Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-149-2004.pdf
PDF · 159.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/149/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateľa: Š. Č., Q.. X.X.XXXX, U. XXX XX R., M. X, pr. zast. JUDr. Ivan Jurčišín, advokát so sídlom 040 17 Košice, Vozárova č. 5, proti odporcom: X) D. I. X., S. G., Y., X. X U. - Z., W., XX W. XXXX /., X) U. Y., G.. Y.., F., O.. Q.: XXXXXXX, F. - Z., W., obaja pr. zast. JUDr. Iveta Brindzová, advokátka so sídlom 020 01 Púchov, Štefánikova 813, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom 826 58 Bratislava, Trnavská cesta 82, zast. splnomocneným zástupcom J.. J. X., Q.. X.XX.XXXX, zamestnancom spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, regionálne riaditeľstvo Zvolen, pobočka Žilina, nám. SNP 98/2, Zvolen, o zaplatenie 22.219,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
II. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania odporcovi v rade 1/, 2/ vo výške 407,50 EUR na účet právneho zástupcu odporcov, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 300,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 209,- EUR na účet Okresného súdu Ž., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 19.4.2004 domáhal voči odporcom zaplatenia istiny 22.219,18 EUR s prísl., titulom 75 - násobku bolestného, stanovenú v posudku o bolestnom zo dňa 22.1.2004. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.6.2003 pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu zuba čapovca, podvrtnutie krčnej chrbtice s následným opuchom miechy a trvalými bolesťami hlavy v oblasti chrbtice. Ťažké zranenia chrbtice spôsobili, že sa musel podrobiť komplikovanému a dlhotrvajúcemu liečeniu a je nutné vykonať operačný zákrok na odstránenie úlomkov, ktorý si takisto vyžiada dlhodobú rehabilitáciu. Bol nútený znášať zvlášť bolestivé stavy, ktoré sa prejavovali počas celého liečebného procesu a pretrvávajú dodnes. Bolesť, ktorú pretrpel možno kvalifikovať ako bolesť viac ako silnú, spôsobujúcu mučivé útrapy. V prijateľnej päťdielnej stupnici je táto bolesť hodnotená medzi stupňom 3 - 4. Je nesporné, že v konkrétnom prípade vytrpená bolesť spôsobená poškodením zdravia bola väčšia a závažnejšia, čo potvrdzuje posudok o bolestnom, kde bola zohľadnená dlhotrvajúca a komplikovaná liečba, čo konkretizuje ním prežité útrapy. Bol nútený podstúpiť infúziu roztokov a antibiotík. Rozsah poškodenia chrbtice mu spôsobilo vážne neurologické a mechanické poruchy pohybového ústrojenstva, trasenie rúk, nôh a podobne. Úraz zmenil kvalitu jeho života a spôsobil mu komplikácie najmä pri chôdzi, pohybe rúk, kožné poškodenie, čo negatívne ovplyvňuje jeho zdravotný i duševný stav.
Vedľajší účastník sa k návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 4.6.2008. Uviedol, že vedľajší účastník poskytol navrhovateľovi odškodnenie za bolesť vo výške 8.925,- Sk, na základe posudku J.. T. zo dňa 22.1.2004, teda celkom 148,75 bodov x 60,- Sk. Uviedol, že súd môže v odôvodnených prípadoch priznať a zvýšiť odškodnenie lekársky stanové bolestné. Takéto zvýšenie však musí byť náležite odôvodnené a môže byť priznané iba v prípade, ak pri poškodení zdravia poškodený preukázateľne znášal zvlášť mučivé útrapy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé stavy. Vyhláška č. 32/1965 Zb. stanovuje mechanizmus odškodňovania za vytrpenú bolesť v závislosti od jednotlivých druhov poškodenia zdravia, teda diferencuje bolestivosť a závažnosť konkrétneho prípadu. Zásady pre hodnotenie bolesti v ods. 6 resp. 7 citovanej vyhlášky, umožňujú lekárovi vystavujúcemu posudok zohľadniť bolestivejší či komplikovanejší spôsob liečby vo forme zvýšenia jednotlivých položiek bolestného. V danom prípade lekár obodoval dve položky bolestného. Ani pri jednej z položiek však nevzhliadol dôvod na jej zvýšenie, ani len o 50%. Je toho názoru, pokiaľ sám lekár nevyužil splnomocnenie citovanej vyhlášky na zvýšenie základného počtu bodov, mimoriadne navýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 danej vyhlášky zo strany súdu by bolo neopodstatnené. Preto navrhuje žalobu zamietnuť.
Odporcovia v rade 1/, 2/ sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka J.. T. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to záznamom o dopravnej nehode, uznesením OR PZ Ž. z 30.12.2003, posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, lekárskymi správami, pripojeným spisom OS Ž. 7C 248/2004 a z neho zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.6.2011, 5.9.2011 a pripojený spis OR PZ Ž. ČVS: ORP-170/ODI-V-2003, ktorého súčasťou bol i znalecký posudok znalca J.. X. K. č. 11/2003, znaleckým posudkom J.. R. E. č. 16/2012, lekárskymi správami z 26.6.2003, 30.6.2003, 3.11.2011, 4.11.2011, 3.11.2011, 27.6.2003, 29.7.2003, 12.1.2011, 2.12.2010, prepúšťacou správou z 1.7.2003, 5.11.2010, lekárskou správou z 25.10.2011, prijímacou správou 26.6.2003 a prepúšťacou správou z 1.7.2003, vyjadrením J.. J. Č.I. z 29.11.2011, lekárskou správou z 28.1.2011 J.. Č., znaleckým posudkom znalca J.. R. E. č. 14/2012 spolu s prílohou k znaleckému posudku, námietkami navrhovateľa voči znaleckému posudku a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že pri dopravnej nehode ho lekár prezrel, pýtal sa ho či ide do nemocnice. Myslel si, že to nie je vážne a keďže sa nehoda stala v noci, že pôjde k lekárovi až ráno a bude to tak jednoduchšie. Na miesto nehody prišiel pre neho syn. Nespal celú noc, bolela ho celá vrchná časť hlavy a keď sa chcel zdvihnúť, musel si chytiť hlavu. Boleli ho ramená. Ráno išiel k lekárovi, bol zaradený na poúrazovú chirurgiu, ležal v nemocnici 5 dní a práceneschopný bol 5 mesiacov. Boli mu urobené vyšetrenia röntgenu, CT a magnetická rezoznancia, pravidelne ho navštevoval neurológ. Po prepustení do domáceho liečenia chodil na kontroly k neurológovi, všeobecnému lekárovi a na chirurgiu k D.. T.. Po vykonaní CT mu D.. T. povedal diagnózu, že má zlomeninu zuba čapovca. Jednalo sa o úlomky 5-7 mm, ale nehrozil ich posun medzi stavce. Ďalej mu uviedol, že medzi 5 a 6 stavcom má vykĺbenie na dvoch miestach a že má poškodenú platničku, ktorá mu spôsobuje tlak na miechu. Dostával nejaké utišujúce prášky a infúziu, avšak nič nezaberalo. Bol mu podávaný dorsiflex a neurolgin. Po dvoch mesiacoch začal chodiť na rehabilitácie v trvaní asi 3 mesiace. Operácia nebola vykonaná a neurologička mu vysvetlila, že tie úlomky sa obalia tukom a nevie, kde teraz tie úlomky má. (Zo zápisnice zo dňa 9.5.2011 vo veci 7C 248/2011 vyplýva, že navrhovateľ sa na otázku vedľajšieho účastníka vyjadril, že operácie sa bojí, pretože úlomky sú tak blízko pri mieche, že operácia je riziková. Nikdy mu operačný zákrok ani nebol odporúčaný, každý ho od toho odrádzal, primár na úrazovej chirurgii aj na neurológii mu povedali, že úspešnosť je veľmi nízka a aj keby to absolvoval, má tak poškodené stavce, je tam prelom medzi 5 a 6 stavcom, ktorý vznikol nárazom na pásy.) Neurologička D.. Č. mu povedala, že vykĺbenie chrbtice má tak závažné, že bude to mať neskôr trvalé následky a bol mu predpísaný neurolgin, ktorý prvý mesiac znižoval bolesť, avšak neskôr to nemalo 100% účinky. Tento liek mu je predpisovaný po 500 ks, berie aj 6 ks denne, avšak na odporúčanie D.. Č. musel dávku znížiť pre vedľajšie účinky. Na otázku súdu, či mu nebola poskytnutá iná liečba sa vyjadril, že nie a až na dotaz súdu, či mal korzet uviedol, že áno a nosil ho až do začatia rehabilitácie. Mal tŕpnutie brady, pravej nohy a ruky, čo pretrváva dodnes. Pred dopravnou nehodou nemal žiadne zdravotné problémy, iba bežné ochorenia ako chrípka, krvný tlak. Nikdy nemal úraz na chrbticu a k opotrebovaniu vekom sa nevedel vyjadriť, ale nikdy sa neliečil na chrbticu. V r. 2007 dostal bolesti na pravej strane kde mal predtým to poškodenie. Bol v záhrade, pošmykol sa, ale nespadol, len
mal bolesti. Vtedy ležal v nemocnici 10 dní na neurológii, boli mu podávané infúzie a neurolgin. V r. 2010 mal infarkt.
Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 25.6.2003 OR PZ Ž., ODI Ž. a uznesenia OR PZ Žilina ODI Ž. z 30.12.2003 č.j.: ORP-ČTS-170/ODI-V-2003 mal súd preukázané, že dňa 25.6.2003 o 02.00 hod. vodič F. X., U. W., viedol nákladné motorové vozidlo zn. IVECO, ev. č. 34 TT 8668 s návesom zn. Romork, ev. č. TU 8620 v Bytči po ceste č. II/507 v smere od mesta Bytča do Kotešovej, pričom keď sa nachádzal v križovatke s cestou I/18, ktorá je označená ako hlavná cesta, v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla, prehliadol dopravnú značku C2 a nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste idúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. HONDA CIVIC, ev. č. POH 42-14, ktoré viedol po ceste I/18 v smere od Žiliny do Makova vodič Š. Č., pričom vodič Č. s vozidlom narazil do pravej bočnej časti návesu. Nakoľko na mieste dopravnej nehody pri jej realizácii nebolo zistené požitie alkoholu u účastníkov dopravnej nehody a taktiež nebolo zistené zranenie u vodičov, bola dopravná nehoda uzatvorená na mieste a vodičovi F. X. bola uložená bloková pokuta 2.000,- Sk. Dňa 26.6.2003 však vodič Š. Č. vyhľadal lekárske ošetrenie, pričom bolo zistené od jeho ošetrujúceho lekára, že pri spomínanej dopravnej nehode utrpel zranenie, ktoré je možné hodnotiť ako ťažký úraz. Znaleckým posudkom vypracovaným v tomto konaní znalcom z odboru zdravotníctvo J.. X. K. bolo ustálené, že vodič Š. Č. pri dopravnej nehode utrpel ľahké zranenie s dobou liečenia najviac 4 až 5 týždňov. Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák., trestné stíhanie bolo prerušené.
J.. T. T., primár oddelenia úrazovej chirurgie FNsP Prešov, dňa 22.1.2004 vystavil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom sa konštatuje, že poškodený - navrhovateľ - nastúpil liečenie dňa 25.6.2003 a toto bolo ukončené dňa 30.11.2003. Z toho v ústavnom ošetrení bol od 26.6.2003 do 1.7.2003 a práceneschopnosť trvala od 25.6.2003 do 1.12.2003. Za diagnózu zlomenina zuba čapovca stanovil bolestné v plnom počte 130 bodov a za diagnózu podvrtnutia krčnej chrbtice stanovil bolestné vo výške 3/4 , celkom 18,75 bodov.
Navrhovateľ dňa 26.6.2003 absolvoval vyšetrenie na chirurgickom oddelení, ako aj na neurológií, pričom na chirurgickom oddelení je stanovená diagnóza distorsio columnae vertebralis, partis cervicalis a daný golier extenčný z latexu. Predpísaný mu bol veral a 2 x jednu tabletu dorsiflex. Na neurogolickom ošetrení bol stanovený záver, že v neurologickom náleze je frustná ľavostranná hemiparéza. V prijímacej správe na úrazovú chirurgiu dňa 26.6.2003 sa konštatuje, že navrhovateľ bol prijatý s diagnózou distorsio columnae vertebralis, partis cervicalis a pri prepúšťaní navrhovateľa z ústavnej liečby dňa 1.7.2003 sa v prepúšťacej správe konštatuje, že boli vykonané vyšetrenia RTG C chrbtice, synostosis, synostosis C2- C3, spondylotické zmeny C5-C6, C6-C7, statický blok. CT C chrbtice, drobná abrupcia v oblasti hrotu zuba čapovca, terapia prestarium dorsiflex, tramal. V epikríze sa uvádza, že na doporučenie neurológa bol prijatý na sledovanie. Bolo vykonané CT mozgu bez patologických intrakranialných zmien. Klinický stav po analgetikách zlepšený, prepustený do ambulantnej liečby. Záver je daná diagnóza distorsio columnae vertebralis, partis cervicalis. Dňa 27.6.2003 bolo vykonané CT vyšetrenie, kde je uvedené - skelet v oblasti C-C prechodu medzi hlavou a krčnou chrbticou, bez evidentných traumatických zmien. Stavec C1 v celom rozsahu tiež bez známok traumatickej lézie. V oblasti hrotu zuba čapovca pozorovať drobný kostný úlomok, ktorý má ostré kontúry, nemožno vylúčiť, že ide o drobnú abrupciu v oblasti hrotu čapovca. V segmente C5-6 sú známky osteochondrózy a osteoproduktívnych zmien predných, ako aj zadných okrajov tiel stavcov. Osteoproduktívne zmeny typu osteofytov zužujú čiastočne laterálne časti spinálneho kanála a čiastočne aj foraminálnu oblasť obojstranne. Evidentnú traumatickú protrúziu, respektíve herniáciu disku v tomto segmente nepozorovať. Dňa 21.7.2003 pri návšteve neurologickej ambulancie J.. Č. mu boli odporučené injekcie B6 a ketonal obdeň, ďalej dorsiflex na noc, neurol 0,25 2 x 1 a doporučená MRI. Z vyšetrenia MRI dňa 29.7.2003 vyplýva, že bola zobrazená chrbtica spinálny kanál v rozsahu CC prechod až TH 3. Telo stavca C2 so zameraním sa na oblasť densu, menej pravidelný signál v oblasti hrotu čapovca, pričom na axiálnych T1 sekvenciách je zrejmé, že sa jedná o stav po jemnej abropcii bez posunu úlomkov, zachovalá vzdialenosť medzi densom a oblúkom C1, ako aj vzdialenosť medzi densom a miechou. V závere sa konštatuje, že stav je po abrupcii v úrovni densu, pričom z úrovni densu jeho hrotu hodnotiteľný stav po fraktúre bez posunu úlomkov. Drobná difúzna subligarnentozna hernia disku C5-6 s kontaktom na koreňové pošvy C6 a na miechu pri takmer zaniknutom prednom epidurálnom priestore, diskopatia a jemná protrúzia disku C6-7.
Z výmenného listu vyplýva, že navrhovateľ dochádzal na FRO od 9.7.2003 (po úraze dňa 25.6.2003) do 24.10.2003. Diagnóza S 13.4 St. p dist. col. vertebr. p cervicalis. Výmenný lístok vystavila J.. Ľ. T., odborný rehabilitačný lekár. V lekárskom potvrdení zo dňa 5.11.2003, vystavený praktickým lekárom pre dospelých J.. J.. G. M. sa uvádza, že navrhovateľ dňa 25.6.2003 havaroval ako vodič a utrpel vyvrtnutie krčnej chrbtice. Pričom pacient udáva, bolesť v oblasti krčnej chrbtice, ktorá vyžaruje do hornej končatiny, celkovú slabosť a tŕpnutie hornej končatiny. V ďalšom období bol navrhovateľ opakovane kontrolovaný a sledovaný neurológom, úrazovým chirurgom a rehabilitačným lekárom pre ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice. V lekárskej správne J.. Č. zo dňa 21.7.2004 sa konštatuje v závere, že ide o stav po abrupcii v úrovni densu, pričom v úrovni hrotu - stav po fraktúre bez posunu úlomkov. 10.8.2007 bol hospitalizovaný pre bolesti v oblasti krčnej chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia. MRI C chrbtice pri porovnaní s MRI z doby úrazu - progresia herniacie diskov C5-6 a C6-7 s útlakom neuroštruktúr v tejto oblasti „ ... po infúznej a medikamentóznej liečbe stav pacienta zlepšený, výrazný ústup ťažkostí, zlepšený stav dynamiky C chrbtice, prepustený v zlepšenom stave do ambulantnej starostlivosti. 4.11.2011 MRI vyšetrenia C chrbtice so záverom C5-6 zahrotené zadné hrany a paramediálna protrúzia s ľahkou inklináciou doprava s tlakom na ventrálny okraj durálneho vaku a priľahlé neuroštruktúry. C6-7 paramediálna protrúzia prominbujúca do predného epidurálneho priestoru bez výraznejšej neurokompresie. Dnes v strednom postavení bez známok čerstvých traumatických zmien. Kyfotizácia chrbtice na úrovni C5-6 s užším predným epidurálnym priestorom. Patologický signál v telách stavcov C5-6 a C7 a zároveň patologický signál v úrovni C5-6 v platničke, ako možné edematózne zápalové zmeny.
Súd sa oboznámil i so zápisnicami v konaní pred Okresným súdom Žilina, sp. zn. 7C 248/2004 zo dňa 20.6.2011, v ktorých je zaznamenaná svedecká výpoveď ošetrujúceho lekára navrhovateľa J.. G. M., ďalej svedecká výpoveď J.. X. K., ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní. Praktický lekár navrhovateľa J.. G. M. ako svedok v tomto konaní vypovedal, že je praktickým lekárom navrhovateľa od roku 1996. Navrhovateľ do úrazu nikdy nemal žiadne problémy s chrbticou, teda s krčnou chrbticou a nikdy nebol v tom čase práceneschopný. Liečil sa na tlak nepravidelne a sťažoval sa na nejaké problémy s driekovou chrbticou. Do roku 2003 nebol navrhovateľ vyslaný na žiadne vyšetrenie chrbtice. Jeho problémy sa začali až po úraze, kedy bol ošetrený neurológom, MRI a na základe týchto vyšetrení bola dokázaná zlomenina krčného stavca. Po ukončení hospitalizácie pravidelne chodil na kontroly, rehabilitácie a v súvislosti so zranením mu predpisoval lieky neurológ a sám si kupoval analgetiká na tlmenie bolesti. Na základe MRI u navrhovateľa išlo o poškodenie medzistavcovej platničky krčnej chrbtice C5, C6 a údajne, že teda sa to dotýka aj miechy a to môže vyvolávať bolesti a tŕpnutie. Navrhovateľ sa mu sťažoval, že sa mu zhoršila fyzická kondícia a z toho aj psychická tenzia, nakoľko bol naučený robiť a zrazu sa to obmedzilo a v podstate v novembri 2010 aj dostal infarkt. A keď uznávame, že stres je rizikový faktor, tak to mohlo súvisieť aj s úrazom. MRI bola robená v súvislosti s úrazom a nevyjadrujú sa tam k dátumu odkedy tam sú tieto zmeny. Podľa názoru ošetrujúceho lekára to súviselo s úrazom. Keby tie zmeny boli pred úrazom, určite by sa bol navrhovateľ sťažoval a nikdy sa na krčnú chrbticu nesťažoval. Nevedel sa s istotou vyjadriť, či navrhovateľ používal korzet. J.. X. K. vypočutý v konaní 7C 248/2004 ako svedok sa vyjadril, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 11/2003 vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Navrhovateľ bol hospitalizovaný v Prešove, kde mal kompletnú diagnostiku urobenú ohľadom CT hlavy a krčnej chrbtice a prepustený bol s jednoznačnou diagnózou bez nejakých zvláštnych obmedzení a doporučení, a to podvrtnutím krčnej chrbtice. Jednalo sa o základnú diagnózu a s tým bol prepustený domov k ďalšiemu ambulantnému liečeniu. Bolo vyslovené iba podozrenie na zlomeninu holenej časti zuba druhého krčného stavca. Nakoľko z röntgenov bolo spochybnené, či sa jedná vôbec o fraktúru tým, že môže ísť o samostatnú kosť, lebo zub sa skladá vývojovo z dvoch častí. A keď nedôjde spolu k splynutiu osifikáciou vo vývoji, tak ostáva ako os otontoideum ten apex, teda hrot toho zuba druhého krčného stavca. Je to pomerne časté, ale nie vždy sa na to príde a ľudia ani o tom nevedia, že majú nejakú vývojovú anomáliu. Jednoznačne na MRI bolo popísané, že išlo o úrazovú abrubciu, pre diagnózu ani pre ľudí by to nemalo zásadný význam, pretože nejde o nosnú časť toho stavca. Je to poranenie v rámci podvrtnutia krčnej chrbtice. V záveroch svojho znaleckého posudku nemohol akceptovať zlomeniu zuba čapovca, nakoľko je to úplne iná diagnóza a musí ísť o prípad, kedy je zub čapovca skutočne zlomený. Nejde len o nejaké povrchové odlomenie chrupky. Navrhovateľ bol vyšetrený na diagnostickom pracovisku v Prešove, ktoré je renomované, ide o renomovanú úrazovú chirurgiu a taktiež v závere lekárskej správy je konštatované len podvrtnutie krčnej chrbtice. V prepúšťacej správe sa konštatuje takýto diagnostický záver. V znaleckom posudku tieto závery z chorobopisu akceptoval. U navrhovateľa sa jedná o pacienta, ktorý má výrazné chorobne zmenenú chrbticu a vtedy aj malá trauma môže vyvolať následok, a to poúrazové obmedzenie hybnosti
krčnej chrbtice. Navrhovateľ podľa röntgenového vyšetrenia a CT vyšetrenia trpel už degeneratívnymi zmenami chrbtice a je rozdiel, keď sa poškodí zdravá časť tela a keď sa poškodí už chorá časť tela, ktorá už podlieha degeneratívnym zmenám. Synostóza znamená kostný zrast, spondylotické zmeny znamenajú deformačné zmeny stavcov a statický blok znamená, že chrbtica je blokovaná vďaka tým zrastom. Deformačné zmeny chrbtice sa vyvíjajú plíživo, chronicky a dlho sa neprejavujú. Pacient vlastne tieto zmeny ani v nejakej veľkej miere nemusí vnímať, avšak po 40 - tke sa už určité ťažkosti môžu začať objavovať. A to zmenšená ohybnosť chrbtice, občasné stŕpnutie rúk, intolerancia niektorých polôh a podobne. V danom prípade na CT vyšetrení bolo vyslovené podozrenie, že ide o vývojovú anomáliu zuba čapovca. A to tak, že nedošlo k splynutiu osifikačných základov, to znamená kostných jadierok. Vtedy vznikla situácia, že sa zdá byť ako narušená kontinuita v špičke zuba a to je ale stav normálny, nie patologický. Je to len malá vývojová anomália a ten horný kúsok sa nazýva os odontoideum. Na MRI bolo zasa vyslovené, že ide o stav po odtrhnutí hrotu toho zuba, čo nie je v správnom slova zmysle zlomenina zuba, pretože je to vlastne už len ako osteochondrálna zlomenina a nezodpovedá závažnosti ani spôsobu liečby, aký poznáme pri zlomenine zuba.
Svedok T. T. vo svedeckej výpovedi pred súdom uviedol, že vzhľadom na značný časový odstup od poranenia je obtiažne definovať presne špeciálne diagnózy. Všeobecne sa vyjadril, že pacient bol liečený pre poranenie v oblasti krčnej chrbtice, ktoré bolo liečené konzervatívnym spôsobom, nie operačne. A to lieky proti bolesti, na uvoľnenie svalového napätia, čiže bola aplikovaná medikamentózna liečba. Pacient bol hospitalizovaný a liečený pre podvrtnutie krčnej chrbtice. Počas vyšetrenia boli vykonané vyšetrenia znázorňovacie krčnej chrbtice ako röntgeny v štandardných projekciách a CT vyšetrenie krčnej chrbtice. Svedkovi pri výpovedi bola predložená na nahliadnutie prepúšťacia správa zo dňa 1.7.2003, ako aj posudok o bolestnom zo dňa 22.1.2004. Uviedol, že pri stanovení bolestného vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a príslušných podporných vyšetrení. Aj keď sa v prepúšťacej správe hovorí o podvrtnutí chrbtice a v bolestnom sa hovorí o zlomenine zuba čapovca, nebol tam jednoznačný nález traumatologických zmien. Po prepustení navrhovateľa do domáceho ošetrenia boli vykonané ďalšie vyšetrenia, ktoré vlastne potvrdili zlomeniu tohto zuba čapovca. Išlo o druhý krčný stavec čapovca. Liečenie podvrtnutia chrbtice záleží od stupňa podvrtnutia a poškodenia mäkkých častí. Podáva sa medikamentózna liečba, infúzie, môže to byť podávané aj prostredníctvom infúzií a ak sú tam určité bolesti pri rotácií, tak poskytuje sa aj podporný golier. Pri zlomenine zuba čapovca záleží liečba od stupňa tohto poranenia a v prípade navrhovateľa bola liečba rovnaká ako pri podvrtnutí chrbtice. Či bola navrhovateľovi poskytnutá liečba aj podporným golierom sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že niekedy tento golier sa nedáva bezprostredne po úraze, avšak môže sa neskôr zvyšovať bolestivosť a vtedy sa tento golier nasadí. Nevedel sa pre odstup času vyjadriť, či u navrhovateľa sa jednalo o komplikovanejšiu liečbu. Pri zlomenine zuba čapovca sa môže jednať o rôzne stupne. O stupeň taký aký bol zistený u navrhovateľa až po stupeň, kde sa vyžaduje operácia, fixovanie a môže dôjsť k posunu chrbtice. Nevedel sa vyjadriť k stupňu bolestivosti u navrhovateľa, nakoľko ide o subjektívny faktor bolesť, čo je ťažké sa k tomu vyjadriť.
