Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-39-2012.pdf
PDF · 74.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. D. č. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom D., L. č. XX, proti odporcovi: ŽOS - EKO, s.r.o., so sídlom Dielenská Kružná č. 2, Vrútky, IČO: 36 002 445, za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa - Ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8-10, v konaní o určení miery zavinenia navrhovateľa a zodpovednosti odporcu - zamestnávateľa za pracovný úraz, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/201/2007-181 zo dňa 30. novembra 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že sa odporca nezbavil zodpovednosti za škodu, ktorá mu bola spôsobená pracovným úrazom dňa 20.10.2005 v objekte ŽOS Vrútky, a.s. pri výkone jeho pracovných povinností ako zamestnanca ŽOS - EKO s.r.o.. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal prvostupňový súd na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ v inkriminovanom čase vybočil z plnenia pracovných úloh, keď bez príkazu svojho nadriadeného, iba na základe vlastnej iniciatívy, sa rozhodol pomôcť pracovníkovi inej organizácie. Pri realizácii uvedenej pomoci utrpel úraz, ktorý však nemožno považovať za pracovný úraz v zmysle ust. § 195 ods. 1, 2 v spojení s § 220 ods. 1 až 3 Zákonníka práce (citovanými v napadnutom rozhodnutí). Uvedené závery okresný súd ustálil na základe samotnej výpovede navrhovateľa, svedeckých výpovedí E. A. a Ing. G. N. a listinných dôkazov. E. A., ako zamestnanec inej organizácie, ktorému navrhovateľ poskytol pomoc, vykonával prácu, ktorá s prácou navrhovateľa žiadnym spôsobom nesúvisela. Navrhovateľ sa mu ponúkol pomôcť pri štartovaní nakladača, s ktorým tento pracoval. Navrhovateľ však konal bez pokynu svojho zamestnávateľa, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede jeho nadriadenej Ing. G. N..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že bude určená miera zodpovednosti odporcu za pracovný úraz vo výške 100 %, miera zavinenia navrhovateľa je vo výške 0 %. Poukazoval na to, že v čase vzniku úrazu dňa 20.10.2005 vykonával prácu v zmysle pracovnej zmluvy a pracovnej náplne, kde má výslovne uvedené, že má dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými zamestnancami, udržiavať technologické zariadenie v prevádzkyschopnom stave, odstraňovať drobné závady, zistené nedostatky. Mal povinnosť vykonávať zvoz odpadov z prevádzok ŽOS Vrútky, a.s. a nemal v pracovnej náplni uvedené, aké činnosti vykonávať nemôže. E. A., ktorý bol zamestnancom spoločnosti ŽOS Vrútky, a.s., bol v kritický deň s pracovným strojom - nakladačom k dispozícii pre odporcu. Keďže mal problém nakladač naštartovať, pomáhal mu pri
inštalácii štartovacích káblov. Konal z dobrej vôle, nie v úmysle privodiť si poškodenie zdravia, prípadne proti svojmu zamestnávateľovi. Priestor, kde došlo k úrazu, bol jeho pracoviskom.
Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Rozhodujúcou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdenie, či poškodenie zdravia navrhovateľa, ku ktorému došlo dňa 20.10.2005, možno vyhodnotiť ako pracovný úraz, ktorý mu vznikol pri plnení jeho pracovných úloh, prípadne v priamej súvislosti s ním. Uvedená otázka je významná z hľadiska existencie zodpovednosti odporcu ako zamestnávateľa za škodu, ktorá v súvislosti s týmto úrazom mala navrhovateľovi vzniknúť.
Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že o pracovný úraz nejde v prípade, ak k poškodeniu zdravia zamestnanca došlo v čase, kedy zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
V prejednávanej veci bolo nesporne zistené, že navrhovateľ pomáhal E. A., zamestnancovi spoločnosti ŽOS Vrútky, a.s., s naštartovaním nakladača, vozidla, ktoré mal povinnosť obsluhovať E. A.. Pootočením kľúča v spínacej skrinke uvedeného nakladača došlo k jeho pohybu z dôvodu, že E. A. sa náležite nepresvedčil o jeho zaistení ručnou brzdou, v dôsledku ktorého následne došlo k pritlačeniu navrhovateľa na stenu kotolne a tento utrpel vážne poranenia s práceneschopnosťou do 19.10.2006, kedy mu bola priznaná invalidita. Predmetné motorové vozidlo nepatrilo zamestnávateľovi navrhovateľa, t.j. odporcovi, E. A. nebol zamestnancom odporcu. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že bol poverený svojím zamestnávateľom na pomoc pri odstraňovaní závad na vozidle, ktoré nepatrilo jeho zamestnávateľovi. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností mal spolupracovať s E. A.. Zo svedeckej výpovede Ing. G. N., generálnej riaditeľky odporcu, však vyplýva, že úlohou navrhovateľa bolo vykonávať kontrolu a nahlásiť množstvo nebezpečných odpadov, následne skontrolovať zberné miesta nebezpečných odpadov a zabezpečiť ich odvoz na rampu, vykonať uloženie odpadov a urobiť evidenciu. Poprela, že by navrhovateľ alebo iní zamestnanci odporcu mali oprávnenie manipulovať s nakladacím strojom, ktorý patrí spoločnosti ŽOS Vrútky, a.s., nakoľko ide o zariadenie, ktoré si vyžaduje zaškoleného a riadne poučeného zamestnanca o jeho obsluhe. Svedok E. A. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa náhodne stretol v čase, keď išiel riešiť závadu, ktorá vznikla na nakladači a tento mu poskytol súčinnosť.
Na základe týchto dôkazov následne okresný súd správne ustálil, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenie zúčastňovať sa na odstraňovaní vád nakladača, ktorý nepatril jeho zamestnávateľovi. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka navrhovateľa, že z titulu plnenia si svojich pracovných úloh bol povinný spolupracovať s E. A.. Ak aj k takejto spolupráci došlo, nebolo preukázané, že bol oprávnený používať/ obsluhovať zariadenie, ktoré bolo dané k dispozícii E. A., teda ani zúčastňovať sa na odstraňovaní na ňom vzniknutých závad.
Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu okresný súd správne konštatoval, že na strane navrhovateľa nedošlo k poškodeniu jeho zdravia pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, teda nešlo u neho o pracovný úraz v zmysle ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Na základe uvedených skutočností preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že napadnutým rozsudkom prvostupňový súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodoval o trovách prvostupňového konania, preto tento v rozhodnutí o trovách konania, v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .