Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/60/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. Z., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. XXX., 2/ M. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. XXXX, 3/ L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K. XX., 4/ M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O., 5/ V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., 6/ V. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Iveta Mikulová, advokátka so sídlom W. XX/X, XXX XX E., proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jana Veľas Hlucháňová, advokátka so sídlom J. XXX, XXX XX Z., v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -298 zo dňa 16. januára 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcom v rade 1/ až 6/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosť, a to pozemok CKN parc. č. 1437, trvalý trávnatý porast o výmere 792 m2 zapísaný Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. a obec O., okres Z., patrí do dedičstva po poručiteľovi W. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XXX. Určil, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že bola splnená podmienka účasti všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov po poručiteľovi W. B. v zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 27.1.1972 (poznámka odvolacieho súdu správne malo byť dňa 28.02.2008/ (dedičia - M. B., V. Z. a V. Y.) a uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. , zo dňa 5.11.2021 v dedičskej veci po poručiteľovi M. B. (dedičia - F. Z., M. B., L. B. a M. B.). Zároveň mal zato, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Prejednávaná žaloba o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, spĺňa požiadavky existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení podľa (ďalej aj „“), pretože určovací výrok rozhodnutia súdu bude podkladom pre dodatočné konanie o dedičstve týkajúce sa takéhoto majetku poručiteľa. Domáhať sa zmeny údajov v katastri nehnuteľností môžu žalobcovia iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra nehnuteľností. Vychádzal zo zistenia, že z aktuálneho LV č. XXXX pre k. ú. O. je preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je v celosti žalovaný titulom kúpnej zmluvy V114/2019 a R254/2019 - žiadosť o zápis GP č. 36418897-71/2019-636/2019 (pôvodne EKN parc. č. 512/1). Z LV č. XXXX ku dňu 5.6.2017 je zrejmé, že vlastníkmi spornej EKN parc. č. 512/1 boli právni predchodcovia strán sporu, a to N. B.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a V. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, každý v podiele 1-ice, pričom ako titul nadobudnutia je uvedený komasačný hárok č. XXX, rozhodnutie o schválení ROEP. Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D992/71 zo dňa 27.1.1972 po poručiteľke N. B. bolo preukázané, že zákonnými dedičmi boli jej manžel V. B. a deti W. B., O. H. a V. B.. Dedičstvo nadobudol W. B., a to cca 1,10 ha poľnohospodárskej pôdy v súkromnom úžitku, pričom predmetom bola aj parcela m. č. 512/1, ktorá sa podľa tohto rozhodnutia mala v celosti zapísať v EN na W. B.. Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D208/73 zo dňa 21.9.1973 po poručiteľovi V. B. je zrejmé, že zákonnými dedičmi boli jeho deti W. B., O. H. a V. B., pričom dedičstvo nadobudol W. B., a to 0,7 ha poľnohospodárskej pôdy v súkromnom úžitku a les v úžitku Štátnych lesov s tým, že bolo konštatované, že prepis ohľadne ostatných parciel bol prevedený v dedičskej veci po N. B.. Notárskou zápisnicou N59/2019, zo dňa 30.1.2019 notár JUDr. Ľubomír Kojtal osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k spornému pozemku EKN parc. č. 512/1 v prospech O. H. na základe neformálnej darovacej zmluvy uzatvorenej a napísanej na základe zápisnice o darovaní nehnuteľnosti zo dňa 25.6.1965 na MNV O., ktorou mali N. B. a V. B. darovať svojmu synovi V. B. parcelu č. 512/1 o výmere 794 m2 za jeho starostlivosť o rodičov. Z fotokópie zápisnice o darovaní nehnuteľnosti (osvedčenej notárom JUDr. Ľubomírom Kojtalom zo dňa 23.1.2019, že doslovne súhlasí s predloženým originálom) vyplýva, že táto mala byť napísaná 25.6.1965 na MNV v O. z príležitosti o darovaní nehnuteľnosti za prítomnosti N. B. a V. B., podľa ktorej obsahu sa toho dňa dostavili hore uvedené stránky a požiadali zástupcu MNV o spísanie zápisnice o darovaní nehnuteľnosti, ktorá má slúžiť ako úradný doklad nasledovne: „Darujúci rodičia B. N. a B. V. darujú svojmu synovi B. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX parcele 512/1 o výmere 794 m2 za jeho starostlivosť o svojich rodičov. Darujúci prehlasujú, že na uvedenú parcelu v tejto zápisnici nemá iný nárok, ani ich nastávajúci dedičia. Pravdivosť potvrdzujú zainteresované stránky, ako aj zástupcovia MNV.“ Listinu mali podpísať darcovia a zástupca MNV, ktorý ju opatril pečiatkou a nie je na nej podpis obdarovaného. Z vyjadrenia obce O. 30.1.2020 však vyplýva, že poverenou pracovníčkou obecného úradu boli prekontrolované zápisnice a listiny z roku 1964 - 1967 ohľadne archivácie zápisnice o darovaní nehnuteľnosti zapísanej 25.6.1965 so záverom, že takáto listina sa v archíve obce nenachádza a obsah zápisnice štýlovo ani obsahovo nezodpovedá zápisniciam v uvedenom období (od roku 1964). Zo zápisnice napísanej na MNV v O. 22.3.1989 z príležitosti o vzdaní sa nároku na parc. č. 512/1 o výmere 794 m2 vyplýva, že pri jej spísaní mali byť prítomní W. B. aj V. B., kde mal W. B. vyhlásiť, že v dedičskom rozhodnutí D992/71 mu bola neoprávnene zapísaná parcela, ktorá mu nepatrí, lebo matka N. B. darovala túto parcelu za svojho života bratovi V. B. zápisnicou z 25.6.1965 s tým, že na túto parcelu nemajú nárok ani jeho dedičia. Zápisnica mala byť podpísaná W. a V. B. a je opatrená sčasti nečitateľnou pečiatkou MNV O. a nečitateľným podpisom, zrejme zástupcu MNV. Listina bola predložená ako overená kópia notárom Mgr. Andreou Gärtnerovou 18.2.2020. Darovanie je dvojstranným právnym úkonom, pričom darovacia zmluva, ktorá sa týkala nehnuteľnosti musela byť v čase spísania spornej „Zápisnice o darovaní nehnuteľnosti“ zo dňa 25.6.1965 uzavretá v písomnej forme a účinnosť nadobúdala až registráciou štátnym notárstvom. Z obsahu predmetnej Zápisnice však vyplýva, že účastníkmi mali byť len N. a V. B. a obdarovaný V. B. na tomto úkone nebol prítomný a zápisnicu ani nepodpísal. Preto nespĺňa náležitosti darovacej zmluvy a nespĺňala by ani žiadne účinky pre absenciu jej registrácie štátnym notárstvom. Preto nedošlo k prevodu vlastníctva spornej nehnuteľnosti na syna V. B. za života N. B. a V. B.. Tomuto záveru zodpovedá aj skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľke N. B. a aj v dedičskom konaní po V. B.. Pritom údajnému darcovi V. B. a obdarovanému V. B. ako dedičov po N. B. musel byť obsah dedičského rozhodnutia známy. Parcela č. 512/1 bola predmetom dedičstva po poručiteľke N. B., a hoci v čase smrti táto bola vlastníčkou len polovice spornej nehnuteľnosti, z obsahu dedičského rozhodnutia po poručiteľovi V. B. prepis ohľadne ostatných parciel bol prevedený v dedičskej veci po N. B., teda W. B. druhú polovicu spornej nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi V. B.. Nasvedčuje tomu, že v oboch dedičských konaniach predmetom dedičstva bol roľnícky podnik, ktorý po oboch poručiteľoch nadobudol ich syn W. B. s povinnosťou vyplatiť ostatných dedičov. Preto dospel k záveru, že v čase smrti poručiteľ W. B. bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Zaoberal sa tým, či u právnej predchodkyne žalovaného, O. H. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť by zakladala nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného. O. H., ako aj V. B. nemohli nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko nebol daný jeden z predpokladov, a to oprávnenosť držby - dobrá viera, že mu/jej nehnuteľnosť patrí vzhľadom na skutočnosť, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním mala byť zápisnica o darovaní nehnuteľnosti z 25.6.1965, ktorá nespĺňa náležitosti darovacej zmluvy a žalobcovia relevantne spochybnili jej pravosť. Nemal bez pochybnosti preukázané, že sporná zápisnica z 25.6.1965 je autentický dokument, o ktorý by sa mohla opierať dobrá vôľa O. H., resp. V. B., že jej/jemu sporná

nehnuteľnosť patrí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R74/2015 a R75/2015. Žalobcovia autentičnosť dokumentu popierali aj s poukazom na trestné konanie vedené voči O. H. pod sp. zn. , v ktorom konaní rozsudkom zo dňa 17.07.2014 schválil Okresný súd Žilina dohodu o vine a treste a obvinenú uznal za vinnú na tom skutkovom základe, že ako splnomocnená osoba svojim synom V. H. plnou mocou platnou do odvolania na zastupovanie v právnych veciach zo dňa 17.05.2011 predložila na Katastrálnom úrade v Bytči dňa 26.06.2013 Notársku zápisnicu č. N165/2013 vyhotovenú notárkou JUDr. Alenou Hromkovou zo dňa 26.06.2013, predmetom ktorej zápisnice bolo osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam M. W., pričom nadobudnutie sporných pozemkov O. H. deklarovala sfalšovaným písomným vyjadrením M. W. o nenárokovaní si vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam vypracovaným dňa 11.02.2013 v O., a týmto konaním vznikla škoda M. W.. O. H. bola uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa , , prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa . Na základe toho dospel k záveru, že žalobcovia tvrdenými skutočnosťami relevantne spochybnili pravosť spornej zápisnice z 25.06.1965, pričom v konaní nemal preukázaný opak. Originál spornej zápisnice žalovaný nepredložil, hoci ňou O. H., jeho babka, mala disponovať v roku 2019, a tento sa nenachádza ani v archíve obce O. a podľa vyjadrenia obce O. štýlovo ani obsahovo nezodpovedá zápisniciam vyhotovovaným obcou v rozhodnom období. Spornosť zápisnice vyvoláva aj skutočnosť, že N. B. a V. B. darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N-479/67, NZ-656/67 zo dňa 06.10.1967 darovali svojmu synovi W. B. tam špecifikované nehnuteľnosti (teda necelý rok a pol po tom, ako mala byť spísaná sporná zápisnica 25.06.1965), ktorého úkonu boli účastní tak darcovia ako aj obdarovaný, túto zápisnicu podpísali, a tento právny úkon štátne notárstvo registrovalo 31.10.1967. Takže minimálne v tomto čase im ako darcom musel byť tento zákonný postup známy a ak by bolo skutočne ich vôľou spornú nehnuteľnosť darovať svojmu synovi V. B., boli by takto postupovali a sporná nehnuteľnosť by nebola predmetom dedičstva po poručiteľke N. B.. Podľa rovnako prihliadal aj na trestné konanie vedené voči O. H., keď je viazaný tým, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku. Trestné stíhanie O. H. samo o sebe nezakladá záver o sfalšovaní spornej zápisnice z 25.06.1965, avšak spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami vyvoláva objektívne pochybnosti o jej pravosti aj s poukazom na skutočnosť, že sa O. H. v súvislosti s osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam už dopustila konania spočívajúcom v predložení sfalšovaných listín majúcich preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Tieto pochybnosti tiež umocňuje skutočnosť, že až v prejednávanej veci žalovaný predložil zápisnicu z 22.03.1989 (vyhlásenie W. B. týkajúceho sa dedičského konania po poručiteľke N. B., že sporná parcela mu nepatrí, lebo ju N. B. darovala synovi V. B.), pričom táto napriek skutočnosti, že sa týkala spornej nehnuteľnosti, nebola predložená notárovi pri osvedčovaní vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, a tento listinný dôkaz trpí obdobnými nedostatkami ako zápisnica z 25.06.1995 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť 1965). Opätovne nejde o originál predmetnej listiny a charakter listiny zodpovedá spôsobu spáchania trestného činu falšovania úradnej listiny, za ktorú už bola O. H. právoplatne odsúdená. Táto zápisnica nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva W. B. smrťou N. B. a V. B.. Dobromyseľnosť O. H., resp. jej právneho predchodcu V. B. vylučuje aj to, že ako dedičom v dedičskom konaní po N. B. im musela byť známa skutočnosť, že predmetom dedenia bola i sporná nehnuteľnosť, ktorú v dedičskom konaní nenamietali. Rovnako nebola preukázaná ani oprávnenosť držby z hľadiska nakladania s vecou a žalovaný síce tvrdil užívanie spornej nehnuteľnosti V. B., resp. O. H., avšak uvedené nepreukázal. Naopak, žalobcovia predložili čestné prehlásenia O. N. a W. N., obe úradne osvedčené, z obsahu ktorých vyplýva, že sporný pozemok užíval V. B. s manželkou N. a ich synom W. B., ktorý rodičov dochoval a pochoval a po smrti W. B. od roku 2007 nepretržite užíval jeho syn M. B. do roku 2018. Zároveň vyhlásili, že V. B. so svojou manželkou sa o rodičov nikdy nestarali a neopatrovali ich, lebo sa museli od svojho syna V. B. odsťahovať k synovi W. B., s ktorým spoločne žili až do svojej smrti. Vierohodnosť prehlásení žalovaný nenamietal. V konaní nebol tvrdený ani preukázaný taký vzťah uvedených osôb, ktorý by vyvolával pochybnosti o vierohodnosti ich čestných prehlásení. Naopak, žalobcovia namietali vierohodnosť svedkov vydržania vlastníckeho práva O. H., a to W. N. a pána W., argumentujúc ich príbuzenským vzťahom s O. H. (jej zaťovia). Vzhľadom na ich príbuzenský vzťah s O. H. súd nepovažoval ich čestné prehlásenia za dôkazné prostriedky takého charakteru, ktoré by boli spôsobilé preukázať žalovaným tvrdenú dobromyseľnosť O. H..

Pokiaľ žalobcovia navrhli výsluch svedkov, svedok Z. W. sa nevedel vo veci objektívne vyjadriť a ostatní svedkovia sa na pojednávanie nedostavili. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní upustila od návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne O. N., ktorej zdravotný stav nedovoľoval realizáciu jej výsluchu a W. J. sa na pojednávanie napriek predvolaniu nedostavila. U svedkov W. N. a L. Q. navrhla právna zástupkyňa žalobkyne ich výsluch vykonať písomne argumentujúc ich nepriaznivým zdravotným stavom. S poukazom na skutkový stav, doteraz vykonané dokazovanie a na hospodárnosť konania, tieto návrhy zamietol. Žalovaný okrem predložených listinných dôkazov nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. O trovách konania rozhodol s poukazom na .

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobu vo veci samej žalobcovia odôvodnili s poukazom na údajný vlastnícky vzťah N. B. k spornej parcele, avšak z výpisu listu vlastníctva ku dňu 05.06.2012 vyplýva, že N. B. bola vlastníčkou v podiele 1/2. Dedičské rozhodnutie po N. B. č. D 992/71 je v celkom zjavnom rozpore s obsahom evidencie katastra nehnuteľností, nakoľko menovaná v čase svojej smrti nebola výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely. Žalobcovia tieto rozpory nijako presvedčivo nezdôvodnili a len súd vlastnou iniciatívou uvedené doplnil. Týmto závažným rozporom sa nijako osobitne nezaoberal a uspokojil sa s vlastným vysvetlením, že je postačujúce, že W. B. dedil aj nehnuteľný majetok po svojom otcovi V. B.. Takéto vysvetlenie ale nemá oporu v skutkových tvrdeniach žalobcov. W. B. nikdy nesvedčil žiadny dedičský nadobúdací titul k pozemku EKN 512/1 po otcovi V. B.. Preto sa žalobcovia v prvom rade mali domáhať určenia, že 1/2 EKN parcely patrí do dedičstva po V. B.. Vzhľadom na tieto zásadné rozpory v obsahu listinných dôkazov mal súd vykonať dokazovanie z verejných registrov, a to kópiou originálu listu vlastníctva č. XXXX, ktorú si mal prvostupňový súd vyžiadať z Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru za účelom objasnenia rozporov skutkového tvrdenia žalobcov s údajmi uvedenými v origináli LV č. XXXX. V tejto súvislosti si mal vyžiadať aj kópiu originálu komasačného hárku č. XXX. Preto žiada, aby odvolací súd vyžiadal z Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru kópiu originálu listu vlastníctva č. XXXX a kópiu originálu komasačného hárku č. XXX pre k. ú. O.. Má za to, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, čím je daný odvolací dôvod podľa . Rovnako má za to, že je naplnený odvolací dôvod i podľa , nakoľko súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluchy svedkov navrhnutých stranou žalobcov, konkrétne O. N. a W. N.. Tieto bolo potrebné vypočuť za účelom, kto im pripravil čestné prehlásenia, keďže sú obsahovo úplne identické a z obsahu čestných prehlásení vyplýva, že sa vyjadrujú k spornej parcele, ale v skutočnosti nie je isté, či im je známe, kde sa sporná parcela nachádza. Napriek tomu im súd priložil vyššiu mieru relevancie ako obsahu čestných prehlásení, ktoré boli súčasťou notárskeho spisu osvedčenia o vydržaní pre O. H.. Navrhovaný svedok Z. W. nebol schopný sporný pozemok identifikovať. Rovnako bol nesprávny procesný postup, keď súd prvej inštancie nevypočul aj ďalších navrhovaných svedkov L. Q. a F. J., a tiež výsluchom pracovníčky obce O. k objasneniu stanoviska z 30.1.2020, ktorý dôkazný prostriedok navrhli žalobcovia v písomnom podaní z 1.6.2020 a opakovane 14.11.2022 na pojednávaní. Žiadnym spôsobom neodôvodnil nevykonanie tohto dôkazu. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 23 napadnutého rozhodnutia uvádza, že vlastnícke právo bolo zapísané O. H. (dcéra N. a V. B.), nejedná sa o dcéru N. a V. B., táto nebola v žiadnom príbuzenskom vzťahu s rodinou B.. W. a V. B. mali sestru O. H., rod. B., trvale bytom O. XXX, ktorej identifikačné údaje sú uvedené v dedičských rozhodnutiach po V. a N. B.. Z dôkazných prostriedkov muselo byť súdu zrejmé, že ide o dve rôzne osoby a napadnutý rozsudok je preto zmätočný. Z totožného omylu vychádza aj v bode 53 napadnutého rozsudku. O. H., rodená H., nar. XX.XX.XXXX, nebola účastníčkou dedičských konaní, preto nemohla mať žiadnu vedomosť o obsahu týchto dedičských rozhodnutí po V. a N. B.. Napadnutý rozsudok je zjavne založený na nesprávnych skutkových zisteniach, čím je daný odvolací dôvod podľa . Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a že je nesporné, že W. B. počas svojho života nijako nespochybňoval, že jeho brat V. B. má v držbe spornú parcelu. V. B. vlastníctvo opieral o dva legálne dokumenty, a to zápisnicu o darovaní z 25.6.1965 a zápisnicu spísanú W. B. dňa 22.3.1989. Predmetnú Zápisnicu predložila O. H. aj notárovi JUDr. Kojtalovi za účelom prípravy osvedčenia o vydržaní, avšak notár uviedol, že tento dokument nie je potrebné k veci pripájať a postačuje listina z roku 1965. V. B. disponoval až dvoma legálnymi dokumentmi, ktoré možno

považovať za titulus putativus spôsobilými vyvolať jeho subjektívne presvedčenie o jeho vlastníckom práve k spornej parcele. Tieto dokumenty neboli spôsobilé na dosiahnutie prevodu vlastníctva spornej parcely na V. B., čo však menovaný nevedel vzhľadom na absenciu akejkoľvek právnej erudície. Jeho omyl bol právny omyl, ospravedlniteľný, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v minulosti bolo obvyklé spisovanie listín na miestnych národných výboroch, pričom obyvateľstvo voči úradným osobám pociťovalo úctu a rešpekt. V. B. počas svojho života predmetnú parcelu užíval, sadil na nej zemiaky, mal na nej zriadenú aj drevenú šopu na uskladnenie pracovných nástrojov a podobne. O. H., rod. H. V. B. do konca jeho života opatrovala, starala sa oňho, preto ju ustanovil za svoju závetnú dedičku, a preto musela mať o V. B. viac informácií ako svedkyne W. a O. N.. Vo vzťahu k vierohodnosti O. H. súd postupoval značne predpojato, keď poukázal aj na trestné stíhanie v minulosti. Uvedené sa netýkalo rodiny B. a na O. H. by mal súd nazerať s prihliadnutím na prezumpciu neviny. V rozhodnutí nie je presvedčivo odôvodnené, prečo nebol W. B. zaevidovaný ako vlastník spornej parcely v katastri nehnuteľností, keď disponoval dedičským rozhodnutím po matke N. B., a prečo za svojho života neuskutočnil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby bolo jeho vlastnícke právo zaevidované do katastra nehnuteľností. Má za to, že tomu tak nesporne bolo preto, že rešpektoval vlastnícke právo svojho brata V. k spornej parcele, a preto mu aj podpísal zápisnicu na MNV O. 22.03.1989. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby V. B. a pokiaľ ide o spôsobilosť oboch nadobúdacích titulov (zápisnica z 25.6.1965 a 22.3.1989) vyvolať u menovaného subjektívne presvedčenie o jeho vlastníckom práve k spornej parcele. Pri pochybnostiach podľa (ďalej aj „“) platí, že držba je oprávnená. V. B. síce vedel o obsahu dedičského rozhodnutia po svojej matke N., ale nakoľko mu jeho brat W. vo vzťahu k spornej parcele podpísal zápisnicu 22.3.1989 a na spornú parcelu si vôbec nenárokoval, potom nie je možný iný právny záver ako ten, že V. B. skutočne od roku 1965 parcelu dobromyseľne a nerušene užíval ako vlastník a vlastníctvo nadobudol vydržaním. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcov zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že spochybňovanie právoplatných dedičských rozhodnutí po N. B. a V. B., obe potvrdené Okresným súdom Žilina, by znamenalo neprípustnú revíziu právoplatných súdnych rozhodnutí. Zápis v katastri nehnuteľností (ROEP z roku 2015) na LV č. XXXX nemôže mať vyššiu právnu váhu ako právoplatné dedičské rozhodnutie potvrdené súdom. Z oboch dedičských rozhodnutí vyplýva, že všetky pozemky a ostatný majetok zdedil syn W. B. s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom. Poukazujú na identifikáciu parciel č. j. (komasovaný hárok XXXX), kde sú uvedení V. B. a N. B. ako manželia bez vyjadrenia akéhokoľvek spoluvlastníckeho podielu. Uvedená identifikácia je pripojená v origináli, preto nie je potrebné, aby si odvolací súd vyžiadal z katastra nehnuteľností kópiu originálu komasačného hárku, ako to navrhuje žalovaný. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že W. B. nesvedčal žiaden dedičský nadobúdací titul po otcovi V. B., pretože túto parcelu zdedil po matke N. v celosti a jej manžel V., ktorý zomrel v roku XXXX, bol jedným z ustupujúcich dedičov s právom výplatku. Návrh žalovaného na vykonanie dokazovania vyžiadaním dokladov z katastra nehnuteľností namietajú jednak z dôvodu, že žalobcovia listiny predložili a žalovaný bol počas celého konania pasívny a nenavrhol súdu vykonať žiadne dôkazy. Namietajú tzv. novoty navrhnuté žalovaným v odvolacom konaní, najmä z dôvodov, že dedičské rozhodnutia sú právoplatné a záväzné pre všetky strany. Žiadny z dôkazov na výsluch svedkov nepodal žalovaný. Pokiaľ súd mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalovaného O. H. nesplnila ďalšie podmienky na vydržanie predmetného pozemku, postačovali súdu čestné vyhlásenia O. a W. N., keď obe svedkyne sú staré osoby, ktoré poznajú pomery na mieste samom. Zo situačnej mapky, ktorú predložili spolu s listami vlastníctva, vyplýva, že parcela v susedstve spornej parcely, parc. č. 1435 patrí synovcovi svedkýň T. N.. Rovnako pôvodný žalobca M. B. starší odpredal v roku 1983 svedkyni O. N. s manželom susedné parcely č. 511/1 a 511/3 spolu s rozostavaným rodinným domom. Teda svedkyne mali dobrú znalosť o spornej parcele. M. B. starší žil spolu s otcom W. B. v jednom dome a spoločne užívali sporný pozemok až do smrti W. B. v roku 2007. Ďalej ho užíval pôvodný žalobca M. B. starší do roku 2018 tým spôsobom, že ho prenajímal rodine svedkyne O. N. za poplatok 20 Eur mesačne. Na uvedené poukazovali už v žalobe a žalovaný v rámci procesnej obrany to nijako nerozporoval. Ohľadne polemiky o nevypočutí svedkyne F. J. práve právny zástupca žalovaného osobne predložil na pojednávaní do súdneho spisu jej čestné prehlásenie, že ju žalobca neoprávnene uviedol ako svedka a že nikdy ako svedok nebude vystupovať a zavádzať súd. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že súd nepostupoval procesne správne, keď nevykonal dôkaz výsluchom pracovníčky obce O., keďže na pojednávaní 14.11.2022 právna zástupkyňa žalobcov sa vyjadrila, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá. Zároveň poukázali na stanovisko obce k listine zo dňa 25.06.1965.

Pokiaľ žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že došlo k mylnému pomenovaniu O. H. podľa dedičského rozhodnutia, tento omyl však nemal žiaden vplyv na splnenie všetkých zákonných náležitostí inštitútu vydržania zo strany právnej predchodkyne žalovaného O. H.. Prezentovaná dobromyseľnosť O. H. ako právnej predchodkyne žalovaného je sporná od samého začiatku jej údajného užívania od roku 2004. Bola jedinou závetnou dedičkou po V. B., zomrelom XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 28.02.2008, avšak prečo zistila až v roku 2019, že jej sporná parcela nepatrí. V. B. nikdy spornú parcelu neužíval, ani mu ju rodičia dňa 25.06.1965 nedarovali z dôvodu starostlivosti o nich, pretože v tom čase bývali spoločne so synom W. B. v rodinnom dome č. s. XXX. Uvedené vyplýva aj z Notárskej zápisnice N 479/67, NZ 656/67 o darovacej zmluve zo dňa 06.10.1967, ktorou rodičia N. a V. B. previedli nehnuteľnosti tam označené na syna W. B., ktorá zmluva bola riadne registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline v zmysle platnej úpravy . Okrem skutočnosti, že zápisnica z 25.06.1965 nebola registrovaná štátnym notárstvom a skutočnosť údajnej držby O. H. potvrdili pred notárom jej príbuzní - dvaja zaťovia W. N. - žalovaný a R. W. a občania takého mladého veku nemohli poznať miestne pomery z minulosti. O. H. nevedela preukázať ani originál Zápisnice o darovaní z 25.06.1965 a trestné stíhanie voči nej bolo z tohto dôvodu odmietnuté. Pri spisovaní notárskej zápisnice o vydržaní O. H. predložila list vlastníctva, na ktorom boli zapísaní ako spoluvlastníci N. a V. B., pričom mala vedomosť, že právnymi nástupcami po nich je aj syn W. B., resp. jeho žijúce deti, a preto bola povinná podľa predložiť vyjadrenia osôb, ktorým svedčí posledný zápis v katastri nehnuteľností alebo ich právnych nástupcov, že nemajú výhrady k vzniku jej vlastníckeho práva. Uvedenú podmienku však nesplnila. V notárskej zápisnici o užívaní spornej parcely len tvrdila a žalovaný v konaní túto skutočnosť nepreukázal. Tvrdenia žalovaného v odvolaní o užívaní spornej parcely V. B. a O. H. sú len tvrdeniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. K tvrdeniu žalovaného, prečo W. B. neurobil žiadne úkony na zaevidovanie jeho vlastníctva, uviedli, že bol si vedomý obsahu dedičských rozhodnutí po rodičoch, že všetky nehnuteľnosti zdedil práve on. Tú istú otázku by si mohol položiť žalovaný vo vzťahu k V. B., prečo od roku 1965 neurobil ani úkon smerujúci k riadnej registrácii zmluvy. Vo vzťahu k zápisnici zo dňa 22.03.1989 uviedli, že opätovne sa odniekaľ „vynoril“ ako zápisnica z 25.06.1965, a tento nebol predložený ani notárovi pri spísaní notárskej zápisnice o vydržaní a objavil sa v konaní až v roku 2022. Doklad nemá žiadne právne účinky a podstatné je, že túto listinu spochybnila obec v potvrdení zo dňa 24.11.2022. Notárska zápisnica o vydržaní nepreukazuje, že V. B. dobromyseľne a nerušene užíval spornú parcelu, tvrdí to aj O. H. a V. B. nenadobudol k parcele vlastníctvo vydržaním. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v replike trvá na tom, že odvolanie je založené na relevantných odvolacích dôvodoch a zotrváva na jeho obsahu. V odvolaní navrhol, aby súd vyžiadal z katastra nehnuteľností kópiu originálu komasačného hárku, čo je iná listina ako identifikácia parciel predložená žalobcami, a preto jeho návrh je opodstatnený. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení poukazovali na to, že v identifikácii sú N. a V. B. uvedení bez spoluvlastníckych podielov, tak z listu vlastníctva zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že každý z nich vlastnil jednu polovicu. S uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Trvá na tom, že W. B. nikdy nesvedčil žiadny dedičský nadobúdací titul pozemku EKN 512/1 po otcovi V. B.. Manželka N. B. zomrela ako prvá a W. B. mohol po nej zdediť len polovicu. V dedičskom rozhodnutí po N. B. je nesprávne uvedené, že predmetom dedičstva je spoluvlastnícky podiel v 1/1, nakoľko N. B. vlastnila iba 1/2. V dedičskom rozhodnutí po V. B. nebola sporná parcela vôbec uvedená, preto W. B. nemohol zdediť druhú polovicu spornej parcely. Na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie spochybňoval vierohodnosť a pravdivosť čestných prehlásení O. a W. N.. Je nepravdivé tvrdenie žalobcov vo vyjadrení k odvolaniu, že pozemok CKN parc. č. 1435 je vo vlastníctve synovca uvedených svedkýň, nakoľko tento patrí F. J. v zmysle LV č. XXXX. Žalobcovia opakovane zamieňajú rôzne osoby, nesprávne interpretujú údaje z katastra nehnuteľností a ich tvrdenia sú veľmi neprehľadné a častokrát zavádzajúce. Tak isto uvádzajú nesprávny údaj o tom, že spornú parcelu pôvodný žalobca užíval tak, že ju prenajímal rodine O. N. za poplatok 20 Eur mesačne, nakoľko sporná parcela je v užívaní žalovaného už od roku 2010, kedy žalovanému toto užívanie umožnila O. H., ktorá mu v danom roku previedla darovacou zmluvou dom súp. č. XXX. Trvá na tom, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď nevypočul aj ďalších navrhnutých svedkov. Hoci žalobcovia svoj návrh na vykonanie výsluchu svedkov následne vzali späť, súd mal tento výsluch vykonať. Vo vyjadrení žalobcovia sa len veľmi vyhýbavo postavili k zámene osôb, na ktorú poukázal v odvolaní a má za to, že táto zámena predstavuje závažný skutkový omyl súdu prvej inštancie. V čl. 4 vyjadrenia k odvolaniu žalobcovia v podstate už len hypotetizujú, k otázke užívania spornej nehnuteľnosti V. B. sa žalovaný v spore vyjadril, brat W. B. spornú parcelu nikdy neužíval a ani si na ňu počas svojho života nijako právne nenárokoval, nakoľko si bol vedomý vlastníckeho práva V.. Nijako nie

je odôvodnené, prečo nebol W. B. zaevidovaný ako vlastník spornej parcely v katastri nehnuteľností, keď disponoval dedičským rozhodnutím. Má za to, že tomu tak nesporne bolo preto, že rešpektoval vlastnícke právo svojho brata V., a preto podpísal aj zápisnicu z 22.3.1989. Žalobcovia zápisnice z 25.06.1965 a 22.03.1989 označili za sfalšované, čo hraničí s trestným činom krivého obvinenia. Znovu sa zamieňajú osoby, W. N., ktorý bol uvedený ako svedok v rámci osvedčenia o vydržaní, nie je žalovaný, ale jeho otec. O. H. nemala dôvod požadovať k vydaniu osvedčenia o vydržaní vyjadrenia od právnych nástupcov po W. B., keďže svoje vlastnícke právo odvodzovala od V. B.. Tento počas svojho života vykonal úkony smerujúce k zápisu jeho vlastníckeho práva, a to tým, že s bratom W. 22.3.1989 spísal zápisnicu. Na zápis do katastra nehnuteľností síce nepostačovala, ale to žiaľ V. B. nevedel a domnieval sa, že jeho postup je správny a postačujúci. Zápisnicu predložila O. H. aj JUDr. Kojtalovi za účelom prípravy osvedčenia o vydržaní, avšak notár jej uviedol, že nie je potrebné ho pripájať. Žalobcovia opätovne spochybňujú zápisnicu z 22.3.1989, pričom navrhli v tejto súvislosti vypočuť zamestnankyňu obce O., ale tento dôkaz bez riadneho odôvodnenia nebol vykonaný. Zotrváva na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobcovia v duplike zotrvávajú na tom, že právoplatné dedičské rozhodnutia po rodičoch W. B. nemožno v súčasnosti spochybňovať. Predložili prehľadnú mapku nehnuteľností susediacich so spornou parcelou KNC 1437 spolu s listami vlastníctva, ktorým vlastníkom nehnuteľností patria. KNC parcela 1435 patrí F. J. a vo vyjadrení k odvolaniu bola preklepová chyba, keď označila parcelu patriacu T. N. 1435, keď tomuto patrí parcela KNC 1440. Výsluch pracovníčky obce O. považoval súd prvej inštancie za nadbytočný, keďže postoj obce k pochybným dokumentom predložených žalovaným vyplýva z písomných stanovísk zo dňa 30.01.2020 a 24.11.2022. Výsluch pracovníčky navrhli žalobcovia, avšak na jeho vykonaní neskôr netrvali a neuviedli ani meno pracovníčky ani adresu, ktorú navrhoval vypočuť. Hypotetizovaním sa nazýva to, čo prednáša v tomto bode žalovaný. Zo súvisiacej judikatúry vyplýva, že prednesy účastníkov súdneho konania, použité v súdnom konaní, nie sú trestným činom ani priestupkom. Opätovne zdôrazňujú, že predložené listiny považujú za podvrh, ktorých originály nevie žalovaný predložiť, pričom sa spolieha na to, že z osvedčených kópií sa nedá znalecky posudzovať pravosť podpisov osôb. Napríklad v zápisnici z 25.06.1965 voľným okom vidieť, že za N. a V. B. podpisovala tá istá osoba a zároveň sa podpisy voľným okom líšia od ich podpisov na inej listine - notárskej zápisnici z 06.10.1967. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa .

7. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že pôvodná KNE parc. č. 512/1 je totožná so súčasnou KNC parc. č. 1437, trvalý trávny porast o výmere 792 m2, v katastrálnom území a obci O., okres Z., evidovanej na LV č. XXXX. V zmysle LV č. XXXX zo dňa 05.06.2017 a identifikácie parciel v zmysle komasačného hárku XXX bola daná parcela v podielovom spoluvlastníctve manželov N. a V. B.. Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D 992/71 zo dňa 27.01.1972 po poručiteľke N. B. je preukázané, že jej zákonnými dedičmi bol manžel V. B. a deti W. B., O. H., V. B.. Dedičstvo po poručiteľke nadobudol syn W. B., a to cca 1,10 hektárov poľnohospodárskej pôdy v súkromnom úžitku s tým, že bol povinný vyplatiť ustupujúcich dedičov a v časti, ako má byť vykonaná evidencia v katastri nehnuteľností, bola označená „parcela m. č. 512/1, ktorá sa má v celosti zapísať v EN na W. B.“. Následne zomrel i manžel V. B., po ktorom bolo dedičstvo prejednané bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod sp. zn. D 208/73 a zákonnými dedičmi po ňom boli deti W. B., O. H. a V. B., pričom celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudol W. B., keď v rozhodnutí sa uvádza, že nadobudol 0,70 hektárov poľnohospodárskej pôdy v súkromnom úžitku a v závere rozhodnutia zo dňa 21.9.1973, v časti aké zápisy sa majú vykonať v EN, sa konštatuje, že „prepis ostatných parciel bol prevedený v dedičskej veci po N. B.“. Z uvedeného je teda možné konštatovať, že W. B. dedil tak po matke N. B. celý poľnohospodársky majetok, ako aj po otcovi V. B. s tým, že bol povinný vyplatiť ustupujúcich dedičov. Následne iba, pokiaľ ide o pokyny, aký zápis má byť vykonaný v EN, tak v dedičskom rozhodnutí u N. B. bolo pri parcele m. č. 512/1 uvedené, že sa má vykonať zápis v celosti na W. B. a v dedičskom konaní po V. B. sa už iba konštatuje, že hoci celé dedičstvo prešlo na W. B., ale prepis ohľadne týchto ostatných parciel bol už prevedený v dedičskej veci po N. B.. Vzhľadom na uvedené je možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že W. B. dedil parcelu EKN č. 512/1 (totožnú s CKN parcelou č. 1437) v 1/2 po matke N. B. a v 1/2 po otcovi V. B.. Je pravdou, že na základe uvedených dedičských rozhodnutí

vlastnícke právo na W. B. prepísané nebolo a vyplýva to aj z listu vlastníctva zo dňa 05.06.2017, keď vlastníctvo naďalej bolo vedené na manželov N. a V. B., u každého spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2. Z týchto dôvodov sa žalobcovia oprávnene domáhali, aby bolo určené, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po W. B., keď tento uvedenú nehnuteľnosť zdedil po svojich rodičoch.

8. K odvolacej námietke žalovaného, že W. B. hoci mal v zmysle dedičských rozhodnutí nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, nevykonal žiadne úkony, aby jeho vlastníctvo bolo zapísané aj v katastri nehnuteľnosti. Avšak je nutné podotknúť, že rovnako pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho právny predchodca V. B. nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti tak, isto neurobil žiadne kroky k tomu, aby mal vlastníctvo zapísané na liste vlastníctva. Uvedená poznámka však nemôže mať žiaden vplyv na výsledok konania.

9. K o osvedčeniu o vydržaní v prospech O. H., súd prvej inštancie v bodoch 49 - 54 správne prijal záver, že na jej strane, ako aj jej právneho predchodcu V. B. nebol preukázaný jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnenosť držby, jej dobromyseľnosť. Odvolací súd sa v celom rozsahu v tejto časti odôvodnenia so súdom prvej inštancie stotožňuje a v zmysle naň odkazuje.

10. Právna predchodkyňa žalovaného O. H. odvodzovala vydržanie vlastníckeho práva od „zápisnice o darovaní nehnuteľnosti“ napísanej na MNV v O. dňa 25.06.1965, ktorou mali N. B. a V. B. darovať svojmu synovi V. B. spornú nehnuteľnosť a O. H. je jedinou závetnou dedičskou po V. B.. Žalovaný ako dôkaz predložil overenú fotokópiu tejto zápisnice, ako aj overenú fotokópiu zápisnice napísanej na MNV v O. dňa 22.03.1989, keď W. B. sa mal vzdať nároku na parc. č. 512/1 v prospech V. B., s tým že túto mu mala za života darovať matka N. B.. Uvedené listiny však žalobcovia relevantne spochybnili predložením potvrdení obce O. zo dňa 30.01.2020 (č. l. 41) a 24.11.2022 (č. l.259), z ktorých jednoznačne vyplýva, že v miestnom archíve obce sa takéto listiny nenachádzajú a v rovnako obsah listín štýlovo ani formátovo nezodpovedá zápisniciam v uvedenom období a ako potvrdenie sa dávali dve razítka s predpísaním mena a funkcie predsedu a tajomníka obce. Uvedené spochybnenie žalovaný ničím nevyvrátil (napr. predložením originálov predmetných listín, keď O. H. v r. 2019 mala mať k dispozícii tieto originály). Na trestné stíhanie O. H. možno prihliadnuť iba podporne na doplnenie spochybnenia uvedených listín.

11. Podľa účinného ku dňu vydania notárskej zápisnice o osvedčení vydržania vlastníckeho práva v prospech O. H., osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice () obsahovať: a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu 6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí obsahovať okrem iného aj vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané aj listom vlastníctva č. XXXX z r. 2019 pripojenom ku konaniu o osvedčení vyhlásenia o vydržaní (č. l. 279), že posledný zápis vlastníctva svedčil N. B. v 1-ci a V. B. v 1-ci, napriek tomu osvedčenie vyhlásenia o vydržaní neobsahuje vyjadrenia ich právnych nástupcov (dedičov).

12. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 23 konštatoval, že sa malo jednať o dcéru N. a V. B., ako aj v bode 53, odvolací súd prisvedčuje odvolacej námietke žalovaného, že sa nejednalo o dcéru N. a V. B., avšak na prijatých záveroch uvedená skutočnosť nič nemení. V bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie iba konštatuje, že k spornej nehnuteľnosti bolo zapísané vlastníctvo O. H. ako dcére N. a V. B. na základe osvedčenia o vydržaní s poukazom na zápisnicu o darovaní nehnuteľnosti zo dňa 25.6.1965, ktorou mali N. a V. B. darovať svojmu synovi V. B. sporný pozemok. V bode 53 súd prvej inštancie uvedeným spochybňoval dobromyseľnosť O. H. z dôvodu toho, že bola účastníčkou dedičského konania a musela jej byť známa skutočnosť, že predmetom dedenia bola aj sporná nehnuteľnosť a uvedené nenamietala. Je pravdou, že týmto nemôže byť spochybnená dobromyseľnosť O. H., keďže nebola účastníčkou dedičského konania, nakoľko nebola dedičkou po N. a V. B., avšak svoje vlastnícke právo odvodzovala od svojho právneho predchodcu V. B., ktorý bol ako dedič účastníkom daných dedičských konaní, bola mu známa skutočnosť, že došlo k dedeniu nehnuteľnosti EKN parc. č. 512/1 a napriek tomu voči uvedenému v rámci týchto dedičských konaní nič nenamietal. V prípade, že V. B. nemohol byť z uvedeného dôvodu dobromyseľný, nemôže následne ani O. H. odvodzovať svoje vlastnícke právo a dobromyseľnosť, že vlastníctvo nadobudla od vlastníka.

13. K otázke, kto užíval spornú nehnuteľnosť, je potrebné poukázať na vykonané dokazovanie vo veci, keď žalovaný okrem čestných prehlásení v osvedčení o vydržaní (W. N. a R. W. - zaťov O. H.) nenavrhoval žiadnych svedkov na preukázanie, kto spornú nehnuteľnosť užíval. Vo vyjadrení k žalobe ako aj počas konania pred súdom netvrdil konkrétne akým spôsobom mala byť nehnuteľnosť užívaná jeho právnymi predchodcami. Vo vyjadrení k žalobe iba rozporoval tvrdenia žalobcov o užívaní pozemku rodičmi W. B. so synom W. a následne so synom M., pretože rodičia užívali pozemok so svojimi synmi W. a V., ale W. sa presťahoval so svojou rodinou asi 20 km. Svoje tvrdenie ničím nepodložil a uvedené tvrdenie nevyvracia tvrdenie strany žalobcov o jeho užívaní. V osvedčení vyhlásenia o vydržaní O. H. to, že užívala spornú nehnuteľnosť, dosvedčovali jej blízki príbuzní, a to jej zaťovia. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení v odvolaní poukazujú, že má sa jednať o žalovaného (súd prvej inštancie v bode 54 uviedol, že išlo o zaťov, nie o žalovaného), v tomto prípade oboznámením sa s predmetnými čestnými prehláseniami a overením podpisov na týchto prehláseniach je zrejmé, že v overovacej pečiatke, hoci je napísaný W. N., avšak s iným dátumom narodenia, ako žalovaný. Žalovaný však nepoprel, že by sa malo jednať o blízkych príbuzných O. H., teda o jej zaťov.

14. K odvolacej námietke, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhovali žalobcovia, je nutné uviesť, že predmetných svedkov navrhovali žalobcovia a na poslednom pojednávaní netrvali na ich výsluchu. V prípade, že žalovaný považoval za nutné vykonať dôkaz výsluchom týchto svedkov, mal možnosť sám podať návrh na vykonanie takéhoto dôkazu, čo však neučinil. Rovnako je nedôvodný návrh žalovaného, aby odvolací súd vyžiadal z katastra nehnuteľností originál listu vlastníctva a originál komasačného hárku, nakoľko z listinných dôkazov produkovaných v konaní mal dostatočne preukázané, že pôvodní vlastníci V. a N. B. vlastnili predmetnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve každý v 1 a z takéhoto skutkového stavu aj vychádzal súd prvej inštancie. Navyše je nutné prisvedčiť námietke žalobcov, že v danom prípade zo strany žalovaného sa jedná o novotu v zmysle , na ktorú súd v odvolaní už nemôže prihliadať. Nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcami súd prvej inštancie odôvodnil v bode 55 napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov nemohlo na strane žalovaného procesným postupom súdu prvej inštancie dôjsť k porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle aplikujúc . Žalobcovia mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )