Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/234/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava proti odporcovi v l. rade: P. J., nar. X.X.XXXX, prihlásený bytom k F. Q., XXX XX Q., F. Y... Q. XX a v 2. rade: T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Q. o zaplatenie 12.072,03 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Súd u r č u j e, že zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o splátkovom úvere č. 0252817252 veriteľa: Slovenská sporiteľňa a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00151 653 zo dňa 30.5.2006, zmluva uzavretá na strane druhej s odporcom ako dlžníkom v nasledujúcich bodoch v znení:

V článku I. výška úveru 200.000,-Sk, výška úrokovej sadzby 11,50 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 4000,-Sk v deň uzatvorenia zmluvy, poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne, výška splátok 2.874,-Sk, periodicita splátok mesačne k 20.dňu v mesiaci, splatnosť 1. splátky 20.6.2006, konečná splatnosť úveru 20.5.2016 splatnosť úrokov posledný deň v mesiaci, ročná percentuálna miera nákladov 5,72%, všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Úverovej zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia Úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP,

Bod 2 čl. I. dlžník súhlasí, aby Banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP,

V čl. II bod 2, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, pre účely VOP sa rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006, dlžník ďalej vyhlasuje, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách,

bod 3 čl. II. všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí,

bod 4 čl. II, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa , spravovať podľa príslušných ustanovení

sú všetky podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

Súd u r č u j e, že podmienky obsiahnuté v dohode o ručení z 30.5.2006 uzavreté podľa a nasl. medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00151 653 na strane veriteľa a ručiteľa odporcu v článku I. (úvodné ustanovenia) podľa ktorého ručiteľ berie na vedomie, že veriteľ uzavrel dňa 30.5.2006 s dlžníkom, odporcom zmluvu o splátkovom č. 0252817252 (ďalej len úverová zmluva) v sume 200.000,-Sk,

v článku II. ( rozsah ručenia) ručiteľ týmto vyhlasuje, že podľa ustanovenia a nasl. uspokojí nasledovné pohľadávky Banky

a/ pohľadávka, ktorá vznikla v úverovej zmluvy, v znení jej neskorších zmien na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina , úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou,

b/ pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy,

c/ pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom

d/ pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku zániku úverovej zmluvy iným spôsobom ako s plnením, odstúpením, alebo vypovedaním,

e/ pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne resp. vznikla v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

f/ pohľadávka (pohľadávky) a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou t.j. pohľadávky vyplývajúce zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod. alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom, a to v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že uhradí pohľadávku veriteľovi, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi, zmluvné strany sa dohodli na vylúčení ust. ,

bod 3 čl. II ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že na prvú písomnú výzvu Banky obsahujúcu jej vyhlásenie, že dlžník neuhradil Pohľadávku riadne a včas, uhradí túto Pohľadávku Banke v lehote určenej Bankou vo výzve a ak táto lehota vo výzve určená nie je, tak v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie Dlžníkovi,

bod 2 čl. III (záverečné ustanovenia) ručiteľ týmto vyhlasuje, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov súvisiacich s touto dohodou a zároveň týmto potvrdzuje, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy, Úverových podmienok, a VOP, za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú,

bod. 3 čl. III ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami tejto dohody, ktorými sú VOP, úverové podmienky a Sadzobník, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pre účely tejto dohody sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006, ručiteľ vyhlasuje, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách,

bod 4 čl. III právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody sa vo veciach v nej neupravených budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí,

bod 6 čl. III záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody o ručení zaniká až úplným zaplatením pohľadávky

sú všetky podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na OS Skalica dňa 16.2.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcov 1/ a 2/ rozsudkom zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 12.072,03-eur, úrok výške 11,50% ročne z istiny 10.887,33-eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% z istiny 10.887,33-eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania.

Navrhovateľ v celom rozsahu na podanom návrhu trval. Zdôvodnil ho nadobudnutím pohľadávky podľa a a a od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Bratislava/ ďalej v texte označovaná aj právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ „/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom 1/ dňa 30.5.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0252817252 / ďalej v texte rozhodnutia iba „zmluva o úvere“/, za úver ručil podľa Dohody o ručení z 30.5.2006 odporca 2/, ktorý v dohode potvrdil, že mu je známy obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, vrátane práv a povinností, ktoré mu z ručenia vyplývajú. K uvedenému navrhovateľ poukázal na čl. II bod 1 a 2 Dohody o ručení a na čl. II bod 1 písm. f/, podľa ktorého bolo vylúčené použitie ustanovenia . V návrhu poukázal na ustanovenia k zmluve o úvere, ďalej na ustanovenia a obe o povinnosti dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a jeho povinnosti platiť úroky v dojednanej výške, druhej vety o povinnosti dlžníka platiť úroky za dobu od poskytnutia finančných prostriedkov do dňa ich vrátenia. Poukázal u ručiteľa /odporcu v 2. rade/ na ustanovenie a prvej vety , na postavenie odporcu 2/ ako ručiteľa a na jeho povinnosť vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia pri neplnení povinnosti dlžníka platiť za neho splatný záväzok v primeranej dobe od písomnej výzvy veriteľa, tiež na ustanovenie , podľa ktorého ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

Ďalej navrhovateľ v návrhu uviedol, že podľa Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol odporcom a úver vo výške 200.000, Sk/ 6.638,78-eur/ pri úrokovej sadzbe 11,50% ročne a odporca 1/ sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňom 20.6.2006, splátka vo výške 2874,-Sk /95,399-eur/. V čl. II bod. 3 zmluvy o úvere sa odporca /dlžník/ sa zaviazal splatiť úver v dohodnutej dobe, v dohodnutej dobe platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa návrhu navrhovateľa v zmysle čl. II bod 4 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V podmienkach čerpania úveru, spôsobe, výške, termínoch splácania úveru, zabezpečenia úveru, v podmienkach pri neplnení a ďalších náležitostiach odkazoval navrhovateľ v návrhu na dojednania o nich v zmluve o úvere. Odporca 1/ dohodnuté neplnil a poskytnutý úver neuhradil a z tohto dôvodu pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na navrhovateľa. Na mimosúdne vymoženie pohľadávky navrhovateľ splnomocnil plnou mocou zo dňa 1.1.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, oprávnenú navrhovateľom na akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a oprávnenú komunikovať s dlžníkmi. Spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. zaslala / v texte návrhu nie je uvedené komu/ „Výzvu na zaplatenie“ listom zo dňa 17.2.2011, v ktorom poskytla informáciu o aktuálnom zostatku záväzku ako aj o tom, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným 17.2.2011 a od nasledujúceho dňa požadoval zaplatiť 9% úrok z omeškania, to je vo výške 1% stanovené ako základná úroková sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov. Po dni postúpenia pohľadávky navrhovateľovi nebola navrhovateľovi uhradená žiadna čiastka. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ pri

vyčíslení pohľadávky pridržiaval jej vyčíslenia poskytnutého pri postúpení a tvrdil, že má voči odporcovi titulom zmluvy o úvere nárok na zaplatenie celkom sumy 12.072,03,-eur, z toho na istine po splatnosti 10.887,33-eur s úrokom 11,50% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia a na úroky z omeškania vo výške 1184,70-eur, a na zákonný úrok z omeškania 9% ročne, ktorý požadoval priznať podľa rozsudočného petitu zo sumy 10.877,33-eur od 22.12.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ, predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavil. Jeho právny zástupca bol zastúpený advokátskym koncipientom, ktorý predniesol, že navrhovateľ v celom rozsahu na podanom návrhu trvá doplnil návrh o skutkové tvrdenia, podľa ktorých odporca 1/ uhradil celkom 10 splátok v celkovej výške 22.244,-Sk, čo je v prepočte 738,37-eur v rámci istiny uplatňovanej na zaplatenie navrhovateľom vo výške 12.072,03-eur, v ktorej sú obsiahnuté úroky z omeškania vo výške 1184,70- eur a istina 10.877,33-eur. V sume istiny sú obsiahnuté úroky vo výške 4659,72-eur, počítané vo výške dohodnutej úrokovej sadzby 11,50% ročne od mája 2006 do dňa postúpenia pohľadávky do 21.12.2010. V sume istiny sú obsiahnuté aj poplatky vo výške 162,30-eur, pozostávajúce z poplatkov za správu úveru a poplatkov za upomienky. Čistá istina bez úrokov a poplatkov, ktorú odporca 1/ dlží bola vyjadrená zo strany zástupcu navrhovateľa sumou 6065,31-eur.

Odporcovia, predvolaní na pojednávanie riadne a včas na pojednávaní urobili prednes, z ktorého vyplynulo, že ponechávajú rozhodnutie vo veci samej na úvahe súdu.

Odporca 1/, požadoval v prípade priznania nejakej čiastky navrhovateľovi povoliť mu dlh splácať v splátkach po 30,-eur mesačne, pretože je bezdomovec a má iba od štátu dávky vo výške 60,-eur mesačne. Výzvu od spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. neobdržal. Podľa vyjadrenia odporcu 1/ k návrhu najprv platil SLSP a.s. v čase, keď bol zamestnaný splátky po 6.000,-Sk. Koľko splátok zaplatil uviesť nevedel.

Odporca 2/ uviedol k návrhu, že bol odporcovi 1/ ručiteľom a spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. mu zaslala minulý rok výzvu, podľa ktorej mal platiť 12.000,-eur. Z dlhu odporcu 1/ neuhradil žiadnu čiastku. Odporca v 2. rade vo vyjadrení uviedol , že môže najviac platiť 20 -30,-€ mesačne.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou o splátkovom úvere z 30.5.2006, výpisom z úveru č. 0252817252, Dohodou o ručení z 30.5.2006, Oznámeniami o postúpení pohľadávky odporcovi 1/ a odporcovi 2/ z 28.12.2010 Slovenskou sporiteľňou a.s., „Výzvami na zaplatenie“ spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o.“ prehľadom úrokových sadzieb, sadzobníkom poplatkov, výsluchom oboch odporcov a zistil tento skutkový stav veci:

Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom úvere z 30.5.2006, z ktorej súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, resp. veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a odporca 1/ v postavení dlžníka podpísali dňa 30.5.2006 pod číslom 0252817252 zmluvu o splátkovom úvere, ktorej obsahom boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa článku I., označenej ako „základné podmienky“ predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Podľa čl. I bod 1/ zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 200.000,-Sk /6638,78-eur/, úver bol špecifikovaný ako spotrebný-bezúčelový, úroková sadzba uvedená v zmluve bola premenlivá, vo výške 11,50% ročne bola stanovená v deň uzatvorenia zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru bol 4000,-Sk pri uzatvorení zmluvy, poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne, výška mesačnej splátky 2874,-Sk, splátky splatné k 20. dňa v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.5.2016 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou , úverovými podmienkam a VOP. V bode 2 článku II. dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Z článku II / záverečné ustanovenia/ v bode

1/ sa uvádza, že dlžník súhlasí so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi v súvislosti s bankovým tajomstvom, bonitou dlžníka, spoločným registrom bankových informácií, celé ustanovenie je podriadené zákonu o bankách. Článok II bod 2 je ďalším vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa produkt v zmysle zmluvy poskytuje, dlžník s nimi vyjadruje súhlas a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa tohto ustanovenia súd zistil, že sa dlžník a veriteľ majú riadiť v ich právnom vzťahu VOP, vydanými bankou a účinnými od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami vydanými bankou účinnými od 1.2.2006. Z bodu 3 čl. II vyplýva, že strany mali dohodnúť poradie, v ktorom sa budú riadiť ich vzťahy zo zmluvy o úvere a záväznosť ich poradia. Z čl. II bod 4 obsahuje ustanovenia, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere , s odkazom na ustanovenie tohto právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. II je uvedené, že úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Zmluva o úvere ďalej obsahuje dátum 30.5.2006 a miesto Q. u dlžníka /odporcu 1/ je uvedené jeho rodné číslo a nečitateľný podpis, za pôvodného veriteľa sú strojom čitateľne uvedené dve mená s funkciami osobný poradca a radca a nečitateľné podpisy osôb, konajúcich za pôvodného veriteľa. Iné ustanovenia zmluva o splátkovom úvere zo dňa 30.5.2006 neobsahuje, vôbec nie článok II. bod 3 a čl. II bod 4 s obsahom, tvrdeným navrhovateľom, že podľa čl. II bod. 3 zmluvy o úvere sa odporca /dlžník/ sa zaviazal splatiť úver v dohodnutej dobe, v dohodnutej dobe platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky a ani s obsahom, že v zmysle čl. II bod 4 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Taktiež súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej bolo dohodnuté zabezpečenie úveru, ani podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere, ako tvrdil navrhovateľ v návrhu.

Z „Oznámení o postúpení pohľadávky podľa z 28.10.2010“ súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. /po zmene sídla Tomášikova 48/ Bratislava oznamuje obom odporcom, že postupuje pohľadávku 41700 - Spotrebné úvery na Čokoľvek do 1699, číslo úveru/ číslo účtu 252817252 zo zmluvy uzatvorenej s P. J. dňa 30.5.2006 na navrhovateľa podľa zmluvy uzatvorenej s ním 21.12.2010 a celkom postupuje pohľadávku vo výške 12.072,03-eur Od okamihu doručenia oznámenia majú odporcovia 1/a 2/ plniť výlučne na zúčtovacie dáta navrhovateľa, uvedené v oznámení. Iné v oznámení uvedené /okrem podpisov osôb za SLSP a.s./ nie je. Odporca 2/ oznámenie podľa doručenky prevzal 11. Mesiac nečitateľný roku 2011, od odporcu 1/ sa zásielka SLSP a.s. vrátila celá späť, odporcom neprevzatá.

Zo Všeobecných obchodných podmienok, predložených navrhovateľom na dôkaz je možné iba konštatovať, že sa v nich jedná o úpravu všetkých vzťahov vniknutých medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj o úpravu vzťahov vznikajúcich v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzatvorenie zmluvy, VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený. Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie, účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, v znení Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006, v znení Dodatku č. 5, účinného od 1.12.2006, v znení Dodatku č. 6 účinného od 15.7.2007, v znení Dodatku č. 7 účinného od 1.1.2008, v znení Dodatku č. 8, účinného od 1.11.2008, v znení Dodatku č. 9, účinného od 15.1.2009, v znení Dodatku č. 10, účinného od 1.2.2010 a v znení Dodatku č. 11, účinného od 1.11.2010. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 11 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v čase od vzniku zmluvy o úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené ako náležitosti zmluvy o úvere podľa Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Vzťah zmluvy o úvere z 30.5.2006 uzavretej medzi pôvodným veriteľom a odporcami a právami a povinnosťami upravenými vo VOP tak nie je možné preskúmať.

Zo Sadzobníka poplatkov Slovenskej sporiteľne, písm. b/ Úvery na čokoľvek súd zistil, že je členený na položky/typ úveru - Spotrebné úvery označené na Miniúver do 10 minút /rýchly úver bez zabezpečenia/,

účelový a bezúčelový úver a bezúčelový úver /Americká hypotéka/. U každého z tohto typu úveru sú uvedené rôzne poplatky a sadzobník má platiť od 1.8.2002. V Sadzobníku nie je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4000,-Sk. Sú v ňom uvedené pre vec účastníkov je rozhodujúce poplatky za upomienky, pri spotrebnom úvere bezúčelovom je uvedený poplatok za prvú upomienku 200,-Sk mesačne, za druhú 500,-Sk mesačne a za tretiu 700,-Sk mesačne.

Z Výpisu z účtu odporcu 1/ súd zistil, že ho vyhotovila Slovenská sporiteľňa a.s. so začiatkom 30.5.2006 a s počiatočným stavom na účte odporcu, začínajúcim spracovateľským poplatkov-4.000,-Sk a v ten istý deň vyznačila banka hotovostnú splátku 4000,-Sk, 30.5.2006 vyznačila SLSP a.s. čerpanie úveru bezhotovostne vo výške 200.000,-Sk, dňom 31.5.2006 riadny úrok - 127,80-Sk, dňa 31.5.2006 poplatok za správu úveru 50,-Sk, dňom 20.6.2006 splátku + 411,70-Sk, 20.6.2006 splátku + 1983,-Sk, 20.6.2006 splátku 479,30-Sk, 30.6.2006 riadny úrok v sume 1974,70-Sk, 30.6.2006 poplatok za správu úveru -50,- Sk, 30.7.2006 splátku 2874,-Sk, z ktorej 31.7.2006 odpočítala úrok vo výške 2031,20-Sk a v ten istý deň poplatok za vedenie účtu 60,-Sk, dňa 24.8.2006 bola odporcom 1/ zaplatená banke splátka 2874,-Sk, z ktorej banka odpočítala úrok z omeškania 8,50-Sk a dňa 31.8.2006 riadny úrok vo výške 2112,20-Sk a poplatok za správu úveru vo výške 60,-Sk, od 10.1.2007 banka začala odporcovi 1/ účtovať poplatky za upomienky, za prvú sumu 200,-Sk, za druhú dňa 26.1.2007 sumu 500,-Sk, účtovala ďalej úrok, úroky z omeškania a poplatky za správu úveru, 13.2.2007 poplatok za tretiu upomienku vo výške 700,-Sk, pri hotovostnej splátke odporcu danej dňa 16.5.2007 banka odúčtovala úrok z omeškania v sume 158,10- Sk. Posledná hotovostná splátka odporcu je podľa výpisu z jeho účtu vykázaná dňom 20.6.2007 vo výške 500,-Sk. Banka v účtovaní poplatkov za správu úveru a poplatkov za upomienky a úrokov pokračovala až do 21.12.2010, kedy ešte vykazovala riadny úrok vo výške 72,98-eur, úroky z omeškania vo výške 20,23-eur, vo výpise týmto dňom uviedla odpis istiny vo výške 10.887,33-eur a odpis úrokov z omeškania zmluvných vo výške 1184,70-eur. Podľa prehľadu úrokových sadzieb banka účtovala odporcovi 1/ od podpísania zmluvy o úvere za jeden deň trvania zmluvy úrok vo výške 11,50%, od 1.6.2006 do 19.8.2006 účtovala úrok z omeškania vo výške 11,90% ročne, od 20.8.2006 do 23.8.2006 účtovala úrok vo výške 12,40%, až do 1.4.2007 a od 2.4.2007 účtovala úrok vo výške 12,15% ročne až do 6.8.2011. Po celý dobu od podpísania zmluvy o úvere účtovala podľa údaja, uvedeného SLSP a.s. vo výpisoch z účtu odporcu odporcovi úrok z omeškania vo výške 26,40% ročne.

Z listiny, vyhotovenej spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o. Bratislava zo dňa 17.2.2011 súd zistil, že spoločnosť vyzýva odporcu 1, aby zaplatil 12.413,29- eur, ktorá je dlžnou sumou z titulu nezaplateného úveru č. 0252817252, .ktorej výška je vyčíslená k 17.2.2011. Pre omeškanie sa, do ktorého sa odporca 1/ dostal s plnením tohto záväzku, odstúpil týmto veriteľ podľa od zmluvy o úvere, čím sa stal záväzok splatný v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Odporca 1/ sa vyzýva uhradiť sumu priloženou bankovou zloženkou na ktorejkoľvek pošte alebo pobočke PH.. s uvedením konkrétnych údajov, označených spoločnosťou.

Advokátsky koncipient právneho zástupcu navrhovateľa, zvoleného navrhovateľom na zastupovanie v konaní uviedol k výpisom z účtu odporcu v 1. rade že SLSP a.s. 30.5.2006 poskytla odporcovi v 1. rade úver vo výške 200.000,-Sk a vychádza, že predtým odporca uhradil spracovateľský poplatok vo výške 4.000,-Sk t.j. poplatok za poskytnutie úveru. Poslednú splátku uhradil podľa výpisu z účtu odporca v 1. rade 20.6.2007. K zvýšeniu poplatkov za správu úveru zo sumy 50,-Sk, uvedenej v zmluve o úvere postupne až na poplatok vo výške 2,99-eur mesačne uviedol, že od júna 2006 až do septembra 2010 bol vo výške 1,99 € a od októbra 2010 do decembra 2010 vo výške 2,99 €. Čo sa týka počtu upomienok boli SLSP vyhotovené 3 a zaslané odporcovi v 1. rade - dlžníkovi. Čo sa týka výšky úroku z omeškania nárok odvodzuje navrhovateľ od , preto ho počítal vo výške 26,4 % a to do 14.1.2009 a od 15.1.2009 uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8% ročne. Úrok ako príslušenstvo pohľadávky bol medzi účastníkmi dohodnuté, bol premenlivý. Výška úroku bola dohodnutá ako premenlivá a podľa výpisu z účtu odporcu v 1. rade najviac dosiahla výšku 12,4 % ročne. Úrok bol raz nižší, raz vyšší, konečný bol 12,15 %. Čo sa týka oznamovania veriteľa odporcovi o zmene výšky úroku o tejto sa mohol odporca dozvedieť z výpisov z účtov, ktoré mu boli zasielané a tiež na pobočkách SLSP, a.s. alebo na internete. Na upomienkach vyúčtoval veriteľ odporcovi v 1. rade celkom 1.400,-Sk, t.j. 46,48 €, teda podľa sadzobníka poplatkov za 1. upomienku 200,-Sk, za 2. upomienku 500,-Sk a za tretiu 700,-Sk. Poplatky za upomienky uplatňuje navrhovateľ v časti návrhu, ktorá sa týka poplatkov a v sume 162,30 €. Navrhovateľ sa pridržiava právnej kvalifikácie veci podľa nie podľa

a to opäť z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy nebolo v medzi spotrebiteľskými zmluvami uvedená aj zmluva o úvere. Navrhovateľ považuje úverový vzťah za ukončený momentom výzvy na zaplatenie zo 17.2.2011, ktorú realizovala spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. Na otázku súdu ako zdôvodní za aké úkony, služby SLSP navrhovateľ požaduje priznať poplatok za upomienku v sume 200,-Sk alebo 700,-Sk sa zástupca vyjadril, že je obvyklé, že si banky účtujú poplatok za upomienky. K výške úroku z omeškania uviedol, že suma požadovaná na nich bola veriteľom vypočítaná zo sumy nedoplatkov na splatných splátkach. Z akej peňažnej čiastky vypočítal pôvodný veriteľ úrok, ktorý navrhovateľ uplatňuje a je uvedený vo výpise z účtu a z akej výšky istiny je uplatňovaný za ten ktorý mesiac zástupca vysvetliť nevedel.

