Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1074-2005.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1074/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ELOV LM, s. r. o., naposledy so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 372 421, pre vymoženie 25,96 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, so sídlom exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, pod sp. zn. Ex 463/05, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi trovy exekúcie vo výške 30,24 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom sa dňa 4. 10. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 463/2005 na vymoženie pohľadávky vo výške 782,- Sk s prísl., priznanej platobným výmerom Sociálnej poisťovne č. k. 725-1-091-4101/2003 zo dňa 8. 4. 2002, vydaným pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 004164* zo dňa 27. 10. 2005, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 782,- Sk a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 28. 2. 2013 doručil súdu podanie označené ako návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor podanie odôvodnil výmazom povinného z obchodného registra.
Súdny exekútor nie je účastníkom konania (s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie), preto súd posúdil jeho podanie ako podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu.
Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/129/2007-31 zo dňa 6. 3. 2009, ktorým bola obchodná spoločnosť ELOV LM, s. r. o., zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom ELOV LM, s. r. o., so sídlom Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 372 421 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 22. 4. 2009.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, sp. zn. 6 M Cdo/13/2012 zo dňa 15. 08. 2012).
Nakoľko povinný bol v priebehu exekúcie zrušený bez likvidácie, teda bez zanechania majetku a bez právneho nástupcu, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 100,22 eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 463/2005.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd v súlade s ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 4. 10. 2005, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 50 minút, t. j. za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 200,- Sk a to za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie v rozsahu
10 minút, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút, vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie - 15 minút a za zapožičanie spisu - 5 minút. j. spolu vo výške 200,- Sk.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 60 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na jeho obsah a rozsah neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Rovnako sa súd nestotožnil ani s uvedeným časovým trvaním vyhotovovania upovedomenia o začatí exekúcie - 60 minút, návrhu na zastavenie exekúcie (60 minút), zapožičanie ex. spisu (60 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
Súd zároveň poukazuje na ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej základná hodinová sadzba je 200,- Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby súdny exekútor určil čas trvania jednotlivých čiastkových úkonov exekučnej činnosti, potom časové trvanie jednotlivých úkonov sčítal a následne takto ustálenému časovému rozsahu priradil konkrétnu sumu odmeny. Legislatívnemu termínu „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie jednotlivých čiastkových časových trvaní a nie je prípustné aby súdny exekútor za každú takúto čiastkovú činnosť automaticky priradil odmenu 200,- Sk. Uvedený výklad je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 7/2006 z 28. 5. 2007.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený v časovej špecifikácii ako založenie spisu, nakoľko ide o administratívnu prácu vykonávanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je podľa ust. § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Uvedený úkon má administratívny charakter a ak priamo nesúvisí ani nesmeruje k vymoženiu pohľadávky, nemožno ho považovať za exekučný úkon účelne vynaložený na exekúciu. V súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti súd nepriznal odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, za vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni pobočka Liptovský Mikuláš, Daňovému úradu Liptovský Mikuláš a Mestu Liptovský Mikuláš, nakoľko tieto úkony boli posudzované a odmena priznaná podľa § 15 vyhlášky vo výške po 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu a pod.). Priznaním odmeny za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie žiadostí o súčinnosť a zároveň aj paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Súd v štádiu posudzovania účelnosti uplatnenej časovej odmeny neprihliadol na úkon označený ako vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko ide o administratívnu prácu v zmysle ust. § 25 vyhlášky, za ktorú náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiadosť o súčinnosť sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš), zisťovanie účtu povinného (žiadosť o súčinnosť Daňový úrad Liptovský Mikuláš) a za zisťovanie bydliska povinného (žiadosť o súčinnosť Mesto Liptovský Mikuláš), spolu vo výške 500,-Sk.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene priznaná náhrada hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 59,05 Sk.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov označených ako poštovné- ukončenie vo výške 5,20 eur, nakoľko súdny exekútor tieto výdavky bližšie nešpecifikoval a navyše nie sú preukázané ani v exekútorskom spise. Špecifikácia trov exekúcie v spojení s exekútorským spisom musí presvedčivo preukázať výšku a odôvodnenosť súdnym exekútorom požadovanej náhrady hotových výdavkov. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý musí žiadateľ (súdny exekútor) jednoznačne a bez pochybností vymedziť a zároveň musí preukázať jeho opodstatnenosť. Súd tak nemôže nahrádzať súdneho exekútora vo vyhotovovaní špecifikácie trov exekúcie, alebo ho vyzývať na jej doplnenie. Úlohou exekučného súdu zverenou zákonom je len dohliadať na zákonnosť uplatnenia si trov exekúcie. Pokiaľ trovy exekúcie súvisiace s hotovými výdavkami nevyplývajú z exekútorského spisu, vznikajú pochybnosti o správnosti a tým aj zákonnosti ich uplatnenej výšky. V prípade takýchto pochybností tak nie je možné, aby bol ten ktorý účastník zaviazaný k povinnosti nahradiť exekútorovi hotové výdavky, ktoré si len uplatnil ale nepreukázal.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil aj navýšenie odmeny a náhrad o 20 % daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor je platiteľom tejto dane, súd zvýšil priznanú odmenu 700,-Sk a náhrady 59,05 Sk o 20 % DPH, t. j. o 151,81 Sk.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 910,86 Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie 30,24 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline, písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.