Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/201/2007

Potvrdené rozhodnutím 7Co/39/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. D. č. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom D., L. č. XX, proti odporcovi: ŽOS - EKO, s.r.o., so sídlom Dielenská Kružná č. 2, Vrútky, IČO: 36 002 445, za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa - Ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8-10, v konaní o určení miery zavinenia navrhovateľa a zodpovednosti odporcu - zamestnávateľa za pracovný úraz, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/201/2007-181 zo dňa 30. novembra 2011, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ."

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa : E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. D. č. XXXX/X , právne zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom Martin, ul. Holubyho č. 51 proti odporcovi : ŽOS - EKO s.r.o so sídlom Dielenská Kružná č. 2, Vrútky , IČO : 36002445, za účasti vedľajšieho účastníka : Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Bratislava, 29.augusta č. 8-10 v konaní o určení miery zavinenia navrhovateľa a zodpovednosti odporcu zamestnávateľa za pracovný úraz takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku v merite veci.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 19.7.2007 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal sa určenia, že odporca sa nezbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú mu pracovným úrazom , ku ktorému došlo dňa 20.10.2005 v objekte ŽOS Vrútky a.s. pri výkone jeho pracovných povinností ako zamestnanca ŽOS - EKO s.r.o , ktoré vyplývali z kontroly zberných miest nebezpečných odpadov. V uvedený deň mal pracovať spolu s pracovníkom ŽOS Vrútky a.s. E. A., ktorého zastihol v čase, keď mal problém naštartovať nakladač s ktorým mali spoločne potom vykonávať práce v súvislosti s odpadmi. Za účelom

odstránenia vady, ktorú mal E. A. ako pracovník ŽOS a.s. na nakladači došlo k situácií, keď vozidlo nebolo dostatočne zaistené proti pohybu a tým spôsobom, že ho nakladač pritlačil na múr mu spôsobil vážne a ťažké poranenia. O vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu bol inšpektorátom práce vyhotovený protokol zo dňa 19.12.2005 ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu zo dňa 19.1.2006 a ktorý kvalifikoval jeho úraz ako pracovný. Poukázal na to, že nekonal v rozpore s pracovnou zmluvou, ale konal v úmysle pomôcť odstrániť poruchu na stroji, ktorý bol určený pre prácu u odporcu ŽOS - EKO s.r.o, ktoré konanie rozhodne nebolo proti odporcovi ani v úmysle poškodiť si vedome svoje zdravie. Dňa 28.10.2005 požiadal vedľajšieho účastníka na strane odporcu Sociálnu poisťovňu , pobočku v Martine o nemocenské a úrazové príplatky, ktorý mu písomne oznámil, že nemôže rozhodnúť o jeho nárokoch, pretože odporca neurčil mieru zavinenia i napriek ich opakovaným výzvam. Z toho dôvodu sa domáhal predmetnou žalobou určenia zodpovednosti za pracovný úraz voči odporcovi ako aj z vyčíslením miery zodpovednosti na strane navrhovateľa i odporcu.

Odporca navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že konanie navrhovateľa bezprostredne nesúviselo s výkonom práce a s pracovnou náplňou, ktorú mal a pre ktorú sa v kritický deň v objekte ŽOS Vrútky a.s. nachádzal. Poprel tvrdenie navrhovateľa, ale aj závery inšpektorátu práce, ktorý vyšetroval za akých podmienok došlo k pracovnému úrazu s tým, že ide vôbec o pracovný úraz. Nepopieral tú skutočnosť, že navrhovateľ úraz utrpel, ale nebolo to v súvislosti s priamym plnením si

