Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/188/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, Ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00 735 833, proti povinnému: Ľ. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. Č.. X, XXX XX F., zomrelý dňa XX. XX. XXXX, pre vymoženie 500,-- Sk (16,60 eur) s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. -10 zo dňa 11. 10. 2012 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov exekúcie a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodovanie.

odôvodnenie:

Uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 01. 06. 2006 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky proti povinnému vo výške 500,-- Sk (16,60 eur) s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Rimavskej Sobote č. AA1914484 zo dňa 28. 06. 2004. Dňa 14. 06. 2006 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal povernie č. 5803* 022554 dňa 16. 06. 2006. Dňa 25. 09. 2012 predložil súdny exekútor súdu vyčíslenie svojich exekučných trov vo výške 35,85 eur s odôvodnením, že dňa 17. 09. 2012 oprávnený podal podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd konaním po oboznámení sa z obsahom spisu zistil, že oprávnený dňa 17. 09. 2012 oznámil súdnemu exekútorovi, že z Registra obyvateľov SR bolo zistené úmrtie povinného, ktorý zomrel dňa 10. 12. 2007, t. j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.

Následne súd citoval ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len " ") a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ako aj ustanovenie , , , (ďalej len " ").

Konštatoval, že oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože dňa 10. 12. 2007 zomrel a dedičské konanie po ňom vedené na Okresnom súde Košice II pod č. bolo zastavené pre nemajetnosť.

Preto súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.

Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie súd poukázal na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku z ktorého vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Uviedol, že súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného iba za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám

zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Poukázal na to, že aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť a nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie.

Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu úmrtia povinného, súd prvého stupňa rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie súdny exekútor a navrhla zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách a opätovne rozhodnúť o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Namietal, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie skutočností, ktoré podmienili zastavenie exekúcie ( ).

Uviedol, že súd porušil ustanovenie Exekučného poriadku, ktorý vo svojom ustanovení rieši nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. a ani iný právny predpis nedáva právo súdu tento zákonný nárok zamietnuť. Poukázal na ustanovenie a vyhlášky č. , podľa ktorej exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie. Súd nebral do úvahy, že súdny exekútor nie je podnikateľ a nemá právo rozhodovať o tom, či danú exekúciu prijme alebo neprijme, z dôvodu, že ju nemôže úspešne ukončiť a tak dosiahnuť odmenu za vykonávanie exekúcie.

V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR č. k.: -30, kde sa v časti III. tohto nálezu konštatuje, že ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Ďalej uviedol, že nepriznaním trov exekúcie exekútorovi dochádza nielen k porušeniu základných práv exekútora, ale aj k nezákonnému odňatiu základných práv štátom rozhodnutím súdu v nadväznosti na čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 2, 3, 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 2, čl. 58 ods. 2, čl. 59 ods. 1 v nadväznosti na SR, pretože štát prichádza z dôvodu nerešpektovania ust. EP o značnú časť príjmov, ktoré by inak mal, ak by boli trovy exekúcie priznávané súdmi exekútorovi v súlade so zákonom.

Uviedol, že nesprávne rozhodnutie súdu vyplýva i z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -23, kde súd v rovnakej právnej veci z vyššie uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal aj na závery uznesenia NS SR č. k. , v ktorom tento uviedol, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V žiadnom prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatné zastavené podľa pre nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktorý je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( Exekučného poriadku). Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť

(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného je preto zrejmé, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvody zastavenia exekúcie a tým aj nesprávne rozhodli o trovách exekúcie.

Obdobne už vo veci rozhodol NS SR v rozsudku zo dňa 30. 11. 2006 pod sp. zn.: 2 M .

Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a náhradu trov exekúcie exekútorovi priznať v plnej miere a zaviazať na ich úhradu oprávneného.

K odvolaniu sa písomne vyjadril oprávnený dňa 21. 03. 2013.

Uviedol, že oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 29. 05. 2006 a Exekútorsky úrad Rimavská Sobota, súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., návrh prevzal dňa 01. 06. 2006, teda viac ako 18 mesiacov pred tým ako povinný zomrel. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a včas. Pohľadávka oprávneného vo výške 16,59 eur (500,-- Sk) nebola v tejto lehote vymožená.

Ďalej poukázal aj na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Preto považuje napadnuté rozhodnutie v časti nepriznania trov exekúcie za zákonné a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zamietol a rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie súdneho exekútora v časti výroku o trovách exekúcie je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ust. ).

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav, nesprávne aplikoval právny predpis, a to ustanovenie § 57 ods. 2 EP.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 01. 06. 2006 na základe exekučného titulu, a to právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Rimavskej Sobote č. AA1914484 zo dňa 28. 06. 2004, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 500,-- Sk (16,60 eur).

Povinný zomrel dňa 10. 12. 2007 bez zanechania majetku. Dedičské konanie bolo podľa ustanovenia pre nemajetnosť poručiteľa (povinného) právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Košice II č. k. zo dňa 25. 04. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 06. 2008.

Odvolací súd uvádza, že pokiaľ id o právne posúdenie veci, má sa jednať o činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je teda omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pri posudzovaní námietok v odvolaní súdnej exekútorky vzal odvolací súd na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 EP), ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 EP)

a napokon, že súdom poverený súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 EP).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 EP, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 EP). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( a ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví ( ); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa ( ).

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

Odvolací súd v tomto prípade zistil, že poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa ustanovenia pre jeho nemajetnosť. Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( EP). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný a preto použitie ustanovenia EP pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Exekučný súd nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie.

Obdobne už vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30. novembra 2006, sp. zn. a v rozsudku zo dňa 13. mája 2011, sp. zn. .

Na základe uvedeného odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ustanovenia a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne právne posúdiť posúdiť vec v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách odvolacieho konania v zmysle ust.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.