Z výsluchu odporcu v 1. rade súd zistil, že je nezamestnaný, slobodný. Podľa opisu okolností za akých podpísal zmluvu o úvere predložil Slovenskej sporiteľni a.s. potvrdenie od svojho vtedajšieho zamestnávateľa o tom, že zarába okolo 18.900,-Kč mesačne, predložil svoj občiansky preukaz a inak sa sporiteľňa na nič nepýtala. Požadoval úver 200.000,-Sk a sporiteľňa sa ho nepýtala na účel, na ktorý mieni peniaze použiť, Odporca 1/ si nepamätal, akú čiastku mu pripísala sporiteľňa na účet, ale v hotovosti žiadnych 4.000,-Sk neplatil, uviedol, že si ich sporiteľňa musela strhnúť. So sporiteľňou mal odporca 1/ uzavretú aj poistnú zmluvu pre neschopnosť splácania úveru v budúcnosti, keď zostal na ulici a prestal platiť splátky, zmluvu s ním podľa výpovede odporcu zrušili. Odporca tvrdil vo výpovedi, že určite platil mesačne 6.000,-Sk, splátky nosil do Slovenskej sporiteľne, dávali mu potvrdenie, koľko platil. Nepamätal si, či si dohodoval, koľko bude platiť úrok. Nevedel sa vyjadriť k mesačnej výške poistky. U SLSP a.s. mal dve pôžičky, prvá bola na 100.000,-Sk tú splácal. SLSP a.s. ešte keď nemal prvú pôžičku splatenú mu ponúkla druhú pôžičku, t.j. tá tú, o ktorej navrhol rozhodnúť v prejednávanej veci navrhovateľ a bola vo výške 200.000,-Sk. Podľa výpovede odporcu požiadal banku, aby si z 200.000,-Sk stiahla prvú pôžičku. Pri prvej pôžičke mal splátku 500,-Sk a pri druhej mu povedali, že bude mať splátku 6.000,-Sk. Od akej doby je nezamestnaný si nepamätal. Tvrdil, že poistený bol z úveru na 200.000,-Sk. K poplatku za správu úveru vypovedal, že si nepamätá, či ich dohodol. Výpisy z účtu mu nechodili, len teraz mu poštárka doniesla papiere zo súdu. Po strate zamestnania už nemal z čoho platiť, koľko splátok zaplatil uviesť nevedel ani nemal žiadny doklad o úhradách splátok, nevedel uviesť, v ktorom roku naposledy zaplatil splátku Je bezdomovec, býva na ulici, alebo u tetky. Podľa zistenia súdu z jeho občianskeho preukazu má odporca 1/ vydaný nový OP s trvalým pobytom Q.

Z výsluchu odporcu 2/ súd zistil, že podpísal Slovenskej sporiteľni a.s. dohodu o ručení na pôžičku vo výške 200.000,-Sk odporcovi v 1. rade. Nesplácal z nej nič. V čase uzatvorenia pôžičky a jeho ručiteľského záväzku t.j. v máji 2006 bol zamestnaný. Dohodu o ručení si čítal. Zmluvu o splátkovom úvere, ktorú podpísal odporca nepoznal, nepoznal ani výšku úroku, nevedel ani kedy je splatná tá ktorá splátka. Zarába od 500-800,-€ mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom vo veku 16, 14 a 4 roky. Býva u priateľky v byte, ktoré jej prenajíma F.. Mesačne na výživné na deti a na domácnosť prispieva 400,-€. Odporca 2/ vypovedal, že ho telefonicky na konci februára 2013 kontaktovala spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o.. Chcel si dohodnúť nejaké splátky, zo spoločnosti mu povedali, že iba za podmienky, že bude po dva roky platiť mesačne 550,-€ a keď nebude platiť, že pošlú na neho exekútora. Spoločnosť po odporcovi podľa jeho výpovede celkom žiadala uhradiť 16.000,-€ a v prípade, že sumu zaplatí jednorázovo, dostane 40% zľavu.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa prvá veta , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa , , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa prvá veta je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa , pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ods. l ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa a , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nar. vl. , ktorým sa mení a dopĺňa / účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa

ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. <http://www.najpravo.sk/judikatura/ obcianske-pravo/zmluvy/zmluva-o-pozicke/okamih-vzniku-zmluvy-o-pozicke.html>

Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. , podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe / návrhu/ vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Právna otázka vzťahov, ktoré navrhuje navrhovateľ riešiť podľa ustanovení ním uvádzaných ustanovení už slovenská judikatúra ustálila v mnohých veciach obdobných veci prejedávanej a dospelo sa k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere podľa o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi nie je obchodno-právny, ale občiansko- právny vzťah. Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu právnej normy a nasledujúcich ustanovení , ale základom pre právnu kvalifikáciu záväzkového vzťahu v súdenej veci je o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu 30.6.2006 /účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere/. U tohto zákona sa nejedná iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa , ale u Z z. ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ( označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov právneho vzťahu vo veci účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno-právny vzťah. Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ust. , . Ako už bolo vyššie uvedené, spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia . Z hľadiska posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v , ktorý pre prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na , teda nie na použitie ustanovení , uvedeného v tomto zákone v . Pre všetky uvedené dôvody súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä , z neho najmä ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, zmluve o pôžičke, splatnosti záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami vznikla bezúročná zmluva o pôžičke, ktorej platnosť a trvanie, tiež ručiteľský záväzok súd ďalej posudzoval podľa ustanovení , nie Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Navrhovateľ je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu, všeobecne charakterizovanom v ustanovení ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým bola písomne uzavretá Zmluva o úvere, uzavretá na jednej strane s pôvodným veriteľom,

ktorým bola banka a odporca 1/ na druhej strane, z ktorej bol dlžníkom a odporca 2/ ručiteľom, ktorému z ručiteľského záväzku vyplýva povinnosť v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok plniť na požiadanie veriteľom záväzok za dlžníka. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval len na základe predloženej predmetnej zmluvy, o ktorej tvrdil, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa spravuje režimom . Po oboznámení sa s navrhovateľom predloženým dôkazom, výpisom zo Slovenskej sporiteľne začínajúcim dňom 30.5.2006 súd dospel k záveru, že právny vzťah vzniknutý týmto dňom medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom a ručiteľom treba podriadiť pod hypotézu práve právnej normy ustanovenia , ktorá dopadá na súdom zistený skutkový stav a ďalej podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a ustanovenia jeho písmena a/, podľa ktorého sa na účely tohto zákona sa rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b/ ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd z dôkazu, predloženého navrhovateľom vyvodil, že pôvodný veriteľ prenechal dlžníkovi /odporcovi 1/ / peniaze jednak vo výške 4000,-Sk ešte pred podpisom zmluvy o úvere, datovanej dňom 30.5.2006.

Súd z dôkazu vyvodil, že medzi pôvodným veriteľom a odporcom 1/ boli uzavreté dňa 30.5.2006 dve zmluvy , jedna bola zmluvou o pôžičke na čiastku 4000,-Sk, v písomnej zmluve o úvere zo dňa 30.5.2006 označená ako poplatok za poskytnutie úveru, pričom z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, avšak ak sa uzatvára medzi dodávateľom a spotrebiteľom, čo je splnené z tohto záväzkového vzťahu, vyžaduje sa podľa v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky písomná forma, ktorej nedostatok spôsobuje podľa neplatnosť zmluvy o pôžičke a druhou bola tiež zmluva o pôžičke na čiastku 196.000,-Sk, uzavretá dňa 30.5.2006. K nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy súd dodáva, že aj podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Súd nemal pochybnosti, že zmluva o pôžičke na sumu 4000,-Sk vznikla s ostatnými s podstatnými náležitosťami, pretože podľa výpisu z 30.5.2006 je zrejmé, že veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. a dlžník / odporca 1/bol špecifikovaný jeho konkrétnym číslom účtu, na ktorý mu boli poukázané 30.5..2006 veriteľom požičané peniaze, ktoré boli dlžníkovi skutočne odovzdané, o čom svedčí výber dlžníkom, poznamenaný vo výpise Slovenskej sporiteľne a.s. dňom 30.5..2006. Súd mal za to, že odovzdaním peňazí dlžníkovi vo výške nie 200.000,-Sk ale iba 196.000,-Sk medzi zmluvnými stranami vznikol právny vzťah z pôžičky dňa 30.5.2006, pri ktorej nebolo navrhovateľom v konaní preukázané, že sa jeho právny predchodca a dlžníci dohodli podľa ustanovenia na úrokoch ohľadom takejto výšky poskytnutých prostriedkov a bolo potrebné súdom vyvodiť, že pre nedostatok písomnej formy vyžadujúcej sa podľa a sú takéto spotrebiteľské zmluvy o pôžičke zmluvami neplatnými. <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/zmluvy/zmluva-o- pozicke/okamih-vzniku-zmluvy-o-pozicke.html>Súd zistil, že podľa výpisu začínajúcom dňom 30.5.2006 a aj z výpovede odporcu 1/, ktorý uviedol že žiadnu hotovostnú splátku vo výške 4000,-Sk banke nepoukázal, odporca 1/ reálne nedostal pôžičku v požadovanej výške 200.000,-Sk, ale iba vo výške 196.000,-Sk, nakoľko si pôvodný veriteľ uplatnil z čiastky 200.000,-Sk sumu 4000,-Sk ako poplatok za poskytnutie úveru a odporca 1/ mal na svojom účte formálne vykázaných bankou, pripísaných síce 200.000,-Sk, ale dňa 30.5.2006 nemohla platne podľa ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere na čiastku 200.000,-Sk. Je nelogické, že banka najprv odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí hotovostnú splátku od dlžníka 4000,-Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne vo výške 200.000,-Sk. Z uvedeného súd vyvodil existenciu dvoch pôžičiek poskytnutých odporcovi 1/, jednej vo výške 4000,-Sk a druhej vo výške 196.000,-Sk s tým, že obe považoval bez dodržania ich písomnej formy za neplatné a za bezúročné a bez poplatkov, pretože úroky a poplatky neboli uvedené v zmluve. Uvedené podľa názoru súdu tiež nasvedčuje tomu, že sa jedná o právny vzťah, vzniknutý zo zmluvy o pôžičke, u ktorej neboli dohodnuté úroky a nie o zmluvu o úvere podľa , podľa ktorej má byť jednou z podstatných náležitostí aj záväzok dlžníka zaplatiť úroky, pretože bez tohto záväzku sa jedná s poukazom na ustanovenie

o zmluvu o pôžičke. Z výpisu z účtu pôvodného veriteľa jeho deklarovaním o hotovostnej splátke dlžníka vo výške 4000,-Sk povinnosť dlžníka zaplatiť dlh z pôžičky zanikla.

V zmysle ustanovenia je úver odplatným právnym úkonom. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka. Treba konštatovať, že ak by sa aj spravoval záväzkový vzťah účastníkov podľa ustanovení o úvere, veriteľ nesplnil svoju povinnosť poskytnúť dlžníkovi pre jeho ekonomické využitie požadovanú výšku finančných prostriedkov, pretože časť úveru inkasoval veriteľ už v deň poskytnutia úveru a súd má za to, že takýto právny úkon veriteľa je podľa ustanovenia právnym úkonom neplatným, ktorý svojím účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom.

Ak dňa 30.5.2006 umožnil veriteľ odporcovi v 1/ disponovať sumou 196.000 Sk, bez osobitnej písomnej zmluvy uzavretej na túto čiastku, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001 a nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z pôžičky a už vôbec nie o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka.

Plnenie, ktoré požadoval navrhovateľ po odporcovi 1/ t.j. dlžníkovi zaplatiť zo zmluvy o úvere z 30.5.2006 bolo tak odporcovi k jeho dispozícii dané iba do výšky 196.000,-Sk /6506,-eur/ a vychádzajúc z výpisu z účtu súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ zo zmluvy o úvere o výške úveru 200.000,-Sk odpočítal odporcovi bez reálneho poskytnutia sumy 4000,-Sk túto čiastku ako svoju pohľadávku. Teda podľa vykonaného dokazovania do výšky úveru 200.000,-Sk ani plnenie veriteľa na úvere alebo na pôžičke neexistovalo. Ďalej súd z výpisu zistil, že odporca na splátkach zaplatil nejakú čiastku a banka si podľa výpisu z účtu zo splátok uhradených odporcom 1/ odpočítala čiastky najprv na úrokoch z omeškania, potom na poplatkoch za spravovanie účtu, neskôr aj poplatky za upomienky. Zo súčtu splátok vyplynulo, že odporca 1/ uhradil z dlhu 196.000,-Sk iba nepatrnú časť a ako vyplynulo z výpovedí odporcov 1/ a 2/ prevažnú časť dlhu navrhovateľovi ani jeden nevrátili. Pri závere o neplatnosti zmluvy o pôžičke bolo by možno uplatňovať aj posudzovať nárok navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ktorý v ods. 1) cit. ustanovenia ukladá tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, povinnosť obohatenie vydať. Nedostatok písomnej formy právneho úkonu zmluvy o pôžičke zakladá podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch jej neplatnosť pre nedostatok predpísanej formy, avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 4 ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda aj pri poskytnutí úveru vo forme pôžičky platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ podľa písmena a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať a táto skutočnosť bola v konaní preukázaná výpisom z účtu odporcov 1/ a tiež jeho čiastočným plnením, ním poukázanými splátkami.

Súd sa preto zaoberal povinnosťou odporcu 1/ vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie.

Veriteľ má právo od dlžníka požadovať po ňom aby niečo dal, konkrétne z pôžičky mu vznikne subjektívne právo na vrátenie požičanej veci, zvyčajne peňazí. Nárok na vrátenie pôžička /peňazí/ mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou. Splatnosť je pojmovým znakom nároku, a až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde. V spotrebiteľskej zmluve o pôžičke ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods.2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá, že doba vrátenia pôžičky je dohodnutá, pretože sa v ustanovení ukladá povinnosť v zmluve uviesť nielen sumu, počet splátok ale aj termíny splátok istiny, teda splatnosť. Splatnosť dlhu môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz k tomu, že zo zmluvy o pôžičke na sumu 196.000,-Sk nastala splatnosť jej vrátenia. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Obč. zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať

splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Navrhovateľ tvrdil, že ním splnomocnený zástupca spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. vyzvala na zaplatenie dlhu dlžníkov listom zo 17.2.2011 a odstúpením od zmluvy, ktoré bolo podľa navrhovateľa vyjadrené „odstúpil týmto veriteľ podľa od zmluvy o úvere“ sa stal splatným záväzok v celom rozsahu. Súd však z tejto písomnosti vyvodil, že neobsahuje právnu skutočnosť, žiadnu lehotu, z ktorej by sa dalo vyvodiť, že nastala platnosť celej navrhovateľom tvrdenej pohľadávky a ani u jedného z odporcov, najmä u odporcu 1/ ako dlžníka nebolo zo strany navrhovateľa preukázané a ani tvrdené, kedy sa výzvy dostali do ich dispozície, teda zostal sporný deň, odkedy by sa mala vziať v úvahu povinnosť dlžníka splniť dlh prvým dňom po tom, čo ho o plnenie na čiastku 12.413,29-eur veriteľ v zastúpení požiadal. Lehota splatnosti pôžičky zo dňa 30.5.2006 síce je uvedená v zmluve o úvere dňom 20.5.2016, avšak tento deň ešte nenastal a medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere nevyplývajú podmienky predčasnej splatnosti a ani podmienky, za ktorých zmluva zaniká. Považujúc zmluvu o úvere z 30.5.2006 za neplatnú pre jej formálny nedostatok spočívajúci v písomnej forme, nebolo možno akceptovať ani deň skončenia záväzkového vzťahu v nej uvedený dátumom 20.5.2016. Na splatnosť celej pohľadávky navrhovateľa neexistuje žiadny dôkaz a výzva zo 17.2.2011 podľa svojho obsahu neposkytuje záver k tomu, kedy sa stal splatným celý dlh, navyše keď je z výpovede odporcu 1/ možno vyvodiť, že sa ani nedostala do jeho dispozície. Návrh podaný navrhovateľom je tak predčasne podaný na súd, pretože ním nebol uplatňovaný existujúci nárok, ktorý sa predpokladá aj pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. V konaní nebol predložený žiadny spôsobilý dôkaz k tomu, že bolo účinne odstúpené od zmluvy či o pôžičke alebo o úvere, s ktorými by sa spájali účinky zániku zmluvného vzťahu. Na to sa podľa vyžaduje právny úkon, prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V tomto zmysle nebol predložený ani žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že zo strany veriteľa prišlo k takej právnej skutočnosti, ktorá by mu podľa dávala možnosť, prípadne dávala možnosť aj druhej zmluvnej strane od zmluvy odstúpiť v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento / / alebo iný zákon. Z ustanovenia vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku. Zánikom zmluvy ( odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Podľa a , peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy obdržal odporca 1/ a dlžil by ich ku dňu odstúpenia od zmluvy by potom boli bezdôvodným obohatením na úkor navrhovateľa. V prípade zmluvy z 30.6.2005 by išlo o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu pre nedostatok písomnej formy. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Z vykonaného dokazovania a záveru o uplatňovaní nároku pôžičky poskytnutej vo výške 196.000,-Sk pre jej predčasnosť uplatnenia návrhu bolo potrebné však celý návrh zamietnuť, aj pri závere, že pri neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní predpísanej formy mohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Plnenie veriteľovi bolo u pôžičky ponechané na vôľu dlžníka, pretože nebol dohodnutý čas plnenia, ktorý nevyplýva ani z právneho prepisu a nebol určený ani rozhodnutím súdu, veriteľ o to podľa nepožiadal. Ak nie je splatná pôžička a neboli dohodnuté ani splátky, nemohol sa dlžník dostať do omeškania s platením peňažného dlhu a preto navrhovateľovi nemožno priznať ani toto príslušenstvo pohľadávky, ani príslušenstvo pohľadávky na úrokoch a ani poplatky, keď navyše úroky a poplatky neboli uvedené v zmluve. Veriteľ ich nemôže požadovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov bolo nutné celý návrh zamietnuť a vzhľadom na predčasnosť podaného návrhu súd neuvádza v rozsudku ani koľko skutočne odporca 1/ z úveru dlží.

Súd nepriznal právo navrhovateľovi ani na plnenie od ručiteľa z nasledovných dôvodov:

V konaní bolo z listinného dôkazu - Dohody o ručení z 30.5.2006 zistené, že odporca 2/ mal ručiť za záväzok dlžníka - odporcu 1/, čo odporca 2/ potvrdil svojím podpisom na zmluve a potvrdil aj svojou výpoveďou v súdnom konaní. Ručenie je zabezpečovacím právnym inštitútom. Právny vzťah vzniknutý z ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na hlavnom obligačnom záväzku, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Ručením sa posilňuje veriteľova pozícia tým, že k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší. Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie veriteľovi

povinný popri dlžníkovi, ale až po ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je právna povinnosť ručiteľa uspokojiť veriteľov nárok, pohľadávku, pokiaľ nárok nesplní dlžník dobrovoľne, riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi splnil. Pre občiansko-právny vzťah vzniknutý podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne zo zmluvy o pôžičky vzniknutej medzi účastníkmi platí ustanovenie , že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými ručiteľmi a nie ustanovenia - 312 , pretože ručenie je zabezpečením práva veriteľa, ktoré mu vzniká v súvislosti s právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka zo záväzkového vzťahu, upraveného a vyplývajúceho z toho ktorého hmotnoprávneho predpisu a jeho noriem. Ručenie odporcu v 2. rade bolo preto nutné posúdiť podľa predpisov občiansko-právnych, pretože sa ním mal zabezpečiť záväzok vzniknutý podľa predpisov občianskeho práva. Za zistenia v konaní, že medzi účastníkmi nevznikla zmluva o úvere dňa 30.5.2006, ale zmluva o pôžičke a predmetom nebolo poskytnutie sumy 200.000,-Sk ale iba 196.000,-Sk, nemohol platne vzniknúť zabezpečovací inštitút ručenia v časti týkajúcej sa záväzku ručiteľa platiť úroky a poplatky a prípadne ďalšie náklady banky. Bez existencie takéhoto záväzku dlžníka, resp. v procesnom postavení v súdnom konaní odporcu 1/ nemohla k nemu pristúpiť v pozícii vedľajšieho dlžníka ďalšia osoba, ručiteľ ako dlžník vedľajší a nemohla vzniknúť ani povinnosť dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa na úrokoch a poplatkoch v prípade, ak ju neuspokojí dlžník. Na vznik zmluvy sa vyžaduje právny úkon ako prejav vôle, ktorý má smerovať k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z podstaty dohôd, resp. zmlúv v prvom rade vyplýva, že sú v nich upravované práva a povinnosti najmenej dvoch účastníkov. Ak práva a povinnosti neexistujú, zmluva nevznikne. Súd mal z uvedených dôvodov za to, že dohoda o ručení pre neexistenciu častí obligačného záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere z 30.5.2006 nevznikla a hlavným dôvodom, pre ktorý bolo potrebné návrh voči odporcovi 2/ zamietnuť je skutočnosť, že ručiteľ má povinnosť plniť za dlžníka len splatný záväzok, ktorého existencia v konaní preukázaná nebola.

Súd už uviedol a zdôvodnil, že nie je viazaný právnou kvalifikáciu nároku, uvedenou účastníkom. Výsledkom zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania bol záver súdu o vzniku zmluvy o pôžičke na čiastku 196.000,-Sk, nie zmluvy o úvere zo dňa 30.5.2006, z ktorej sa navrhovateľ domáhal svojich nárokov a ktorý sa podaním návrhu stal predmetom súdneho konania. Podľa upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávaní zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to,, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Navrhovateľ vyvolal súdne sporové konanie tým, že podal návrh podľa na plnenie zo zmluvy o úvere z 30.5.2006, o ktorom má súd v zmysle cit. ustanovení povinnosť rozhodnúť a je zrejmé z predchádzajúceho odôvodnenia rozsudku, že sa tak nestalo, o návrhu podanom navrhovateľom zostalo nerozhodnuté. Po právoplatnosti rozhodnutia, týkajúceho sa hmotnoprávneho nároku na plnenie zo zmluvy o pôžičke, stal by sa právoplatný rozsudok iba prekážkou rozhodnutej veci /rei iudicate/ iba z tohto zisteného hmotnoprávneho vzťahu účastníkov súdneho konania a súdne rozhodnutie zo zmluvy o pôžičke by bolo prekážkou právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. , a patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná, avšak iba zo zmluvy o pôžičke z 27.1.2005. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z rovnakého stavu). Právoplatné rozhodnutie súdu tvorí prekážku rozsúdenej veci však iba v takom rozsahu, o ktorom bolo súdom už právoplatne rozhodnuté. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné vyporiadať sa aj s nárokom navrhovateľa, o ktorom tvrdil, že mu vznikol z písomnej zmluvy o úvere z 30.5.2006.

Sčasti sa už súd vyporiadal so zmluvou o úvere z 30.5.2006 v tej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorom zdôvodňuje, prečo dospel k záveru o vzniku zmluvy o pôžičke a z akých dôvodov nemožno akceptovať právnu kvalifikáciu nároku uvedenú navrhovateľom o vzniku zmluvy o úvere podľa ustanovení . Zo záverov súd zdôrazňuje, že aj zmluva o úvere z 30.5.2006

má znaky spotrebiteľského úveru, čo uvádza v zmluve sám dodávateľ finančnej služby používajúc termíny ročná priemerná miera nákladov, označenie spotrebný úver, vlastné zákonu o spotrebiteľských úveroch a ako už súd uviedol, že na strane príjemcu zo služby bol spotrebiteľ, nakoľko v konaní nebolo preukázané, žeby odporca 1/ prijaté peňažné prostriedky požadoval alebo použil na výkon svojho povolania, resp. zamestnania alebo pre podnikateľské účely.

Už (ďalej len „“), ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Uvedenou , ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou , ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. zaviedla do prvej časti (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, tak ako sa v nich právne vzťahy vyvíjajú, boli upravené ďalšími . Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti podľa . Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.

Podľa / stavu k 31.12.2007/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/.

Podľa ustanovenia ods. 1 sa nevzťahuje sa predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy

b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe preskúmania zmluvy o úvere z 30.5.2006 súd dospel k záveru, že celá zmluva o úvere a aj dohoda o ručení je postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení zmluvy o úvere podľa jej čl. II bod 4, podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili . K tomu súd uvádza, že už v čase podpísania zmluvy o úvere stranami platili ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s charakteristikou subjektu dodávateľa a spotrebiteľa a tiež bolo právne upravené v ustanoveniach zákona o spotrebiteľských úveroch, v , v ktorom je presne určené, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom a čo pod právnym pojmom zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj v tomto zákone určené kto je dodávateľom a kto spotrebiteľom. Právny poriadok Slovenskej republiky teda už v čase uzatvorenia zmluvy obsahoval ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Preto voľba práva o riadení sa právnych vzťahov účastníkov záväzkového vzťahu podľa obchodného práva je dohodou neplatnou vzhľadom na existujúcu osobitnú právnu úpravu spotrebiteľského úveru ako typu spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia zmluvy. Za neplatné toto zmluvné dojednanie súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa a v zmysle , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho postavenia dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez individuálneho dojednania / súd pripomína, že zmluva o úvere podpísaná 30.5.2006 je formulárovou zmluvou s predtlačou podmienok zmluvy stanovených dodávateľom/ podmienky zmluvy dané do zmluvy dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal pri predkladaní zmluvy odporcovi a tiež ručiteľovi ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a využil ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi, neznalému práva. Pri posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa a ručiteľa. Dohodu o voľbe práva súd preto považoval s poukazom na za ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle za neplatnú, porušujúcu podľa zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav, že spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu a občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné postavenie. Svedčia o tom aj ostatné zmluvné podmienky stanovené bez individuálneho vyjednania so spotrebiteľom dodávateľom zistené v konaní podľa výpisu z účtu odporcu, pretože dodávateľ riadiac sa pre spotrebiteľa neprijateľným ustanovením o voľbe obchodného práva a zmluvnými podmienkami v rozpore s ustanoveniami a zákona o spotrebiteľských úveroch:

V článku I. výška úveru 200.000,-Sk, výška úrokovej sadzby 11,50 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 4000,-Sk pri uzatvorení zmluvy, poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne, výška splátok 2.874,- Sk, periodicita splátok, mesačne k 20.dňu v mesiaci, splatnosť 1. splátky 20.5.2006, konečná splatnosť úveru 20.5.2016, spôsob splácania inkasom z účtu spotrebiteľa, úroková sadzba premenlivá, úroková sadzba sú platná v deň uzatvorenia zmluvy, dlžník súhlasí so zmenou ich výšky i v prípade zmien, právny vzťah sa riadi aj podmienkami upravenými vo VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002 sú v rozpore s ustanovením písm. a/, spotrebiteľ má plniť splátky, z ktorých nie je zrejmé, s odkazom na zákona o spotrebiteľských úveroch do akej výšky je splátkou plnené na istine, úrokoch a iných poplatkov, nerozčlenením jednotlivých čiastok, bez dodržania takéhoto postupu v

zmluve obišiel dodávateľ ustanovenie a to ust. ak uviedol iba výšku celkovej splátky 2874,-Sk, spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy v akej výške plní na istine, v akej na úrokoch, ustanovenie je v rozpore s , podmienka umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, podmienka nebola individuálne dohodnutá, dodávateľ ju určil tak ako v mnohých ďalších formulárových zmluvách uzavretých s inými spotrebiteľmi a je neprijateľnou podmienkou aj naplnením dôvodu daného v , dáva dodávateľovi právo k zvýšeniu ceny služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy,

v článku I. bod 1. má dlžník plniť okrem povinnosti platiť úver, úroky aj ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, nie je jasné, o aké ďalšie podmienky ide, v tejto časti súd považuje zmluvu za právny úkon, ktorý je neurčitý podľa a podľa neplatný, pretože zo zmluvy o úvere žiadne iné spotrebiteľovi v súvislosti s tým, že sú mu poskytované peňažné prostriedky podľa zmluvy o úvere vo výške 200.000,-Sk, výška úroku, výška splátky, splatnosť a RPMN sú uvedené v čl. I bod 1, nevyplývajú a nemohol sa s nimi preto ani vôbec oboznámiť,

z č.l. I bod 2 dlžník súhlasí s vykonávaním inkasa bankou z účtu dlžníka so zmenou výšky splátok a so zmenou periodicity splátok v súlade so zmluvou, úverovými podmienkami a VOP

zmluvná podmienka odporuje ustanoveniu zákona o spotrebiteľských úveroch, dodávateľ nemôže požadovať žiadne poplatky ani úroky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ide o neprijateľnú podmienku podľa , umožňujúcu dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve a bez toho, aby bolo spotrebiteľovi ustanovením v zmluve daná možnosť reagovať na jednostrannú zmenu podmienok zmluvy daním výpovede s primeranou lehotou alebo odstúpiť od zmluvy.

Pokiaľ sa v zmluve o úvere odkazuje aj na úverové podmienky, sú nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, pretože za dôkaz označené neboli a ani ako dôkaz súdu predložené neboli, hoci podľa ak sa na ne nepriamo navrhovateľ cez zmluvu o úvere odvoláva, mal povinnosť ich súdu predložiť. Súd nemal možnosť preto vyvodiť právne súvislosti medzi zmluvou o úvere a Úverovými podmienkami pre právne vzťahy medzi o dodávateľom a spotrebiteľom a z procesného hľadiska v súdnom konaní navrhovateľ neuniesol na svoje tvrdenie o ďalších podmienkach patriacich k zmluve o úvere dôkazné bremeno .

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným veriteľom spotrebiteľovi, čo súd zistil z výpisu z účtu odporcu 1/, spočívajúce v tom, že pôvodný veriteľ zrejme vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe , poškodzoval spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov vo výške 26,40% ročne, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má za to, že odporca 1/ vôbec nepoznal výšku úroku z omeškania, ktorú mu bude veriteľ pri omeškaní so splátkami účtovať a ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania v takejto výške, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú podmienku, s ktorou nemal možnosť spotrebiteľ sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy v zmysle značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne , Dodávateľ tak účtoval odporcovi vyšší úrok z omeškania ako je prípustný podľa občianskoprávnych predpisov, spotrebiteľ podľa má plniť z podmienky, s ktorej konkrétnym obsahom sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa výpisu z účtu odporcu 1/ nezákonná výška úroku z omeškania ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ zo splátok odpočítaval z došlých splátok najprv úrok z omeškania ako svoju pohľadávku, tiež poplatky až potom úroky a istinu, čo je v rozpore s ustanovením , / citácia ods. 2 : Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. s prihliadnutím na / znie: „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“/ a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch z omeškania

za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Týmito ustanoveniami je vyjadrená neprípustnosť úhrady dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu tak, ako bolo zistené z účtu odporcu 1/, je to v rozpore so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa a takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad súdu obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s , keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa názoru súdu banka si zúčtovaním najprv úroku z omeškania a poplatkov zo splátky istí, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil postup banky za nesúladný zo zákonom, zákon obchádzajúci a poškodzujúci spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv úroku z omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov. Z ustanovenia vyplýva, že ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu nezodpovedá, že si veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporcom poplatok za vedenie účtu, pretože odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje, a to ani za účtované poplatky za upomienky. Poplatok by mal podľa uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Navrhovateľ ani bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 50,- Sk, neskôr 60,-Sk, potom 1,99-eur a nakoniec 2,99-eur, zmluvnú podmienku ohľadom poplatkov neobhájil. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (, / ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa, zrejme podľa o bankách a banka si účtovaním poplatku za vedenie účtu a tiež prednostným odpočítavaním úroku z omeškania pred inými časťami pohľadávky, znižuje riziko ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými skutočnosťami, a to buď kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera alebo z operačného rizika, vyplývajúceho z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí, ktorého súčasťou je podľa zákona o bankách právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku.

Súd hodnotí zmluvnú podmienku zmluvy o úvere danú do čl. I bodu 2 za spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak pripúšťa súhlas dlžníka v prípade zmien zmluvy. Z takto formulovanej podmienky vyplýva možnosť pre dodávateľa meniť aj v zmluve uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá stanovuje z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a výška celkových nákladov ani pre spotrebiteľa zo zmluvy úvere nie je poznateľná napriek tomu , že podľa o spotrebiteľských úveroch je pre spotrebiteľa jedným zo zrozumiteľných ukazovateľov toho, koľko zaplatí na celkových nákladoch za spotrebiteľský úver, teda inak povedané „koľko ho úver bude stáť“, pretože spotrebiteľovi zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva povinnosť, záväzok podľa vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Podmienka v čl. I bod umožňuje dodávateľovi bez toho, aby sa mohol spotrebiteľ rozhodnúť, či pri zmene výšky úroku alebo zmene výšky poplatkov má záujem naďalej pokračovať v úverovom vzťahu alebo ho ukončiť. V konaní bolo preukázané výpisom z účtu odporcu 1/, že banka / dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve/ pristúpila k jednostrannej zmene podmienok vo výške úroku a aj poplatkov za vedenie účtu. Táto neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie neplatná ako celok, nakoľko ustanovenie , podľa ktorého pod hrozbou neplatnosti je predpísaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo prísť ku každej zmene zmluvných podmienok v písomnej forme, čo sa pre platnosť zmeny zmluvy písomne uzavretej vyžaduje v a .

Súd preto považoval podmienku zmluvy o úvere v tej časti, v ktorej sa strany dohodli v podstate o jednostrannej zmene podmienok, prípustnej iba zo silnejšej strany právneho vzťahu - dodávateľa, bez písomných foriem zmien za ustanovenie v zmysle a za právny úkon absolútne neplatný pre jeho nedovolenosť, sledujúcim zo strany dodávateľa ten cieľ, aby nebol dodržaný zákon a vo vzťahu k spotrebiteľovi ju považuje za neprijateľnú a neplatnú, s odporcom individuálne nevyjednanú a tiež podľa za neplatnú.

Súd má za to, že navrhovateľovi by ani zo zmluvy o úvere z 30.5.2006 s poukazom na nevznikol nárok na poplatky, ktorými zaťažil podľa výpisov účet odporcu 1/, keďže tieto nie sú všetky uvedené v zmluve. Sadzobník predložený navrhovateľom súd nepovažoval ani za súčasť zmluvy o úvere, pretože nie je zrejmé, či sa vzťahuje na obdobie od 30.5.2006, kedy bola zmluva o úvere podpísaná. Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu sa poplatku za vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa . Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 v nadväznosti na právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel avšak vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka veriteľa / banky/ na poplatok za vedenie úverového účtu nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Z uvedených dôvodov niet právneho dôvodu na plnenie dlžníka veriteľovi.

Tiež právna konštrukcia ustanovenia , o ktorú oprel navrhovateľ nárok na zaplatenie úveru, predpokladá, že dlžník pre svoje ekonomické využitie potrebuje získať peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, je si vedomý záväzku poskytnuté finančné prostriedky, resp. podľa zákona o spotrebiteľských úveroch peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi a zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby odporcov najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv úroky z omeškania, poplatky, ktorými zaťažila účet odporcu 1/, súd konštatuje, že banka konala v rozpore s , a ak banka zúčtovala časť plnení odporcu na údajné sankcie - poplatky za upomienky a časť poplatkov za vedenie účtu, ktorého výšku menila v priebehu trvania zmluvy o úvere , účtovala poplatky odporcovi 1/ aj v rozpore s . /ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere/ a banke ani nevznikol nárok na poplatky, ktorými napriek tomu zaťažila účet odporcu 1/, aj z dôvodu, že poplatky za upomienky a poplatky za vedenie účtu okrem poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk, nie sú uvedené v zmluve o úvere.

Na základe uvedeného treba vyvodiť, že celá dohoda strán zmluvy o úvere z 30.1.2006 vrátane jej inštitútu zabezpečenia ručením je právnymi úkonmi v dôsledku voľby práva podľa právnym úkonom neplatným z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa a podľa , čo súd zdôvodňoval vyššie v odôvodnení rozsudku.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z jeho okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Právny úkon môže byť neplatný buď z časti alebo celkom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorý možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatnou od počiatku iba táto časť právneho úkonu. Ak vadu časti právneho úkonu nemožno od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo treba dovodiť výkladom z prejavov vôle zúčastnených strán na právnom úkone, z povahy právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, ako i z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude neplatným celý právny úkon. Súd má za to, že neplatným je celý právny úkon zmluvy o úvere pre ustanovenia v zmluve o úvere o voľbe práva podľa , odkazov na jeho ustanovenie a odkazom na ustanovenia ohľadom všeobecných obchodných podmienok, ktorých význam pre zmluvu je daný v , ustanoveniam v dohode o ručení odkazujúcim tiež na ustanovenia §-312 a z dôvodu, že celý vzťah podľa prejavenej vôle strán v zmluve o úvere alebo v dohode o ručení sa majú riadiť ustanoveniami . Súd mal za to, že z dôvodu neplatnosti „dohody“ o voľbe je neplatná celá zmluva ako celok a preto ani záväzky z nej a ani záväzok ručiteľa ako záväzok akcesorický, viazaný na platnosť zmluvy vzniknúť nemohol. Za stavu, že sa vady predmetnej zmluvy o úvere dotýkajú jej základných náležitostí, sú v istine / v akej výške bola poskytnutá/ a v premenlivej výške úroku neurčité, z výpisu z účtu odporcu 1/ je problematické zistiť, aké sú vlastne splátky v členení na istinu, úrok, po zohľadnení neplatných ustanovení zmluvy, týkajúcich sa príslušenstva pohľadávky, poplatkov, niet bezvadného článku zmluvy, dospel súd k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere z 30.5.2006 ako celku, z ktorej nemohol nadobudnúť ani navrhovateľ zo zmluvy o postúpení pohľadávky ním tvrdenú pohľadávku.

Súd pri určení zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere, vyslovil aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými, v dôsledku čoho nebolo navrhovateľovi priznané plnenie a bolo potrebné podľa a aj bez návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia.

Pri trovách konania súd poukazuje na , podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie práva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa a , aby ich účastník uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Keďže si úspešní odporcovia náhradu trov konania neuplatnili, nevyčíslili ich, súd rozhodol, že sa im napriek ich úspechu v konaní náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).