povinností vyplývajúcim z jeho pracovnej náplne. Konal v rozpore s pracovnými povinnosťami, pretože nebol oprávnený pomáhať inému pracovníkovi pri odstraňovaní vady na nakladači. Z týchto dôvodov navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so svedeckými výpoveďami svedkov M.. G. N., E. A., D. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä protokolom Inšpektorátu práce zo dňa 19.12.2005 a jeho dodatkom k protokolu zo dňa 19.1.2006, listami sociálnej poisťovne zo dňa 17.8.2006 a 8.9.2006, rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 19.12.2006 o priznaní invalidného dôchodku, pracovnou zmluvou zo dňa 2.10.2000, pracovnou náplňou , dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, rozsudkami Okresného súdu v Martine v konaní , trestným spisom , a závery vyplývajíce z uznesenia Krajského súdu v Žiline spisová značka zo dňa 11.5.2011 a opakovane zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 24.4.2007 bol E. A. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, keď dňa 20.10.2005 v objekte ŽOS a.s. Vrútky sa pokúšal spoločne s E. D., zamestnancom ŽOS - EKO s.r.o naštartovať nakladač, pričom pred následným pootočením kľúča v spínacej skrinke nakladača sa náležite nepresvedčil, či sú páky riadenia prevodov a reverzácie v strednej neutrálnej polohe a pracovný stroj je zabrzdený ručnou parkovacou brzdou, v dôsledku čoho sa nakladač dal do pohybu a ľavým zadným blatníkom pritlačil E. D. na stenu kotolne, pričom utrpel vážne poranenia s práceneschopnosťou do 19.10.2006, kedy mu bola priznaná invalidita.

Z protokolu o prešetrení príčin ťažkého pracovného úrazu Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 19.12.2005 IZA-027-27.2.2/P/1-J42-05 sa stal ťažký pracovný úraz v ŽOS Vrútky a.s. E. D.. Zamestnávateľom poškodeného bola spoločnosťou ŽOS - EKO s.r.o.. Úraz sa stal 20.10.2005 o 9,15 hod.. Úrazový deň je popísaný nasledovne : " Pri chemickej čističke sa stretol s E. A. - obsluhovačom nakladača UN-050, ktorý bol na tento deň k dispozícií pre ŽOS - EKO s.r.o Vrútky. E. D. ho odviezol do dielne, kde vzal E. A. štartovacie káble, vrátili sa k nakladaču odparkovanému pri kotolni. E. D. odstavil nakladač tak, aby štartovacie káble dosiahli z akumulátora automobilu na akumulátor UN-050 , pripojil štartovacie káble na Škodu Š 1203 a pomáhal pri inštalácií káblov na UN-050. E. A. vstúpil na priečnik karosérie pod akumulátorom a z toho sa načiahol na prístrojovú dosku, pootočil kľúčikom do štartovacej polohy. Nakladač sa dal prudko do pohybu a zachytil E. D. a pritlačil ho na stenu kotolne."

Podľa dodatku k protokolu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 19.1.2006 priestor ŽOS Vrútky a.s. je zároveň aj pracoviskom poškodeného, teda poškodený má v týchto priestoroch svoje pracovisko.

Svedkyňa M.. G. N., generálna riaditeľka ŽOS - EKO s.r.o uviedla, že sa pamätá na situáciu , keď došlo k úrazu. V ten deň bola síce služobne mimo pracoviska, ale predtým bezprostredným podriadeným pracovníkom pridelila prácu, čo v nasledujúci deň je potrebné vykonávať. Pokiaľ išlo o navrhovateľa, mal vykonávať kontrolu a nahlásiť množstvo nebezpečných odpadov, následne skontrolovať zberné miesta nebezpečných odpadov a mal zabezpečiť odvoz nebezpečných odpadov na rampu, vykonať uloženie odpadov a urobiť evidenciu. Podľa jej názoru práca navrhovateľa nesúvisela s prácou E. A.. Ten mal pridelenú prácu svojim zamestnávateľom a nemal sa prečo vyskytovať na pracovisku nebezpečných odpadov, lebo to nebolo jeho miesto výkonu práce. Potvrdila to, že stroj UN-050 patrí spoločnosti ŽOS Vrútky a.s. a zamestnanci ako aj navrhovateľ nemali a ani nesmú vykonávať žiadne činnosti súvisiace s týmto nakladacím strojom, ktorý si vyžaduje zaškoleného pracovníka, ktorý musí byť poučený o obsluhe a výkone tohto nakladača. Takisto nebol oprávnený navrhovateľ v kritický deň pomáhať odstraňovať technickú poruchu na nakladači E. A., ale mal postupovať v zmysle jemu známych pokynov, ktoré mu vyplývajú v prípade poruchy na nakladači oznámiť to, že vozidlo má technické problémy a zabezpečiť jeho odvoz do opravy. Svedkyňa sa tiež vyjadrila, že si nepamätá či priamo navrhovateľovi v kritický deň pred jej nástupom na služobnú cestu osobne hovorila o plnení si jeho pracovných povinností. Bežnou praxou na ich pracovisku je, že komunikuje s výrobno-technickým riaditeľom s ktorým preberá všetky úlohy, ktoré je potrebné splniť vo firme a prostredníctvom neho sa tieto informácie dostávajú k jednotlivým zodpovedným pracovníkom.

Svedok E. A. potvrdil, že v kritický deň, keď došlo k úrazu boli problémy s nakladačom, nešlo naštartovať , tak išiel na dielňu a cestou na túto dielňu si už teraz nepamätá, či išiel za ním navrhovateľ cielene, alebo to bolo náhodné stretnutie a potom, čo zistil, že na dielni sa žiadny mechanik nenachádza, tak sa pokúsili spoločne naštartovať nakladač. Predtým, než došlo k úrazu mal v uvedený deň pracovať aj pri nakladaní odpadu na

smetisku, ale nevedel , kto z pracovníkov ŽOS - EKO s.r.o v ten konkrétny deň tam bude, pretože sa striedali.

Vedľajší účastník poukázal na to, že navrhovateľ má písomnú žiadosť v Sociálnej poisťovni v Martine na priznanie úrazového príplatku a doručil aj dočasnú práceneschopnosť, na ktorej bolo uvedené, že ide o pracovný úraz. Na základe tohto z úradnej povinnosti začali šetrenie a dotazom na jeho zamestnávateľa im bolo oznámené, že tento úraz oni nepovažujú za pracovný. Z toho dôvodu konanie o nárokoch navrhovateľa prerušili až do právoplatného rozhodnutia v predmetnom súdnom spore.

Podľa ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 195 ods. 2 citovaného paragrafu pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podia § 195 ods. 6 citovaného paragrafu zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

Podľa § 220 ods. 2 v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné, alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej skončení.

Podia § 220 ods. 3 ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Z vykonaného dokazovania súd pri skutkovom a právnom vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je právne opodstatnený.

Základné pojmové znaky pre pracovný úraz súd vyvodil z citácie . O pracovný úraz nepôjde vtedy, ak k poškodeniu zdravia zamestnanca došlo v čase, keď vybočil z plnenia pracovných úloh, alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a nastal " tzv. exces."

V danom prípade došlo k takejto situácií a to k vybočeniu z plnenia pracovných úloh keď navrhovateľ bez príkazu nadriadeného z vlastnej iniciatívy sa rozhodol pre pomoc

pracovníkovi inej organizácie, ktorý utrpel úraz. Tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania svedkami a vyplynuli aj z dodatku k protokolu č. IZA 027-27-22/P/1-J42-05 zo dňa 19.1.2006, kde na

strane dva bolo konštatované : " je pravdou, že tie činnosti, ktoré v tomto priestore zabezpečoval v čase vzniku úrazu mu neboli dané pokynom nadriadeného." Stanovisko IPA Žilina zo dňa 19.12.2005, ktorým bola vyšetrovaná udalosť úrazu a ktoré tvrdí, že u navrhovateľa ide o pracovný úraz a na druhej strane konštatuje, že navrhovateľ vykonával činnosti naviac oproti popisu pracovných činností a prideľovaných úloh na základe osobnej iniciatívy v záujme pomoci zamestnancovi inej organizácie bolo podporené svedeckou výpoveďou M.. N.. Táto uviedla, že práca navrhovateľa v kritický deň nesúvisela s prácou E. A.. Navrhovateľ konal v rozpore s príslušnými ustanoveniami

. K takémuto záveru dospel aj súd, keď vychádzal z ustanovenia . Podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia je zamestnanec povinný najmä pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi.

