Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-173-2012.pdf
PDF · 87.34 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-8Er/173/2012
Uznesenie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v exekučnej veci oprávneného: BPT LEASING, a.s., IČO: 31357814, so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Západný rad 39, 811 04 Bratislava, proti povinnej: Vlasta Petrovičová, IČO: 45020329, miesto podn. 991 24 Dolné Plachtince 199, zast.: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, pre výkon exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, o vymoženie 52.282,64 EUR, takto
rozhodol:
Súd návrh povinnej na čiastočné zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom , pod sp. zn. EX 15/12 z a m i e t a .
Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom , pod sp. zn. EX 15/12 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 31.05.2012 doručila povinná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu návrh na čiastočné zastavenie exekúcie. V návrhu na čiastočné zastavenie sa povinná vyjadrila, že súdny exekútor vykonal kroky smerujúce k zabezpečeniu majetku povinnej a v ich rámci boli zablokované peňažné prostriedky na účte, ktorým disponuje povinná, vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: 0392638096/0900. Keďže povinná podniká ako samostatne hospodáriaci roľník, v súvislosti s jej činnosťou, jej boli poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu na základe rozhodnutia č. 500/2525/15600/2011 zo dňa 07.02.2012 vydaného Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, so sídlom Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava a peňažné prostriedky z dotácie zo štátneho rozpočtu sú uložené na vyššie uvedenom účte.
Povinná poukazuje na ustanovenie § 61a ods.1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná, ustanovenie § 57 ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, ustanovenie § 102 Exekučného poriadku, podľa ktorého predpisy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú použitie pohľadávok právnických osôb z účtu v banke na iný než určený účel, nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky z účtu v banke. Podľa názoru povinnej s prihliadnutím na ustanovenie § 8 ods.10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov 14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie,
o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20 ods. 2, preto považuje exekúciu v časti, v ktorej postihuje tieto peňažné prostriedky, za neprípustnú a preto ju nemožno vykonať.
Povinná prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podala tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 návrh na zastavenie exekúcie. Podľa právneho názoru povinnej v rozhodcovskom konaní došlo k podstatnému porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, rozhodcovský rozsudok je nezákonný, čo má za následok nezákonnosť plnenia, ktoré bolo rozhodcovským rozsudkom povinnej uložené. Nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi rozhodcovského konania a porušenie zásady rovnosti účastníkov vytvára postup rozhodcovského súdu pri riešení sporných skutočností medzi účastníkmi, a to: 1.) posúdenie opodstatnenosti a oprávnenosti odstúpenia oprávneného od zmluvy, 2.) posúdenie otázok vzniku škody, jej výšky a 3.) posúdenie naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú si oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil.
Pokiaľ ide o posúdenie opodstatnenosti a oprávnenosti odstúpenia oprávneného od zmluvy, povinná namieta, že rozhodcovský súd prevzal tvrdenia oprávneného bez unesenia dôkazného bremena oprávneným. Oprávnený nemal právo odstúpiť od zmluvy a jeho odstúpenie od zmluvy bolo predčasné a neopodstatnené a je zrejmé, že neúčinné. V časti kde povinná namieta vznik škody a jej výšky uvádza, že finančný výnos oprávneného uplatnený ako ušlý zisk považuje za sporný. Problematické je vyčíslenie požadovaného finančného výnosu, keďže v spomínanom predpise splátok, vo výzve na zaplatenie zo dňa 14.9.2011, záhlaví žaloby o zaplatenie je uvedená suma ušlého zisku vo výške 51 282 €, v petite žaloby si oprávnený uplatnil sumu 52 282,64 €, čo je suma v rozpore s odôvodnením a nejde podľa názoru povinnej o chybu v písaní či počítaní. Povinná tiež tvrdí, že zmluva ani VZP neobsahujú dohodu o výške úrokov ani o spôsobe určenia týchto úrokov, dohodu o finančnom výnose oprávneného, ročnú percentuálnu mieru nákladov ani iné náležitosti, z ktorých by bolo možné odvodiť spôsob určenia finančného výnosu oprávneného. Dané konanie považuje povinná za konanie v hrubom rozpore so zmluvou, platným právom a zásadami poctivého obchodného styku a výšku finančného výnosu resp. ušlého zisku vo všeobecnosti za neurčiteľnú. Povinná v návrhu na zastavenie namietla aj naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú si oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Podľa jej názoru v rozhodcovskom konaní nebol preukázaný (a ani preukazovaný) žiaden z predpokladov zodpovednosti za škodu, rozhodcovský súd sa nezaoberal preukázaním miery zodpovednosti povinnej. Rozhodcovský súd v rozsudku porušil ustanovenia § 31 ods.3 a 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy nevzal do úvahy platné právo ani zásadu poctivého obchodného styku a vydal rozhodnutie, ktoré svojim obsahom hrubo odporuje zákonu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal Okresný súd Bratislava I za to, že je potrebné rozhodcovský rozsudok ako aj samotné rozhodcovské konanie preskúmať a pred rozhodnutím súdu vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku odložiť vykonateľnosť predmetného rozsudku. Povinná v návrhu poukázala aj na judikatúru Ústavného súdu SR, a to uznesenie z 22. 4.2010, sp.zn. I. ÚS 150/2010 , kde bolo konštatované, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní príslušný exekučný súd na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku (povinného), exekučné konania zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania, ktoré odporuje dobrým mravom. Tiež dáva do pozornosti niektoré rozhodnutia všeobecných súdov, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.02.2010, sp.zn. 10CoE/5/2010 , v zmysel ktorého ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní má povahu špeciálnej úpravy nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k § 57 Exekučného poriadku a uznesenie Krajského súdu Prešove zo dňa 31.03.2011, sp. zn. 6CoE/64/2010 , ktoré okrem iného konštatuje, že dôvodmi "zastavenia" exekúcie sú tiež prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne neprípustná (zakázaná).
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17), b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd pri rozhodovaní vychádzal v vyššie uvedených ustanovení zákona. Súd zistil, že v posudzovanej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o finančnom lízingu 1574/11 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2247/11 zo dňa 22.02.2012, právoplatný dňa 17.2.2012 a vykonateľný dňa 21.02.2012, vydaný Mgr. Andrejom Gundelom, rozhodcom pri Rozhodcovskom súde v Bratislave. Tunajší súd na návrh oprávneného poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie 52 282,64 € s príslušenstvom, na základe vyššie uvedeného exekučného titulu.
Pokiaľ povinná v návrhu na čiastočné zastavenie namieta rozpor so zákonným postupom súdneho exekútora, ktorý mal zablokovať účet povinnej, na ktorom sa mali nachádzať dotácie zo štátneho rozpočtu činnosť povinnej, ktoré sú v zmysle § 61a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy z exekúcie vylúčené, súd poukazuje na príkaz exekútora banke, v ktorom tento prikázal banke, aby "po doručení tohto príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného, ktorý mu vediete Vašou bankou, okrem prostriedkov na účtoch, ktoré sú účelovo viazané, sú dotáciami zo štátneho rozpočtu, resp. fondov Európskej únie a tieto nepodliehajú exekúcii podľa osobitného predpisu...", a teda exekučný súd má za to, že súdny exekútor v procesnom postupe nepochybil a jasne vyjadril v exekučnom príkaze ako sa má exekúcia vykonať a ktoré finančné prostriedky nemajú byť exekúciou postihnuté (č.l. 96a spisu), preto súd návrh na čiastočné zastavenie exekúcie zamietol.
Exekučný súd zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, nakoľko podstatou poverenia pri vykonávaní exekúcie nie je skúmanie oprávnenosti uplatneného nároku. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom, je exekučný súd viazaný a neprislúcha mu meniť konkrétne uloženú povinnosť v tomto rozhodnutí.
Pre účely preskúmavanej veci treba uviesť, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. ). Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z.z. (a to aj z dôvodu namietaného porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ).
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p. , v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.
Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.
Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. , je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku.
Pokiaľ ide o argumenty povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v 45 ods. l písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že objektívna nemožnosť, plnenie právom nedovolené a rozpor s dobrými mravmi sú viazané na plnenie a nie iba na to, či boli porušené predpisy rozhodcovského konania, porušená zásada rovnosti účastníkov a postupu rozhodcovského súdu; nie každá skutočnosť hodnotená ako porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nezákonnosť rozsudku spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, či je objektívne nemožné alebo právom nedovolené; len tieto zákonné dôvody umožňujú zastaviť exekučné konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.