Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-344-2023.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Subarea
39Ek/344/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: EKONOMIK DPS, s. r. o., sídlom Banšelova 23, 821 04 Bratislava, IČO: 45 725 462, o vymoženie 1.145,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kapronczai, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 23, 82103 Bratislava, pod sp. zn. 352EX 63/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/344/2023 zo dňa 26.04.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/344/2023 zo dňa 26.04.2023 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/344/2023 zo dňa 26.04.2023 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 09.02.2023, domáhal od povinného vymoženia 1.145,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 31Up/1756/2021 , vydaný dňa 09.11.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 17.02.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ivana Kapronczai, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 23, 82103 Bratislava.
2. Povinný dňa 24.03.2023 (v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) podal na exekútorský úrad návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú, alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie vyplývajú z ustanovení Exekučného poriadku. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Je evidentné, že exekučný súd tak neurobil a mal a má všetky doklady k dispozícii v spise. Na základe podmienky programu, ktorý uzavrel povinný s právnym predchodcom oprávneného, sú stanovené podmienky, ktoré povinný využil dňa 06.07.2017 a ktoré upravujú vzťahy medzi zmluvnými stranami, kde na jednej strane je obchodná spoločnosť (oprávnený) a na strane druhej zákazník - fyzická osoba - spotrebiteľ. Právny predchodca oprávneného však po jednom roku nesplnil podmienky v zmluve, umlčal sa a žiadne faktúry už neposielal. Napadnutý platobný rozkaz vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v ktorom súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, nezistil, či právnická spoločnosť mohla so spotrebiteľom právnickou osobou (povinný) uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona a súd neurčil, či pri uzatváraní dohody boli použité nekalé obchodné praktiky. Povinný má za to, že nebola zaručená ochrana spotrebiteľa a dodržanie judikatúry, ktorou sa táto zásada
vykonáva, a je v súlade s právom Únie, so smernicou 93/13, konkrétne jej článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1. Na základe uvedeného žiadal exekúciu zrušiť, pretože je nezákonná.
3. Uznesením sp. zn. 39Ek/344/2023 zo dňa 26.04.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l od. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju povinnosť nesplnil. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.12.2021. Exekučným titulom bolo povinnému uložené aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť istinu 1.145,- eur, príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania) a trovy konania vo výške 294,21 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd preskúmal návrh povinného v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených listín, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odvolával, ako aj s vyjadrením oprávneného. Exekučný súd skonštatoval, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť) najmä v prípade, ak exekučný titul nie je vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje osobitná ochrana. Ako vyplýva zo spisu vedenom pod sp. zn.: 31Up/1756/2021 zmluva a ďalšie dokumenty boli spísané medzi právnym predchodcom oprávneného ako predávajúcim a povinným ako kupujúcim označeným ako „firma“ EKONOMIK DPS s.r.o. so sídlom Sputniková 25, 821 02 Bratislava, IČO: 45 725 462. Exekučný súd je obsahom rozhodnutia viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (rozhodnutie KS Trenčín sp. zn.: 17CoE/52/2018 , zo dňa 30.05.2018). To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008 ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať postup orgánu v základnom konaní. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať či zmluva, na podklade ktorej súd v základnom konaní vydal platobný rozkaz a následné uznesenia, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda je absolútne neplatná. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Pokiaľ súd v základnom konaní vydal platobný rozkaz, mohol povinný v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia napadnúť toto rozhodnutie a podať na Okresnom súde Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením, o čom bol povinný vo vydanom rozhodnutí poučený. Povinný proti platobnému rozkazu podal odpor, ktorý súd uznesením dňa 23.11.2021 odmietol, pretože odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný na formulári zverejnenom na stránke ministerstva spravodlivosti. Odpor podaný v elektronickej forme musí byť podaný na určenom elektronickom formulári. Povinný podal sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu, ktorá bola dňa 28.01.2022 ako nedôvodná zamietnutá. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 17CoUp/1/2022 zo dňa 31.08.2022 ako neprípustné odmietnuté (podľa § 386 písm. c) CSP ). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, mal možnosť namietať po vydaní platobného rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Orgán konajúci v základnom konaní mal právomoc na vykonanie posúdenia predmetných skutočností, a preto exekučný súd touto právomocou opätovne ich preskúmať nedisponuje. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod zastavenia exekúcie uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená.
Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku. Súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný, nakoľko povinný neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú, alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie vyplývajú z ustanovení Exekučného poriadku. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Je evidentné, že exekučný súd tak neurobil a mal a má všetky doklady k dispozícii v spise. Na základe uvedeného na neprávo nemôže byť právo. Na základe programu Nový telefón každý rok sú stanovené podmienky, ktoré ich spoločnosť využila dňa 06.07.2017, a ktoré upravujú vzťahy medzi zmluvnými stranami, kde na jednej strane je obchodná spoločnosť Alza.sk s.r.o., IČO: 36562939 so sídlom Bottova 6654/7, Bratislava-Mestská časť Staré Mesto, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 35889/ B ako poskytovateľ členstva v programe Nový telefón každý rok (ďalej len Alza) a na strane druhej zákazník – fyzická osoba staršia ako 18 rokov, svojprávna, spotrebiteľ, ktorý sa stane členom v programe Nový telefón každý rok (ďalej len Program) ako objednávateľ (ďalej len Člen). Po jednom roku Alza už nevydala nový telefón a v pokračovaní Nového programu, pretože zistila svoju chybu a umlčala sa a žiadne faktúry už neposielala. Oprávnený nedodal žiadny relevantný dôkaz. Dodal nejaké vytlačené faktúry, ktoré neboli potvrdené odosielateľom, z čoho je evidentné, že si faktúry vyrobil sám po lehote. Napadnutý Platobný rozkaz č. k. 31Up/1756/2021 vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci: a) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je a mal zistiť b) súd nezistil, či právnická spoločnosť Alza.sk s.r.o. pri uzavieraní preberacieho protokolu pre program „Nový iPhone každý rok“ mohla so spotrebiteľom právnickou osobou EKONOMIK DPS s.r.o. uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona c) súd neurčil, či pri uzatváraní dohody boli použité nekalé obchodné praktiky. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. (Uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30.04.2010, sp. zn. 5Co 140/10 -67). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ , ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej strany. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluvy, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dodávke plynu a elektriny, o pripojení a ďalšie. Máme za to, že nebola zaručená ochrana spotrebiteľa a dodržanie judikatúry, ktorou sa táto zásada vykonáva, a je v súlade s právom Únie, so smernicou 93/13, konkrétne
jej článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1. Na základe uvedeného žiada povinný kompletne preskúmať uvedenú exekúciu, pretože má za to, že exekúcia je nezákonná a exekučný súd nepreskúmal návrh na zastavenie exekúcie a bola to jeho povinnosť.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu nevyjadril.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 , 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP “) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva.
14. Obrana povinného spočíva v mylnom chápaní inštitútu „spotrebiteľa“ v právnych vzťahoch. Na účely zákona (ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ) sa spotrebiteľom rozumie výlučne fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba musí konať v záujem uspokojenia svojich osobných potrieb prostredníctvom súkromnej spotreby, aby mohla byť považovaná za spotrebiteľa. Tomu zodpovedá aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Smernice Európskej únie, ktoré vytvárajú základ právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, označovali vždy za spotrebiteľa fyzickú osobu či napríklad podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru alebo čl. 2 písm. b) smernica Rady 93/13 EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Naviac samotná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES definuje spotrebiteľa ako akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík koná na účely spadajúce mimo rámca obchodnej, podnikateľskej, remeselníckej a profesionálnej činnosti, smernica 2011/83/EÚ sa vzťahuje na zmluvy uzatvárané mimo prevádzkových priestorov a zmluvy uzavreté na diaľku, Smernica 98/27/ES upravuje ochranu kolektívnych záujmov subjektov slúžiacich na ochranu spotrebiteľov (žaloby na zdržanie sa konania) a Smernica 93/13/ES upravuje ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkam a článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie upravujúci ochranu spotrebiteľa.
15. Chápanie právnickej osoby ako spotrebiteľa nemá oporu v zákone. Pokiaľ povinný v predmetnej sťažnosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/140/10 -67 zo dňa 30.04.2010 a jeho výklad pojmu spotrebiteľa, súd udáva, že ide o rozhodnutie záväzné len v tom
konkrétnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo, pričom rozhodovacia činnosti krajských súdov nie je v Slovenskej republike záväzným prameňom práva. Žiadny právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný ani akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci a tobôž nie rozhodnutím krajského súdu. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v konkrétnej veci. Navyše, podľa názoru sťažnostného súdu sa nejedná o konštantnú rozhodovaciu činnosť predkladanú zo strany povinného, keď opačný právny názor je prezentovaný napr. v rozhodnutiach „spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je jednoznačne definovaná fyzická osoba, pričom právnická osoba a sa za spotrebiteľ nepovažuje“ (uznesenie NS SR 1Obdo/46/2020 zo dňa 28.10.2020); uznesenie Ústavného súdu I. ÚS 528/19 zo dňa 17.12.2019) dopísať..............
16. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu 31Up1756/2021 , pričom z podmienok programu Nový telefón každý rok vyplýva, že tieto podmienky upravujú vzťahy medzi zmluvnými stranami, kde na jednej strane je obchodná spoločnosť Alza.sk s. r. o., IČO: 36 562 939, so sídlom Bottova 6654/7, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 09, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 35889/B ako poskytovateľ členstva v programe Nový telefón každý rok (ďalej len „Alza“) a na strane druhej zákazník – fyzická osoba staršia 18 rokov, svojprávna, spotrebiteľ, ktorý sa stane členom v programe Nový telefón každý rok (ďalej len „Program“), ako objednávateľ (ďalej len „Člen“). Tieto podmienky upravujú fungovanie a poskytovanie Programu (ďalej len „Podmienky“). Z podmienok programu Nový telefón každý rok ďalej vyplýva, že získať členstvo v Programe je možné na základe žiadosti vyplnenej na stránkach Alzy, akceptáciou tejto žiadosti zo strany Alzy a uhradením poplatku za členstvo za prvý mesiac. Členstvo môže získať každý registrovaný zákazník Alzy. Členom sa môže stať len fyzická osoba, spotrebiteľ, nie však podnikateľ. Každý Člen môže získať v rámci jedného členstva vždy len jeden telefón v jeden okamih, t. j. žiadny Člen nemôže mať súčasne viac aktívnych členstiev v tomto Programe alebo iných obdobných programoch ponúkaných Alzou. Toto nemá vplyv na tzv. nadväzujúce členstvo, teda prípady, keď Člen požiada o nový telefón.´
17. Z preberacieho protokolu zo dňa 06.07.2017 však ďalej vyplýva, že predmetné zariadenie NSKRRIO21C4 – služba nový IPhone každý rok – IPhone 7 Plus 256 GB Gold v hodnote 1.118,90 eur prebrala právnická osoba v zastúpení konateľa spoločnosti. Skutočnosť, že sa spoločnosť rozhodla uvedené zariadenie poskytnúť aj právnickej osobe v rozpore so svojimi internými podmienkami nerobí z právnickej osoby automaticky spotrebiteľa.
18. So zreteľom na vyššie uvedené (keďže exekučný titul nebol vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje osobitná ochrana) súd ďalej udáva, že akékoľvek hmotnoprávne námietky mal povinný namietať v základnom konaní a zákonnom upraveným postupom a nie až v konaní exekučnom (vykonávacom). Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011 -31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný
súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
19. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 39Ek/344/2023 zo dňa 26.04.2023 zamietol.
20. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní o sťažnosti povinného úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v súvislosti s predmetnou sťažnosťou ani nevznikli (k podanej sťažnosti sa oprávnený písomne nevyjadril).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).