Znalec J.. R. E. v znaleckom posudku 14/2012 po vyšetrení navrhovateľa dňa 23.10.2012 a oboznámením sa s jeho celou zdravotnou dokumentáciou uzavrel, že navrhovateľ pri dopravnej nehode dňa 25.6.2003 utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, pravostrannú frustnú hemiparézu neurologicky verifikovanú. Vyjadril sa, že v celej zdravotnej dokumentácii a spisovom materiáli je nekonečný rad diskusie ohľadom zlomeniny zuba čapovca. Treba jednoznačne konštatovať, že nález popísaný v CT vyšetrení z hospitalizácie nie je zlomenina stavca. V prípade, že tento nález budeme považovať za traumatický, čo nie je vôbec zrejmé, môže ísť len o vyvrtnutie úponovej časti ligamenta, ktoré sa v tejto oblasti nachádza. Na zub čapovca sa pripája niekoľko ligament a ich poškodenie musí byť spojené s posunom stavcov oproti sebe, teda C1 a C2, pričom by muselo dôjsť k ich poškodeniu v oblasti predných a zadných ligamentóznych štruktúr, čo by bolo jednoznačne viditeľné na magnetickej rezonancii. Neexistuje také poranenie, ktoré by spôsobilo len izolované poškodenie jedného ligamenta medzi stavcami C1 a C2. Rontgönológ, ktorý popisuje MRI popisuje len nález, ktorý vidí, ale v žiadnom prípade nevie dať a ani nemôže dať popísané nálezy do klinickej súvislosti, nakoľko nemá žiadnu klinickú skúsenosť. Konečný záver, ktorý je možno akceptovať, je len záver klinického pracoviska, ktoré posudzuje celkový stav pacienta a je na to špecializačne vybavené. V danom prípade úrazové oddelenie v Prešove tento nález správne neakceptovalo, nakoľko ho nezaradilo medzi diagnózy, čo je z odborného hľadiska správne. Akékoľvek špekulácie ohľadom zlomeniny zuba čapovca, v danom prípade, sa vymykajú základným znalostiam z oblasti traumy krčnej chrbtice. Pri bodovom hodnotení bolestného vychádzame zo zranení, ktoré boli diagnostikované a sú objektívne podložené. Žiadne
predchádzajúce nálezy u poškodeného na bodové hodnotenie bolestného nemajú vplyv. Znalec bolestné obodoval na 25 bodov. Liečba zranenia navrhovateľa prebehla bežným nekomplikovaným spôsobom a dokonca frustná hemiparéza konštatovaná neurológom pri prijatí pacienta sa veľmi rýchlo z klinického nálezu vytratila a v ďalších nálezoch už nie je uvádzaná. Podľa záznamov išlo o intenzitu bolesti, ktorá je bežná pri takýchto poraneniach. Bola použitá konvenčná liečba analgetická a myorelaxačná s dobrým účinkom s regresiou nálezu. Nie sú žiadne záznamy, že by liečba si vyžiadala intenzívnejšie analgetiká, prípadne opiáty. Na základe vyšetrení pri hospitalizácii, po hospitalizácii, ale aj z niekoľko ročným odstupom času, možno jednoznačne konštatovať, že poškodený mal v čase úrazu už pokročilé degeneratívne zmeny, hlavne v oblasti C4,5, C6,7. Tieto sú popísané na CT i MRI vyšetreniach. Z odborného hľadiska možno konštatovať, že vývoj takýchto zmien, v takom rozsahu, ako sú popísané v čase úrazu, sú zmeny, ktoré vznikajú niekoľko desiatok rokov, s postupným narastaním ťažkostí ako sú postupné obmedzovanie hybnosti, ponámahové bolesti hlavy, bolesti hlavy pri rôznych polohách hlavy ... V prípade útlaku nervových štruktúr dochádza i k neurologickým prejavom ako je tŕpnutie rúk, častí na tvári, krku, pocit pálenia, interminentných bolestí ... Objavenie a vývoj týchto ťažkostí je individuálny a často krát nekorešponduje so závažnosťou zmien na skelete krčných stavcov. Naopak, i pri minimálnych kostných zmenách môžu sa objaviť výrazné neurologické príznaky. Znalec ďalej uviedol, že podľa zdravotných záznamov v čase úrazu a po ňom poškodený trpel len bežnými bolesťami spojenými s podvrtnutím krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadalo bežnú analgetickú a myorelaxačnú liečbu. Následná liečba v spojitosti s krčnou chrbticou a ťažkosťami, ktoré následne vznikli sú len prirodzeným vývojom v rámci degeneratívnych zmien v oblasti C chrbtice. Pri úraze došlo k podvrtnutiu celej krčnej chrbtice. To znamená, že boli rovnomerne poškodené všetky segmenty krčnej chrbtice a vzhľadom na už vyslovené podozrenie výraznejšej zmeny C1, C2 by táto oblasť mala byť poškodená najviac. Porovnaním nálezu CT a MRI vyšetrení, vykonaných bezprostredne po úraze a s posledným vyšetrením z 4.11.2011 došlo k zmenám v zmysle mierneho vývoja smerom degeneratívnym, len v oblasti už pred úrazom poškodených stavcov. Pričom ostatné segmenty C chrbtice ostali bez akýchkoľvek zmien. Nález v týchto segmentoch je identický, resp. len so zmenami v rámci fyziológie. To znamená, že podvrtnutie krčnej chrbtice u navrhovateľa nevybočilo z bežného rámca takýchto poranení.
Z listinného dôkazu, a to znaleckého posudku č. 11/2003 znalca J.. X. K. vypracovaný v trestnom konaní vyplýva, že znalec za reálne korektnú dokumentáciu komplexne považoval len fotokópiu prepúšťacej správy z oddelenia úrazovej chirurgie FNsP Prešov. Vyjadrenia a správy J.. M., praktického lekára pre dospelých v Prešove, sú podľa neho vytrhnuté z kontextu, dominuje tu opis subjektívnych ťažkostí pacienta. Jedine opis vyšetrenia magnetickej rezonancie (MRI) z 29.7.2003 sa približuje k snahe o podanie objektívneho údaju, aj ten však nie je kompletný a vytrhnutý z kontextu. V závere posudku konštatuje, že Š. Č. utrpel pri dopravnej nehode podvrtnutie krčnej chrbtice s popisovanou frustnou hemiparezou vpravo, ktorá v ďalšom priebehu nie je hodnotená. Šlo zrejme o algický stav, ktorý podľa prepúšťacej správy sa zlepšil. Ani v ďalšom priebehu liečby nie je táto dokumentovaná. Zároveň podľa CT zlomenina hrotu čapovca je sporná, môže ísť o samostatný vývojový stupeň nedokončenia osifikácie zuba. Podľa zdelenia výsledku z MRI od J.. M. ide o abrupciu hrotu zuba čapovca. Aj pri akceptácii torza popisu magnetickej rezonancie znalec musí konštatovať, že pre celkovú dobu liečby tento fakt je nevýznamný. Tiež sú konštatované degeneratívne zmeny na C chrbtici, a to zrast 2 a 3 krčného stavca a deformačné zmeny C5/6 a C6/7 so statickým blokom. V závere konštatuje, že Š. Č.Š. utrpel v priamej súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode podvrtnutie krčnej chrbtice a v rámci neho marginálne odlomenie v oblasti hrotu zuba čapovca na krčnej chrbtici - pre spôsob a trvanie liečby nevýznamné. Priemerná doba liečby nepresahuje dobu 6 týždňov, ako aj dĺžka doby obmedzovania v obvyklom spôsobe života sa nekryje s dobou práceneschopnosti, ktorá je priemerne ešte kratšia. Z dodanej zdravotnej dokumentácie z objektívnych zistení odhadol dobu liečenia najviac 4 až 5 týždňov a tiež rovnakú dobu práceneschopnosti. V prípade, že pacient je práceneschopný a subjektívne stále udáva ťažkosti, ktoré však nikto neobjektivizoval, uviedol, že tieto subjektívne ťažkosti by mohol interpretovať hocikedy, nakoľko na krčnej chrbtici má pokročilé deformačné zmeny staršieho dáta. Bolestné stanovil na 25 bodov.
Z listinného dôkazu - znalecký posudok č. 16/2012 J.. R. E. vypracovaný v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C 248/2004 v záveroch znalec konštatuje, že preskúmaním zdravotnej dokumentácie, písomných záznamov, rtg, MRI a CT i ako vlastným vyšetrením bolo zistené, že navrhovateľ pred úrazom mal degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici pomerne pokročilého charakteru, hlavne v oblasti C4-C7, nakoľko v čase úrazu pri vyšetrení boli tieto zmeny diagnostikované. Znamená teda, že išlo o zmeny, ktorých vývoj trvá niekoľko rokov, i desaťročí. Pri posttraumatickom vyšetrení nie sú žiadne záznamy
a popísané zmeny, ktoré by svedčili o akýchkoľvek zmenách na skelete krčnej chrbtice. Klinicky bol diagnostikovaný len úraz v zmysle podvrtnutia krčnej chrbtice. Súčasný nález v oblasti krčnej chrbtice u navrhovateľa má charakter degeneratívnych zmien, ktoré majú svoj vývoj v súhlasnom obraze RTG, MRI a CT vyšetrenia. Nezistil žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa predmetný úraz na týchto zmenách akýmkoľvek spôsobom podieľal. So závermi v posudku J.. X. K. sa v podstate stotožňuje a znaleckým skúmaním dospeli v podstate k rovnakým záverom. Súhlasí i so závermi v ostatných bodoch posudku, ktoré mu neboli položené, ale v podstate vyplývajú z jeho záverov. V celom spisovom materiáli od J.. T. našiel chorobopis z hospitalizácie od 26.6.2003 do 1.7.2003, ktorý je ním signovaný ako primárom oddelenia, pričom záver je stanovený ako podvrtnutie krčnej chrbtice (bez akejkoľvek zmienky o zlomenine zuba čapovca, či inom traumatickom poškodení skeletu - poznámka znalca) a posudok o bolestnom signovaný J.. T. T., kde uvádza bodové hodnotenie za zlomeninu zuba čapovca a podvrtnutie krčnej chrbtice. Je tu rozpor medzi týmito dvoma dokumentmi jasný a s posudkom J.. T. jednoznačne nesúhlasí, nakoľko nezodpovedá objektívnym skutočnostiam.
Podľa § 37b písm. a/ zák.č. 97/1963 Zb. o o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky.
Podľa § 15 zák.č. 97/1963 Zb. o o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Vzhľadom k tomu, že odporcovia sú subjekty so sídlom v Tureckej republike, súd sa zaoberal i právomocou slovenského súdu a použitím kolíznym noriem. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je daná právomoc slovenského súdu na náhradu škody, ak došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody na území Slovenskej republiky. Ku škodovej udalosti došlo na území Slovenskej republiky a miestna právomoc súdu je daná v zmysle ust. § 87 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 15 zák.č. 97/1963 Zb. sa nárok na náhradu škody spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko na jej území došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1 Vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu; b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť; c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.
Podľa § 7 ods. 3 Vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa prílohy A. Zásady pre hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky, za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel úraz, a to podvrtnutie krčnej chrbtice. V čase úrazu u neho boli zistené už degeneratívne zmeny tejto krčnej chrbtice, ktoré vlastne mali aj vplyv na celý priebeh liečby. Navrhovateľovi bola poskytovaná medikamentózna liečba, pričom v prvom chirurgickom a neurologickom vyšetrení sa poznamenáva, že bol nasadený molitánový golier, avšak v prijímacej a prepúšťacej správe ústavnej liečby sa o tomto golieri neuvádza žiadna zmienka. Následne sa navrhovateľ podrobil rehabilitačnej liečbe. Tak ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku liečba zranenia prebehla bežným nekomplikovaným spôsobom a dokonca frustná hemiparéza konštatovaná neurológom pri prijatí do ústavnej liečby sa veľmi rýchlo z klinického nálezu vytratila. Podľa záznamov zdravotnej dokumentácie išlo o intenzitu bolesti, ktorá je bežná pri takýchto poraneniach. Bola použitá konvenčná liečba analgetická amyorelaxačná, s dobrým účinkom a regresiou nálezu. Nie sú žiadne záznamy, že by liečba si vyžiadala intenzívnejšie analgetiká, prípadne opiáty. Následná liečba v spojitosti s krčnou chrbticou a ťažkosti, ktoré následne vznikli, sú len prirodzeným vývojom v rámci degeneratívnych zmien v oblasti C chrbtice. Ako sa znalec vyjadril, pri úraze došlo k podvrtnutiu celej krčnej chrbtice, to znamená, že boli rovnomerne poškodené všetky segmenty krčnej chrbtice a vzhľadom na už vyslovené podozrenie výraznejšej zmeny C1, C2 by táto oblasť mala byť poškodená najviac. Avšak porovnaním nálezu CT a MRI vyšetrení vykonaných bezprostredne po úraze a s posledným vyšetrením zo 4.11.2011 došlo k zmenám v zmysle mierneho vývoja smerom degeneratívnym len v oblasti už pred úrazom poškodených stavcov, pričom ostatné segmenty C chrbtice ostali bez akýchkoľvek zmien, čo znamená, že podvrtnutie krčnej chrbtice u navrhovateľa nevybočilo z bežného rámca takýchto poranení. Bezprostredne pri prijatí navrhovateľa do ústavnej liečby bola stanovená diagnóza podvrtnutie krčnej chrbtice, ako aj pri prepustení pacienta do ambulantnej liečby. Uvedená prepúšťacia správa bola dokonca podpísaná aj samotným J.. T. ako primárom daného oddelenia, ktorý vydal posudok o bolestnom. Jedná sa o stanovenie diagnózy pri prvotnom vyšetrení, kedy je možné najlepšie stanoviť túto diagnózu, nakoľko na zdravotnom stave navrhovateľa sa ešte neprejavila poskytnutá liečba. Rovnako aj v ďalších lekárskych správach sa ako diagnóza uvádza podvrtnutie krčnej chrbtice. J.. T. prvýkrát zlomeninu zuba čapovca uvádza až v posudku o bolestnom. Čiže je tu celý rad dôkazov, ktoré preukazujú, že u navrhovateľa došlo iba k podvrtnutiu krčnej chrbtice a v čase úrazu u neho už boli degeneratívne zmeny, ktoré sa prejavili pri liečbe. Jedná sa o lekárske správy, znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní J.. K., znalecký posudok vypracovaný vo veci 7C 248/2004, zápisnica o výsluchu svedka K. vo veci 7C 248/2004, výsluch svedka J.. T.. V správach sa neuvádza nikde zlomenina, a tiež J.. T. pri vyšetrení bezprostredne po nehode signoval v prepúšťacej správe, že sa jedná o podvrtnutie. Takisto vo výmennom lístku o vykonaní rehabilitácie sa uvádza diagnóza podvrtnutie krčnej chrbtice.
S poukazom na uvedené súd ani neprihliadal na námietky navrhovateľa proti znaleckému posudku, nakoľko v týchto námietkach uvádza iba odbornú literatúru a nič konkrétne v čom je znalecký posudok nepreskúmateľný a prečo treba vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku navrhovateľa osobne vyšetril. Mal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu a zaoberal sa zdravotným stavom navrhovateľa komplexne. V prvej časti znaleckého posudku znalec podrobne popisuje zdravotný stav navrhovateľa, jednotlivé lekárske správy, vyšetrenia CT, MRI aj RTG. Pred pojednávaním v tejto veci v doobedňajších hodinách sa vykonávalo pojednávanie vo veci 7C 248/2004, v ktorom je predmetom konania sťaženie spoločenského uplatnenia a v tomto konaní sa upozornilo na to, že znalec poukazuje v prvej časti svojho znaleckého posudku na to, že u navrhovateľa už od roku 1976 sa v jeho zdravotnej dokumentácii nachádza záznam opakovaných bolestí hlavy, bez jednoznačných vedľajších príznakov, ktoré boli diagnostikované ako cefalea a liečené aj práceneschopnosťou, napríklad 16.1.1976 až 19.11.1976. Dňa 29.11.1997 je v zázname uvedená vertebrogénna chrbtica polyneuralgický syndróm, zaznamenaná i liečba analgetikami a myorelaxanciami. 12.7.1999 silná bolesť hlavy, dokonca návšteva lekára v byte pre ťažkosti, 25.2.2000 pre bolesti v chrbtici LS - návšteva lekára v byte s následnou liečbou. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní sa vyjadril, že sa pred pojednávaním telefonicky spojil s navrhovateľom a jeho lekárom a odôvodňovali to tým, že v podstate poškodenie, ktoré tam bolo definované, išlo o poškodenie nohy, lebo navrhovateľ robil niečo v studni, prechladil vraj túto nohu a od tejto nohy vlastne išla bolesť. Nevedeli
to presne identifikovať, ale nakoniec sa ukázalo, že vlastne prechladil si tú pravú časť nohy, táto mu spôsobila problémy. Teda pred dopravnou nehodou netrpel žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré by ho obmedzovali v oblasti chrbtice. Právny zástupca navrhovateľa však bližšie nešpecifikoval, kedy sa toto malo stať, v ktorom období. V lekárskych správach, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku sa bližšie neuvádza, príčina vzniku tohto ochorenia, avšak to, že navrhovateľ trpel degeneratívnymi zmenami krčnej chrbtice v čase úrazu, jednoznačne vyplýva z MRI. Ako sa už znalec vyjadril pri popise tejto diagnózy, stáva sa, že objavenie a vývoj ťažkostí zmien na chrbtici je individuálny a často krát nekorešponduje so závažnosťou zmien na skelete krčných stavcov.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom poukazoval na lekárske správy zo dňa 29.7.2003, 21.7.2004, 17.3.2005 a 10.8.2007. Lekárska správa zo dňa 17.3.2005 nebola navrhovateľom do spisu predložená a nie je ani obsahom prílohy znaleckého posudku č. 14/2012. Správa z 29.7.2003 je správou z vyšetrenia MRI, s ktorou sa znalec v znaleckom posudku vysporiadal s tým, že rontgönológ, ktorý popisuje MRI popisuje len nález, ktorý vidí a v žiadnom prípade nevie dať a ani nemôže dať popísané nálezy do klinickej súvislosti, nakoľko nemá žiadnu klinickú skúsenosť a je možné akceptovať len záver klinického pracoviska, čo bolo stanovené v prepúšťacej správe. Pokiaľ sa jedná o správy z 21.7.2004 a 10.8.2007 súd tu opätovne poukazuje na vyššie konštatované, že diagnóza, ktorú mal navrhovateľ utrpieť pri dopravnej nehode bola stanovená pri prvotných vyšetreniach a v prijímacej a prepúšťacej správe z ústavnej liečby bola stanovená diagnóza podvrtnutia krčnej chrbtice, to bolo následne preukázané i znaleckými dokazovaniami, či už v tejto prejednávanej veci alebo v trestnom konaní.
Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ustanovení § 132 O.s.p.; hodnotením súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti. Súd hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a prečo nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku, čo sa musí prejaviť v dôvodoch rozhodnutia.
Závery znaleckého posudku v tomto konaní sú totožné so závermi listinného dôkazu, a to znaleckého posudku znalca J.. X. K. č. 11/2003 vypracovaného v trestnom konaní, vyjadrenými závermi svedka J.. K. v zápisnici z pojednávania vo veci sp.zn. 7C 248/2004, rovnaká diagnóza bola stanovená v prepúšťacej správe navrhovateľa z ústavnej liečby a v celej rade lekárskych správ. Znalec sa vo svojom znaleckom posudku podrobne zaoberal diagnózou zlomeniny zuba čapovca a celkovým zdravotným stavom navrhovateľa. S poukazom na celý rad dôkazov na seba nadväzujúcich, závery znaleckého posudku považoval súd za presvedčivé, a preto neprihliadal na námietky navrhovateľa a vo veci nevykonal kontrólne znalecké dokazovanie.
