Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sp/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Veľký Krtíš, Komenského č. 3, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti: I. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, btom M. II XXX/XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1253/12-17 zo dňa 24. októbra 2012, takto

rozhodol:

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu číslo V 1253/12-17 zo dňa 24. októbra 2012 z r u š u j e podľa v spojení s a a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Správa katastra Veľký Krtíš rozhodnutím sp.zn. V 1253/12-17 zo dňa 24.10.2012 zamietla vklad záložného práva k nehnuteľnostiam vymenovaným vo výroku rozhodnutia v zmysle (katastrálny zákon) na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX- SUB uzavretej medzi účastníkmi: záložcom I. F. v zast. zástupcom na základe Dohody o splnomocnení C. I. - predsedom združenia ProHelp a záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o.. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca citoval a , ako aj (ďalej ). Uviedol, že v zmysle je zmluva o zriadení záložného práva absolútne neplatná. V zmluve o zriadení záložného práva záložca, teda vlastník nehnuteľností, nemôže nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami vzhľadom na tú skutočnosť, že už ich kúpnou zmluvou D. ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený 15.10.2012, previedol na iného vlastníka.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ. Navrhoval súdu zrušiť rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom by správny orgán povolil vklad záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB . zo dňa 04.09.2012 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 30.11.2012. Namietal nesprávny postup správny katastra vo vkladovom konaní, keď návrh na vklad záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.09.2012 zamietla z dôvodu, že vlastník nehnuteľností (záložca) nemôže nakladať s nehnuteľnosťami vedenými v LV v kat.úz. Q. č. XXX, XXX, XXX a XXX a na LV č. XXX, XXX v kat.úz. Y. vzhľadom na skutočnosť, že už ich kúpnou zmluvou V XXXX/XX, na základe ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 15.10.2012, previedol na iného vlastníka. Poukázal na fakt, že v čase podpísania záložnej zmluvy, t.j. 04.09.2012 nemal objektívnu možnosť ako záložný veriteľ vedieť, že záložca, ktorý je zároveň aj dlžníkom, previedol vyššie uvedené nehnuteľnosti na iného vlastníka, čím bol v podstate záložný veriteľ uvedený zo strany záložcu do omylu. Tiež zdôraznil, že v zmysle Zmluvy o zriadení

záložného práva bola predmetom zálohu aj nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 v pomere k celku) nachádzajúca sa v kat.úz. Y., zapísaná na LV č. XXX a to rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na pozemku parc.č. XXX, ktorého je záložca i naďalej podielovým spoluvlastníkom. Podľa navrhovateľa mala správa katastra z tohto dôvodu katastrálne konanie č. V 1253/12 prerušiť podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona a vyzvať účastníkov na odstránenie nedostatkov zmluvy v zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona. Spolu s odvolaním predložil i Dodatok č. 1 k záložnej zmluve č. XXX/XXXX-G., ktorým odstránil vytýkaný nedostatok záložnej zmluvy.

Odporca v stanovisku k odvolaniu zo dňa 21.01.2013 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že záložca, prípadne jeho splnomocnený zástupca, nemôže zakladať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu, nakoľko nie je ich vlastníkom. Kúpnou zmluvou vedenou pod V XXXX/XX, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený 15.10.2012, ich previedol na iného vlastníka. Takáto zmluva je absolútne neplatná.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v súlade s ustanovením a nasl. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo neumožňovalo vec ani právne posúdiť a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie odporcu podľa v spojení s a zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

V zmysle § 4 ods. 1 katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 katastrálneho zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorý vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona; správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona; ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 1, 5 katastrálneho zákona; v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu (1);

v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak (5).

Podľa Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a v jej kompetencii je rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie je rozhodovací proces, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe

predložených písomných podkladov podľa katastrálneho zákona a vyhlášky č. posudzuje všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Ustanovenie katastrálneho Správneho poriadku na katastrálne konanie, vrátane konania o rozhodovaní o vklade. Na rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad sa vzťahuje ustanovenie a Správneho poriadku.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd zastáva stanovisko, že napadnuté rozhodnutie odporcu nespĺňa zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán nedostatočne uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. Neuviedol žiadne skutkové zistenia, ktoré by mali tvoriť materiálny základ pre tvorbu záveru o skutkovom stave veci. V odôvodnení rozhodnutia je síce uvedená veta, že správny orgán zistil nasledovný skutkový stav, však v texte pod týmto konštatovaním je citácia ustanovení a katastrálneho zákona a a následne vyvodzuje svoj právny záver o nemožnosti záložcu nakladať s nehnuteľnosťami vzhľadom na to, že ich už kúpnou zmluvou previedol na iného vlastníka. V závere odôvodnenia uvádza, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná v zmysle , a to bez bližšej konkretizácie z akého dôvodu. Práva teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom „splývajú“ odstavce, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a pre účastníka konania (častokrát bez právnického vzdelania) zrozumiteľné a súčasne postačujúce odôvodnenie sa pre neho stáva, alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo východiskovým zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia (porovnaj napr. závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ). Len tak môže byť odvolateľ objektívne pripravený vykonať svoju nesúhlasnú protiargumentáciu z konkrétnych dôvodov uvedených v rozhodnutí, ktoré uvedie správny orgán k zamietnutiu návrhu na vklad, a to v rovine polemiky s jeho dôvodmi.

Súd nevyslovuje záver, že sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu, ale má za to, že správny orgán nedostatočne odôvodnil svoj záver o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva. Ako dôvod zamietnutia uviedol absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa , a to bez bližšieho odôvodnenia tohto záveru a bez poukazu na zistený skutkový stav podložený dôkazmi. Súd nevylučuje vecnú správnosť rozhodnutia (výroku rozhodnutia), avšak táto presvedčivo nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, navyše bez pripojenia kúpnej zmluvy, resp. celého administratívneho spisu vo veci vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s Správneho poriadku. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa každý môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených prípadoch u iného orgánu. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať aj

povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Strohé a formálne konštatovanie skutkovom stave nie je podložené dôkazmi. Okrem popisu zisteného skutkového stavu v odôvodnení absentuje aj správna úvaha pri použití citovaných ustanovení katastrálneho zákona a , najmä vo vzťahu ku konštatovanej absolútnej neplatnosti zmluvy predloženej na vklad. Vzhľadom na to, že súd považoval uvedené dôvody za nedostatočné, najmä vzhľadom na dôkazmi nepodložený, neozrejmený skutkový stav, ako aj vzhľadom na to, že správny orgán pri rozhodovaní neposudzoval a neodôvodnil aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o vklade v danej veci, pričom súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle v spojení s a , pretože v konečnom dôsledku rozhodnutie správneho orgánu postihnuté takouto vadou je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa posledná veta v spojení s . Právna úprava umožňuje priznať náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi. Procesný výsledok v danom prípade síce znamená procesný úspech navrhovateľa, avšak vzhľadom na to, že súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia z iných dôvodov, než aké boli uvedené v odvolaní, súd v tom videl dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.