Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/48/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ APHRODITE – Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s. r. o., so sídlom: Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 006 297, 2/ Mesto Rajecké Teplice, so sídlom Mestského úradu: Námestie SNP 29/1, 013 13 Rajecké Teplice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008268-002 zo dňa 23.03.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 30.09.2019 Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) ako príslušný orgán vydal rozhodnutie č.: OU-ZA-OSZP3-2019/005403-006/Hnl (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých - 2 - ZA –

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo aj „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Prístavba kúpeľného domu APHRODITE Rajecké Teplice“ navrhovateľa APHRODITE – Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s. r. o., Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 006 297, vypracovaná spracovateľom A., B., C. XXXX/ X, XXX XX D., umiestnená na pozemku p. č. E. F. - X G. X/X H. E. I. J. K. sa nebude posudzovať podľa Zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať alebo dodržiavať. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. 3. Dňa 23.03.2020 vydal Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutie č. OU-ZA-OOP3-2020/008268-002, ktorým podľa ods.

2 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Súdne konanie 4. Žalobca podal na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu zaevidovanú pod sp. zn.: , ktorou sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca v časti 3.1. žaloby poukázal na porušenie hmotného práva. V tomto smere žalobca citoval články v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). K tomu žalobca uviedol, že očakával a aj navrhol procesné vybavenie veci v zmysle a v zmysle Správneho poriadku, avšak žalovaný konal v rozpore s a Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca v časti 3.2. žaloby poukázal na porušenie procesného práva. V tomto smere žalobca uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval a a návrh podmienok žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa Správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Žalobca má za to, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán verejnej správy v rozpore s neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje žalobca za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky týkajúce sa dostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu ani žalovaný vo svojom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, keďže nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou - 3 - ZA –

prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. K námietke nedostatočného odôvodnenia žalobca poukázal na Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: , sp. zn.: , sp. zn.: , sp. zn.: a sp. zn.: . Zároveň žalobca poukázal na to, že požiadal prvostupňový orgán verejnej správy v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku o kópiu spisu listom, ktoré mu však príslušný orgán nevyhotovil a nedoručil. Na základe uvedeného postupu prvostupňového orgánu verejnej správy bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný k oprávneniu žalobcu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nijakým spôsobom nevyjadril. Žalobca v tomto smere poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 21.08.2013. Žalobca navrhol, aby súd priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok. S ohľadom na všetky žalobné námietky žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 5. Dňa 13.10.2020 bolo vydané Uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k.: – 48, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil nedostatok procesnej podmienky konania tak, že predloží správnu žalobu podpísanú zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje s tým, že pokiaľ žalobca v stanovenej lehote uvedený nedostatok procesnej podmienky konania neodstráni, tak správny súd žalobu odmietne. Žalobca sa k výzve súdu vyjadril tak, že to vníma ako prílišný formalizmus, keďže z ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vôbec nevyplýva, že by medzi základné zákonné náležitosti správnej žaloby patril aj podpis člena alebo zamestnanca žalobcu s právnickým vzdelaním, resp. jej podania týmto členom, ale zákon vyžaduje iba podpis samotnej žaloby (v tomto prípade štatutárom L. B.) a jej spísanie osobou s požadovaným vzdelaním (v tomto prípade členom M. N. B.),

pretože v opačnom prípade by zákonodarca už v ustanovení § 49 ods. 1 exaktne stanovil, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie aj podpísanie žaloby, resp. podanie žaloby. Dňa 01.12.2020 bolo vydané Uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k.: – 73, ktorým súd žalobu odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pričom dôvodom odmietnutia bolo to, že vzhľadom k tomu, že súd vyzval žalobcu na odstránenie prekážky postupu súdu v danom konaní, t. j. na predloženie správnej žaloby podpísanej zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje (M. N. B.), avšak žalobca od doručenia výzvy súdu do vydania uznesenia o odmietnutí žaloby takto podpísanú správnu žalobu nepredložil, tak uvedený (odstrániteľný) nedostatok procesnej podmienky konania podľa sa stal neodstrániteľným, čo spôsobilo, že správny súd žalobu odmietol. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline o odmietnutí žaloby bola zo strany žalobcu podaná kasačná sťažnosť. Dňa 28.02.2022 bolo vydané Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, č. k.: – 111, ktorým bolo zrušené Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.12.2020, č. k.: – 73 (o odmietnutí žaloby) a vec bola Krajskému súdu v Žiline vrátená na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia kasačného súdu bolo uvedené, že samotná - 4 - ZA –

skutočnosť, že správnu žalobu podpísal a súdu doručil štatutárny orgán žalobcu podľa mienky kasačného súdu bez ďalšieho nezakladá dôvodné pochybnosti o tom, že žalobu spísal a žalobcu v konaní zastupuje jeho člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, čo jednoznačne vyplýva z obsahu správnej žaloby, predloženého poverovacieho dekrétu žalobcu a dokladu povereného člena žalobcu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa, a preto Najvyšší správny súd považoval postup krajského súdu za prílišný formalizmus, ktorý by mohol mať vplyv na právo žalobcu na prístup k súdu. Po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu bola vec zapísaná na Krajskom súde v Žiline pod spisovú značku . 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol, akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania. Žalobca v správnej žalobe namieta, že mu prvostupňový správny orgán neumožnil zúčastniť sa konzultácie v zmysle , pričom k tomu žalovaný uviedol, že v predmetnej veci neboli konzultácie prvostupňovým správnym orgánom vôbec vykonané a ako to vyplýva aj z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia konzultácie sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácii v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií za nevyhnutné a s tým záverom sa stotožnil aj odvolací správny orgán. Žalobca taktiež namieta, že do výroku prvostupňového rozhodnutia neboli zapracované žiadne ním navrhované zmierňujúce opatrenia, pričom v tomto smere žalovaný citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: s tým, že s touto námietkou sa žalovaný dostatočne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Námietku nedostatočného odôvodnenia žalovaný považuje za nedôvodnú, pretože sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s každou odvolacou námietkou. Námietka žalobcu, že Správneho poriadku obsahuje právo účastníka dostať kópiu spisu alebo dostať informáciu zo spisu iným spôsobom je podľa názoru žalovaného neopodstatnená, nakoľko ustanovenia Správneho poriadku sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania do spisu a pre správny orgán nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu na ich žiadosť alebo pri oboznamovaní s podkladmi rozhodnutia. K splneniu zákonnej povinnosti zo strany správneho orgánu prvého stupňa v zmysle Správneho poriadku podľa názoru žalovaného nepochybne došlo, čoho dôkazom je list č. OU-ZA- OSZP3-2019-005979-0032/Hnl zo dňa 31.01.2019 spolu s priloženými doručenkami. Žalovaný má za to, že nesplnenie žalobcom vykonštruovanej povinnosti správneho orgánu zasielať kópie administratívneho spisu vo forme „scanu“ do elektronickej schránky nemôže spochybniť splnenie jeho povinnosti v zmysle Správneho poriadku. Žalovaný sa domnieva, že žalobca zámerne zneužíva svoje postavenie k nastoleniu prieťahov v konaní a sťažovaniu postupu orgánov verejnej správy bez toho, aby sledoval účel Žalovaný navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a zároveň žalovaný navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. - 5 - ZA –

7. Dňa 05.08.2022 bolo vydané Uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k.: – 50, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu zo dňa 22.05.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 8. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, teda podal repliku. V tomto podaní žalobca uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s pripomienkami žalobcu, nakoľko sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Žalobca považuje vydané rozhodnutia za nedostatočne odôvodnené a v tomto smere poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: . Žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. 9. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nepodal vyjadrenie, tzv. dupliku. 10. Ďalší účastník 1/ ani ďalší účastník 2/ sa v konaní nevyjadrili. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 11. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.: . 12. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: navrhovateľ (ktorým je ďalší účastník 1/ v tomto súdnom konaní) dňa 28.11.2018 predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy podľa Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Prístavba kúpeľného domu APHRODITE Rajecké Teplice“ vypracované podľa prílohy č. 8a Zmena navrhovanej činnosti uvedená v oznámení o zmene navrhovanej činnosti podliehala svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový orgán vykonal podľa Navrhovaná činnosť je situovaná v Žilinskom kraji, okres Žilina, mesto Rajecké Teplice, k. ú. J. K.. Umiestnená je na pozemkoch p. č. E. – F. X, ktorá je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a E. - F. X/X, ktorá je vedená ako ostatná plocha, všetky pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce. Predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti svojimi parametrami bolo zaradené podľa prílohy č. 8 do kapitoly 9. – infraštruktúra pol. č. 16 projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo ich súborov ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy a mimo zastavanom území od 1000 m2 podlahovej plochy do časti B – zisťovacie konanie. V rámci zisťovacieho konania prvostupňový orgán rozoslal zámer k navrhovanej činnosti podľa na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, povoľujúcemu orgánu, dotknutej obci a zároveň zverejnil na webovom sídle ministerstva a Okresného úradu - 6 - ZA –

Žilina oznámenie o predložení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti v termíne 28.11.2018. Niektoré dotknuté orgány podali stanoviská, iné sa nevyjadrili. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že zmena navrhovanej činnosti „Prístavba kúpeľného domu APHRODITE Rajecké Teplice“ navrhovateľa APHRODITE – Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s. r. o., Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 006 297, vypracovaná spracovateľom ENVI-EKO, s. r. o., Platanová 3225/2, 010 07 Žilina, umiestnená na pozemku p. č. E. F. - X G. X/X H. E. I. J. K. sa nebude posudzovať podľa a zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať alebo dodržiavať. Proti prvostupňovému orgánu verejnej správy bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie. 13. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného (Rozhodnutie Okresného úradu, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, č. OU-ZA- OOP3-2020/008268-002 zo dňa 23. 03. 2020), ktorým podľa Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, č.: OU-ZA-OSZP3-2019/005403-006/Hnl zo dňa 30. 09. 2019). 14. Správny súd v Banskej Bystrici nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 16.08.2023. Po vyvolaní veci sa zistilo, že na pojednávanie sa nedostavil žiaden z predvolaných účastníkov konania. Všetci mali doručenie vykázané. Žalobca a ďalší účastník konania 2/ ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní. Súd nariadil pojednávať v neprítomnosti účastníkov konania. Preskúmaním veci správny

súd dospel k záveru, že všetky žalobné námietky sú nedôvodné, a preto správnu žalobu podľa zamietol. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a verejnosti pri vyhlasovaní rozsudku súd podľa rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 16.08.2023 po dobu 14 dní. 15. Podľa : správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa : v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). 17. Podľa : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa : rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom - 7 - ZA –

podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. 19. Podľa : dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 20. Podľa : verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . 21. Podľa : verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 22. Podľa : ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 23. Podľa : príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 24. Podľa : ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . 25. Podľa : výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa - 8 - ZA –

tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 26. Podľa : príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. 27. Podľa : obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. 28. Podľa : príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa a 29 a v záverečnom stanovisku podľa a 37. 29. Podľa : na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa a , upustenia od variantného riešenia podľa , určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa , určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa , f) konfliktu záujmov podľa , g)vydávania potvrdenia o súlade podľa . 30. Podľa Správneho poriadku: účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 31. Podľa Správneho poriadku: správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 32. Podľa Správneho poriadku: správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. 33. Podľa Správneho poriadku: správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. - 9 - ZA –

34. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 35. Podľa § 46 Správneho poriadku: rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku: rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 37. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku: výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 40. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť

účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. 41. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie orgánu verejnej správy vyžaduje citované ust. Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať ako aj náležitosti podľa Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo - 10 - ZA –

účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( ) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( ). 42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. Správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. V odôvodnení rozhodnutia orgány verejnej správy uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy aplikujúc ust. v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zrozumiteľne odôvodnil dôvody, pre ktoré sa zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa a uložil s ohľadom na zmenu šesť opatrení. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy reflektuje na požiadavky Zmena navrhovanej činnosti „Prístavba kúpeľného domu APHRODITE Rajecké Teplice“ navrhovateľa APHRODITE – Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s. r. o., Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 006 297, vypracovaná spracovateľom A., s. r. o., C. XXXX/X, XXX XX D., umiestnená na pozemku p. č. E. F. - X G. X/X H. k. ú. J. K., uvedená v oznámení o zmene navrhovanej činnosti podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy vykonal podľa Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán sa dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými v zisťovacom konaní včas vznesenými pripomienkami a námietkami. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a zrozumiteľne sa s nimi vysporiadalo. Správna úvaha oboch orgánov verejnej správy obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj žalovaného dáva presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky. 43. Správny súd uvádza (aj s ohľadom na predchádzajúce odseky tohto rozsudku) k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené nakoľko neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa , že aj táto námietka je podľa názoru súdu neopodstatnená. Správny súd má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili tak žalobcove pripomienky a riadne sa s nimi vysporiadali, pričom v rozhodnutí vyhodnotili aj návrhy na prijatie opatrení. Skutočnosť, že týmto pripomienkam nevyhoveli, resp. nezapracovali návrhy na prijatie opatrení, ktoré vyhodnotili ako nedôvodné, nie sú samy o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva právny nárok občianskych združení, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo - 11 - ZA –

vyhovené. Správny súd k namietanému porušeniu ust. uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa Vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú uložené taxatívne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať alebo dodržiavať. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že výrok aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v a 44. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek vlastná správna úvaha a že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu konania, náležite sa nevysporiadal s pripomienkami žalobcu, správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené, aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné poznamenať, že pripomienky, ktoré vzniesol žalobca v rámci zisťovacieho konania ako dotknutá verejnosť, nezohľadňovali konkrétne okolnosti prípadu, neboli determinované zmenou navrhovanej činnosti a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré by mohli vzniknúť navrhovanou činnosťou, neboli žalobcom vznesené. V predmetnej veci zo strany orgánov verejnej správy nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných skutočností, nakoľko orgány verejnej správy jednoznačne podrobne hodnotili zmenu navrhovanej činnosti porovnaním pôvodne navrhovanej činnosti s predkladanou zmenou navrhovanej činnosti a jej dopadmi na jednotlivé zložky životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že v prvostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy uviedol ako rozhodol o jednotlivých námietkach a pripomienkach účastníkov konania, t. j. aj žalobcu, obdobne aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia okrem toho, že majú všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa chce účastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, nestačí tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, ktorá preukázateľne bola v konaní vznesená a na ktorú nedal správny orgán žiadnu odpoveď. 45. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobné body uvedené v časti 3.1. žaloby (argumentácia z hľadiska hmotného práva) sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej - 12

- ZA –

žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well- founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

46. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou osobou a dotknutou verejnosťou v každom zisťovacom konaní na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Keďže sa v predmetnom konaní žiadna konzultácia nekonala, nakoľko prvostupňový orgán verejnej správy nepovažoval vykonanie konzultácii za nevyhnutné, s čím sa stotožnil aj žalovaný, nemohlo byť žalobcovi právo zúčastniť sa konzultácie upreté. 47. Čo sa týka vznesenej žalobnej námietky, že informácie neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom, tak správny súd má za to, že zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu tohto práva, keď prvostupňový orgán verejnej správy sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a preto ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. 48. K námietke žalobcu, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval všetky environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, správny súd konštatuje, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom odvolania a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je zrejmá z odôvodnenia žalovaného, kedy pri každej námietke je aj stanovisko žalovaného odvolacieho orgánu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s odvolacími námietkami a že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je stručné je neopodstatnené a zavádzajúce. 49. Námietku žalobcu o nedoručení kópie spisov podľa Správneho poriadku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Pri zodpovedaní tejto žalobnej námietky je primárne potrebné zo strany správneho súdu zodpovedať otázku povahy označených ustanovení Správneho poriadku, a preto sa správny súd bude ďalšom texte venovať - 13 - ZA –

predmetným ustanoveniam. Nazeranie do spisu v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku je úkonom účastníka konania, z povahy ktorého je síce zrejmé, že mu zodpovedá povinnosť správneho orgánu poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť spočívajúcu v umožnení nazerať do konkrétnych spisov, ktoré sa ho týkajú, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať pritom kópie spisov (s výnimkou zápisníc o hlasovaní) alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom, avšak z právneho obsahu tohto ustanovenia nevyplýva osobitná povinnosť konajúceho orgánu verejnej správy zasielať účastníkom konania na ich požiadavku administratívne spisy v elektronickej podobe. Ust. § 23 ods. 4 Správneho poriadku je len technickým ustanovením týkajúcim sa úhrady materiálnych nákladov, ktoré samo o sebe, ani v nadväznosti na ods. 1, žiadne ďalšie práva účastníkom konania nepriznáva. Žalobca by mal možnosť vyhotovenia kópií (vrátane kópií na elektronických nosičoch) zo spisu v rámci jeho aktívneho úkonu nazerania do spisu, pokiaľ by ho využil. Keďže právo na nazeranie do spisu, na ktoré mu prvostupňový orgán verejnej správy úkonom (list č. OU-ZA-OSZP3-2019/005979-0032/Hnl zo dňa 31.01.2019) poskytol potrebnú súčinnosť, žalobca nevyužil, nemohol byť na tomto práve podľa názoru správneho súdu ukrátený. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že požiadal prvostupňový orgán verejnej správy o kópiu spisu, ktorú mu však prvostupňový orgán verejnej správy nedoručil, čím porušil povinnosť v zmysle Správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a . Správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj týmto tvrdením žalobcu. Podľa Správneho poriadku orgán verejnej správy je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ust. Správneho poriadku si nemožno zamieňať s ust. Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu verejnej správy nijako nebránili dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zisťovacom konaní tak, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do spisu, tak, ako to urobil zmieneným úkonom. Z obsahu tohto úkonu (list č. OU-ZA-OSZP3-2019/005979-0032/Hnl zo dňa 31.01.2019) prvostupňového orgánu verejnej správy zrozumiteľne vyplýva, že umožnil žalobcovi vyjadriť sa k označeným podkladom rozhodnutia formou nahliadnutia do spisu v jeho priestoroch, na čo mu stanovil lehotu. Teda v žiadnom prípade nebolo ust. Správneho poriadku nahradené ust. , tohto zákona. Uplatnený bol naopak postup zohľadňujúci funkčné prepojenie uvedených inštitútov Správneho poriadku, tzn. právneho predpisu určujúceho procesný rámec postupu účastníkov konania. Pokiaľ nebol tento, s účelom zákona súladný postup, využitý, žalobca nemohol s úspechom namietať, že mu nebolo umožnené uplatnenie úkonov

podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku smerujúcich k zabezpečeniu účinnej ochrany práv, ktorých ochranu v konaní presadzoval. 50. Z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 21.08.2013, na ktorý poukázal žalobca, vyplýva, že povinnosť orgánu verejnej správy v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemožno nahrádzať poukazovaním na právo účastníka konania podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, v tom prípade, ak orgán verejnej správy neurobí žiadny úkon, ktorým umožní účastníkovi konania uplatniť právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. To znamená, ak osobitným úkonom neumožní účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia napríklad nahliadnutím do spisu. V danom prípade taká situácia zjavne nenastala. Správny súd sa plne stotožňuje s názorom, že samotné oprávnenie účastníka konania podľa ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku nemôže automaticky predstavovať splnenie povinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo by bolo v rozpore s jeho významom a účelom. Prvostupňový orgán verejnej správy však listom z 31.01.2019 nesporne - 14 - ZA –

dal žalobcovi možnosť na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, tzn. záver plynúci z označeného rozsudku najvyššieho súdu, ktorého okolnosti boli odlišné, na tento postup vzťahovať nemožno. Prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia (po nahliadnutí do spisu) umožnil. Žalobca ho nevyužil a vzhľadom na uvedené, sa tak domáha súdnej ochrany svojho práva, ktoré porušené nebolo. 51. Správny súd dáva do pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.09.2013, z ktorého vyplýva: „Zmyslom § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať' účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať' fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu.“ Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje povinnosť orgánu verejnej správy zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. 52. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor, tak správny súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude orgán verejnej správy sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by orgán verejnej správy akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod. V danom prípade však táto skutočnosť zo strany orgánov verejnej správy nebola zistená správnym súdom, a preto považuje správny súd konanie a postup orgánov verejnej správy za súladný s Aarhuským dohovorom. Tak, ako už bolo uvedené v odôvodnení tohto rozsudku správnym súdom, tak zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy vyhotoviť kópie administratívneho spisu a poslať ich elektronicky účastníkom konania, pretože vyhotovenie kópií sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy, a preto sa prvostupňový orgán verejnej správy správne vysporiadal s touto žiadosťou žalobcu. Nezaslaním elektronickej podoby administratívneho spisu žalobcovi mu nebolo upreté právo podať kvalifikované vyjadrenie vo veci, takže správny súd nezistil, že by orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, a preto ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. 53. Všeobecné tvrdenie žalobcu o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a to s účelom Aarhuského dohovoru, tvrdenie o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku), tvrdenie o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný prieskum správnym súdom nepostačuje. V žalobe chýba náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny - 15 - ZA –

prieskum. V prejednávanej veci v žalobnom bode išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy. Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti. 54. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. zamietol. 55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať. 56. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak - 16 - ZA –

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.