Pokiaľ ide o náhradu z titulu priznaného bolestného, podľa praxe súdov bolesť má nemateriálnu psychickú zložku, preto priznanie jeho odškodnenia závisí od zistenia, či v organizme poškodeného nastali objektívne zistiteľné zmeny vyvolané zranením a či pri liečení alebo odstraňovaní následkov spôsobili bolesti. Súd v skutočne odôvodnených prípadoch môže priznať aj zvýšenie odškodnenia, lekársky stanoveného, ak poškodený preukázateľne pri poškodení zdravia znášal zvlášť mučivé útrapy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé stavy. Jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ už bol odškodnený vedľajším účastníkom z titulu bolestného vo výške 296,26 € (8.925,-Sk), ktorá skutočnosť vyplýva jednak z vyjadrenia vedľajšieho účastníka a navrhovateľ dané nenamietal. Predmetom tohto konania zostalo rozhodnutie o zvýšení náhrady za bolestné, pričom navrhovateľ si uplatňoval 75- násobok pri hodnote bodu 60,-Sk v čase, kedy došlo ku škode na zdraví. Súd dospel k záveru, že u navrhovateľa neexistujú vážne dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné zvýšenie odškodnenia bolestného. Z konštatovaného zdravotného poškodenia navrhovateľa - podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré mal súd preukázané zo znaleckého posudku, svedeckých výpovedí a celého radu listinných dôkazov, vyplýva že navrhovateľovi boli poskytnutá štandardná medikamentózna liečba bez komplikácii a dokonca frustná hemiparéza konštatovaná neurológom pri prijatí sa veľmi rýchlo z klinického nálezu vytratila a v ďalších nálezoch už nie je uvádzaná. Po záznamov v lekárskych správach išlo o intenzitu bolesti, ktorá je bežná pri takýchto poraneniach, bola použitá konvenčná liečba analgetická a myorelaxačná s dobrým účinkom a nie sú žiadne záznamy o tom, že by si liečba vyžiadala podávanie intenzívnejších analgetík, prípadne opiáty. Bolo preukázané, že navrhovateľ v
čase úrazu mal už pokročilé generatívne zmeny, o ktorých sa znalec vyjadril, že následná liečba v spojitosti s krčnou chrbticou a ťažkosťami, ktoré následne vznikli sú len prirodzeným vývojom v rámci degneratívnych zmien. Porovnaním nálezu CT a MRI vyšetrení vykonaných bezprostredne po úraze a s posledným vyšetrením z 4.11.2011 znalec vyslovil záver, že došlo k zmenám v zmysle mierneho vývoja smerom degeneratívnym len v oblasti už pred úrazom poškodených stavcov. Nezistil žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa predmetný úraz na týchto zmenách akýmkoľvek spôsobom podieľal.
Nakoľko vo veci nebolo preukázané, že navrhovateľ následkom úrazu spôsobeného pri dopravnej nehode netrpel obzvlášť mučivými bolesťami, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie bolestného, jeho návrhu v celom rozsahu zamietol. Práve naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ už v čase úrazu mal degeneratívne zmeny, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom a tieto sú potvrdené aj posledným vyšetrením z 4.11.2011.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade mali plný úspech odporcovia v rade 1/ a 2/ ako aj vedľajší účastník na strane odporcov, preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia im prislúcha náhrada trov konania a súd zaviazal navrhovateľa k ich úhrade.
Súd odporcom v rade 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 11 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 15, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhlášky) v celkovej výške 407,58 €, pozostávajúci z nasledovných úkonov právnej služby:
- 21.8.2009 prevzatie a príprava zastupovania, práv porada s klientom 53,49 € + režijný paušál 6,95 €,
- 27.10.2011 účasť na pojednávaní 57,-€ + režijný paušál 7,21 €,
- 8.12.2011 účasť na pojednávaní 57,-€ + režijný paušál 7,21 €,
- 11.3.2013 účasť na pojednávaní 60,07,-€ + režijný paušál 7,81 €,
- 27.10.2011 strata času pri účasti na pojednávaní cestou z Púchova do Žilina a späť 4x polhodiny á 12,35 € - 49,40 €,
- 8.12.2011 strata času pri účasti na pojednávaní cestou z Púchova do Žilina a späť 4x polhodiny á 12,35 € - 49,40 €,
- 11.3.2013 strata času pri účasti na pojednávaní cestou z Púchova do Žilina a späť 4x polhodiny á 13,01 € - 52,04 €. Právna zástupkyňa odporcov vo vyčíslení trov konania si za jeden úkon právnej služby účtovala odmenu v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky zo žalovanej istiny 22.219,-€. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V danom prípade výška plnenia závisela od úvahy súdu. Navrhovateľovi však súdom nebolo priznané žiadne plnenie, preto súd s použitím analógie priznal odmenu za právne služby z neurčitku v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, teda jednu trinástinu výpočtového základu. Pri úkonoch právnej služby v r. 2011 je režijný paušál vo výške 7,41 €, súd je však viazaný vyčíslením trov konania, pokiaľ je toto vyčíslenie v menšom rozsahu ako prislúcha. Právna zástupkyňa za úkony právnej služby poskytnuté v r. 2011 si uplatnila režijný paušál vo výške 7,21 €, preto jej ich súd priznal v tejto výške. Naopak pri právnom úkone v r. 2009 si uplatnila režijný paušál vo vyššom rozsahu ako prislúcha (7,21 €), a preto jej súd tento priznal vo výške 6,95 €. Právna zástupkyňa si tiež vyúčtovala náhradu hotových výdavkov - cestovné z Púchova do Žilina a späť za účasť na pojednávaniach motorovým vozidlom Mazda 3, avšak súdu spolu s vyčíslením nepredložila technický preukaz motorového vozidla použitého na tieto cesty, preto súd nemal k dispozícii dôkaz, z ktorého by mohol overiť výšku vyúčtovaného cestovného, a preto súd hotové výdavky v tejto časti nepriznal. Taktiež vo vyčíslení trov konania bol vyúčtovaný preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 100,-€, pritom zo záznamu o zložení z preddavku učtárne Okresného súdu Ž. vyplýva, že tento uhradil vedľajší účastník a tento si i náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení tohto preddavku uplatnil, preto súd ani v tejto časti nepriznal náhradu trov konania odporcom.
V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, preto súd zaviazal navrhovateľa uhradiť trovy konania odporcov na účet ich právneho zástupcu.
Vedľajší účasť zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300,-€, z ktorého súdu bolo čiastočne uhradené znalečné znalcovi. Vzhľadom na úspech v konaní súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 300,-€, spočívajúce v zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V predmetnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom J.. R. E.. Uznesením č.k. 2C/149/2004-419 zo dňa 11.12.2012 bolo znalcovi priznané znalečné v celkovej výške 509,-€, pričom čiastočne vo výške 300,-€ bol uhradené z preddavku zloženého vedľajším účastníkom a vo zvyšku 209,-€ bolo hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. V zmysle ust. § 148 ods, 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa k úhrade trov štátu vo výške 209,-€ na účet súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).