Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/39/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. D. č. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom D., L. č. XX, proti odporcovi: ŽOS - EKO, s.r.o., so sídlom Dielenská Kružná č. 2, Vrútky, IČO: 36 002 445, za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa - Ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8-10, v konaní o určení miery zavinenia navrhovateľa a zodpovednosti odporcu - zamestnávateľa za pracovný úraz, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -181 zo dňa 30. novembra 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že sa odporca nezbavil zodpovednosti za škodu, ktorá mu bola spôsobená pracovným úrazom dňa 20.10.2005 v objekte ŽOS Vrútky, a.s. pri výkone jeho pracovných povinností ako zamestnanca ŽOS - EKO s.r.o.. Rozhodnutie o trovách konania podľa ponechal prvostupňový súd na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ v inkriminovanom čase vybočil z plnenia pracovných úloh, keď bez príkazu svojho nadriadeného, iba na základe vlastnej iniciatívy, sa rozhodol pomôcť pracovníkovi inej organizácie. Pri realizácii uvedenej pomoci utrpel úraz, ktorý však nemožno považovať za pracovný úraz v zmysle ust. , v spojení s až 3 (citovanými v napadnutom rozhodnutí). Uvedené závery okresný súd ustálil na základe samotnej výpovede navrhovateľa, svedeckých výpovedí E. A. a Ing. G. N. a listinných dôkazov. E. A., ako zamestnanec inej organizácie, ktorému navrhovateľ poskytol pomoc, vykonával prácu, ktorá s prácou navrhovateľa žiadnym spôsobom nesúvisela. Navrhovateľ sa mu ponúkol pomôcť pri štartovaní nakladača, s ktorým tento pracoval. Navrhovateľ však konal bez pokynu svojho zamestnávateľa, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede jeho nadriadenej Ing. G. N..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že bude určená miera zodpovednosti odporcu za pracovný úraz vo výške 100 %, miera zavinenia navrhovateľa je vo výške 0 %. Poukazoval na to, že v čase vzniku úrazu dňa 20.10.2005 vykonával prácu v zmysle pracovnej zmluvy a pracovnej náplne, kde má výslovne uvedené, že má dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými zamestnancami, udržiavať technologické zariadenie v prevádzkyschopnom stave, odstraňovať drobné závady, zistené nedostatky. Mal povinnosť vykonávať zvoz odpadov z prevádzok ŽOS Vrútky, a.s. a nemal v pracovnej náplni uvedené, aké činnosti vykonávať nemôže. E. A., ktorý bol zamestnancom spoločnosti ŽOS Vrútky, a.s., bol v kritický deň s pracovným strojom - nakladačom k dispozícii pre odporcu. Keďže mal problém nakladač naštartovať, pomáhal mu pri

inštalácii štartovacích káblov. Konal z dobrej vôle, nie v úmysle privodiť si poškodenie zdravia, prípadne proti svojmu zamestnávateľovi. Priestor, kde došlo k úrazu, bol jeho pracoviskom.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ust. a bez nariadenia pojednávania (podľa za súčasnej aplikácie ust. ) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

Rozhodujúcou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdenie, či poškodenie zdravia navrhovateľa, ku ktorému došlo dňa 20.10.2005, možno vyhodnotiť ako pracovný úraz, ktorý mu vznikol pri plnení jeho pracovných úloh, prípadne v priamej súvislosti s ním. Uvedená otázka je významná z hľadiska existencie zodpovednosti odporcu ako zamestnávateľa za škodu, ktorá v súvislosti s týmto úrazom mala navrhovateľovi vzniknúť.

Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že o pracovný úraz nejde v prípade, ak k poškodeniu zdravia zamestnanca došlo v čase, kedy zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

V prejednávanej veci bolo nesporne zistené, že navrhovateľ pomáhal E. A., zamestnancovi spoločnosti ŽOS Vrútky, a.s., s naštartovaním nakladača, vozidla, ktoré mal povinnosť obsluhovať E. A.. Pootočením kľúča v spínacej skrinke uvedeného nakladača došlo k jeho pohybu z dôvodu, že E. A. sa náležite nepresvedčil o jeho zaistení ručnou brzdou, v dôsledku ktorého následne došlo k pritlačeniu navrhovateľa na stenu kotolne a tento utrpel vážne poranenia s práceneschopnosťou do 19.10.2006, kedy mu bola priznaná invalidita. Predmetné motorové vozidlo nepatrilo zamestnávateľovi navrhovateľa, t.j. odporcovi, E. A. nebol zamestnancom odporcu. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že bol poverený svojím zamestnávateľom na pomoc pri odstraňovaní závad na vozidle, ktoré nepatrilo jeho zamestnávateľovi. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností mal spolupracovať s E. A.. Zo svedeckej výpovede Ing. G. N., generálnej riaditeľky odporcu, však vyplýva, že úlohou navrhovateľa bolo vykonávať kontrolu a nahlásiť množstvo nebezpečných odpadov, následne skontrolovať zberné miesta nebezpečných odpadov a zabezpečiť ich odvoz na rampu, vykonať uloženie odpadov a urobiť evidenciu. Poprela, že by navrhovateľ alebo iní zamestnanci odporcu mali oprávnenie manipulovať s nakladacím strojom, ktorý patrí spoločnosti ŽOS Vrútky, a.s., nakoľko ide o zariadenie, ktoré si vyžaduje zaškoleného a riadne poučeného zamestnanca o jeho obsluhe. Svedok E. A. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa náhodne stretol v čase, keď išiel riešiť závadu, ktorá vznikla na nakladači a tento mu poskytol súčinnosť.

Na základe týchto dôkazov následne okresný súd správne ustálil, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenie zúčastňovať sa na odstraňovaní vád nakladača, ktorý nepatril jeho zamestnávateľovi. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka navrhovateľa, že z titulu plnenia si svojich pracovných úloh bol povinný spolupracovať s E. A.. Ak aj k takejto spolupráci došlo, nebolo preukázané, že bol oprávnený používať/ obsluhovať zariadenie, ktoré bolo dané k dispozícii E. A., teda ani zúčastňovať sa na odstraňovaní na ňom vzniknutých závad.

Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu okresný súd správne konštatoval, že na strane navrhovateľa nedošlo k poškodeniu jeho zdravia pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, teda nešlo u neho o pracovný úraz v zmysle ust. . Na základe uvedených skutočností preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že napadnutým rozsudkom prvostupňový súd podľa nerozhodoval o trovách prvostupňového konania, preto tento v rozhodnutí o trovách konania, v zmysle rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .