Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/127/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. marca 2013 v Trenčíne samosudcom JUDr. Michalom Antalom takto

rozhodol:

Obžalovaná

J.. P. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., okres Z., bytom v Q. D., Y. O. a J. č. XX/X, okres Z., samostatne zárobkovo činná osoba - detská lekárka, t. č. na slobode

j e v i n n á, ž e

ako službukonajúca lekárka detskej ambulancie Lekárskej služby prvej pomoci - Nemocnice s poliklinikou Ilava, n.o., dňa 12.12.2009 v čase o 14.04 hodine a následne opakovane uvedeného dňa v čase asi o 18.30 hodine pri vyšetrení dieťaťa J. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v Z., X.. Q. č. XXX/X nebrala do úvahy priebeh jeho ochorenia, ktorý poukazoval na možnosť invazívneho bakteriálneho ochorenia - pleuropneumónie, podcenila tento jeho stav a nevykonala všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby, predovšetkým nerozšírila vyšetrenia o tzv. zápalové markery a nevyšetrila snímok hrudníka, na základe jednoznačného progresu ochorenia s jeho alarmujúcimi príznakmi neodporučila pacientovi hospitalizáciu a komplexné vyšetrenie s cielenou útočnou liečbou, v dôsledku čoho došlo dňa 13.12.2009 v čase o 8:30 hodine doma v mieste bydliska k úmrtiu pacienta J. F., pričom príčinou jeho smrti bolo kardiorespiračné zlyhanie v dôsledku hnisavého zápalu pľúc a pohrudnice, čím tak nebola zdravotná starostlivosť zo strany J.. P. E. poskytnutá v súlade s ustanovením o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, pričom taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej jej z jej postavenia a uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

trestný čin prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 149 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona súd obžalovanej u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať lekársku prax na dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa sa poškodená J.. N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., X.. Q. č. XXX/X, okres Z. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných v konaní pred súdom, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 18. októbra 2010 č. k. -15, na hlavnom pojednávaní, spôsobom a v rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené súdom, so zreteľom na ustanovenia §, ods. 1, , vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s , t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná J.. P. E. poprela akékoľvek zavinenie na smrti maloletého J. F. a na svoju obhajobu na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedla, že dňa 12.12.2009 o 07.00 hod. nastúpila ako službukonajúci lekár na detskú pohotovosť v Nemocnici Ilava a tesne po štrnástej hodine prišla matka N. F. na ambulanciu lekárskej stanice prvej pomoci so 4-ročným synčekom. Matka uviedla, že dieťaťu namerali teplotu 39,5 st. C a vzhľadom na to, že nemali žiadne lieky vhodné od teploty, prišli na pohotovosť. Dieťa vyšetrila, odobrala anamnézu rodinnú, osobnú, epidemiologickú, alergickú a liekovú. Potom vyšetrila dieťa auskultačne a posluchovo. Dieťa bolo primerane vyvinuté, bolo hydratované, pokožka bola ružová, čistá, teplá. Dýchanie bolo čisté, bez vedľajších fenoménov, bez stranovej diferenciácie, bez dyspnoe, bez tachypnoe, akcia srdiečka bola 110. Nález bol v dutine ústnej, kde boli hrdlo a tonzily nastreknuté. Na základe toho určila diagnózu - tonzilofaryngitida, ktorá môže byť vírusová alebo bakteriálna. Po väčšine dochádza k bakteriálnemu zinfikovaniu, preto pristúpila k celkovému podaniu antibiotík, ktoré predpísala a odporučila matke starostlivosť o teplotu. Všetko matke riadne vysvetlila, poučila ju o podávaní antibiotík, o antipyretickej liečbe, o zrážaní teploty, o priebehu ochorení a v prípade, ak bude ochorenie primerane prebiehať, kontrolu o 4 dni, prípadne ak by sa zdravotný stav dieťaťa zhoršil, môže prísť ihneď. Toto sa udialo pri prvej návšteve u nej a vyšetrení. Po osemnástej hodine prišla pani Hajasová so synom opäť a udávala, že napriek jej pokynom, čo sa týka zrážania teploty, je teplota stále nad 39 st. C. Iné obtiaže matka neudala. Ďalej uviedla, že dieťa opäť riadne vyšetrila, pokožka bola vlhká, ružová a bol tam nález s miernym inspiračným dyspnoe, potenciované plačom dieťaťa, dýchanie čisté, bez vedľajších fenoménov, bez stranovej diferenciácie a bez tachypnoe. Akcia srdca bola pravidelná, ozvy ohraničené. Vzhľadom na to, že dieťa malo mierne inspiračný nádych a aj plakalo, čím sa to troška aj zhoršovalo, tak bol rektálne sestričkou podaný Rektodelt a inhalácia adrenalínom. Pred týmto úkonom sa odmerala teplota dieťaťu, ktorá bola pod 37 st. C. Dieťa bolo uplakané, ale keď začalo inhalovať, inhalátor si držalo samé, ukľudnilo sa, prestalo plakať, spolupracovalo, komunikovalo, rozprávalo. Po tejto inhalácii sa stav dieťaťa upravil, dieťa si už samé dýchalo, inspiračný nádych nebol počuteľný, dýchanie bolo čisté, bez vedľajších fenoménov, bez stranovej diferenciácie, bez dyspnoe a tachypnoe. Prakticky sa stav dieťaťa zlepšil. Na základe toho nepristúpila k ďalším vyšetreniam a k ďalšiemu riešeniu, len do liečby pridala Fenistil kvapky a Diazepam. Matku opäť riadne poučila o priebehu ochorenia, o príznakoch choroby, o liečbe, o starostlivosti o teplotu, o hydratácii, o zvlhčovaní prostredia a poučila ju tiež o tom, že v prípade akýchkoľvek problémov sa môže obrátiť na pohotovosť, rýchlu sanitku alebo na svojho lekára. Bola presvedčená, že dieťa môže zostať doma, v domácej starostlivosti, nakoľko matka je učiteľka, pedagóg a že v prípade, ak by sa zhoršil zdravotný stav dieťaťa, matka si to všimne a určite vyhľadá lekársku pomoc. V čase jej prvého, aj druhého vyšetrenia fyzikálny, auskultačný nález, aj všetky parametre vitálnych funkcií nevykazovali život ohrozujúci stav, infekcia mala bežný priebeh infektu horných dýchacích ciest,

aj priebeh na ambulancii bol rovnaký a dieťa sa u nej zlepšilo. Ďalej uviedla, že má dlhoročnú prax. Ďalej uvádzala, že deti s pneumóniu sú bežnou praxou, s ktorou sa stretáva aj na svojej ambulancii. Podľa štatistiky v priebehu roka asi 20 detí prejde lekárom prvej pomoci s pneumóniou. Diagnóza na úrovni toho prvého kontaktu je založená jednak na klinickom stave, na anamnéze, na fyzikálnom náleze, na sociálnej situácii a na základe všetkých týchto kritérií sa prakticky nedalo predpokladať, že toto dieťa by mohlo mať tak rýchly priebeh s takým oligosymptomatickými príznakmi, že dôjde až k takému fatálnemu zhoršeniu zdravotného stavu. Náhle úmrtie J. ju veľmi mrzí, úprimne súcíti s rodinou, ale ako lekár, je presvedčená, že v danej chvíli urobila všetko, čo bolo potrebné a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovala správne a neurobila žiadnu chybu. Rozdiel medzi oboma vyšetreniami bol taký, že pri druhej návšteve bol mierny inspiračný nádych, tzn. že dieťa sa troška hlbšie nadychovalo, iný rozdiel tam nebol. Pri prvej návšteve teplotu nemerali, matka povedala cez 39 st. C, tak údaj akceptovali a pri druhej návšteve teplotu merali a bola pod 37 st. C. Inspiračný nádych malo dieťa pri plači, ťažšie sa nadychovalo. Rektálny čípok a inhalácie sa robia vtedy, keď ide o laryngitídu, keď ide o zápalové ochorenie v horných dýchacích cestách v oblasti hrtana a hlasiviek a dochádza k zúženiu a dieťaťu sa ťažšie nadychuje. Ide o horné dýchacie cesty a prakticky tým, že podáme adrenalín, má adstringentné účinky a vlastne tou inhaláciou a Rectodelt na povolenie opuchu. Je to bežná liečba, ktorú na lekárskej stanici prvej pomoci podávajú. Pokiaľ dieťa na to pekne zareaguje, ďalšia liečba sa nerobí, je len rodič poučený. Pri druhej návšteve nepočula, že by povedala matka, že dieťa chrčalo, že by doma ťažko dýchalo. Prišli s tým, že nemôžu zraziť teplotu. Pri každej z týchto návštev bola vždy iná sestrička. Matka neudávala žiadne problémy. To že dieťa dýcha troška s námahou, a teda dochádza tam k laryngitíde, dieťa inhalovali. Bol to jej auskultačný, a teda pohľadový názor. Matka o tomto nič nehovorila. Rozprávala však, že v minulosti bolo dieťa tiež na pohotovosti s laryngitídou, a že teda bolo nainhalované, že liečbu dostalo. Matka nepovedala, ako jej dieťa doma dýchalo, nič. Pri laryngitíde je to bežná liečba, keď by tam bol iný problém, tak dieťa sa nezlepší. Inhalácia bola podaná v dôsledku namáhavého dychu. Príznaky zápalu pľúc a pohrudnice nenašla žiadne ani pri prvom, ani pri druhom vyšetrení. Bolo by to jednak počuť auskultačne, teda pri posluchovom dýchaní, buď jedna strana je slabšie počuteľná, piskoty, vrzgoty, chrapitus keby tam bol a jednak prejavy na dieťati - dieťa má kašeľ, bolí ho pri zápale pohrudnice, bolí ho na strane postihnutej a ľahnúť si chce na tú stranu, na ktorej ho to bolí. Dieťa má úzkostný výraz tváre, môže mať prešedlosť okolo úst, môže mať horúčavosť tváre, môže byť prešedlé celé, môžu byť používané súhyby svalové na hrudníku. Takže tých príznakov je veľa, ktoré by ozrejmili, že dieťa má väčšie problémy, ako len horné dýchacie cesty. Dieťa nekašľalo celý čas, čo bolo v ambulancii, ani sa nesťažovalo, že by ho niečo bolelo. Ani matka to neudávala a príznaky prešedlosti, cyanózy, akrocyanózy okolo úst neboli prítomné. Dieťa sa javilo ako s bežným infektom horných dýchacích ciest a s takýmito infektami sa bežne stretáva. Bežne tento postup, ako robila tu, robí aj na ambulancii. Pri prvom vyšetrení to bol bežný infekt, nevidela tam žiaden veľký nález. Pri druhom tam bolo mierne inspiračné dyspnoe. Nevie, že by to bolo niečo hrozne zhoršené, je to bežný vývoj ochorenia, ktorý môže byť. Tak po inhalácii, jej liečbe, dieťa zareagovalo. Samozrejme, keby dieťa nezareagovalo, tak by postupovala inak. Ale dieťa sa ukľudnilo, pekne si to držalo samé, rozprávalo a nemala dôvod na ďalšie vyšetrenia, pretože antibiotickú liečbu malo, laryngitídu podchytila a ďalšia liečba nebola potrebná. Je pravda, že laryngitídu nenapísala, ale jasne matke, aj s tým starším synom vysvetlila, že sú tam príznaky laryngitídy, opuchu. Starší syn to aj v tom svojom vyjadrení napísal, že im o tom povedala. Priznáva, že urobila chybu, keď nenapísala túto diagnózu. Matke vysvetlila, že keď jej sprchovaním nešla zraziť teplota, mohla skúsiť zábal, lebo niekedy sprchujeme s tým, že dáme teplejšiu vodu a postupne ju schladzujeme a niekedy to dieťa, keď je malé, tak má triašku, keď len troška ochladíme vodu a niekedy ten rodič nedokáže nechať dieťa, aby sa triaslo. Vzhľadom na priebeh ochorenia, nepredpokladala, že bude potrebné odborné vyšetrenie.

Spáchanie žalovaného skutku obžalovanou, aj napriek tomu, že obžalovaná poprela akýkoľvek podiel svojej viny na smrti maloletého J. F., bolo preukazované jednak výpoveďou poškodenej a svedkyne J.. N. F., výpoveďou svedka H. F. a podporne aj výpoveďou svedka J. F., predovšetkým však kľúčovým dôkazom, a to znaleckými posudkami vrátane výsluchov znalcov z odboru zdravotníctva farmácie, odvetvia súdneho lekárstva a pediatrie, ktoré z každého uvedeného odboru zabezpečil orgán činný v trestnom konaní vo fáze prípravného konania a obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu v konaní pred súdom a ďalej tiež podporne viacerými vykonanými listinnými dôkazmi, z nich najpodstatnejšími sú zdravotné záznamy v súvislosti s osobou maloletého J. F., list o prehliadke mŕtveho maloletého, úmrtný list maloletého ako aj oznámenie o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Poškodená J.. N. F. ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedla, že tak ako už uvádzala aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, chodila každú sobotu na angličtinu. Vo štvrtok mal J. v škôlke besiedku a v piatok 11.12.2009 do škôlky J. nešiel. Zostal s manželom doma, pretože začal mať menšiu nádchu. V sobotu ráno, t. j. 12.12.2009, keď sa malý J. zobudil, videla, že je iný, že nie je vo svojej koži, že niečo na neho lezie, ale nebolo to podľa nej nič vážne. Odmerala mu teplotu, ktorú zvýšenú nemal a dohodla sa s manželom, ktorý s ním zostal doma, že bude na neho dávať pozor a ona mu v priebehu dopoludnia zatelefonujem s tým, že keby sa jeho zdravotný stav zhoršil, tak okamžite príde po ňu starší syn autom a bude potom ďalej. Volala s manželom, bolo všetko akože v poriadku, zvýšenú teplotu nemal a potom okolo obeda, po jej telefonáte povedal, že malý sa začal nejako ukladať, že nechcel už ani obedovať a zaspal v obývačke na sedačke. Už vedela, že je zle, lebo ho už poznala ako matka, a že takýmto spôsobom sa u neho prejavuje choroba, že bude asi chorý. Preto hneď telefonovala staršiemu synovi H., aby po ňu prišiel do Dubnice nad Váhom a zobral ju domov. Keď prišli domov, malý spal v obývačke na sedačke a videla, že je už celý červený a po priložení ruky na čielko zistila, že má zvýšenú teplotu. Malý sa medzitým zobudil, odmerala mu teplotu a jej hodnota bola väčšia než 39 st. C. Preto išla zobrať lieky, ktoré by mu teplotu znížili. Mala sirup Nurofen, ale pozabudla na to, že lieky kontrolovala ešte na jar v apríli a zistila, že liek už bol po záruke. Tak mu nedávala nič. Malého obliekli, sadli do auta a starší syn Jakub ich zaviezol do nemocnice v Ilave na pohotovosť, kde sa ohlásili na recepcii a zároveň ich poslali ku dverám, kde sa vchádza na lekársku pohotovosť. Chvíľočku čakali, nikoho tam nebolo. Dvere na ambulancii im pani. Bola to pani doktorka, čo vtedy ešte nevedela. Vošli dnu a táto sa ich pýtala, čo ich trápi. Vysvetlila jej, že malý má zvýšenú teplotu, že mal trochu nádchu a pani doktorka sa spýtala, či mu niečo od takej vysokej teploty dali. Povedala jej že nie, a že čo sa im stalo s tým liekom, ktorý mali doma. Lekárka zareagovala tak, že povedala, že mala dať dieťaťu polovicu tabletky pre dospelých a či takýto liek nemali. Prekvapilo ju to, pretože predtým jej nikto z lekárov nikdy neporadil, že môže dať dieťaťu polovicu z dospeláckej tabletky. Lekárka povedala, že zloženie je také isté, len v tej tabletke pre dospelých je toho účinného lieku väčšie množstvo ako pre deti. Potom lekárka začala malého vyšetrovať a keď mu pozerala do hrdla, vtedy prišla sestrička. Popočúvala ho a išla vypisovať papiere. Povedala jej, že má zapálené hrdlo. Lekárka predpisovala lieky a pýtala sa jej, či nie je J. na niečo alergický. Nevedela jej uviesť názov toho lieku, na ktorý bol alergický z dôvodu, že na pohotovosť nechodili a u obvodnej lekárky bol názov lieku napísaný na karte. Lekárka hovorila, že takéto veci by si mala pamätať. To bola ich prvá návšteva na pohotovosti. Keď J. doviezli domov, H. išiel do Dubnice nad Váhom po lieky, pretože v Ilave bola lekáreň zatvorená. Ďalej uviedla, že J. potom uložila, dala mu čaj a čakala, kedy príde starší syn H., aby mohla teplotu, ktorú mal stále, začať zrážať dolu. To netrvalo dlho. Dala mu sirup Nurofen, ktorý starší syn H. kúpil, a ktorý lekárka odporučila. J. zaspal, teplota mu dokonca klesla a keď sa zobudil, bol hladný. Preto mu dala najesť. Pýtal si ešte druhýkrát, a tak mu povedala že teraz nie, že za chvíľočku, pretože mu bude musieť dať druhé lieky, aby ho z toho nerozbolelo bruško. Tak sa aj stalo. Dala mu antibiotiká, ale zase sa začal ukladať a teplota začala znova u neho stúpať. Vedela, že Nurofen mu dať nemôže, že mu ho môže dať až po šiestich až ôsmich hodinách. Preto utekala k susede pre paralenový čípok, ktorý mu dala. Teplota stále nešla u neho dole a tak na internetovej sieti zisťovala, ako sa robí správne osprchovanie, aby klesla teplota. Najskôr začala primerane teplou vodou a stále pridávala studenú, až napokon bola voda vlažná. Ale ani to mu nepomohlo. V tomto čase už začali i problémy s dýchaním u neho. Začal chrčať a tak J. na pyžamko obliekli len bundu, zabalili ho do deky, posadili do auta a znova sa vrátili na lekársku pohotovosť. Opäť sa ohlásili na recepcii. Po chvíli sa otvorili dvere a lekárka vyšla a hneď medzi dverami lekárke povedala, prečo znova so synom prišli, že veľmi zle dýcha. Následne lekárka volala sestričku. Keď vošli dnu, lekárka J. popočúvala, pozrela mu do hrdielka a povedala, že dýchanie je zlé preto, lebo má opuchnuté príušné uzliny a aj jej ukázala, kde to má opuchnuté. Malý už bol strašne nepokojný Bol veľmi uplakaný, taký precitlivený a precitlivelo reagoval na to, čo s ním lekárka robila. V žiadnom prípade mu neubližovala, ale J. sa bál. Bál sa všetkého. Potom prišla iná sestrička ako pri prvej návšteve, ktorej lekárka prikázala, aby J. odmerala teplotu. Ale keďže mu predtým dala paralénový čípok a prišli z tepla do zimy, tak teplota mu klesla, čo povedala i sama lekárka, že to tým môže byť. Zvýšenú teplotu nemal, ale bol strašne spotený. Celé pyžamko mal spotené. Popozerala ho a kázala sestričke, aby mu dala čípok. Nevedela uviesť aký, ale zameraný na dýchanie a hlasivky aby sa mu opuch zmenšil. A ešte povedala, aby mu dala vdýchnuť adrenalín na uvoľnenie dýchania. Doslova povedala sestričke „Dajte mu ten čípok a dáme mu vdýchnuť adrenalín, aby nám sem ešte raz nedobehli“. Bolo vidieť, že vdychovanie na J. dobre pôsobilo, sám si držal trubičku a sám si ju aj prikladal k nošteku, aby sa mu toho čo najviac dnu dostalo a aby sa mu lepšie dýchalo. Chrčanie pretrvávalo aj počas návštevy a bolo počuteľné. Lekárka povedala, že im predpíše len nejaké kvapky od kašľu a niečo na upokojenie, resp. na ukludnenie, že to by mu malo pomôcť. Uviedla, že rozdiel pri prvej a druhej návšteve bol diametrálne veľký, prvýkrát prišli s tým, že mal

teplotu a druhýkrát s tým, že chrčal, doslova chrčal, mal teplotu, teplota nešla zraziť a veľmi ťažko dýchal. Lekárka stanovila diagnózu angína a príušné uzliny, nepamätala si, či angínu lekárka diagnostikovala pri prvom alebo druhom vyšetrení. A pri určení diagnózy a keď napísala, že dýchanie je čisté, že nič nepočuje ale že nemala dôvod lekárke neveriť. Lekárka jej vysvetlila, že J. má opuchnuté mandle, že má uzliny a dýchanie je čisté. Na správanie lekárky sa nesťažovala, vytkla jej spôsob sprchovania, že to urobila zle, že lepšie mu bolo dať zábal. Taktiež povedala, že mu mohla dať od teploty, vzhľadom na jeho vek a hmotnosť, nie jeden ale jeden a pol paralenového čípku. Doktorka sa nevyjadrila k tomu, kedy by malo dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu, povedala len toľko, aby v pondelok išli na kontrolu k svojej doktorke. O tom, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má vyhľadať lekársku pomoc, jej lekárka nepovedala, podpísala iba poučenie o diagnóze. Keď sa vrátili z pohotovosti, syn H. šiel po lieky, ktoré mu predpísala pani doktorka, syna J. prezliekla, uložila do postele, dala mu čaj a stále bol niekto z rodiny pri ňom. Malý sa nedokázal uložiť, stále sa krútil a hľadal doslova najvýhodnejšiu polohu na to, aby sa mu dobre dýchalo. Nakoniec zaspal a dýchanie bolo stále rovnaké, stále, stále chrčal. Okolo polnoci zistila, že má vysokú teplotu a dala mu Paralén. Zasa zaspinkal a o pol šiestej sa zobudil, že je smädný. Dala mu čaj, chcel ísť na WC, kde ho odniesla a už bol veľmi slabučký. To, že bol slabučký, pripisovala vysokej teplote, dýchanie bolo stále rovnaké a stále bolo chrčivé. Nesťažoval sa na nič, bol len slabučký, malátny, ale dezorientovaný nebol. Bol spotený, tak ho prezliekla, dala mu tričko a pančušky, pretože mal všetky pyžamká spotené a uložila ho do svojej postele. Ľahla si k nemu, na chvíľku zaspala asi tak na hodinku a zobudila sa na to, že J. nechrčí. Vyskočila, pozrela sa na neho a videla, že už je naozaj zle, že J. nedýcha. Začala ho oživovať a na jej krik dobehol manžel a začal ho oživovať on. Dobehol aj syn H.. Zavolala záchranku, manžel ho stále oživoval, robil mu masáž srdca a dýchanie Starší syn H. vybehol von, kde čakal sanitku a záchranárov. Keď sa záchranárom nepodarilo dýchanie obnoviť, lekárka vyjadrila ako na možnú príčinu podozrenie na prasaciu chrípku, nakoľko ochorenie malo veľmi rýchly priebeh.

Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu ráno pozeral brat J. v obývačke televízor a bolo na ňom hneď vidieť, že nie je vo svojej koži. Ďalej uviedol, že mal ísť do práce, ale s matkou sa dohodol, ktorá mala ísť na hodinu angličtiny, že mu zavolá, aby pre ňu prišiel. Okolo dvanástej až trinástej hodiny mu matka volala, aby pre ňu prišiel. Keď prišli domov, tak bratovi odmerali teplotu, ktorú mal vyššiu ako 38 st. C. Matka J. chcela podať Nurofen, ale tento bol záručnej dobe. Iný liek nemali, tak brata obliekli a išli s ním na lekársku pohotovosť. Na pohotovosti im otvorila lekárka. Vošli dnu a matka mu hovorila vopred, že aby išiel aj on do vnútra ambulancie. Lekárka brata popočúvala, pozrela mu do hrdla a opýtala sa ich, čo mu vlastne je. Matka povedala, že má zvýšenú teplotu. Lekárka sa ďalej pýtala, či mu dali niečo proti zvýšenej teplote a keď jej matka vysvetlila, že nie, lebo liek bol po záručnej dobe tak lekárka povedala, že mu mali dať normálny liek pre dospelého, ale polovičnú dávku. Toto však vtedy nevedeli, lebo všade na obaloch liekov je písané, že sa podáva od šiestich rokov. Lekárka predpísala antibiotiká a povedala, že J. má angínu a poslala ich domov. V Ilave nebola otvorená lekáreň, preto išiel do Dubnice nad Váhom do nákupného centra TESCO. Tam mu v lekárni povedali, že predpísané lieky nemajú, ale že majú iné, s tým istým zložením, ale s iným názvom. Zobral ešte aj sirup Nurofen a na to išiel domov. Doma podali J. sirup a antibiotiká. Potom bolo vidieť, že keď zabrali antibiotiká, tak sa J. trochu polepšilo a J. si pýtal jesť. Potom sa mu však jeho stav stále zhoršoval. Zase dostal vysoké teploty. Nurofen mu však dať nemohli, pretože nebol ešte odstup času šiestich či ôsmich hodín od jeho podania. Preto ho matka s otcom sprchovali vlažnou vodou a potom mu matka ešte dala paralénový čípok. J. mal opäť vysokú teplotu a strašne začal chrčať, chrapčať, zle dýchal a ani sa nevedel poriadne nadýchnuť. Tak ho obliekli a zase išli na lekársku pohotovosť. Zakaždým, keď sa J. šiel nadýchnuť, tak chrčal, zachrapčal, čo bolo počuť. Bolo asi šesť či pol siedmej večer. Opäť otvorila lekárka dvere na ambulancii a matka jej hneď povedala, že Miško zle dýcha, že chrčí a má stále vysokú teplotu. Potom, po príchode sestričky, lekárka povedala, aby J. zmerala teplotu. Zvýšenú teplotu mu vtedy sestrička nenamerala, bola hodnoty 36,5 st. C a lekárka to vysvetľovala tým, že buď zabral čípok, ktorý mu predtým dali alebo prechodom zo zimy do tepla mu teplota klesla. Matka vysvetľovala, že mu robí zábaly a lekárka hneď na to povedala, že to nerobili dobre. Zase ho popočúvala, pozrela mu do hrdla a povedala, že dýchanie je čisté, že to chrčanie ide od uzlín. Predtým ako mali odísť, tak povedala lekárka sestričke, aby mu dala nejaký čípok na uvoľnenie hrdla a dýchať adrenalín, aby zase neprišli. Ako J. dýchal adrenalín, bolo na ňom zjavne vidieť, že mu to robí dobre. Trubičku si sám držal, a chrčanie ustupovalo. Nechrapčal iba vtedy, keď dýchal adrenalín. Lekárka iba povedala, že dýchanie je sťažené tým, že má zväčšené uzliny a nič bližšie. Nevedel si spomenúť na podrobnejšie usmernenia lekárky. Potom ešte predpísala nejaké lieky na hrdlo a išli domov. On sám bratovi J. žiadne lieky nepodával, nerozprával sa s ním. Bolo na ňom vidieť, že mu nie je dobre, že je chorý, nesťažoval si však na nič. Matku s bratom J. zaviezol domov

a išiel opäť do nákupného centra TESCO do Dubnice nad Váhom po ďalšie lieky. Po príchode domov lieky odovzdal doma a išiel preč z domu a prišiel až v noci. To už J. spal vedľa matky v posteli. Ďalej uviedol, že ráno sa zobudil na strašný krik a keď prišiel, tak už matka s otcom J. oživovali. Keď matka volala 112-ku, hovorili jej presne čo má robiť a tiež, že posielajú záchranku. Uviedol, že išiel pred bytovku čakať záchranku a po ich príchode ich zaviedol do bytu, kde mu však oznámili, aby šiel von, že ešte príde druhá sanitka. Potom prišiel druhý tím, a tí J. oživovali. Lekárka, ktorá bola v záchranke vyjadrila podozrenie na prasaciu chrípku, keďže to malo taký rýchly priebeh, a že J. pôjde na pitvu a aby zavolali na druhý deň do Martina, či to je alebo nie je prasacia chrípka, aby vedeli urobiť ďalšie opatrenia.

Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu ráno bol J. nesvoj, nebol taký živý ako býval. Nechcel sa hrať ako obvykle, utiahol sa do fotelky, bol mĺkvy a neodpovedal. Zvýšenú teplotu nemal. Nesťažoval sa však na nič, ani nevravel, že by ho niečo bolelo. Nenaobedoval sa a zaspal. Ďalej uviedol, že hneď volal manželke, ktorá asi behom hodiny prišla domov. J. chytila za čelo a zistila, že bude mať zvýšenú teplotu. Preto mu ju zmerala. Problémy s dýchaním u J. si všimol medzi návštevami lekárskej pohotovosti. J. mal dýchanie sťažené a pri každom nádychu chrčivé. Keď sa vrátili z druhého ošetrenia, manželka mu povedala, že J. má angínu, že lekárka povedala, že je to angína a aj preto tak chrčí a z toho sú aj zvýšené teploty, a že podávaním antibiotík, sirupu a čípku by to malo ustúpiť. Tiež mu povedala, že mu dali aj čípok a nadýchať adrenalín, a že sa lekárka vyjadrila v tom zmysle, že „dajte mu nadýchať adrenalín, aby nám sem druhýkrát alebo viackrát neprišli. A ešte ju lekárka okríkla, že mu mohla dať aj polovičnú dávku Paralenu pre dospelých. Manželka bola z toho udivená, že vyšetrenie spočívalo iba vo vypočutí fonendoskopom a pozretím do hrdla, a že žiadne iné vyšetrenia neboli, ani odber krvi, ani röntgen či iné. Lekárke však dôverovali. Ďalej uviedol, že lieky J. podávala iba manželka a to aj okolo polnoci. On sám spal v obývačke, lebo J. ležal vedľa manželky. Syna videl aj okolo piatej ráno, ktorý bol smädný, napil sa čaju, bol ospalý, a unavený a nesťažoval si na nič, nedusil sa. Len dýchanie bolo rovnaké a stále chrčivé. Potom sa zobudil na manželkin krik a potom začal syna sám oživovať dýchaním z úst do úst a popritom mu dával aj masáž srdiečka. Manželka telefonovala na 112-ku. Starší syn H. išiel čakať sanitku. Prvá sanitka prišla za nejakých 10 minút, medzitým im pani po telefóne radila čo robiť a ako postupovať. Po ďalších 10 minútach prišla ďalšia sanitka.

Svedkyňa H. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola pri prvom vyšetrení maloletého J. F.. S dieťatkom prišla mamička v sprievode staršieho súrodenca. Uviedla, že po jej príchode do ambulancie začala pani doktorka dieťa vyšetrovať. Bola mu zmeraná teplota, pani doktorka ho popočúvala a prezrela ústnu dutinu. Dýchacie ťažkosti dieťa nemalo. Nespomenula si na vtedy určenú diagnózu. Dieťatko bolo pri vyšetrení plačlivé, z nošteka mu išiel sekrét a jedenkrát zo soplíkov zakašľalo. Malo zvýšenú teplotu. Mamička udávala, že má zvýšenú teplotu. Dieťa bolo vyšetrené pani doktorkou a všetko bolo tak, ako malo byť. Liečba bola zahájená a mamička bola pani doktorkou poučená o ďalšom postupe. Na presný popis poučenia si však nespomenula. Vyšetrenie trvalo asi 10 minút.

Svedkyňa J. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišla do nočnej služby, na nočnú dvanástku a o pol siedmej prišlo dieťa na pohotovosť. Telefonicky ju zavolala pani doktorka, že majú pacienta, aby prišla dole. Z novorodeneckého oddelenia prišla na detskú pohotovosť, kde sa dieťatko pripravovalo na vyšetrenie. Lekárka ho vyšetrila. Po jej príchode ho pani doktorka počúvala a ona mu zmerala teplotu. Dieťa bolo bez zvýšenej teploty. Pani doktorka naordinovala inhaláciu a podanie čípku Rektodelt. Potom pani doktorka dieťa ešte popočúvala a poučila mamičku čo a ako ďalej, ako sa má zrážať teplota. Mamička bola spokojná a táto sa ospravedlňovala, že tam prišla druhýkrát. Spokojná aj odchádzala pritom podpísala ešte aj poučenie, že bola poučená o ďalšej liečbe a postupe. Poučenie sa robí automaticky. Vždy sa matka poúča, a to tak, že v prípade zhoršenia sa môže obrátiť na lekársku pohotovosť. Ďalej uviedla, že osobne si myslí, že najlepším lekárom je matka, keď vidí, že sa dieťa zhoršuje, tak zavolá záchranku. K dieťaťu ešte uviedla, že bolo plačlivé, zahlienené a malo soplík. Nič mimoriadne si však na dieťati nevšimla. Nekašľalo, ani sťažene nedýchalo. Namáhavé dýchanie to nebolo, že by lapalo po dychu ani nevydávalo žiadne chrčivé zvuky. Nič také nebolo počuť. Voľným uchom nie. Matka problémy s dýchaním neuvádzala. Dieťa pri inhalácii pekne spolupracovalo a nechrčalo. Uviedla, že nepočúvala, čo rozprávala pani doktorka mamičke, že zapisovala príchod dieťaťa do knihy a nič nepostrehla. K poučeniu sa vyjadrila, že majú formulku, ktorú mamička podpisuje, ale nevedela sa vyjadriť, či si ju mamička podrobne prečítala.

Svedkyňa J.. H. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou J.. E. sú kolegyne a túto striedala v službe. Obžalovaná slúžila v sobotu a ona v nedeľu. Ten inkriminovaný víkend, keď prišla do

práce, tak jej obžalovaná povedala, že sa dopočula, že dieťa ktoré predtým vyšetrovala na pohotovosti, neočakávane zomrelo a do toho ešte prišla J.. E., ktorá prišla s tou informáciou, aby si dali pozor aj na seba aj na personál, že by mohlo ísť o prasaciu chrípku. Vyzeralo to tak, že ona bolo o tom viac- menej presvedčená. Spoločne s obžalovanou prebrala, čo sa deň predtým stalo, ktorá jej povedala ako dieťa vyšetrila a ako ten jeho klinický stav vyzeral a ako ho zaliečila. Nejaké väčšie výhrady k jej postupu nemala. Počas tohto ich rozhovoru prišla pani F. pre úmrtný list, čo vypisovala obhliadajúca lekárka. Rozprávali sa s pani F. a objasňovali situáciu. Neprišli na nič v tej chvíli, čo by nejako bolo dôvodom na to, aby bola liečba nejako iná, alebo nesprávna v tej chvíli. Ďalej uviedla, že ona sama z pozície vedúceho lekára pohotovosti už niekoľko rokov hlási každý týždeň pre regionálny úrad verejného zdravotníctva akútne respiračné ochorenia a v rámci toho aj chrípkové ochorenia. Je to jedna z tých kategórií, u ktorej sa hlásia počty a v tom čase už prebiehala prasacia chrípka od júna 2009. Keďže toto sa udialo v decembri a ešte aj na podnet J.. E. a celkovo aj na priebeh, ktorý popísala obžalovaná, že to prebehlo tak per akútne rýchlo s fatálnym a absolútne neočakávaným koncom, tak vtedy o tom telefonicky informovali pracovisko Úradu pre dohľad do Martina. Tam službukonajúcemu lekárovi povedali, že ide o povinnú pitvu a tiež to, že majú podozrenie na prasaciu chrípku. Upozorňovali ich, aby túto skutočnosť brali do úvahy a aj urobili virologické vyšetrenia na tento typ ochorenia. To bola z jej strany povinnosť aj vzhľadom na to, že tie ochorenia je povinná hlásiť. Tieto skutočnosti nahlásila aj N.. J. J. R.., ktorá toto mala na starosti na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici a vie o tom, že táto znova spätne volala do Martina, aby si ujednotili postup. Termín pitvy dohovorili na druhý deň ráno. Po pitve maloletého hovorila s lekárom, ktorý robil pitvu a ktorý jej povedal, že je tam podľa neho jednoznačne bakteriálna pneumónia, čiže zápal pľúc a na otázku, či boli robené vyšetrenia aj na prasaciu chrípku, odpovedal jej, že na také vyšetrenie dôvod nemal, pretože je tam jednoznačný nález a nie je to potrebné.

Svedkyňa N.. J. J., R.. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pacuje ako vedúca oddelenia kriminológie na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici a s obžalovanou majú profesionálny pracovný vzťah. Dňa 13.12.2009 o 13.30 hod. J.. U. z lekárskej stanice prvej pomoci Nemocnice s poliklinikou v Ilave hlásila úmrtie štvorročného chlapca. Udávala, že prvé príznaky boli 12.12.2009 s teplotou 39,5, nádcha, dýchanie čisté. Rodičia dieťaťa navštívili pohotovosť cca o 14-tej hodine. Lekárka zdiagnostikovala tonsilopharyngitis acuta a nasadila liečbu Klabaxom. 12.12.2009 opakovane v ten deň zhruba o 18.30 hod. navštívili rodičia opäť pohotovosť, kedy dýchanie bolo u dieťaťa namáhavé, dieťa bolo nekľudné, na pohotovosti inhalovalo, po inhalácii sta stav zlepšil a dieťa bolo odoslané domov. 13.12.2009 ráno matka podávala dieťaťu antibiotiká a od pani J.. U. bol hlásený o 8.30 hod. exitus. t. j. smrť dieťaťa. Privolaná záchranka nebola resuscitáciou úspešná. Laboratórne odbery u dieťaťa neboli robené. Dieťa bolo odporučené na pitvu do Martina. Od 3.11. 2009 bolo hlavným hygienikom Slovenskej republiky zavedené monitorovanie a okamžité hlásenie ťažkých akútnych respiračných ochorení, takže pani J.. U., nakoľko mala pohotovosť, túto skutočnosť hlásila. Svedkyňa uviedla, že následne 13.12.2009 hlásila na telefónnu linku, ktorá bola určená hlavným hygienikom o pätnástej hodine. Z anamnézy zistila, že dieťa navštevovalo kolektív Materskej školy v Tuchyni, rodina bola zdravá, dieťa nemalo žiadne závažné základné ochorenie. 14.12. 2009 kontaktovala telefonicky Fakultnú nemocnicu Martin, kde jej bola z patologicko-anatomického oddelenia udaná diagnóza. Základná diagnóza: bakteriálny zápal pľúc, zápal pohrudnice. Dňa 11.06.2009 bola vyhlásená pandémia prasacej chrípky a bolo zavedené monitorovania a okamžité hlásenie ťažkých akútnych respiračných ochorení. Z toho dôvodu bol tento prípad hlásený.

Svedkyňa J.. J. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2009 pracovala na obvodnej ambulancii v Dubnici nad Váhom a popri tom na skrátený úväzok ako lekár záchrannej služby. Výjazd k maloletému J. F. bol hlásený z krajského operačného strediska a časť ukončovania výjazdu na Novej Dubnici. Bolo hlásené, že 4-ročné dieťa nedýcha, nereaguje, je tam anamnéza 24-hodinového infektu dýchacích ciest, a že posielajú tam najbližšiu osádku bez lekára, ktorá bola teda voľná, s popisom adresy. Po jeho nahlásení celá osádka uvažovala o víruse prasacej chrípky, a to z toho dôvodu, že to v tom čase ešte nebolo úmrtie, ale bola to porucha vedomia, porucha životných funkcií za veľmi krátky čas. Patrične použili ochranné prostriedky, rukavice, nasadili si aj rúška na ústa s tým, že tak došli na adresu, kde už bola posádka rýchlej zdravotnej pomoci, záchranár a vodič, ktorý dieťa uložené na zemi začínali resuscitovať, predýchavať kyslíkom a masírovať. Hneď po príchode pokračovala v tejto resuscitácii ale s tým, že zaistila dýchacie cesty intubáciou a napojila dieťa na ventilátor. Podarilo sa jej zaviesť aj venózny (žilový) prístup - na krku dieťatka a podávali mu aj adrenalín. Resuscitácia pokračovala preto, lebo nebol zistený presný časový údaj, kedy mohlo k zástave životných funkcií

dôjsť. Dieťa už malo pri ich príchode zaokrúhlené zrenice a bol tam spenený ružový sekrét a opuch vchodu do laryngu. Základnú aj rozšírenú resuscitáciu zvládli, podarilo sa zabezpečiť dýchacie cesty aj venóznu linku. Resuscitovali 20-25 minút, ale bez žiadneho efektu keď nenaskočila žiadna akcia srdca. Neobnovilo sa dýchanie a resuscitáciu ukončili asi 8.30 hod. Potom po rozhovore s matkou a oznámení, že dieťa je mŕtve, matka povedala, že boli na pohotovosti, že dostal antibiotiká, že antibiotiká podávala matka o 05.30 hod. Matka udávala, že dieťa pilo, že niečo rozprávalo, že bolo slabé, antibiotiká prehĺtalo, a že sa jej nezdalo, že by sa jeho stav od večera do rána nejako zhoršil. Ďalej uviedla, že si údaje od matky dieťaťa poznačila, ktorá udávala, že o 7.40 hod. išla dieťa zobudiť, ale už nedýchalo, bolo bez akcie srdca, hneď organizovali pomoc cez telefónnu linku pomoci. Po tejto resuscitácii bola matka upozornená, že to možno bolo nejaké veľmi agresívne infekčné ochorenie s podozrením na prasaciu chrípku. Ústnou formou informovala službukonajúcu lekárku J.. U., kde bola prítomná aj obžalovaná. Do zdravotnej dokumentácie túto skutočnosť nevyznačila.

Znalec J.. A. T., R.., Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jeseniovej lekárskej fakulty UK a MFN v Martine, ako znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo, predniesol na hlavnom pojednávaní znalecké závery v zhode s podaným písomným znaleckým posudkom číslo 41/2010 z pitvy maloletého J. F., nachádzajúcom sa na č. l. 55-79 trestného spisu a uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti J. F. bolo kardiorespiračné zlyhanie, tzn. zlyhanie činnosti srdca a dýchania v dôsledku hnisavého zápalu pľúc a pohrudnice (hnisavej lobárnej pleuropneumónie), ktorý sa u menovaného vyvinul v dôsledku rozšírenia sa infekcie z dýchacích ciest do pľúc. V danom prípade sa jednalo o smrť z chorobných príčin. Pri vonkajšej obhliadke bolo zistené pošpinenie tváre na lícach a v okolí úst zvratkami, výrazné splývavé sýtofialové mŕtvolné škvrny, ustúpený tonus očných gulí, lepkavé rohovky a spojivky, fialová farba sliznice na perách, známky po resuscitácii na krku, známky po resuscitácii na horných končatinách, neprítomnosť iných chorobných a akýchkoľvek úrazových zmien na tele postihnutého. Pri vnútornej obhliadke bola zistená neprítomnosť poškodenia na pokrývkach lebečných a skelete lebky, extrémny opuch mozgu s hmotnosťou mozgu 1 450 g, s vytvorenými čelovými, spánkovými a záhlavovým kužeľom, pasívne prekrvenie mäkkých blán mozgových, prítomnosť 5 ml skaleného hnisavo-fibrínového výpotku v pravej pohrudničnej dutine, hnisavo-fibrínový povlak na popľúcnici pravých pľúc vzadu, škvrnité pľúca s fialovými a červeno-ružovými škvrnami, zápalovo zmenené tkanivo pľúc (lobárna pneumónia) prítomnosť drobných mechúrikov akútne rozdutého tkaniva pod popľúcnicou pravých pľúc, tuhá a hutná konzistencia tkaniva pľúc so zníženým prevzdušnením pľúc, prítomnosť tekutej krvi v cievach, prítomnosť spenenej opuchovej tekutiny v priedušnici a v prieduškách, akútna dilatácia pravej predsiene a komory srdca, neprítomnosť vrodených srdcových chýb, počínajúca septická aktivácia sleziny, pasívne prekrvenie orgánov brušne dutiny a neprítomnosť iných chorobných a akýchkoľvek úrazových zmien na tkanivách a orgánoch. Ďalej pri pitve boli odobraté výkrojky z orgánov, tieto boli spracované štandardnými histologickými technikami a tieto mikroskopické preparáty boli vyšetrované v mikroskopoch CARL ZEISS NU 2 a JENALUMAR. Ďalej uviedol, že odobrali krv na toxikologické vyšetrenie, kde sa vyšetrovala prítomnosť krvi po alkohole. Čo sa týka histologického vyšetrenia, presný popis je na str. 9 posudku, kedy bol zistený edém, mierne pasívne prekrvenie arachnoidey. Ďalej detská žľaza bola normálna štruktúram, v pľúcach bolo zistené, že v obraze dominovala obrovská kumulácia polymorfonukleárov v alveolárnych priestoroch, ktorá miestami viedla až k deštrukcii alveolárnych stien, čím mikroskopický obraz nadobúdal až charakter vytvárania počínajúceho ložiska abscesu. Na iných miestach preparátov bolo v alveolach popri zápalovej nešpecifickej celulizácii aj množstvo erytrocytov, tieto miestami vypĺňali tiež septálne kapiláry. Všade v alveolárnych priestoroch bol k celulárnej mase primiešaný aj vyvláknený fibrín. V terminálnych bronchoch bol prítomný hnis, intersticiálne cievy boli preplnené erytrocytmi s prímesou. V preparáte zachytená peura bola zhrubnutá, presiaknutá. Záver: Obraz ťažkej, konfluentnej pneumónie v počínajúcej fáze tvorby intrapulmonálnych mikroabscesov, s výraznou hemoragickou zložkou. Ďalej na srdci bola zreteľná štruktúra kardiomyocytov, usporiadanie syncýtia zodpovedalo detskému veku, v jednom mieste boli kardiomyocyty zvlnené so zmazaným priečnym pruhovaním, interstícium edematózne presiaknuté. Zápalové elementy neprítomné. Záver: Veku primeraná štruktúra, bez zjavných zmien v zmysle zápalu a obraz terminálneho zlyhania činnosti srdcového svalu. Ďalej vyšetrili pečeň, ale tam nález nebol podstatný, obličky a pankreas. Z celkového vyhodnotenia mikroskopických vyšetrení bolo pre nich najdôležitejšie histologické vyšetrenie pľúc, kde pri pitve boli detegované chorobné zmeny, ktoré zvýraznili ťažký splývajúci zápal pľúc (konfluentnú lobárnu pneumóniu). Výrazne manifestovaná bola hemoragická zložka zápalových zmien pľúcneho tkaniva, ktorá umožňovala znalcom vysloviť predpoklad o veľmi pravdepodobnom vírusovom pôvode iniciálnych zápalových zmien v dýchacích cestách a na základe stupňa rozvoja zápalových zmien v pľúcnom tkanive čo do

chronošpecificity začiatok možno datovať približne na 48 hodín a viac hodín pred smrťou dieťaťa, t. j. zápalové zmeny v tkanive pľúc prebiehali minimálne 48 hodín. Zhrnutím nálezov pri pitve zomrelého, ako aj výsledkov ďalších laboratórnych vyšetrení, osobitne mikroskopických, znalci ustálili príčinu a okolnosti smrti nebohého J. F. tak, že išlo o zápal pľúc a pohrudnice, ktoré boli chorobnými zmenami, ktoré vyústili k jeho smrti. Zápal pľúc je vo všeobecnosti a jasne popísaný v posudku, kde je aj zmienka o možnom vyvolávateľovi hnisavého zápalu pľúc, ale vzhľadom na to, že došlo k sekundárnemu poškodeniu odberu bakteriologického (došlo k sekundárnemu zlyhaniu), vyšetrenie sa nedalo zopakovať a neboli potvrdené mikroskopické zapríčinenia toho hnisavého zápalu pľúc. Čo sa týka priebehu zápalu pľúc, tradične v priebehu pneumónie sú rozlišované štyri štádiá. Štádium zápalovej kongescie (prekrvenia), zápalového edému, obvykle sa vyvíja v priebehu prvých 24 hodín. Pľúca sú na reze veľmi vlhké, výrazne prekrvené. Pri histologickom vyšetrení je možné zaznamenať dilatáciu kapilár s alveolárnym edémom, v ktorom sa nachádzalo neveľké množstvo krvných buniek a Gramm pozitívnych baktérií. V štádiu červenej hepatizácie sú pľúca tuhé, nevzdušné, na reze zreteľne červenej farby, pripomínajúce štruktúrou pečeň. Pri histologickom vyšetrení pretrváva dilatácia kapilár a v alveolárnych priestoroch sa nachádza fibrín s početnými neutrofilnými leukocytmi. Tieto zmeny sa môžu vyvinúť do 48 hodín. V treťom štádiu tzv. sivej hepatizácie je pľúcne tkanivo nevzdušné a sivé, zmenu sfarbenia vyvoláva odkrvenie tkaniva, ktoré vznikne stlačením kapilár v alveolárnych septách fibrínovými hmotami. Alveolárny exudát obsahuje veľké množstvo fibrínu, prímes makrofágov a polymorfonukleárov. Pokiaľ sa v organizme vytvoria protilátky, ochorenie obvykle okolo 8. - 9. dňa trvania zápalového procesu obvykle prechádza do poslednej fázy - rezolúcie. V tejto fáze sa pacientovi obvykle uľaví, dochádza k zníženiu teploty. Komplikácie lobárnej pneumónie nie sú zriedkavé, bežne sa vyvíja pleuritída (zápal pohrudnice a popľúcnice) - toto ochorenie bolo zistené aj u postihnutého J. F.. V prípadoch pneumokokovej pneumónie v niektorých prípadoch sa môže komplikovať bakteriémiou a metastatickými abscesmi na vzdialených miestach. Prognóza ochorenia a prognóza vyliečenia závisí od veku dieťaťa, účinnosti liečby. Vo väčšine prípadov je dobrá. Stretávajú sa s prípadmi, kedy dieťa zomrie na takéto ochorenie, ale je to veľmi zriedkavé. Z vyššie uvedených medicínskych poznatkov pre prípad J. F. vyplýva, že u dieťaťa došlo k infekcii dýchacích ciest a pľúc, ktorá mohla byť veľmi pravdepodobne vírusová, resp. aj primárne bakteriálna. V tkanive pľúc pomnožené baktérie a splodiny ich metabolizmu spôsobili rozvoj prirodzenej zápalovej reakcie tkaniva, do ktorej spadal opuch pľúc, vyplavenie červených krviniek (erytrocytov), bielych krviniek (leukocytov, neutrofilov) a fibrínu do priestoru pľúcnych alveolov. Takýmto spôsobom došlo k redukcii plochy zdravého pľúcneho tkaniva a tým došlo k výraznému zníženiu procesu okysličovania krvi v pľúcach a tým pádom aj k rozvádzaniu krvi do iných orgánov. Tkanivá a orgány postihnutého dieťaťa začali trpieť na nedostatočné okysličovanie, ktoré bolo navyše zhoršované teplotou a kolovaním produktov bakteriálneho metabolizmu v krvi. Najcitlivejším tkanivom ľudského organizmu na tento proces je tkanivo mozgovej kôry a samotného mozgu. V prípade nedostatočného okysličovania dochádza k hypoxii mozgu, dochádza v ňom k spusteniu zložitých biochemických reakcií, ktoré vedú k nasávaniu tekutiny z ciev do tkaniva mozgu. Tento proces sa nazýva opuch mozgu a je obrannou reakciou na nedostatok kyslíka, resp. nadmerné podráždenie, napr. pri úraze. Opuch mozgu je v danom prípade patofyziologický dej, pretože nasávaním tekutiny z ciev do mozgu dochádza k zväčšovaniu sa mozgu v pevne uzatvorenej kostenej lebke, následne dochádza k mechanickej kompresii prívodných ciev a k obmedzeniu prítoku okysličenej krvi do mozgu, čím sa uzatvára tzv. bludný kruh. V prípade, že opuch mozgu nie je možné včas medicínsky korigovať, presiahne tento stav, zlomový moment, a dochádza k tomu, že časť mozgového kmeňa, kedy sa zväčšujúci mozog začína vtláčať do prirodzených otvorov v lebke, kde v týchto štruktúrach sú uložené nervové regulačné centrá pre dýchanie a činnosť srdca. Vtláčaním sa kmeňa mozgu do veľkého záhlavového otvoru dochádza najskôr k ich podráždeniu, čo vedie k zníženiu srdcovej frekvencie a spomaleniu dýchania. Proces vyúsťuje do definitívneho zastavenia sa činnosti srdca a dýchania pod obrazom kardiorespiračného zlyhania. Vyššie uvedenými procesmi, vzájomne sa podmieňujúcimi chorobnými mechanizmami došlo podľa jednoznačnej mienky znalcov k smrti u poškodeného J. F.. K vyvolaniu zvracania, pošpinenie tváre zvratkami, došlo práve v dôsledku podráždenia mozgu v rámci opuchu mozgu, a to až v terminálnej fáze života dieťaťa. Ďalšie chorobné zmeny pri pitve nenašli. Zhodnotenie diagnostických a terapeutických postupov ošetrujúcej lekárky, kde bolo dieťa opakovane vyšetrené a lekárkou bola predpísaná istá forma liečby, nie je v primárnej kompetencii znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvia súdneho lekárstva. Znalci túto časť znaleckého dokazovania preto odporučili vykonať znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie pediatria (detské lekárstvo). Takíto znalci sú v danom prípade spôsobilí detailne, objektívne pre orgány činné v trestnom konaní aj dostatočne relevantne posúdiť a zhodnotiť jednotlivé fázy poskytovania liečebnej starostlivosti o dieťa. Iné okolnosti, ktoré by mohli mať význam pre posúdenie orgánmi činnými v trestnom konaní, neboli pri pitve zomrelého dieťaťa zistené.

Znalec J.. H. X., R.., z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatrie (detské lekárstvo) predniesol na hlavnom pojednávaní znalecké závery v zhode s podaným písomným znaleckým posudkom číslo 8/2010 na zomrelého maloletého J. F., nachádzajúcom sa na č. l. 80-110 trestného spisu a na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že pri opakovanom vyšetrení 12.12.2009 o 18.20 hod. službukonajúca lekárka J.. E. podcenila anamnestické údaje matky o sťaženom náhlom chrčivom dýchaní, o pretrvávajúcich vysokých teplotách, nekľude dieťaťa. Anamnéza svedčila o tom, že zdravotný stav sa zhoršuje. Službukonajúca lekárka aj v správe o ošetrení maloletého uviedla, že má dýchanie s námahou, ale bez piskotov, celý je spotený, je veľmi nekľudný, postupne sťažene dýcha, nedá sa mu nadýchnuť. Na základe sťaženého dýchania podala na ambulancii maloletému Rectodelt rektálne (kortikoid) a inhalačne adrenalín. Tieto lieky sa podávajú na uvoľnenie obštrukcie v horných a dolných dýchacích cestách, čo pravdepodobne lekárka predpokladala ale nezaznamenala v dokumentácii. Z dôvodov v akom zdravotnom stave bol maloletý, akú anamnézu udávala matka, ale aj aký popis stavu zaznamenala lekárka, bolo potrebné dieťa dôkladnejšie vyšetriť. Bolo potrebné rozšíriť vyšetrenia, pretože už to bolo opakujúce sa, o niektoré tzv. zápalové markery a vyšetriť snímok hrudníka, v prípadne nemožnosti previesť tieto vyšetrenia na lekárskej stanici prvej pomoci bolo potrebné maloletého odoslať na pracovisko, kde tieto možnosti boli, aby sa stanovila presnejšia diagnóza a kde by sa previedla kompletná diagnostika, následná a podľa potreby liečba. Priebeh ochorenia poukazoval na možnosť invazívneho bakteriálneho ochorenia, ktorý mal rýchly priebeh. Službukonajúca lekárka túto skutočnosť podcenila, prehliadla. Postup službukonajúcej lekárky nebol v súlade so zákonom, nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. (ust. o zdravotnej starostlivosti.) Pri prvom vyšetrení na lekárskej stanici prvej pomoci dňa 12.12.2009 o 14.04 hod. službukonajúca lekárka postupovala pri diagnostike a liečbe ako je bežné na lekárskej stanici prvej pomoci, pri bežnom infekte horných dýchacích ciest vrátane získavania anamnestických údajov. Pri druhom vyšetrení, o štyri hodiny neskôr, službukonajúca lekárka už pri anamnéze matke o zdravotnom stave svojho syna J. F. o sťaženom náhlom dýchaní, chrčivom dýchaní, nekľude, opakovane vysokých teplotách si mala ešte viac upresniť anamnestické údaje. Bolo to predčasne narodené dieťa, či nemalo opakované infekcie predchoroby, možnosť zníženej obranyschopnosti. V správe o vyšetrení lekárka uviedla, že má dýchanie bez piskotov, ale s námahou, celý je spotený, veľmi je nekľudný, postupne sťažene dýcha, nedá sa mu nadýchnuť. Tieto symptómy svedčili o tom, že prebieha ťažký zápal dýchacích orgánov. Auskultačne dýchanie ešte mohlo byť bez vedľajších fenoménov, napr. vrzgoty. Nie ja záznam o frekvencii dýchania, v tomto stave dieťaťa bolo treba spresniť diagnózu. Čiže nevyhodnotila správne a svojím spôsobom podcenila zdravotný stav. Všetky tieto príznaky svedčili o tom, že u nebohého J. išlo o ťažšiu infekciu, ktorú bolo potrebné riadne dodiagnostikovať a liečiť. Službukonajúca lekárka pravdepodobne predpokladala možnosť ťažkej infekcie dýchacích ciest, keďže pri liečbe na ambulancii použila rektálne kortikoidy a inhaláciu adrenalínom, lieky, ktoré sa používajú okrem iného aj na uvoľnenie obštrukcie dýchacích ciest. Službukonajúca lekárka nezhodnotila správne klinický stav maloletého J. F., už len na základe anamnézy, opakovaného vyšetrenia dieťaťa mala pri vyšetrení použiť niektoré pomocné vyšetrovacie metódy a vyšetriť Rtg. pľúc (snímok z neho). Keďže tieto vyšetrenia neboli prevedené, pravdepodobne pre nedostupnosť na lekárskej stanici prvej pomoci, nebola stanovená správna diagnóza, bolo potrebné dieťa odoslať na hospitalizáciu na detské oddelenie. Diagnóza bola tonzilitída, zápal mandlí, tak bola vedená v dokumentácii. Nebohý J. F. sa narodil predčasne v 35. týždni tehotenstva, spontánne, záhlavím, s pôrodnou hmotnosťou 2 170 gramov a pôrodnou dĺžkou 44 cm. Popôrodný priebeh bol bez komplikácií, prekonal novorodeneckú žltačku, chudokrvnosť predčasne narodených, hlienový výtok z oboch spojivkových vakov, mal podkožné krvácania na tvári a tele. Bol prepustený na 18. deň z nedonoseneckého oddelenia, bol dojčený, riadne očkovaný, veľmi dobre prospieval, vyvíjal sa, ako 7 mesačný bol vyradený z ambulancie pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou pre primeraný psychomotorický vývoj. Prekonával iba bežné infekcie horných dýchacích ciest a chudokrvnosť v prvom roku života. Psychomotorický vývin, zdravotný stav pred ochorením, exitom bol dobrý. Pravdepodobne službukonajúca lekárka podcenila zdravotný stav maloletého dieťaťa, nakoľko predtým nebol často chorý, neprekonal vážnejšie ochorenie, nebol nikde dispenzarizovaný na odbornej ambulancii. Vzhľadom na priebeh ochorenia, opakované vyšetrenie v priebehu niekoľkých hodín, klinický stav, anamnézu matky, v akom dieťa prišlo na ošetrenie mala službukonajúca lekárka postupovať tak, aby vykonala všetky výkony, ktoré sú potrebné na stanovenie diagnózy a zabezpečenie správnej starostlivosti, liečby. Službukonajúca lekárka nepostupovala správne. Keďže išlo o prudkú, invazívnu bakteriálnu infekciu dýchacích orgánov, ako som sa ja neskôr dozvedel z pitevného nálezu,

došlo k redukcii plochy zdravého pľúcneho tkaniva, k hypoxii organizmu, stav bol ešte zhoršovaný vysokou teplotou, ktorá tiež prispieva k opuchu mozgu. Nemusí byť ani zápal pľúc a dieťa môže exitovať na opuch mozgu pri vysokej teplote, keď sa to neustráži. Ťažký opuch mozgu spôsobil, že došlo ku kónusu (vtlačeniu) časti mozgového kmeňa - mozgového mostu a predĺženej miechy do oblasti veľkého záhlavového otvoru v lebke, ktorý vyústil do definitívneho zastavenia činnosti srdca a dýchania (kardiorespiračné zlyhanie).Včasnou hospitalizáciou maloletého J. F., jeho komplexným vyšetrením, stanovením správnej diagnózy a následnou intenzívnou liečbou boli predpoklady úspešnej liečby a tým zabrániť jeho úmrtiu.

Znalec J.. Q. J., R.., na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok č.72/2012 a jeho písomný doplnok vypracovali ako znalci znaleckej organizácie forensic.sk, Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava, s hlavným cieľom interpretovať prípad úmrtia dieťaťa Michala F. v spojitosti morfologickým nálezom a klinickej interpretácie vývoja jeho zdravotného stavu. Teda podal znalecký posudok ako medziodborová znalecká organizácia hlavne v odvetviach súdneho lekárstva a v odvetví pediatria. Znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 28.04.2012. Išlo o znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe pokynov, ktoré prišli od obhajcu obžalovanej. Po analýze prípadu boli podané odpovede na stanovené otázky, ktorých bolo celkovo 13. V úvode znaleckého posudku vyjadrili istú núdzu vo faktografii podkladov, ktoré boli doručené. Odpovedali limitovane na položené otázky, až do momentu, kým boli zo strany súdu sprístupnené histologické preparáty a bločky z pitvy dieťaťa, ktoré nezávislým spôsobom ohodnotili jednak znalcami znaleckej organizácie, ale aj odbornými konzultantmi z oblasti patologickej anatómie, ktorých si pre tento účel zvolili a vybrali. K hlavným záverom znaleckého posudku uviedol, že tento sa týkal vykonanej morfologickej diagnostiky vykonanej pri úmrtí dieťaťa J. F., kde hodnotili spôsob a proces vykonanej pitvy, ktorá bola nariadená prehliadajúcim lekárom ako zdravotnícky výkon a následne bola prekvalifikovaná ako pitva podľa s pribratím znalcov do konania. Skúmali jednotlivé pitevné nálezy makroskopické, následne aj mikroskopické, hlavné závery, ktoré sa týkajú morfologickej diagnostiky sú také, že po doplnení mikroskopického vyšetrenia vlastného a po doplnení ďalšieho vyšetrenia histologického, mohli ako znalci konštatovať zhodu v základnej morfologickej diagnostike pľúc, teda potvrdili základnú diagnózu hnisavého zápalu pľúc z tých preparátov, ktoré boli odobraté pri pitve. To bola základná vec, ktorá bola podstatná v rámci morfologickej diagnostiky. Ďalej vo svojom znaleckom posudku a v jeho doplnení konštatovali, že v danom prípade v rámci vykonania pitvy mohlo byť vykonané aj virologické vyšetrenie, t.j. pitvajúci lekári mohli pátrať po možnej virologickej príčine, teda víruse, ktorý mohol spustiť zdravotné ťažkosti dieťaťa s tým, že nebolo im zjavné z podkladov, prečo vlastne nebolo vykonané virologické vyšetrenie. To bola v podstate prvá vec, kde nie sú celkom v zhode so znalcami, ktorí vykonávali takéto vyšetrenie, pretože takéto vyšetrenie by mohlo byť vykonané. Ďalšia záležitosť, ktorú stanovili, sa týkala toxikologického vyšetrenia Pri pitve nebol odobratý toxikologický materiál na toxikologické vyšetrenie. V každom prípade však konštatovali, že napriek tomu, že nie je známy možný vyvolávateľ a spúšťač prvotných zdravotných ťažkostí, že po opätovnom prehodnotení mikroskopických preparátov bolo možné konštatovať, že u dieťaťa bola základná diagnóza hnisavý zápal pľúc a v nasledovnom znaleckom uvažovaní, dokazovaní, je alternatívne možný iný priebeh mechanizmu smrti a vlastne dynamiky rozvoja zdravotného stavu dieťaťa, čo prakticky znamená, že dali do súvsťažnosti morfologický nález s priebehom ochorenia, ktoré bolo dokumentované jednak v zdravotnej dokumentácii J.. E. a taktiež aj vo svedeckých výpovediach. Teda priebeh poškodenia zdravia a priebeh vývoja ochorenia sa snažili hodnotiť v súvsťažnosti s morfologickým nálezom. Hlavný záver znaleckého dokazovania, vo vzťahu k morfologickej diagnóze je, že pri tom náleze na pľúcach, takých zápalových zmenách na pľúcach, ktoré boli zistené a boli popísané v makroskopickej diagnostike v zápisnici z pitvy, nemuselo nevyhnutne dieťa J. F. v čase, keď navštívilo lekársku stanicu prvej pomoci, byť v stave respiračnej insuficiencie, čo prakticky znamená, že nemuselo byť bezpodmienečne v stave dychovej tiesne, teda jeho priebeh ochorenia mohol byť aj taký, že dominantným príznakom poškodenia zdravia nemusela byť dychová tieseň, pretože neboli v zdravotnej dokumentácii dokumentované nálezy, ktoré by to jednoznačne potvrdzovali, namodranie slizníc, namodranie kože, zapojenie pomocných dýchacích svalov, prípadne iné ďalšie počuteľné fenomény, ktoré by boli počuteľné nad pľúcami alebo aj bez použitia fonendoskopu pri dýchaní dieťaťa. V globále konštatovali, že pri návšteve ambulancie J.. E. nemuseli byť tieto príznaky dominantné a mechanizmus smrti J. F. vysvetlili, alebo sa pokúsili vysvetliť tým, čo by zodpovedalo aj morfológii, skutočnosti, že nie na všetkých orgánoch, ktoré boli mikroskopicky vyšetrené, boli zistené hypoxické zmeny, teda zmeny, ktoré sú podmienené neodkysličením krvi a následne tkanív. Z toho vyplýva, že ak by dieťa od samého začiatku malo vývoj ochorenia taký, že by bolo dychovo nedostatočné, zrejme by takýto dlhotrvajúci stav viedol k tomu, že by hypoxické zmeny boli

zistené napr. na pečeni, napr. na obličkách. Keďže bolo dominantné zistenie závažné hypoxické zmeny v zmysle opuchu mozgu práve na mozgovom tkanive, vyjadrili alternatívny výklad úmrtia ako možnú tzv. asfyktickú príhodu, t .j., že dieťa zomrelo v dôsledku akútneho uzáveru horných dýchacích ciest, čo z pohľadu medicíny ako takej, je pomerne významný predpoklad, pretože išlo by o stav sufokácie, ktorý by súvisel aj s hnisavým zápalom pľúc, pretože dýchacie cesty, či periférne alebo vzdialenejšie, tie menšie, napokon aj tkanivo pľúc ako také a horné dýchacie cesty by v dôsledku existujúceho zápalu pľúc vykazovali zvýšenú reaktivitu, to znamená, že pri istom type podnetu by horné cesty dýchacie toho dieťaťa sa mohli náhle uzatvoriť a vytvoriť tak prekážku okysličovaniu pľúc, čím by došlo k úmrtiu za okolností, ktoré sú veľmi podobné okolnostiam úmrtia, aké boli v tomto prípade. Ide totiž o to, že v prípade dieťaťa nemuselo v dlhodobej perspektíve vykazovať známky dychovej nedostatočnosti, teda, že ani pri pôsobení pani J.. E. z hľadiska forenznej medicíny nemuseli byť vytvorené také podmienky, na jednoznačné stanovenie indikácie a diagnózy zápalu pľúc. V ambulancii lekára lekárskej stanice prvej pomoci táto diagnóza nemusela byť rukolapná a zjavne zistiteľná. Pretože ak aj boli pri návštevách lekárskej stanice konštatované poruchy dýchania, teda pri nádychu počuteľný piskot alebo fenomén, ktorý poukazoval na zúženie horných dýchacích ciest, tak to mohlo byť práve, tento nález mohol prekryť možnosť, sluchovým a posluchovým vyšetrením auskultačným, zistiť nález nad pľúcami. Čo je vlastne istým spôsobom okolnosť, ktorá, keď hodnotíme poskytovanie zdravotnej starostlivosti J.. E., je pomerne významná. Napriek tomuto, z hľadiska klinickej medicíny v ich znaleckom posudku aj v jeho doplnku konštatovali postup non lege artis, tzn. postup nesprávne poskytovanej zdravotnej starostlivosti J.. E. v tom, že pri druhej návšteve, kedy dieťa vykazovalo známky poruchy dýchania, aspoň teda podľa toho, aké boli ďalšie postupy zvolené a bola mu poskytnutá nebulizačná liečba, tzn. liečba inhalačná s použitím látok, ktoré rozširujú horné dýchacie cesty, dieťa podľa okolností zareagovalo na túto liečbu, to znamená, že. zareagovalo istou epizódou zlepšenia zdravotného stavu. Na tento moment mal nastúpiť diagnostický proces auskultačného vyšetrenia na zistenie práve toho stavu, ako vyzerajú tie periférnejšie cesty a pľúca a následne malo byť dieťa ponechané v ambulancii a v priebehu niekoľkých ďalších minút, až hodín znovu odkontrolované, pretože takáto spastická príhoda dýchacích ciest znamená kritické zúženie dýchacích ciest a môže sa opakovať. Pri druhej návšteve, za daných okolností a práve zareagovaním na tú liečbu existovala aj možnosť, že dieťa mohlo byť odoslané v tejto fáze do nemocničného zariadenia.

Znalkyňa J.. N. Y., k znaleckému posudku č.72/2012 ako aj k jeho písomného doplnenia, ktorý bol vypracovaný znalcami znaleckej organizácie forensic.sk, Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava, na hlavnom pojednávaní uviedla, že záver znaleckého posudku súvisí s tým, že v zdravotnej dokumentácii je uvedená diagnóza, ktorá nie je indikáciou na podanie inhalačnej liečby, teda, ak obžalovaná podávala inhalačnú liečbu, musela mať predpoklad, alebo bola tu príčina - iná diagnóza. Z tohto pohľadu bola nedostatočne vedená zdravotná dokumentácia a bolo nedostatočné vyhodnotenie zdravotného stavu, najmä pri druhej návšteve, čo podstatne zvýšilo možnosť náhleho zhoršenia zdravotného stavu v domácom prostredí, ktoré napokon viedlo k smrti dieťaťa. Postup a diagnóza, ktorá je uvedená v dokumentácii, nekorešpondujú. V dokumentácii je uvedená tonzilofaryngitída a toto nie je diagnóza na podanie inhalačnej liečby. Ak tu bol dôvod na podanie inhalačnej liečby, tak tu bola prítomná iná diagnóza a ak to v zdravotnej dokumentácii nie je, tak zdravotný stav nebol vyhodnotený správne. Ak si pani doktorka myslela, že má dieťa inú diagnózu, mala tam zaznamenať svoj názor a svoju indikáciu, ak to tak neurobila, postup nie je správny, čo je uvedené i v znaleckom posudku. Ak pani doktorka hovorí o príznakoch inspiračné dyspnoe a matka uvádzala ťažkosti s dýchaním, že dieťa chrčalo, to sú tiež rozdielne informácie. V lekárskej správe je zapísané sťažené dýchanie, ale nie je tam napísaný inspiračný stridor. Pokiaľ príde dieťa druhýkrát a sú tu problémy jednak so zhoršením zdravotného stavu a s neistou diagnózou, pretože tá diagnóza zrejme nebola istá, keď bola jedna zapísaná a druhá sa liečila, tak treba zvažovať možnosť hospitalizácie, prípadne možnosť ďalších vyšetrení. V možnostiach ošetrenia dieťaťa v ambulancii pohotovostnej služby sú diagnostické možnosti limitované a ak má lekár podozrenie na ochorenie, ktoré nemôže svojimi prostriedkami diagnostikovať, tak je namieste odoslanie do nemocnice, buď na konziliárne vyšetrenie alebo na hospitalizáciu.

Z oboznámených listinných dôkazov ich prečítaním boli zistené tieto nasledovné skutočnosti:

Z oznámenia o výsledku šetrenia podania č. PO 2151/2009 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, zo dňa 15.04.2010 (na č. l. 6-8 trestného spisu) vyplynulo, že ošetrujúca lekárka nevylúčila možnosť, že sa jedná o bakteriálnu etiológiu ochorenia v jej iniciálnom štádiu. Stav dieťaťa sa v priebehu niekoľkých hodín vyvíjal nepriaznivo - pretrvávali vysoké horúčky,

napriek intenzívnej snahe o ich zníženie a objavilo sa ťažké, chrčivé dýchanie potencované nekľudom dieťaťa. V náleze pri opakovanom vyšetrení bolo dieťa už afebrilné, ale nekľudné, spotené, ťažko dýchalo, nedalo sa mu nadýchnuť do tej miery, že sa lekárka rozhodla pre inhaláciu adrenalínu. Je zrejmé, že klinický stav sa neupravoval, ale naopak - zhoršoval, a to aj napriek tomu, že lekárka v zdravotnej dokumentácii zaznamenala úplne negatívny auskultačný (posluchový) nález na pľúcach. ÚDSZ konštatoval, že už prvá ordinácia antibiotika pripúšťala možnosť bakteriálnej infekcie, a že pre spresnenie etiológie (vírusové, versus bakteriálne ochorenie) sa v súčasnosti rutinne vykonávajú viaceré vyšetrenia, resp. niektoré z nich: 1. FW - vyšetrenie sedimentácie za prvú hodinu; 2. Vyšetrenie počtu bielych krviniek; 3. Pozitivita markerov zápalu (C reaktívneho proteínu - CRP). Priebeh ochorenia signalizoval pravdepodobnosť infekcie bakteriálneho pôvodu. Odporučenie RTG snímku hrudníka a ORL vyšetrenie by malo byť rutinným pri teplotách u malých detí nad 38,5 st.C, ak je pri vyšetrení dieťaťa jeho klinický nález minimálny. ÚDSZ zistil nedostatky pri výkone dohľadu: Priebeh ochorenia poukazoval na možnosť, že išlo o invazívne bakteriálne ochorenie - pleuropneumóniu (zápal pľúc a pohrudnice, ktoré môže mať veľmi rýchly priebeh s minimálnymi prejavmi a následnou vysokou úmrtnosťou. Pri záveroch o vyšetrenia dohliadaný subjekt uvedenú možnosť nebral do úvahy. Jednoznačný progres ochorenia s jeho alarmujúcimi príznakmi si vyžadoval hospitalizáciu a komplexné vyšetrenie s cielenou útočnou liečbou. Dohliadaným subjektom hospitalizácia u dieťaťa doporučená nebola. Výkonom dohľadu na mieste bolo zistené, že zdravotná starostlivosť J. F., nar. XXXX zo strany dohliadaného subjektu v dohliadanom období nebola poskytnutá v súlade s ustanovením , nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Z Listu o prehliadke mŕtveho (na č. l. 9 trestného spisu) vyplýva, že miesto, dátum a čas úmrtia J. F. je Ilava, 13.12.2009 o 8.30 hod. Prehliadajúcimi lekármi J.. F. T. a J.. P. U., bolo dňa 13.12.2009 o 10.00 hod. v Ilave, ako príčina smrti podľa klinického nálezu určené respiračné zlyhanie, ktorému predchádzal akútny infekt dýchacích ciest s prvotnou príčinou tonsylopharyngitis acuta. Záverečnou diagnózou podľa vykonanej pitvy J.. A. T., R.., ÚDZS pracovisko Martin, zo dňa 14.12.2009, bolo respiračné zlyhanie v dôsledku zápalu pľúc a pri zápale pohrudnice vpravo, pričom prvotnou príčinou bol zápal pľúc a pohrudnice a išlo o úmrtie z chorobných príčin.

Z rodného listu Matričného úradu v Ilave, vydaného dňa 12.05.2005 (na č. l. 10 trestného spisu) vyplýva, že v knihe narodení vo zväzku 52, ročník 2005, strana 23, pod poradovým číslom 628 je zapísané narodenie J. F. dňa 09.10.2005 v Ilave, rodné číslo 051009/4959, rodičia J. F. a J.. N. F..

Z úmrtného listu Matričného úradu v Ilave, vydaného dňa 15.12.2009 (na č. l. 11 trestného spisu) vyplýva, že v knihe úmrtí vo zväzku 15, ročník 2009, strana 11, poradové číslo 282 je zapísané úmrtie J. F. dňa 13.12.2009 v Z., naposledy bytom Z., X.. Q. XXX/X.

Zo zdravotného záznamu Nemocnice s poliklinikou Ilava, n.o. zo dňa 12.12.2009 (na č. l. 132-135 trestného spisu) vyplýva, že službukonajúcim lekárom na detskej lekárskej službe prvej pomoci bola J.. P. E., ktorá v sprievode matky vyšetrila dňa 12.12.2009 maloletého J. F. pod poradovými číslami 3 a 6. Prvýkrát pod číslom vyšetrenia 1040 dňa 12.12.2009 o 14.04 hod. pod poradovým číslo 3, kde sa ako ochorenie uvádzajú od rána teplota 39,5 st.C, nádcha, nedali nič od teploty, lebo doma mali preexpirovaný Nurofen. Alergie: niečo ako Amoxiklav, ale matka nevie presne. Ďalej sa uvádza: O - pokožka čistá, turgor prítomný, dú. Tonzily nastreknuté, krk bpn (bez patologického nálezu), dýchanie čisté, bvf, srdce -akcia pravidelná, ozvy ohraničené, fr. 110/min. Záver: Tonsilopharyngitis ac., Liečba Klabax sir. 2x6 ml, antipyretiká, kontrola v stredu u OL, Diagnóza J 03.9 nešpecifikovaný akútny zápal mandlí. Predpísané lieky Klabax. Druhé vyšetrenie pod číslom vyšetrenia 1040 dňa 12.12.2009 o 18.34 hod. pod poradovým číslom 6. Doplnený je predchádzajúci záznam: podľa matky zhoršený, asi pred 2 a pol hodinou podaný Nurofen sir. (sirup) 5 ml, a asi pred hodinou podali čípok á 10 mg. Rektálne aj sprchovali a teplota stále vysoká okolo 39,1 st.C /váži asi 15 kg/. Dýchanie s námahou ale bez piskotov, krk drobné uzliny obojstranne, dlú. oropatjnryx aj tonzily červené. Odmeraná teplota 36,9 st.C, celý je spotený. Je veľmi nekľudný, postupne sťažene dýcha, nedá sa mu nadýchnuť, vhodné Rectodelt rec. podaný a inhalácia Adrenalínom. Matka poučená ohľadne teploty: lieky, zábaly. Doporučené pridať Diazepam, Fenistil, Pamykon, ostatné ďalej. Diagnóza: J 03.9 nešpecifikovaný akútny zápal mandlí. Predpísané lieky: Klabax, Diazepam, Pamykon.

