Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/55/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu T. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX N. Y., zastúpeného JUDr. Zdenkou Demeterovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Hviezdoslavova 8, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanej Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinskym, advokátom, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -139 zo dňa 22.02.2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Vo výroku II., ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal voči žalovanej na miestne príslušnom súde žalobu o náhradu škody, z r u š u j e .

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zriadil na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre okres T. X., obec F., katastrálne územie F. na LV č. XXXX ako pozemky parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX, trvalý trávny porast vo výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 24 m2, parcelné číslo XXXX, trvalý trávny porast vo výmere 434 m2, parcelné číslo XXXX , vinica vo výmere 83 m2, parcelné číslo XXXX, vinica vo výmere 150 m2, parcelné číslo XXXX, vinica vo výmere 328 m2, parcelné číslo XXXX, záhrada vo výmere 615 m2, parcelné číslo XXXX/X, trvalý trávny porast vo výmere 364 m2, parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 1 514 m2, parcelné číslo XXXX, lesný pozemok vo výmere 7523 m2, veľkosť podielu žalovanej 1/1 a na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“ parcelné číslo XX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 33 m2, parcelné číslo XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 162 m2, parcelné číslo XXX/XX, záhrada vo výmere 224 m2 a stavba súpisné číslo XX postavená na pozemku parcelné číslo XX; veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1 k celku záložné právo v prospech žalobcu ako záložcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu predstavujúcej náhradu škody vo výške 450.000,- Eur (výrok I.). Zároveň okresný súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal voči žalovanej žalobu o náhradu škody na miestne príslušnom súde (výrok II.). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že „podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd za účelom jeho pohľadávky predstavujúcej nárok na náhradu škody vo výške 450.000 ,- Eur s prísl. zriadil v prospech neho ako záložcu záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade, katastrálnom odbore T. X., pre okres T. X., obec F., katastrálne územie F. na LV č. XXXX (podiel žalovanej 1/1) a na LV č. XXXX (podiel žalovanej 1 k celku).V návrhu žalobca uviedol, že na základe Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, spis. zn. , zo dňa 07. 04. 2015 bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu A., s. r. o., so sídlom D. 4, XXX XX M. (ďalej aj ako „Úpadca“). Predmetné uznesenie bolo zverejnené dňa 16. 04. 2015 v Obchodnom vestníku č. 72/2015. Právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 17. 04. 2015. Spoločnosť W. Y., s. r. o., IČO: 36 XXX XXX, so sídlom S. XX, XXX XX U. U. (ďalej len ako „W. Y., s. r. o.“) si do konkurzu vedeného na majetok Úpadcu prihlásila svoju pohľadávku vo výške 1.333.767,18 Eur zabezpečenú záložným právom zriadeným na základe Zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 1.2.2012, na základe ktorej bol vykonaný Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom zápis ako aj Okresným úradom, katastrálnym odborom X. (bývalou Správou katastra) zápis záložného práva vkladom v prospech veriteľa W. Y., s. r. o. k tam špecifikovanému zálohu. Ďalej uviedol, že dňa 01.02.2012 uzatvorili Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, XXX XX M. a R.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/ XX, XXX XX M. ako manželia v právnom postavení záložcov na strane jednej a spoločnosť W. Y., s. r. o. v právnom postavení záložného veriteľa na strane druhej Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „Zmluva o zriadení záložného práva-ZV“). Predmetom tejto Zmluvy o zriadení záložného práva-ZV bolo v zmysle čl. I ods.1 zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Z.. J. T. a R.. G. T. ako záložcov v prospech záložného veriteľa spoločnosti W. Y., s. r. o., ktoré týmto záložným právom zabezpečuje peňažnú pohľadávku spoločnosti W. Y., s. r. o. vzniknutú zo Zmluvy o úvere 01/2012 zo dňa 01.02.2012 (ďalej len ako „Zmluva o úvere“) uzatvorenej medzi spoločnosťou W. Y., s. r. o. ako veriteľom na strane jednej a Úpadcom A. s. r. o. ako dlžníkom na strane druhej. Predmetom Zmluvy o úvere bol v zmysle čl. I ods.1 záväzok spoločnosti W. Y., s. r. o. ako veriteľa poskytnúť Úpadcovi A. s. r. o. ako dlžníkovi po splnení podmienok určených touto zmluvou v jeho prospech peňažné prostriedky v dohodnutej sume a tomu zodpovedajúci záväzok Úpadcu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote vrátiť veriteľovi a platiť z poskytnutého úveru úroky. Za tento záväzok Úpadcu A. s. r. o. osobne ručili Z.. J. T. a R.. G. T. ako pôvodní vlastníci zálohov, ich dvaja synovia, t. j. manželia Z.. J. T. a J.. J. T. a všetky obchodné spoločnosti personálne a kapitálovo ovládané týmito osobami, t. j. spoločnosti E. s. r. o., Y. s. r. o. a G. spol. s r. o. Na všetky tieto fyzické a právnické osoby, ktoré ručili za záväzok spoločnosti A. už bol rovnako tak vyhlásený konkurz, pričom ani jedna z týchto osôb nedisponovala majetkom, ktorý by postačoval čo i len na čiastočné uspokojenie pohľadávky spoločnosti W. Y., s. r. o. Rovnaké konštatovanie platí aj pre majetkové pomery Úpadcu A. s. r. o.. Jediný majetok, speňažením ktorého je možné dosiahnuť aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávky sú nehnuteľnosti presne špecifikované v bode 8 a 9 tejto žaloby nižšie, ktorých vlastníčkami sú aktuálne J.. J. T. a Z.. J. T., ktoré síce ako jediné za záväzok Úpadcu A. neručili, ale sú v zmysle ustanovenia písmeno d) o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZKR“) spriaznenými osobami Úpadcu. V zmysle čl. II ods. 2 Zmluvy o zriadení záložného práva-ZV záložné právo zriadené na základe tejto zmluvy zabezpečuje celú istinu zabezpečovanej pohľadávky vo výške 1.575.000 Eur vrátane jeho príslušenstva. Spoločnosť W. Y., s. r. o. si do konkurzného konania vedeného na Úpadcu prihlásila pohľadávku v celkovej výške 1.333.767,18 Eur vrátane príslušenstva a zabezpečenia, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu zistená. Táto skutočnosť v súlade s ustanovením znamená, že táto pohľadávka je čo do právneho dôvodu, výšky a jej zabezpečenia nesporná. V zmysle čl. III ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva-ZV sa zálohom rozumejú nasledovné nehnuteľnosti: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. M.:

- byt č.XXXXX/XXXXXX,, vo vchode č. XX, na X.poschodí bytového domu vo M. na ulici F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo KN-C XXX/XX, vlastnícky podiel : 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 13600/650930,

- priestor č. X-XX vo vchode č. XX na prízemí bytového domu vo M. na ulici F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo KN-C XXX/XX, vlastnícky podiel : 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2200/650930,

- priestor č. X-X vo vchode č. XX na prízemí bytového domu vo M. na ulici F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo KN-C XXX/XX, vlastnícky podiel : 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4200/650930. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. M.:

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1457 m2 spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930,

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930,

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1971 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. M.:

- byt č. X vo vchode č. XX, na X.poschodí bytového domu vo M. na ulici A. F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele číslo KN-C XXXX/XXX, vlastnícky podiel 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti: 6953/448792, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území M.:

- pozemok parcelné číslo KN-C XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 881 m2 vo veľkosti 6953/448792. Dňa 01.02.2012 uzatvoril Z.. J. T. a R.. G. T. v postavení záložcov na strane jednej a spoločnosť W. Y., s. r. o. v postavení záložného veriteľa na strane druhej Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „Zmluva o zriadení záložného práva-KA“). Táto Zmluva je obsahovo totožná so Zmluvou o zriadení záložného práva-ZV, s tým rozdielom, že v zmysle čl. III ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva-KA sa zálohom rozumejú nasledovné nehnuteľnosti: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúca sa v k. ú. X.:

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 596 m2 , vlastnícky podiel: 1/1

- stavba súpisné číslo XX, stojaca na pozemku parcelné číslo KN-C XXX, vlastnícky podiel: 1/1 V zmysle čl. VII ods. 2 Zmlúv o zriadení záložného práva sa záložcovia Z.. J. T. a R.. G. T. ako svokrovci aktuálnych vlastníkov zálohov J.. J. T. a Z.. J. T. zaviazali

- podľa písm. b) - nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa záloh na inú osobu až do času úplného splatenia pohľadávky, s výnimkou výkonu záložného práva záložným veriteľom,

- podľa písm. c) - nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu v prospech tretej osoby, vrátane nájomných práv k zálohu alebo jeho časti, až do času úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky. V zmysle čl. IV ods. 3 Zmlúv o zriadení záložného práva sa účastníci dohodli, že v prípade prevodu zálohu pôsobia účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi zálohu. V čase uzatvorenia Zmlúv o zriadení záložného práva bol záloh vo vlastníctve záložcov Z.. J. T. a R.. G. T. v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súčasnosti je byt na ul. F. vo výlučnom vlastníctve Z.. J. T., nevesty pôvodných záložcov. Byt na ul. A. F. je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve J.. J. T., rovnako tak nevesty pôvodných záložcov. Z.. J. T. a J.. J. T. nadobudli vlastníctve právo k uvedeným bytom na základe darovacej zmluvy uzavretej so svojimi svokrovcami. Určenie neúčinnosti uvedenej darovacej zmluvy bolo predmetom súdneho konania vedeného na návrh spoločnosti J.-G., spol. s r. o., F. 4, XXX XX Q., Z.: XX XXX XXX na Okresnom súde M. pod sp. zn. . Toto súdne konanie je podľa vedomostí žalobcu už právoplatne skončené. Uvedené je zrejmé z poznámky zapísanej na dotknutých listoch vlastníctva. Z tohto zápisu je zrejmé, že uzavretím predmetných darovacích zmlúv mali jej strany záujem ukrátiť nie len uspokojenie pohľadávky spoločnosti W. Y., s. r. o. ale minimálne aj spoločnosti J.-G., spol. s r. o. Nehnuteľnosti v X. obdobne boli v čase uzatvorenia Zmlúv o zriadení záložného práva v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov Z.. J. T. a R.. G. T.. V súčasnosti je stav odlišný, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v X. sú opäť Z.. J. T. a J.. J. T., každá v podiele 1/2. Tieto osoby nadobudli svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v X. rovnako tak na základe darovacej zmluvy, kde darcami boli opäť ich svokrovci. Predchádzajúci súhlas spoločnosti W. Y., s. r. o. k prevodu zálohu na tretiu osobu, obdobne ako ani k zriadeniu vecného bremena, nebol záložcom Z.. J. T. a R.. G. T. daný. Vyššie uvedeným prevodom zálohu na tretie osoby došlo zo strany záložcov Z.. J. T. a R.. G. T. k porušeniu zmlúv o zriadení záložného práva Dňa 18.12.2014 uzatvorila Z.. J. T. a J.. J. T. v právnom postavení oprávnenej a zároveň povinnej z vecného bremena a spoločnosť R., s. r. o. v právnom postavení oprávneného z vecného bremena Zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej aj ako „Zmluva o zriadení vecného bremena“). Jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti R., s. r. o. je Z.. J. T.. V zmysle časti A článku II. ods. 2 a 3 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa Z.. J. T. v postavení povinnej z vecného bremena a J.. J. T. v pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu na ul. F.. Zmluvné strany si zároveň dohodli hodnotu vecného bremena na úrovni 150.000 Eur. Hodnota tohto vecného bremena bola Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom

Z.. Z. T. určená na sumu vo výške 142.141,59 Eur. V zmysle časti B článku II. ods. 2 a 3 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa J.. J. T. v postavení povinnej z vecného bremena a Z.. J. T. v pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu na ul. A. F.. Zmluvné strany si zároveň dohodli hodnotu vecného bremena na úrovni 35.000 Eur. Hodnota tohto vecného bremena bola M. posudkom č. XX/ XXXX vypracovaným znalcom Z.. Z. T. určená na sumu vo výške 35.979,59 Eur. V zmysle časti C článku II. ods. 1 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa J.. J. T. a Z.. J. T., obe v postavení povinnej z vecného bremena a spoločnosť R., s. r. o. v postavení oprávneného z vecného bremena dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľností v X. v celom rozsahu na prevádzkovanie verejnej lekárne. Zmluvné strany si zároveň v čl. III dohodli hodnotu vecného bremena v sume 300.000 Eur a dobu trvania vecného bremena na obdobie XX rokov. Hodnota tohto vecného bremena nebola do dnešného dňa určená znaleckým posudkom. Osoby v postavení povinných z vecného bremena, t. j. Z.. J. T. a J.. J. T. nedisponovali predchádzajúcim súhlasom spoločnosti W. Y., s. r. o. ako vtedy aktuálneho záložného veriteľa na zriadenie vecného bremena k zálohu. Nakoľko v zmysle všetky práva a povinnosti záložcov - Z.. J. T. a R.. G. T. zo Zmlúv o zriadení záložného práva prešli účinnosťou prevodu zálohu na nadobúdateľa zálohu - na Z.. J. T. a J.. J. T., aj v tomto prípade došlo zriadením uvedených vecných bremien k porušeniu Zmlúv o zriadení záložného práva. Osobou porušujúcou dojednania Zmluvy o zriadení záložného práva sú v tomto prípade nadobúdateľky zálohu a osoby povinné z jednotlivých vecných bremien Z.. J. T. a J.. J. T.. Zmluva o zriadení vecných bremien bola uzavretá v čase, kedy bolo zrejmé, že ani Úpadca ani osoby ručiace za záväzok Úpadcu nebudú schopné tento záväzok plniť a následne aj reálne splniť. V čase uzavretia Zmluvy o zriadení vecných bremien bolo všetkým osobám, ktoré túto zmluvu uzavreli jasné, že zálohy budú skôr alebo neskôr speňažované či už záložným veriteľom, alebo správcom konkurznej podstaty Úpadcu A.. Žalobca pohľadávku spoločnosti W. Y., s. r. o., nadobudol dňa 18.10.2022. Žalobca bol ako nový záložný veriteľ zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom X., katastrálnym úradom dňa 21.11.2022 a Okresným úradom M., katastrálnym úradom zapísaný až dňa 10.01.2023. V právnom vzťahu vzniknutom z vecného bremena na základe uvedenej Zmluvy o zriadení vecného bremena je :

- v prípade bytu na F. ulici je osobou oprávnenou z vecného bremena J.. J. T. a osobou povinnou z vecného bremena je Z.. J. T.; hodnota vecného bremena zaťažujúceho túto nehnuteľnosť v zmysle Zmluvy o zriadení vecného práva predstavuje sumu vo výške 150.000,- €; pri oceňovaní bytu na F. pre účely dobrovoľnej dražby pripravovanej správcom konkurznej podstaty bolo zistené, že byt na F. je dlhodobo neužívaný a tento nikdy neužívala osoba oprávnená z vecného bremena,

- v prípade bytu na ulici A. F. je osobou oprávnenou z vecného bremena Z.. J. T. a osobou povinnou z vecného bremena je J.. J. T.; hodnota vecného bremena zaťažujúceho túto nehnuteľnosť v zmysle Zmluvy o zriadení vecného práva predstavuje sumu vo výške 35.000,- €; pri oceňovaní bytu na ulici A. F. pre účely dobrovoľnej dražby pripravovanej správcom konkurznej podstaty bolo zistené, že byt na F. je dlhodobo neužívaný a tento ani nikdy neužívala osoba oprávnená z vecného bremena,

- v prípade nehnuteľností v X. je osobou oprávnenou z vecného bremena spoločnosť R., s. r. o. konajúca konateľkou Z.. J. T. a osobami povinnými z vecného bremena sú J.. J. T. a Z.. J. T.; hodnota vecného bremena zaťažujúceho túto nehnuteľnosť v zmysle Zmluvy o zriadení vecného práva predstavuje sumu vo výške 300.000,- €; pri oceňovaní nehnuteľnosti v X. pre účely dobrovoľnej dražby pripravovanej správcom konkurznej podstaty bolo zistené, že nehnuteľnosť v X. je využívaná na prevádzku lekárne a súčasne je dlhodobo obývaná Z.. J. T. a R.. G. T., ktorí túto nehnuteľnosť v roku XXXX bezodplatne previedli na Z.. J. T. a J.. J. T.. Budúci noví vlastníci zálohu, t. j. jeho prípadní vydražitelia nadobudnú predmet dražby zaťažený existujúcimi vecnými bremenami, ktoré udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe nezaniknú. Táto skutočnosť znamená, že výťažok z dražby zálohu určený na uspokojenie pohľadávky žalobcu bude podstatne nižší, ako by bol výťažok z jeho predaja v prípade, kedy by zálohy neboli zaťažené vecným bremenom. V konkrétnom vyjadrení bude výťažok z dražby zálohov znížený o hodnotu vecných bremien zriadených žalovanou Z.. J. T., t. j. o sumu 450.000,- €. Existujúce vecné bremená totiž zásadným spôsobom zužujú okruh osôb, ktoré by teoreticky mohli mať záujem nadobudnúť vlastnícke právo k zálohom. Celkom logicky totiž existuje len limitovaný okruh ľudí, ktorí sú ochotní zaplatiť desiatky, resp. možno aj stovky tisíc eur za nehnuteľnosti, ktoré z dôvodu existencie vecných bremien nebudú môcť fakticky užívať, resp. ktorí budú ochotní zaplatiť takéto vysoké sumy a následne sa celé roky súdiť o zrušenie vecných bremien rozhodnutím súdu za náhradu rovnajúcu sa hodnote vecných bremien dohodnutých v Zmluve o zriadení vecných bremien. Rovnako tak je potrebné brať do úvahy, že výťažok z predaja zálohu bude ponížený minimálne o hodnotu vecných bremien zriadených v rozpore so Zmluvou o zriadení záložného práva, čo v súčte predstavuje sumu

vo výške 485.000,- €. Takýto právny stav nastolený uzavretím Zmluvy o zriadení vecných bremien, ktorý bude mať za následok uspokojenie pohľadávky žalobcu o sumu minimálne vo výške 485.000,- € nižšiu, bol spôsobený vedomým porušením zmluvnej povinnosti Z.. J. T. a J.. J. T. nezaťažiť zálohy vecnými bremenami bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa. Nakoľko v zmysle citovaného všetky práva a povinnosti pôvodných záložcov Z.. J. T. a R.. G. T. zo Zmlúv o zriadení záložného práva prešli účinnosťou prevodu zálohu na nadobúdateľov zálohu Z.. J. T. a J.. J. T. tieto nielen že porušili Zmluvy o zriadení záložného práva (zriadenie vecného bremena k zálohu bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti W. Y., s. r. o.), ale aj porušili zákonnú povinnosť zdržať sa všetkého, čím by došlo k znehodnoteniu zálohu (zriadenie vecného bremena k zálohu, ktoré má v prípade jeho speňažovania za následok zníženie hodnoty výťažku určeného na uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa minimálne o dohodnutú hodnotu vecných bremien). Vedomosť účastníkov Zmluvy o zriadení vecného bremena o úpadku na strane Úpadcu A. s. r. o. je nespochybniteľná z hľadiska spriaznenosti účastníkov Zmluvy o zriadení vecného bremena s Úpadcom, ako aj z ich spriaznenosti navzájom medzi sebou. Táto vedomosť je nepochybná aj z tej skutočnosti, že aktuálne vlastníčky zálohov, ktoré navzájom zriadili k týmto nehnuteľnostiam vecné bremená, dali svojim manželom písomný súhlas na prevzatie ručiteľského záväzku voči spoločnosti W. Y. s. r. o., vedeli o vyhlásení konkurzu na Úpadcu a ich manželov, ktorí v návrhu na povolenie oddlženia v zozname záväzkov uviedli svoj záväzok voči spoločnosti W. Y. s. r. o. Poukázal na to ,že medzi pôvodnými záložcami Z.. J. T. a R.. G. T., aktuálnymi záložcami Z.. J. T. a J.. J. T. a oprávnenými z vecného bremena spoločnosťou R., s. r. o., Z.. J. T. a J.. J. T. sú blízke rodinné vzťahy, resp. vzťahy blízkych osôb v zmysle ustanovenia , a vzťahy spriaznených osôb v zmysle ustanovenia . Časová nadväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup konajúcich osôb a v neposlednom rade charakter zriadených vecných bremien, predovšetkým jeho časový aspekt, dohodnutá hodnota zriadených vecných bremien, bezodplatnosť zriadenia vecných bremien a skutočnosť, že osoby oprávnené z vecných bremien tieto nehnuteľnosti nikdy reálne neužívali jednoznačne potvrdzujú úmysel konajúcich osôb úplne zmariť speňažovanie zálohov tvoriacich konkurznú podstatu Úpadcu A. zriadením vecných bremien, ktoré robia nehnuteľnosti tvoriace zálohy fakticky nespeňažiteľnými. Poukázal na ust. a na škodu ,ktorá mu vznikla konaním žalovanej. K návrhu žalobca pripojil LV č. X.č. XXXX (okresF. obec a k. ú XXXX), č. 2922 (okres X., obec a k. ú D. Q.), č. XXXX, č. XXXX (okres X., obec a k. ú.M.), č. XX/XXXX,, č. XXXX, č. XXXX (okres M., obec a k. úXXX,), notársku zápisnicu N XX.XX.XXXX,, NZ XXX, zo dňa 01.02.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmenu v osobe konkurzného veriteľa zo dňa 18.10.2022, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmenu v osobe konkurzného veriteľa zo dňa 21.10.2022, Oznámenie Okresného úradu katastrálneho odboru X. č. Z XXXX/XXXX, znalecký posudok znalca Z.. Z. T. č. XX/XXXX, Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 12. decembra 2014, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01. 02. 2012, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka A. s. r. o. M., Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 12. decembra 2014, znalecký posudok znalca Z.. Z. T. č. XX/XXXX, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka J. T., obchodné meno Z.. J. T. R.-programátorské služby M., vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka E. s. r. o. M., vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka R.. R. T., vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Y. s. r. o. M., vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka R.. J. T., výpis z obchodného registra R. s. r. o., vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka G. spol. s. r. o. M., vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka R.. G. T.. Súd mal preukázané, že dňa 01.02.2012 dlžník A., s. r. o. Zvolen uzavrel s veriteľom W. Y., s. r. o. Zmluvu o úvere č. 01/2012, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi po splnení podmienok určených zmluvou v jeho prospech úver vo výške 1.575.000,- Eur a tomu zodpovedajúci záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote vrátiť veriteľovi a platiť z poskytnutého úveru úroky, pričom do notárskej zápisnice dňa 01.02.2012 dlžník uznal svoj záväzok zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu 1.575.000,-Eur s prísl. s tým, že konečná lehota splatnosti istiny úveru a jej prísl. je dňa 31.07.2053.k záväzku ako ručitelia pristúpili ručitelia G. spol. s. r. o. M., E. s. r. o. M., Y., s. r. o. M., R.. G. T., Z.. J. T., J.. R. T. a J.. J. T.. Dňa 01.02.2012 boli uzavreté Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam(vo M. a X.) medzi záložným veriteľom W. Y., s. r. o. U. U. a záložcami Z.. .J. T. a R.. G. T. a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 1.575.000 ,-Eur s prísl., poskytnutej na základe zmluvy úvere zo dňa 01.02.2012.Na účely predmetných zmlúv sa zálohom označili nehnuteľnosti zapísané A/ vtedajšou Správou katastra M. pre obec a k. ú M. : na LV č. XXXX

- byt č. 2, vo vchode č. XX, na X.poschodí bytového domu vo M. na ulici F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo KN-C XXX/XX, vlastnícky podiel : 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 13600/650930,

- priestor č. X-XX vo vchode č. XX na prízemí bytového domu vo M. na ulici F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo KN-C XXX/XX, vlastnícky podiel : 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2200/650930,

- priestor č. X-X vo vchode č. XX na prízemí bytového domu vo M. na ulici F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo KN-C XXX/XX, vlastnícky podiel : X/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4200/650930. na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. M.:

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930,

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930,

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1971 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2200/650930, vo veľkosti 4200/650930 a vo veľkosti 13600/650930. na LV č. XXXX

- byt č. 9 vo vchode č. XX, na X.poschodí bytového domu vo M. na ulici A. F., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele číslo KN-C XXXX/XXX, vlastnícky podiel 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti: 6953/448792, na LV č. XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území M.:

- pozemok parcelné číslo KN-C XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 881 m2 vo veľkosti 6953/448792. B/ nehnuteľnosti zapísané vtedajšou Správou katastra X., pre obec a k. ú X. na LV č. XXXX,

- pozemok parcelné číslo KN-C XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 , vlastnícky podiel: 1/1

- stavba súpisné číslo XX, stojaca na pozemku parcelné číslo KN-C XXX, vlastnícky podiel: 1/1 Záložcovia sa zaviazali v zmysle čl. VII ods. 2 písm. b)nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa záloh na inú osobu až do času úplného splatenia pohľadávky, s výnimkou výkonu záložného práva záložným veriteľom, c) nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu v prospech tretej osoby, vrátane nájomných práv k zálohu alebo jeho časti, až do času úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky. V zmysle čl. IV ods.3 Zmluvy sa dohodli ,že v prípade prevodu zálohu pôsobia účinky záložného práva aj voči nadobúdateľovi. V súčasnej dobe je byt na ul. F. vo M. vo výlučnom vlastníctve Z.. J. T.. U. na ul. A. F. je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve J.. J. T.. Ako titul nadobudnutia je na LV vyznačená darovacia zmluva V XXX/XX z 03.04.2014, v poznámke je uvedené, že sa poznamenáva rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. -349 zo dňa 20.12.2019 o určenie neúčinnosti právnych úkonov darovacej zmluvy V XXX/XXX voči žalobcovi Y.-G. spol. s r. o. Q. .Spoluvlastnícke podiely označené v čl. III bode 2 Zmluvy o zriadení záložného práva sú vo vlastníctve žalovanej, ako titul nadobudnutia je vyznačená darovacia zmluva V XXX/XX z 03.04.2014, v poznámke je uvedené, že sa poznamenáva rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. -349 zo dňa 20.12.2019 o určenie neúčinnosti právnych úkonov darovacej zmluvy V XXX/XXX voči žalobcovi J.-G. spol. s r. o. Q.. Nehnuteľnosti v X. sú v súčasnej dobe v podielovom spoluvlastníctve Z.. J. T. a J.. J. T. (každá v podiele 1/2:).Taktiež ich nadobudli na základe darovacej zmluvy. Dňa 18.12.2014 uzatvorila Z.. J. T. a J.. J. T. v právnom postavení oprávnenej a zároveň povinnej z vecného bremena a spoločnosť R., s. r. o. (zast. konateľom Z.. J. T.) v právnom postavení oprávneného z vecného bremena Zmluvu o zriadení vecného bremena. V zmysle časti C článku II. ods. 1 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa J.. J. T. a Z.. J. T., obe v postavení povinnej z vecného bremena a spoločnosť R., s. r. o. v postavení oprávneného z vecného bremena dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať nehnuteľností v X. v celom rozsahu na prevádzkovanie verejnej lekárne. Zmluvné strany si zároveň v čl. III dohodli hodnotu vecného bremena v sume 300.000 Eur a dobu trvania vecného bremena na obdobie XX rokov. V zmysle časti A článku II. ods. 2 a 3 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa Z.. J. T. v postavení povinnej z vecného bremena a J.. J. T. v pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu na ul. F.. Zmluvné strany si zároveň dohodli hodnotu vecného bremena na úrovni 150.000 Eur. Hodnota tohto vecného bremena bola Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom Z.. Z. T. určená na sumu vo výške 142.141,59 €. V zmysle časti B článku II. ods. 2 a 3 Zmluvy o zriadení vecného bremena sa J.. J. T. v postavení povinnej z vecného bremena a Z.. J. T. v pozícii oprávnenej z vecného bremena dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu na ul. A. F.. Zmluvné strany si zároveň dohodli hodnotu

vecného bremena na úrovni 35.000 Eur. Hodnota tohto vecného bremena bola Znaleckým posudkom č. 91/2022 vypracovaným znalcom Z.. Z. T. určená na sumu vo výške 35.979,59 €. Na majetok Z.. J. T., R.. G. T., R.. J. T., R.. R. T., na spoločnosti A., s. r. o., G., s. r. o, Y., s. r .o., E., s. r. o,. boli vyhlásený konkurz. Žalobca preukázal ,že pohľadávka W. s. r. o. na neho prešla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.10.2022,pričom v Obchodnom vestníku č. 205/2022 bolo vydané oznámenie o zmene v osobe konkurzného veriteľa“. 1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia odcitoval ustanovenie , a , , veta prvá , (ďalej v texte len ), ďalej ustanovenie , veta prvá, , (ďalej len „“) a uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z citovaných ustanovení a . Zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej a že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špecifikovaný majetok dlžníka za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné ohrozenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva. Konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (rovnako ako konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) sa vyznačuje tým, že súd nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie o žalobe vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale postupuje v tom zmysle, že je nevyhnutné osvedčiť okolnosti odôvodňujúce záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. V predmetnej veci ide o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe, pričom žalobca osvedčil, že prešla naňho pohľadávka veriteľa W. Y., s. r. o., ako aj existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou. Je nesporné, že potom ako spoločnosť A., s. r. o. (ktorej spoločníkmi sú R.. G. T., jej manžel Z.. J. T. a ich synovia J.. J. T. a J.. R. T.) uzavrela Zmluvu o úvere so spoločnosťou W. Y., s. r. o. a manželia T. ako záložcovia uzavreli Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložného práva, darovacou zmluvou previedli na manželky svojich synov (žalovanú a J.. J. T.) nehnuteľnosti tvoriace predmet záložného práva. Následne si žalovaná a J.. J. T. navzájom zriadili k darovaným nehnuteľnostiam vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní tej-ktorej nehnuteľnosti a zároveň obe zriadili vecné bremeno v prospech R., s. r. o. F. vecného bremena vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, k. ú. M. bola určená na sumu 150.000,- Eur; vo vzťahu k nehnuteľnosti v X. - polyfunkčnej budove bola hodnota zálohu určená na sumu 300.000,- Eur. Na žalovanú ako novú vlastníčku prešli všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Žalovaná tým, že zriadila vecné bremeno k zálohu porušila svoju povinnosť zdržať sa všetkého, čím by došlo k zmenšeniu hodnoty zálohu. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaná je osobou blízkou pôvodným záložcom - je ich nevestou, preto jej ich finančná situácia musela byť dobre známa. Konštatoval, že pokiaľ ide o časovú nadväznosť jednotlivých úkonov, ako aj o ostatné skutočnosti, a to hodnotu vecných bremien, čas ich zriadenia, bezodplatnosť javí sa, že zo strany pôvodných záložcov, ako aj žalovanej išlo o úmyselné konanie za tým účelom, aby zmarili predaj zálohov. Žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú podľa okresného súdu potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Právne účinky takéhoto zabezpečovacieho opatrenia nie sú v rozpore s princípom proporcionality, nakoľko žalovanú neobmedzia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že „pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F., je zrejmé, že aj tieto nehnuteľnosti boli na žalovanú prevedené za tým účelom, aby neboli vo vlastníctve R.. T. a aby neboli speňažené“, preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol, že voči žalovanej podal žalobu o náhradu škody a že by už o

takejto žalobe prebiehalo konanie, okresný súd vo výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanej žalobu o náhradu škody na miestne príslušnom súde.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, kde uviedla, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod uplatnený podľa ) ďalej z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod uplatnený podľa ) ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod uplatnený podľa ustanovenia ). 2.1 Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že podľa jej názoru žalobca nepreukázal, že disponuje proti žalovanej pohľadávkou v uvedenej výške, nepreukázal ani výšku domnelej škody, nepreukázal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku a nepreukázal ani skutočnosti, z ktorých by vyplývala obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej uviedla, že konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom, to znamená, že konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je možné začať len na návrh. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (žalobca) okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd prvej inštancie v odseku 14. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia na jednej strane podľa žalovanej správne uviedol, že základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie; na strane druhej nemal z dôkazov predložených žalobcom preukázané všetky základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, osobitne existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, keď žalobca v podanom návrhu ani len netvrdí, že by žalovaná mohla nakladať so svojím majetkom za účelom marenia výkonu exekúcie. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsahuje v zásade len skutkové tvrdenia vzťahujúce sa do obdobia roku 2014. Žalobca sa obdobnými návrhmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanými proti žalovanej a proti J.. J. T. domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia aj na Okresnom súde Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. . Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 13.02.2023 v konaní vedenom pod sp. zn. zamietol návrh žalobcu T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXXX/XX, XXX XX N. Y., zastúpeného H.. M. D., advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie F. 8, XXX XX N. Y. proti žalovanej J.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. č. XX, XXX XX M., na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej J.. J. T., ktoré sú evidované na LV č. XXX, okres M., obec X., k. ú. X. na základe tých istých skutkových tvrdení ako v tomto konaní s odôvodnením, podľa ktorého „po preštudovaní podaného návrhu súd uvádza, že mu (návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) nie je možné vyhovieť. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť výlučne voči osobe dlžníka, a to na zaistenie pohľadávky, ktorú veriteľ voči tomuto dlžníkovi vedie. Z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nevyplýva, že by žalobca aktuálne disponoval nejakou pohľadávkou voči žalovanej z titulu náhrady škody. Podľa vyjadrení žalobcu má jeho pohľadávka voči žalovanej ako potencionálnemu dlžníkovi ešte len vzniknúť, a to pri predaji nehnuteľností tvoriacich záloh, kedy žalobca len hypoteticky predpokladá, že v dôsledku neoprávneného zriadenia vecného bremena na predmetných nehnuteľnostiach, budú tieto nehnuteľnosti odpredané budúcim vlastníkom za nižšiu cenu, než by tomu bolo pri ich predaji bez zaťaženia vecnými bremenami. Nariadiť zabezpečovacie opatrenie nie je však možné voči budúcej pohľadávke, teda voči pohľadávke, ktorá aktuálne neexistuje, ale jej vznik sa v budúcnosti ešte len predpokladá. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak smeruje voči osobe (žalovanej), ktorá v čase vydania rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je dlžníkom žalobcu. Ak by aj prichádzala do úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným zriadením vecného bremena, výšku takejto škody nie je možné určiť skôr, než reálne dôjde k predaju nehnuteľností tvoriacich záloh. Aby bolo možné určiť výšku škody, je potrebné poznať finálnu cenu, za ktorú budú predmetné nehnuteľnosti kupujúcim odpredané a tiež sumu, za ktorú by nehnuteľnosti bolo možné predať bez zriadených vecných bremien. Inými slovami výšku spôsobenej škody a zároveň tak výšku pohľadávky nie je možné určiť skôr, než nehnuteľnosti tvoriace záloh nebudú v rámci výkonu speňaženia zálohu odpredané budúcim

vlastníkom. Aby súd mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musí existovať obava, že exekúcia bude ohrozená. V tomto smere žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by žalovaná podnikala nejaké kroky, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu prípadnej exekúcie za účelom uspokojenia žalobcom tvrdenej pohľadávky. Žalobca dokonca ani len netvrdí, že by žalovaná nejaké kroky za účelom marenia exekúcie podnikala, resp. že by ich mienila podnikať. Žalobcova obava spočíva len v domnienke, že v prípade žaloby na náhradu škody sa žalovaná bude snažiť zbaviť svojho majetku, pričom takéto domnelé, ničím nepodložené tvrdenie nezakladá dôvodnú obavu z ohrozenia výkonu prípadnej exekúcie. Inak povedané, súd nemôže vo veci nariadiť zabezpečovacie opatrenie, pokiaľ samotný žalobca ani len presvedčivo netvrdí, ale len sa bez vecného zdôvodnenia domnieva, že by žalovaná mohla nakladať so svojim majetkom za účelom marenia výkonu exekúcie. Každopádne, keby žalobca aj mal objektívne vnútorné presvedčenie, že žalovaná má v úmysle mariť výkon prípadnej budúcej exekúcie (zbavovaním sa svojho majetku), tak túto skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčil. Práve z tohto pohľadu súd považoval podaný návrh za predčasný a neosvedčený“. 2.2 V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní uviedla, že okrem uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 13. 02. 2023, Okresný súd Zvolen aj uznesením sp. zn. zo dňa 27. februára 2023 zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej J.. J. T., ktoré sú evidované na LV č. XXXX, okres X., obec X., katastrálne územie X., na základe tých istých skutkových tvrdení ako v tomto konaní s odôvodnením, podľa ktorého „z návrhu žalobcu nevyplýva, že žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanej titulom náhrady škody, teda že žalovaná je jeho dlžníkom. Z vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd riadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa voči dlžníkovi. Zo skutkových tvrdení žalobcu je možné konštatovať, že jeho pohľadávka by mala (ak vôbec) ešte len vzniknúť v procese predaja nehnuteľností, ktoré sú zaťažené vecnými bremenami. Predmetné nehnuteľnosti budú speňažené v konkurznom konaní a žalobca len predpokladá, že v dôsledku zriadených vecných bremien bude výťažok z predaja nižší, a to minimálne o hodnotu zriadených vecných bremien k nehnuteľnostiam. Pri predaji nehnuteľností preto vznikne žalobcovi škoda v dôsledku porušenia zmluvnej a zákonnej povinnosti žalovanej, nezaťažovať nehnuteľnosti tvoriace predmet záložného práva bez súhlasu vtedajšieho záložného veriteľa. V čase podania návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a rozhodovania súdu o tomto návrhu, peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanej neexistuje a nie je možné ju identifikovať čo do výšky. Žalobca riadne neosvedčil dôvodnosť, existenciu a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vznik a výšku záväzku, teda žalobcom tvrdenej škody, bude možné určiť až momentom speňaženia nehnuteľností. Navyše, žalobca disponuje pohľadávkou voči úpadcovi v konkurze, ktorú nadobudol od právneho predchodcu - záložného veriteľa, voči ktorému sa mala žalovaná dopustiť porušenia zákonných zmluvných povinností nezaťažiť nehnuteľnosti (tvoriace pred záložného práva). Pohľadávka žalobcu teda nemôže byť uspokojená inak, ako rozvrhom výťažku zo speňaženia majetku úpadcu formou kolektívneho uspokojenia veriteľov. Individuálne uspokojenie pohľadávok veriteľa je v prípade konkurzného konania zákonom vylúčené. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje sprocesovanie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a v prípade potreby umožňuje správcovi konkurznej podstaty, ako aj veriteľom úpadcu odporovať právnym úkonom a uplatňovať nárok na náhradu škody v procese prebiehajúceho konkurzného konania“. 2.3 Na základe vyššie uvedeného žalovaná v odvolaní navrhla z dôvodu, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie smeruje proti osobe, ktorá nie je dlžníkom, resp. z dôvodu, že žalobca nedisponuje toho času pohľadávkou voči žalovanej a že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by výkon práva - exekúcia - bol ohrozený, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, postupom podľa odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 22. februára 2023 sp. zn. - 139 zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že žalovaná v odvolaní takmer odcitovala znenie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a súčasne odcitovala takmer celé znenie odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia. Poukázal na to, že samotné odvolanie žalovanej (abstrahujúc od zreprodukovaného znenia návrhu a odôvodnenia uznesenia) znie nasledovne: „Podľa názoru žalovanej v podanom návrhu žalobca nepreukázal, že disponuje proti žalovanej pohľadávkou v uvedenej výške, nepreukázal ani výšku

domnelej škody, nepreukázal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku a ani nepreukázal skutočnosti, z ktorých vyplýva obava, že exekúcia bude ohrozená“. Následne si žalovaná v odvolaní argumentačne pomáha citovaním uznesení Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 13.02.2023 a sp. zn. zo dňa 27.02.2023, ktorými uzneseniami boli zamietnuté návrhy žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovanej, nachádzajúcim sa v územnom obvode Okresného súdu Zvolen a vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve J.. J. T., nachádzajúcim sa rovnako tak v územnom obvode Okresného súdu M.. Vo vzťahu k samotného odvolaniu žalovanej žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z dôkazov predložených žalobcom je nepochybné, že žalovaná v čase po zriadení záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku žalobcu, zaťažila nehnuteľnosti tvoriace záloh bez súhlasu záložcu vecnými bremenami, hodnota ktorých bola samotnou žalovanou v ňou uzavretej zmluve o zriadení vecných bremien určená na sumu 480.000,- Eur. Existenciu týchto vecných bremien, právny dôvod ich vzniku, ani ich hodnotu žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila. Hodnota zálohu zabezpečujúceho pohľadávku žalobcu potom bola podľa žalobcu bez akýchkoľvek pochybností vedomým konaním žalovanej znížená o sumu vo výške 480. 000,- Eur. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že je nepochybné, že vzhľadom na charakter vecného bremena ako vecného práva zaťažujúceho záloh aj v čase po jeho speňažení zrealizovanom pri výkone záložného práva, žalovaná zriadením dotknutých vecných bremien znížila uspokojenie pohľadávky žalobcu minimálne o sumu vo výške 480.000,- Eur, ktorá zodpovedá dohodnutej hodnote vecných bremien. Zdôraznil, že otázka, či je možné takéto zníženie hodnoty zálohu považovať za škodu spôsobenú žalobcovi ako záložnému veriteľovi žalovanou ako záložcom, bola zodpovedaná Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , kde správca konkurznej podstaty úpadcu A. s. r. o. v konkurze, „absolútnu neplatnosť vecných bremien“, zriadených žalovanou odôvodnil porušením zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko vecné bremená boli zriadené bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa porušením ustanovenia . „Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. pri predbežnom právnom posúdení poskytnutom stranám sporu na pojednávaní konanom dňa 03.02.2022 stranám sporu oznámil, že zriadenie vecného bremena k zálohu bez súhlasu záložného veriteľa nezakladá dôvod absolútnej neplatnosti vecného bremena, ale zakladá vznik nároku záložného veriteľa na náhradu škody voči žalobcovi, ktorý takéto vecné bremeno k zálohu bez súhlasu záložného veriteľa zriadil“. V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že z obsahu zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenou samotnou žalovanou vyplýva, že hodnotu týchto vecných bremien ona sama určila na sumu vo výške 480.000,- Eur, ktorú žiadnym spôsobom nespochybnila. 3.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej ďalej uviedol, že vo vzťahu k argumentácii žalovanej o nepreukázaní hrozby marenia prípadnej exekúcie, poukazuje na celkový kontext skutkových okolností a právneho stavu, za existencie ktorých došlo zo strany žalovanej k zriadeniu dotknutých vecných bremien k nehnuteľnostiam tvoriacim záloh. Všetky tieto okolnosti boli podrobne opísané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zopakoval, že svokrovci žalovanej, jej manžel, jej švagor a všetky týmito osobami ovládané obchodné spoločnosti (G., Y., E. a Q.) osobne ručili za záväzok úpadcu A. s. r. o. v konkurze, vo výške 1.239.737,- Eur, ktorý bol zabezpečený záložným právom k dotknutým nehnuteľnostiam. Jedinými osobami, ktoré patrili s týmito subjektami do skupiny spriaznených osôb, bola žalovaná a jej švagriná J.. J. T.. Následne bol na všetky tieto subjekty bez výnimky vyhlásený konkurz, resp. bolo povolené ich oddĺženie. Za tejto situácie získala žalovaná nehnuteľnosti tvoriace záloh darom od svojich svokrovcov a následne zriadila k týmto nehnuteľnostiam vecné bremeno v prospech svojej švagrinej J.. J. T.. Výsledkom tohto konania je stav, kedy všetky nehnuteľnosti, ktoré rodina T. a ňou ovládané obchodné spoločnosti vlastnila v čase vzniku pohľadávky žalobcu, vlastní žalovaná a jej švagriná, ktoré jediné na záväzok úpadcu A. s. r. o. v konkurze neručili. Pri posudzovaní ich úmyslu sťažiť, resp. úplne znemožniť uspokojenie pohľadávky žalobcu zriadením vecných bremien k nehnuteľnostiam tvoriacim záloh, nie je podľa žalobcu bez významu ani tá skutočnosť, že žalovaná ako oprávnená z vecného bremena, nikdy reálne neužívala nehnuteľnosti vo vlastníctve J.. J. T., ktoré bola na základe zriadených vecných bremien oprávnená užívať. Rovnaké konštatovanie platí aj vo vzťahu k J.. J. T., ktorá ako oprávnená z vecného bremena nikdy reálne neužívala nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Samotná táto skutočnosť v spojení s faktom, že ako žalovaná, tak aj J.. J. T. sú vlastníčkami úplne iných rodinných domov, v ktorých reálne žijú, podľa názoru žalobcu jednoznačných spôsobom preukazuje dôvod zriadenia dotknutých vecných bremien, ktorým bolo len a výlučne znemožnenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Potvrdením úmyslu žalovanej zriadením vecných bremien sťažiť, resp. úplne znemožniť uspokojenie pohľadávky žalobcu speňažením zálohu je podľa žalobcu aj zriadenie vecného bremena k rozostavanému rodinnému domu nachádzajúcemu sa v katastrálnom územní F. v

prospech obchodnej spoločnosti Q. s. r. o., ktorej jediným konateľom a jediným spoločníkom je opäť žalovaná. Podľa názoru žalobcu neexistuje žiadne logicky obhájiteľné vysvetlenie dôvodu zriadenia vecného bremena k rozostavanému rodinnému domu v prospech obchodnej spoločnosti, ktorá túto nehnuteľnosť vzhľadom na jej technický stav nemôže žiadnym spôsobom využívať. 3.2 Vo vzťahu k uzneseniam Okresného súdu Zvolen, citovaných v odvolaní žalovanou, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že považuje za potrebné uviesť, že právne úvahy v nich konajúcim súdom prezentované, je z pohľadu žalobcu potrebné hodnotiť ako formalistické, nezohľadňujúce ducha zákona a princíp predvídateľnej spravodlivosti. Na jednej strane je nesporné, že vlastnícke právo žalovanej by zriadením sudcovského záložného práva nebolo žiadnym spôsobom obmedzené, pričom toto sudcovské záložné právo by v prípadoch mnohých nehnuteľností nebolo záložným právom prvým v poradí. Existencia takéhoto záložného práva by žalovanú žiadnym spôsobom neobmedzovala v reálnom užívaní nehnuteľností. Na strane druhej by takéto sudcovské záložné právo poskytlo žalobcovi právnu istotu, že v čase, keď bude jeho pohľadávka predstavujúca nárok na zaplatenie náhrady škody judikovaná, môže byť uspokojená z majetku žalovanej v prípade, ak túto pohľadávku žalovaná žalobcovi dobrovoľne nesplní. Ak Okresný súd Zvolen v uzneseniach predložených žalovanou tvrdí, že samotná existencia vecného bremena zaťažujúceho záloh sama o sebe žiadnym spôsobom neznižuje hodnotu zálohu a že prípadná škoda a jej výška spôsobená žalobcovi zriadením vecného bremena k zálohu bude zrejmá až v čase po speňažení zálohu, je tento záver okresného súdu podľa žalobcu izolovaný od reálneho života a od platného objektívneho práva. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že tak Okresný súd Veľký Krtíš, ako aj Okresný súd Banská Bystrica v tejto otázke zastávajú opačný názor ako Okresný súd Zvolen. „Ak Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. skonštatuje, že vecné bremená zaťažujúce záloh sú platné, žalobca bude nútený strpieť speňaženie zálohov v čase, kedy budú zaťažené vecným bremenom. Následne bude musieť počkať kým skončia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré žalovaná nepochybne iniciuje. Až následne bude podľa úvahy Okresného súdu Zvolen žalobca môcť žiadať zaplatenie nároku na náhradu škody. Do tohto okamihu bude jeho nesporný nárok evidovaný voči žalovanej ako voči osobe, ktorá premysleným spôsobom sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky, nezabezpečený a bude ponechaný len na ľubovôli žalovanej, či nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaná scudzí alebo nie“. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a conrário) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, podľa ust. zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol; vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať voči žalovanej J.. J. T. na miestne príslušnom súde žalobu o náhradu škody, uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. zrušil, pretože dôvody na uloženie takejto povinnosti žalobcovi zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pominuli.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok uplatnených žalovanou v odvolaní v zmysle ust. , a .

6. Podľa ust. , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Po prejednaní odvolania žalovanej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia správne v odseku 14. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia pomenoval predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. ako: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet

záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie; uvedené predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúce z tzv. hypotézy právnej normy, ktorou je v danom prípade ust. , však súd prvej inštancie na skutkový stav zistený v procese osvedčovania skutkových tvrdení uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými žalobca odôvodnil podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nesprávne aplikoval.

9. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd poukazuje na interpretáciu ustanovenia , zakladajúceho odvolací dôvod „nesprávne právne posúdenie“, vyplývajúcu z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej interpretácie „nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd použil (aplikoval) nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

10. Nesprávna aplikácia ust. na skutkový stav zistený v miere danej inštitútom zabezpečovacieho opatrenia, spočíva v danom prípade v tom, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v zmysle ust. v spojení s ust. , je pre uznesenie rozhodujúci stav v čase jeho vydania) výška a existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorá by mala byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia zabezpečená, nebola zrejmá, a to ani len hypoteticky. Z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej vyplýva, že žalobca existenciu základu pohľadávky zodpovedajúcej nároku na náhradu škody, ktorej zabezpečenia sa podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha, odvodil od predbežného právneho názoru Okresného súdu Banská Bystrica, vyjadreného v rámci predbežného právneho posúdenia v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , predmetom ktorého je „určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena“, kde mal okresný súd na pojednávaní podľa tvrdenia žalobcu v rámci predbežného právneho posúdenia uviesť, že „zriadenie vecného bremena bez súhlasu záložného veriteľa nezakladá dôvod absolútnej neplatnosti vecného bremena, ale zakladá vznik nároku záložného veriteľa na náhradu škody voči záložcovi, ktorý takéto vecné bremeno k zálohu bez súhlasu záložného veriteľa zriadil“. Práve od uvedeného predbežného právneho názoru, ktorý nebol podložený právoplatným súdnym rozhodnutím, vydaným v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , odvodil žalobca, tak ako je vyššie uvedené, existenciu pohľadávky, čo do jej základu, ktorá pohľadávka nemala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadny reálny základ, jej vznik a skutočná výška bola len hypotetická, čo znamená, že základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je existencia pohľadávky veriteľa, vyplývajúci z vyššie citovaného ust. , nebol v danom prípade splnený. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v Zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 12. 12. 2014 je uvedená hodnota vecného bremena celkom v sume 450 000,- Eur, pretože uvedená skutočnosť bez ďalších podstatných skutkových okolností, ktoré môžu pri speňažovaní nehnuteľností dotknutých vecným bremenom v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcuD. s. r. o., „v konkurze“, so sídlom XXX XX.n, IČO: A. nastať, automaticky neznamená, že ku vzniku škody v uvedenej výške na strane žalobcu, ktorý nie je jediným konkurzným veriteľom úpadcu FamilyPharm s. r. o., „v konkurze“, so sídlom A., XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, skutočne dôjde. V uvedenej súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa dlžníka D.., so sídlomK., IČO: XX XXX XXX (na majetok ktorého bol, tak ako je vyššie uvedené, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 07. 04. 2015 vyhlásený konkurz)

- spoločnosti W. Y., s. r. o., má voči úpadcovi A. s. r. o., „v konkurze“, IČO: XX XXX XXX, pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, uzatvorenej dňa 31. XX. 2012 medzi spoločnosťou W. Y., s. r. o. ako veriteľom a spoločnosťou A. s. r. o., so sídlom D. 4, XXX 01 M., IČO: XX XXX XXX ako dlžníkom, zabezpečenú záložným právom, zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01. 02. 2012. Zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - špecifického inštitútu procesného práva, na nariadenie ktorého neboli z vyššie uvedených dôvodov splnené predpoklady vyplývajúce z ust. , rozhodne neznamená „odobrenie“ postupu spoločníkov dlžníka A. s. r. o., so sídlom D. 4, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, Z.. J. T. a R.. G. T., spočívajúcom v uzatvorení darovacej zmluvy na predmet záložného práva a následne „odobrenie“ postupu žalovanej a J.. J. T.,

spočívajúcom v zriadení vecného bremena na darované nehnuteľnosti s právom doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností. Z.. J. T. a R.. G. T., ktorí mali nehnuteľnosti tvoriace predmet záložnej zmluvy v čase uzatvorenia predmetnej úverovej a záložnej zmluvy v bezpodielovom spoluvlastníctve, sa uzavretím záložnej zmluvy rozhodli zabezpečiť pohľadávku veriteľa W. Y., s. r. o. (ktorej právnym nástupcom je žalobca), vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere zo dňa 31. 01. 2012. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že zabezpečenie pohľadávky veriteľa zriadením záložného práva je v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii potrebné na účely považovať za zabezpečovacie právo s tým, že pohľadávka zabezpečená takýmto zabezpečovacím právom sa na účely považuje do výšky jej zabezpečenia, za zabezpečenú pohľadávku (pre úplnosť k uvedenej problematike odvolací súd uvádza, že podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. z 28. apríla 2022, zabezpečovacím opatrením podľa zriadené záložné právo nie je zabezpečovacím právom podľa ).

11. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okrem iných skutočností uviedol, že na návrh spoločnosti J.-G., spol. s r. o., F. 4, XXX XX Q., Z.:XX XXX XXX (ďalší z konkurzných veriteľov úpadcu A. s. r. o., „v konkurze“ so sídlom D. 4, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX) prebiehalo na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. konanie o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi J.. J. T. a J.. J. T. na strane obdarovaných a Z.. J. T. a R.. G. T. na strane darcov dňa 28. 03. 2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor dňa 03. 04. 2014 pod č. V XXX/XXXX a o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi J.. J. T. a J.. J. T. na strane obdarovaných a Z.. J. T. a R.. G. T. na strane darcov dňa 28. 03. 2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom X., katastrálny odbor dňa 01. 04. 2014 pod č. V XXX/XXXX, ktoré konanie vedené na Okresnom súde M. pod č. bolo podľa zistení odvolacieho súdu rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. -278 zo dňa 06. 12. 2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -349 zo dňa 19. 11. 2019 právoplatne skončené tak, že súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 28. 03. 2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor dňa 03. 04. 2014 pod č. V XXX/XXXX, uzatvorená medzi J.. J. T. a J.. J. T. ako obdarovanými a Z.. J. T. a R.. G. T. ako darcami, je voči žalobcovi - spoločnosti J.-G., spol. s r. o., F. 4, XXX XX Q., Z.:XX XXX XXX právne účinná a rovnako určil, že darovacia zmluva zo dňa 28.03.2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom X., katastrálny odbor dňa X.X.XXXX pod č. V XXX/XXXX, uzatvorená medzi J.. J. T. a J.. J. T. na strane obdarovaných a Z.. J. T. a J.. G. T. na strane darcov, je voči žalobcovi - spoločnosti F., spol. s r. o., O. XX Q., IČO:XX XXX XXX právne neúčinná. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka nielen žalobcu ale aj ostatných konkurzných veriteľov úpadcu má predpoklad byť v konkurznom konaní uspokojená z predmetu zálohu. V konkurznom konaní však nikdy nedôjde k uspokojeniu celej pohľadávky len jedného z konkurzných veriteľov a tejto skutočnosti si je zrejme žalobca vedomý, a preto má snahu si to vykompenzovať aspoň vo forme náhrady škody v súvislosti so zriadením vecného bremena žalovanou a jej švagrinou na nehnuteľnostiach, ktoré sú a priori predmetom záložného práva. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však, tak ako je vyššie uvedené, nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady, pričom platí, že správanie subjektov práva nie súladné s právom (scudzenie nehnuteľností zaťažených záložným právom bez súhlasu záložného veriteľa), nemožno nahradiť nariadením zabezpečovacieho opatrenie, ktoré nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by tiež nebolo súladné s právom s predpokladmi vyžadovanými pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel podľa ust. zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol; vo výroku II. odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. zrušil, pretože dôvody na uloženie takejto povinnosti žalobcovi zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pominuli.

13. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o jej výške (o výške náhrady trov konania).

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

V tejto veci rozhodol krajský súd ako súd nadriadený. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (CSP). Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).