Súd pre posúdenie , či u navrhovateľa pri činnosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia išlo o plnenie pracovných úloh vyhodnotil okolnosti, za ktorých došlo k takémuto poškodeniu zdravia a to, že bolo preukázané nielen zo samotnej výpovede navrhovateľa , ale aj so svedeckej výpovede E. A., že navrhovateľ konal na základe vlastnej iniciatívy, ktorá nesúvisela s pracovnou činnosťou a prideľovanými úlohami. Týmito činnosťami nebol poverený zamestnávateľom, ani nadriadeným a teda konal v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. To, že konal zakázaným spôsobom vyplynulo aj so svedeckej výpovede už spomínanej svedkyne M.. G. N.. Navrhovateľ v kritický deň nebol oprávnený podieľať sa akýmkoľvek spôsobom na obsluhe, manipulácií a činnosti nakladača UN 050 a zamestnancovi inej organizácie pomáhať pri jeho naštartovaní. Jeho pracovné povinnosti v kritický deň nemali absolútne žiadny súvis s prácou, ktorú v uvedený deň vykonával zamestnanec inej organizácie E. A.. Tak ako to so spisového materiálu vyplynulo, navrhovateľ v kritický deň mal vykonávať kontrolu presne určeného zberného miesta nebezpečných odpadov motorovým vozidlom Škoda 1203 a E. A. mal nakladať šrot ako ostatný odpad a teda nie nebezpečný odpad nakladačom UN 050 na Tatru 815. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovedí navrhovateľa a E. A. z pripojeného trestného spisu , ako aj v rámci predmetného sporového konania. Navyše z výpovede svedka E. A. vyplynulo, že na svojom pracovisku bol majstrom poučený o jeho pracovnej náplni na uvedený deň. Majster mu prikázal, aby išiel s autom IFA vyčerpať odpadovú vodu z objektu divízie 01 podniku ŽOS Vrútky a.s. Lokomotívka. S uvedeným autom mal vykonať odčerpávanie odpadu do tej doby, kým nepríde vyložená tatra k objektu skládky odpadov v podniku ŽOS Vrútky, ktorá sa nachádza pri chemickej čistiarni. Toto nákladné auto mal odpadom nakladať pomocou univerzálneho nakladača UN 050. Po príchode nákladného auta Tatra 815 prácu ukončil na aute značky IFA a odobral sa k odparkovanému univerzálnemu nakladaču UN 050, ktorý stroj chcel naštartovať, avšak tento mu nešiel. Po upustení pracovného stroja išiel do dielne závodnej dopravy, kde chcel požiadať o pomoc pri naštartovaní tohto nakladača a cestou do tejto dielne stretol navrhovateľa E. D., ktorý išiel na dodávke značky Škoda 1203. Z výpovede navrhovateľa potom logicky naväzuje tá časť jeho výpovede keď uviedol, že stretol E. A.P. v podniku ŽOS Vrútky a.s., ktorý mu povedal, že ide do dielne pre štartovacie káble, kde ho on autom zaviezol a išiel s ním do dielne. Okolnosti vzniku úrazu navrhovateľa v súvislosti s pokusom o naštartovanie univerzálneho nakladača sú zrejmé zo samotnej výpovede navrhovateľa, vykonaného dokazovania, ako aj zo spisu tunajšieho súdu , kde je opísaný uvedený skutok.

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v rámci sporového konania s prihliadnutím na ustanovenie súd prijal právny názor, že návrh navrhovateľa nie je právne opodstatnený, pretože nebolo preukázané, že v uvedený deň, kedy došlo k poškodeniu jeho zdravia môže byť hodnotený a vyhodnotený ako pracovný úraz. Činnosť, ktorú v kritický deň navrhovateľ vykonával súd nepovažoval za plnenie si pracovných úloh v zmysle už vyššie citovaných zákonných ustanovení. Konal tak z vlastnej iniciatívy v záujme pomôcť zamestnancovi inej organizácie, pričom na takéto konanie nebol poverený svojim nadriadeným a konal tak v rozpore s ( č. 311/2001 Zz.) a súd vyhodnotil jeho konanie ako exces.

Súd sa stotožnil aj so závermi vyšetrovacej komisie ŽOS Vrútky a.s., ktorá konštatovala, že v čase vzniku úrazu navrhovateľ neplnil svoje pracovné povinnosti a pokiaľ došlo k úrazu tak je to v intenciách Vyhlášky č. 111/1975 Zbierky a to § 2 ods. 2, ktorá hovorí o evidencii a registrácií pracovných úrazov a úraz bol zaradený pod značkou 8.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku v merite veci s prihliadnutím na ustanovenie .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15-

ich dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.