Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-15-2012.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/15/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Wüstenrot stavebnej sporiteľne a.s., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 77, proti žalovaným X. B. I., S. A. B., A. Č.. XX, 2. B. M., S. A. B., N. Č.. XX, o zaplatenie 135,39 euro s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.10.2011 č.k. 19C 21/2010-201 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej v 1. rade na trovách konania sumu 194,24 euro a žalovanej v 2. rade náhradu trov nepriznal.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila dňa XX.X.XXXX so žalovanou v 1. rade úverovú zmluvu o stavebnom sporení. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa svoj nárok voči žalovanej v 1. rade nepreukázala a vzhľadom na to, že povinnosť žalovanej v 2. rade ako ručiteľa vzniká až nesplnením si povinnosti dlžníka, žalobkyňa nepreukázala nárok ani vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej úver v sume 80.000,- Sk, pričom išlo o cieľovú sumu a nie o sumu poskytnutého úveru. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, ako aj z prehľadu úveru predloženého vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej v 1. rade úver v sume 32.457,20 Sk a nie v sume 80.000,- Sk. Na tento úver vykonala žalovaná v 1. rade úhrady v celkovej výške 51.036,- Sk ako to vyplýva z úverového účtu. Žalovaná začala splácať úver od 1.7.2000 po 606,- Sk, teda k úverovému účtu, ktorý vykazuje úhrady 51.036,- Sk je potrebné pripočítať úhrady za obdobie od 1.7.2000 do 31.12.2000 v celkovej sume 3.636,- Sk. Celkovo teda podľa názoru súdu žalovaná za úver v sume 32.457,20 Sk zaplatila 54.672,- Sk resp. 51.036,- Sk ak zohľadnil splátky iba od 1.1.2001. Súd bol toho názoru, že z prehľadu úveru predloženého žalobkyňou vyplýva, že zostatok úveru k 1.1.2009 bol v sume 844,13 Sk. Potom ako žalovaná uhradila 35,- eur pred podaním návrhu na súd, nárok žalobkyne by mal pozostávať už iba z poplatkov za vedenie účtu a poplatku za upomienky. Z poskytnutých prehľadov však vyplýva, že úver vrátane úrokov, úrokov z omeškania a iné dohodnuté sankcie boli zaplatené napriek tomu žalobkyňa doposiaľ nezrušila úverový účet žalovanej a umelo si zvyšuje pohľadávku o poplatky za vedenie účtu a upomienky. Podľa názoru súdu takéto konanie žalobkyne presahuje rámec zákonnej úpravy poskytovania úverov podľa Obchodného zákonníka a predĺžuje záväzkový vzťah, čo nemá oporu v zákone. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná v 1. rade si tento záväzok splnila, pretože podľa prehľadu zaplatila poskytnutý úver, úroky, poistenie, ako aj poplatky za vedenie účtu a výška finančných prostriedkov zaplatených žalovanou v 1. rade pokryla aj prípadné sankcie za omeškanie. Žalobkyňa tvrdila, že na splátky úveru sa započítava aj štátna prémia, na ktorú mala žalovaná právo, v prehľade o splácaní úveru však položka započítania prémie sa nenachádza. Po započítaní prémie podľa názoru súdu by preto žalovaná mala mať úver splatený ešte skôr. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že splatnosť úveru nemusí byť určená. Podľa názoru súdu informácie ktoré mala žalovaná v 1. rade o úvere boli nedostatočné, nepresné a zavádzajúce a žalovaná nebola informovaná o dobe splatnosti úveru.
Takýto stav poskytoval žalobkyni priestor na neodôvodnené predlžovanie zmluvného vzťahu. Svedčí o tom aj fakt, že aj keď sama žalobkyňa tvrdila, že k XX.X.XXXX pristúpila k okamžitému spoplatneniu celého úveru, nezrušila úverový účet a rozšírila návrh aj za vedenie účtu v roku 2010. Znovu si teda ponechala priestor na vymáhanie poplatkov za upomienky a vedenie účtu.
Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Žalovanej v 2. rade náhrada trov konania priznaná nebola vzhľadom na to, že si ich náhradu neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že v tomto konaní uniesla svoju procesnú zodpovednosť, nakoľko nielenže na preukázanie svojich tvrdení riadne a včas označila dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok, ale tieto dôkazy aj riadne a včas predložila (úverovú zmluvu, výpis z úverového účtu), špecifikáciu uplatňovaného nároku zo dňa 7.1.2011 a v podaní zo dňa 10.1.2011 ktoré obsahovalo podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku. Zo strany žalovanej nebol predložený ani jeden dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenia t.j. že ňou uplatňovaný nárok bol zo strany žalovanej v 1. rade uhradený v plnej výške. Napriek tomu bola zo strany súdu prvého stupňa sankcionovaná tým, že jej žalobný návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Bola toho názoru, že súd prvého stupňa zároveň aj nesprávne vyhodnotil dôkazy na preukázanie uvedených tvrdení, nakoľko predložila požiadavku na čerpanie finančných prostriedkov, ako aj výpis z úverového účtu ako dôkazy, že z jej strany boli poskytnuté finančné prostriedky ako úver vo výške 2.655,51 euro a nie ako uvádza súd prvého stupňa, že boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 32.457,20 Sk. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na akom dôkaznom základe došiel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyňa poskytla žalovanej v 1. rade čiastku 32.457,20 Sk, nakoľko ani jeden dôkaz ňou predložený takúto sumu neobsahuje, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, ktorý dôkaz by to mal byť. V tejto súvislosti poukázala na zápisnicu z pojednávania zo dňa 6.9.2010, v ktorej jej zástupca uviedol niečo iné, t.j. skutočnosť uvedená súdom prvého stupňa je v rozpore s tým, čo uviedol jej zástupca na pojednávaní.
Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. Zotrváva na stanovisku, že celý poskytnutý úver už ku dňu podania žaloby uhradila. V tom ju utvrdzovali jej platby, ktoré vykonala v prospech žalobkyne, ako aj listy, ktoré od žalobkyne v priebehu U. XXXX-XXXX jej boli doručené. Považuje preto rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dôvody uvedené v rozhodnutí považuje za správne, zrozumiteľné a dostatočne presvedčivé, ktoré vzišli zo sudom riadne a podrobne zisteného skutkového stavu.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie súd splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je odvolaním namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nesprávnom postupe súdu v dôkaznom procese, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenia rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu SR z 23.8.2011 II. ÚS 14/2001, z 13.11.2002 a II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5.4.2007).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní vo vzťahu k žalovaným uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 103,89 euro s prísl. ako časti nesplateného úveru ku dňu žiadosti o jeho okamžité splatenie a sumu 31,50 euro ako poplatok za vedenie účtu za rok 2010. Možno súhlasiť s postupom súdu prvého stupňa, ak nepovažoval za dostatočne skutkovo zdôvodnený nárok žalobkyne v žalobnom návrhu o po odročení pojednávania dňa 6.9.2010 uložil žalobkyni, aby predložila presnú špecifikáciu uplatnenej pohľadávky v sume 103,89 euro tak, aby z nej bolo jasné, čo tvorí zostatok úveru, čo tvoria poplatky, prípadne úroky a úroky z omeškania. Zároveň jej uložil predložiť výpisy z účtu žalovanej a sadzobníky poplatkov za sledované obdobie.
Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 7.1.2011 vyšpecifikovala svoj nárok a podrobne uviedla vývoj stavebného úveru poskytnutého žalovanej v 1. rade počnúc rokom 2002 až 2009. Ohľadom zostatku úveru k 1.1.2009 uviedla, že zostatok úveru bol v sume 28,02 euro, poplatok za vedenie účtu za rok 2009 vo výške 26,55 euro, poplatky za upomienky vo výške 77,97 euro, úroky zo stavebného úveru za rok 2009 vo výške 2,60 euro a úrok za splátku uhradenú po stanovenom termíne vo výške 3,75 euro. Vklad žalovanej v 1. rade v uvedenom roku bol v sume 35,- eur. Žalobkyňa teda vyšpecifikoval uplatnený nárok a zároveň predložila súdu požadované výpisy z účtu žalovanej a sadzobníky poplatkov za sledované obdobie.
Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa tvrdeniami žalobkyne v jej podaní ohľadom dôvodnosti ňou uplatneného nároku a za tým účelom vykonať dokazovanie žalobkyňou navrhnutými dôkaznými prostriedkami - listinami postupom podľa § 129 O.s.p. a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p., t.j. aby každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal pri tom na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Výsledkom takto vykonaného dokazovania mal byť skutkový záver súdu prvého stupňa, ktorý by následne právne posúdil.
Ako však vyplýva z obsahu jednotlivých zápisníc z pojednávaní súd prvého stupňa na pojednávaniach nevykonal žalobkyňou dokazovanie navrhnutými dôkaznými prostriedkami - listinami a to jednak samotnou úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie, výpismi z účtu žalovanej, sadzobníkmi poplatkov, upomienkami, výzvami napriek tomu, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia pri rozhodovaní z týchto listín vychádzal.
Zásadu spravodlivého procesu vyplývajúcu z čl. 36 listiny je treba vykladať tak, že v konaní pred súdom musí byť daná jeho účastníkovi okrem iného možnosť navrhnúť dôkazy, ktorých vykonanie pre preukázanie svojich tvrdení pokladá za potrebné. Tomuto procesnému právu účastníka potom zodpovedá povinnosť súdu nielen o navrhnutých dôkazoch rozhodnúť, ale tiež - pokiaľ návrhu na ich vykonanie nevyhovie - v rozhodnutí zdôvodní, z akých dôvodov navrhnuté dôkazy nevykonal. Tak zvané opomenuté dôkazy, t.j. dôkazy, o ktorých v konaní nebolo súdom rozhodnuté, prípadne dôkazy, ktorými sa súd podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov nezaoberal treba považovať za takú vážnu procesnú vadu, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci lebo rozhodnutie súdu v dôsledku tohto pochybenia nemožno preskúmať odvolacím súdom.
V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že procesné pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa následne prejavilo aj v odôvodnení tohto rozhodnutia, ak súd prvého stupňa konštatoval, že úver vrátane úrokov, úrokov z omeškania a iné sankcie boli zaplatené a žalobkyňa napriek tomu doposiaľ nezrušila úverový účet žalovanej a umelo si zvyšuje pohľadávku a poplatky za vedenie účtu a upomienky. Pokiaľ by súd prvého stupňa vykonal dokazovanie žalobkyňou navrhnutými dôkaznými prostriedkami - o.i. aj úverovou zmluvou musel by v súlade s jej čl. VI ods. 2 dospieť k jednoznačnému záveru, kedy skončila platnosť zmluvy (správne účinnosť) t.j. konkrétne ktorého dňa. Výsledkom vykonaného dokazovania malo byť zistenie súdu, či a kedy žalovaná v 1. rade úver vrátane úrokov, úrokov z omeškania a iných sankcií zaplatila a túto skutočnosť nemožno iba všeobecne konštatovať.
Odôvodnenie súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Preto súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúci skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Procesné pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj v tom, že na pojednávaní dňa 26.10.2011 pripustil zmenu žalobného návrhu, neprítomným účastníkom na pojednávaní (žalobkyni a žalovanej v 2. rade) zmenený návrh v rozpore s ust. § 95 ods. 1 O.s.p. však nedoručil do vlastných rúk.
Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z uvedených dôvodov teda nebolo možné preskúmať správnosť záverov súdu prvého stupňa (ak súd nevykonal dokazovanie) a rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemožno považovať za zákonné, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne prejednať nárok žalobkyne a za tým účelom vyporiadať sa s jej právne významnými tvrdeniami v jednotlivých jej písomných podaniach a vykonať dokazovanie žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi, prípadne inými dôkaznými prostriedkami účastníkmi navrhnutými, ktoré následne vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p. a rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Prihliadne pri tom i na námietky žalobkyne uvedené v podanom odvolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.