky, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka, iba podpísať. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľom bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú im poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernica 93/13/ EHS. Teda na základe uvedeného dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebitelia ňou nie sú viazaní a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, preto exekúciu ex offo zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi v tomto konaní vznikol nárok na náhradu trov exekúcie, avšak doposiaľ si ich neuplatnil. V zmysle citovaných ustanovení zákona o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia, pokiaľ si ich súdny exekútor uplatní.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu. Za podstatnú vadu a nedostatok napádaného rozhodnutia považuje fakt, že exekučný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia vychádzal z toho, že v exekučnom konaní je vymáhaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej postavenie povinného posúdil ako spotrebiteľské a svoj záver neodôvodnil vykonaným dokazovaním, zistenými skutočnosťami a ani právnym posúdením. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia sa prvoinštančný súd nezaoberal doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a ani žiadnou predloženou listinou spolu s uvedeným doplnením. Pritom závery na základe ktorých rozhodol o zastavení exekúcie spája práve s tým, že by malo ísť o spotrebiteľskú vec. Spôsob a dôvody ako k takému záveru dospel sa v uznesení neuvádzajú a sú nezistiteľnými. Rozhodnutie tak považuje za zmätočné, arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, či sa súd doplnením návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.01.2016 vôbec zaoberal. Rozhodnutie súdu považuje za nezákonné a arbitrárne, pretože súd sa nezaoberal ani jeho tvrdeniami v doplnení návrhu a ani predloženými dôkazmi. Je nesporné, že predložil také dôkazy, ktoré sú na preukázanie vlastného vzťahu s povinnými dostačujúce. Opakovane zdôraznil, že zmluva o revolvingovej pôžičke bola uzatvorená s povinným 1/ ako podnikateľom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Tvrdenie o spotrebiteľskej povahe zmluvy nemá oporu v žiadnom dôkaze v exekučnom spise. Ďalej poukázal na spôsob prideľovania IČO fyzickým osobám, čo nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného 1/ pri jej uzatváraní. Rovnako namietal, že súd neprihliadol ani na skutočnosť, že zmluva neobsahuje ani náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by mohol súd vyvodiť záver, že ide o spotrebiteľský úver. Postup a záver súdu, ktorý považoval povinného 1/ za spotrebiteľa a zmluvný vzťah za spotrebiteľský, je založený na neúplne a nepresne ustálenom skutkovom stave a jednostrannom a neúplnom vyhodnocovaní predložených dôkazov. Poukázal na to, že už len zo samotného označenia povinného 1/ v zmluve vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Napriek tomu, že z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a

predložených dôkazov jednoznačne vyplýva nespotrebiteľský charakter zmluvy, nebol ani len vyzvaný na preukázanie vytýkaných skutočností, ale súd rozhodol len paušálnym spôsobom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať ani povinných 2/ a 3/ za spotrebiteľov, pretože títo poskytli zabezpečenie za podnikateľský úver, čo nie je spotrebiteľským vzťahom, pretože im neboli poskytnuté peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemožno zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že je neprijateľnou podmienkou. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby zaviazal povinných zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia, vrátane DPH.

7. Povinní a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. K námietke oprávneného, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadnu skutočnosť na základe ktorej postavenie povinného 1/, resp. povinných posúdil ako spotrebiteľské odvolací súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž vyplýva, že súd prvej inštancie v bode 9. svojho odôvodnenia uviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uvedených záverov potom ďalej aplikoval na predmetný prípad ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

12. K námietke oprávneného týkajúcej sa nespotrebiteľského charakteru vzťahu vzniknutého medzi ním a povinnými na základe uzatvorenej zmluvy o revovingovom úvere odvolací súd uvádza, že v zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi oprávneným a povinnými je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinní ako spotrebitelia osobitne nevyjednali a nemali ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v ( a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľmi, ktorí prijímajú úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny

vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť povinných ako spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

13. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že na splnenie podmienok exekúcie je potrebné prihliadať v každom okamihu exekúcie (porovnaj napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“) Z uvedeného dôvodu sa preto súd prvej inštancie správne zaoberal zisťovaním, či v predmetnom prípade boli splnené zákonné podmienky pre poverenia súdneho exekútora na vykonávanie exekúcie (pozri tiež a ).

14. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

15. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebitelia osobitne nevyjednali. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

16. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 SR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zastavenie exekúcie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

17. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného .

18. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

19. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. (Pozri uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51)

20. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (J. Y. L. - P.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

22. V predmetnom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je potrebné prihliadať v každom okamihu exekúcie (porovnaj napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

24. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, preto uznesenie v súlade s ust. a ako vecne správne potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinným a súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im priznané neboli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).