Z úradného záznamu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, Odbor kriminálnej polície zo dňa 29.07.2010 (na č. l. 138 trestného spisu) vyplynulo, že vykonaným šetrením bolo v Lekárni Dr. MAX prevádzka HM TESCO Dubnica nad Váhom zistené, že liek Klabax nebol v tejto nemocnici 12.12.2009 vydaný z dôvodu, že nebol na sklade, ale bola vydaná náhrada lieku a to Klacid. Liek Klacid bol vydaný na jeden recept a predaný spolu so sirupom Nurofen v čase 14.47 hod. Tieto zistenia sa zhodovali s výpoveďou svedka H. F.. Tieto skutočnosti vyplynuli taktiež zo pokladničného bločku Lekárne Dr.MAX, Dubnica nad Váhom (na č. l. 139 trestného spisu).

Z výzvy na mimosúdne riešenie náhrady škody zo dňa 07.09.2010 (na č. l. 148-149 trestného spisu) vyplynulo, že prostredníctvom právneho zástupcu si poškodení J.. F., J. F. a H. F. žiadajú NSP Ilava n.o., Ilava podľa nahradiť škodu vo výške 802,43 € a podľa zaplať nemajetkovú ujmu vo výške 200.000,- €. Zo špecifikácie uplatnenej náhrady škody zo dňa 01.03.2012 (na č. l. 256 trestného spisu) vyplýva, že náhradu škody podľa priloženej špecifikácie vo výške 802,43 € ako i výšku nemajetkovej ujmy v sume 300.000,- €, si poškodená J.. N. F. uplatnila už dňa 08.10.2010.

Z písomného stanoviska k vypracovaným znaleckým posudkom J.. J. U., O.., prednostu Kliniky detskej pneumológie UNG Nemocnica Ružinov (na č. l. 186-204 trestného spisu) vyplynulo, že J.. P. E. postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súlade s medicínskou praxou a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedošlo k zanedbaniu povinností. Jediné, čo by J.. E. vytkol je to, že pri druhej vizite nepreklasifikovala v písomnom zázname z vyšetrenia diagnózu z tonzilofaryngitídy na akútnu laryngitídu. Z poskytnutých liečebných výkonov ale vyplýva, že predpokladala diagnózu laryngitídy a odpoveď pacienta na v ambulancii poskytnutú liečbu, bola v súlade s očakávaním - pacientov stav sa zlepšil. Vyjadril predpoklad, že ak by sa klinický stav J. F. nebol po podanej liečbe zlepšil (úľava pri dýchaní, nemal horúčku), bola by J.. E. zabezpečila ďalšie vyšetrenie, resp. hospitalizáciu. Následný vývin pri klinickom obraze opísanom v predloženej dokumentácii nemohla predpokladať. Podľa jeho názoru išlo o nešťastnú zhodu okolností, keď aj s prihliadnutím na nepriaznivú epidemiologickú situáciu (pandemický chrípkový vírus H1N1) na Slovensku v decembri 2009, zosnulý J. F. s vysokou pravdepodobnosťou podľahol na nečakane rýchlo prebiehajúcu chrípkovú encefalitídu komplikovanú aj súbežnou (bakteriálnou alebo vírusovou) prevažne pravostrannou pleuropneumóniou.

V preklade odborného článku (na č. l. 234-244 trestného spisu) sa popisuje podrobnejšie chorobnosť a úmrtnosť na detskej jednotke intenzívnej starostlivosti spojená s chrípkou A.

Zo stanoviska k znaleckým posudkom J.. H. H., primára Kliniky pre novorodencov detí a dorastu FN Nitra, zo dňa 28.02.2012 (na č. l. 297-299 trestného spisu) vyplynul záver, že po komplexnom preštudovaní dostupnej dokumentácie klinický vývoj a priebeh choroby nesvedčí jednoznačne a nespochybniteľne pre smrť v dôsledku kardiorespiračného zlyhania pri zápale pľúc, že nie je možno zaujať stanovisko, že by hospitalizácia jednoznačne a nespochybniteľne zabránila úmrtiu dieťaťa, že nie je možno zaujať stanovisko, že lekárka jednoznačne a nespochybniteľne pochybila v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a že lekárka sa jednoznačne dopustila formálnych chýb vo vedení dokumentácie (chýbanie času vyšetrenia pri druhej návšteve, chýbanie diagnózy zápalu hlasiviek, rozsah objektívneho nálezu).

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené samosudcom so zreteľom na ustanovenia , , , vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s , t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala s konštatovaním, že potom, ako už procesné strany nemali ďalšie relevantné návrhy na doplnenie dokazovania a jeho doplnenie už ani súd nepovažoval za potrebné, dospel súd k tomu, že v danom prípade bolo nepochybne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná a súčasne aj to, že tohto žalovaného skutku sa dopustila práve obžalovaná MUDr. P. E., keď následne súd tento žalovaný skutok po právnej stránke posúdil ako dokonaný trestný čin prečinu usmrtenia podľa , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona.

Obžalovanej obrana, spočívajúca v tom, že popierala akýkoľvek podiel svojej viny na smrti maloletého J. F., keď naopak, až do meritórneho rozhodnutia súdu pokladala svoj odborný postup a prístup lekára, ktorý prezentovala od prípravného konania, za celkom správny s maximálnou dávkou svojej odbornej

pomoci, bola nepochybne vyvrátená vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďou svedkyne a poškodenej J.. N. F., výpoveďou svedka H. F., ktorí v konaní opakovane tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom vypovedali bez podstatných rozporov a podporne tiež výpoveďou svedka J. F.. O vieryhodnosti týchto dôkazov súd nemal najmenších pochybností. Rovnako tak nemal súd takéto pochybnosti ani o ďalších vykonaných kľúčových dôkazoch, ktorými boli znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácie, odbor súdneho lekárstva a pediatrie, ktoré boli zabezpečené už vo fáze prípravného konania orgánmi činnými v trestnom konaní, a ktoré prezentovali na hlavnom pojednávaní opakovane znalci J.. A. T., R.. a J.. H. X., R.. Práve závery týchto znaleckých posudkov, ktoré sú bez akýchkoľvek rozporov jasné a zrozumiteľné, ako aj obšírne verbálne vyjadrenia menovaných znalcov na hlavnom pojednávaní, keď obaja znalci boli pritom oboznámení aj s obsahmi stanovísk dvoch lekárov (J.. J. U., O.. a MUDr. H. H.) vrátane odborného článku, ktoré ako listinné dôkazy predložila obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu, nepochybne usvedčujú obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku. Pokiaľ ide o opakovanú namietanú nezákonnosť dôkazu vo vzťahu k týmto dvom znaleckým posudkom obžalovanou, špecifikovanú prostredníctvom obhajcu, súd nepokladal a ani nepokladá takéto námietky za relevantné. Hoci J.. A. T., R.. vykonal v rámci výkonu svojej služby na pracovisku súdneho lekárstva zdravotnú pitvu maloletého J. F., a to bez porušenia ustanovenia o zdravotných poisťovniach, táto namietaná skutočnosť nemá za následok jeho vylúčenie z pôsobenia znalca v danom prípade. A keďže vo veci nevypovedal ani raz ako svedok a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho pôsobenie znalca v danom prípade v zmysle , je potom činnosť tohto znalca plne zákonná a zákonný tým aj podaný znalecký posudok, na ktorom tento znalec mal účasť. Akékoľvek ďalšie právne názory, ktoré boli v súvislosti s týmito námietkami obhajcom obžalovanej prezentované po celú dobu konania sú neakceptovateľné. Preto súd na začiatku štádia hlavného pojednávania nemal žiaden dôvod na pribratie nových znalcov na podklade návrhu obžalovanej prostredníctvom zvoleného obhajcu. V tejto súvislosti obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu, potom čo súd takémuto jej návrhu nevyhovel, vzniesla námietku zaujatosti voči samosudcovi, o ktorej sa však nerozhodovalo so zreteľom na ustanovenie , keďže takáto námietka mala základ v namietanom procesnom postupe súdu. Súd tiež odmietol vykonať obžalovanou prostredníctvom zvoleného obhajcu navrhovaný dôkaz výsluchom svedka J.. J. U., O.., pretože nešlo o svedka ku skutkovým okolnostiam, ale o osobu, ktorá iba zaujala svoje subjektívne (písomné ) stanovisko lekára vo vzťahu k prejednávanému prípadu a k znaleckému dokazovaniu z prípravného konania. Naopak súd potom, čo obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu predložila ňou zadaný znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva a pediatrie, pripustil doplnenie dokazovania o sprístupnenie uchovaných histologických preparátov zomrelého maloletého, čo malo byť podkladom pre čo najobjektívnejšie závery tejto znaleckej organizácie, ako aj pre náležité objasnenie skutkového stavu veci, s prihliadnutím na zachovanie práva na obhajobu obžalovanej osoby, keď už obžalovaná predložila takýto dôkaz. Závery tohto znaleckého posudku, vykonaného na hlavnom pojednávaní, za účasti znalcov J.. A. T., R.. a J.. H. X., R.., prostredníctvom znalca z odvetvia súdneho lekárstva J.. Q. J., R.. a znalkyne z odvetvia pediatrie J.. N. Y. však nie sú v relevantnom rozpore so závermi predtým vykonaných oboch znaleckých posudkov. Práve naopak. Súd však pritom dospel k tomu, že závery, predovšetkým znalca z odvetvia pediatrie, J.. H. X., R.. sú určitejšie a presvedčivejšie. Nemožno tiež opomenúť dôležitú skutočnosť, že posudok znaleckej organizácie forensic.sk s ohľadom na sprístupnenie histologických preparátov zomrelého maloletého nepotvrdil infekciu chrípkovým vírusom H1N1 - tzv. prasacej chrípky, ktorý bol jedným z obhajobných argumentov obžalovanej. Táto skutočnosť je logicky podporovaná aj tým, že osoby, ktoré prišli do priameho, resp. bezprostredného kontaktu neboli takýmto vírusom infikované. Rovnako tak nemožno opomenúť ďalšiu skutočnosť, na ktorú bolo týmto znaleckým posudkom, resp. znalkyňou J.. N. Y. poukázané, že podanie inhalačnej liečby obžalovanou nebolo v súlade s konštatovanou diagnostikou a pokiaľ k nej došlo, nebol dodržaný čas odborného dohľadu po jej podaní (cca 2-3 hod.). Rovnako tak ani znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk vrátane výsluchu oboch znalcov tejto organizácie na hlavnom pojednávaní nie sú dôkazom, ktorý možno hodnotiť v konečnom dôsledku ako nevieryhodný dôkaz a svojim obsahom tak prispel k rozšíreniu okruhu usvedčujúcich dôkazov, ku ktorým patria tiež viaceré zabezpečené a vykonané listinné dôkazy, a to predovšetkým zdravotné záznamy, list o prehliadke mŕtveho maloletého, úmrtný list maloletého ako aj oznámenie o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tieto uvedené dôkazy sú dôkazmi, ktoré na seba nadväzujú, resp. sa dopĺňajú, podporujú a vytvárajú tak ucelený a logický reťazec dôkazov, nezvratne (bez rozumových pochybností) preukazujúci spáchanie žalovaného skutku obžalovanou. Pokiaľ ide o ďalšie vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, a to výpovede svedkov J.. H. U., N.. J. J., R.. a J.. J. E. išlo o

dôkazy, ktoré výlučne popisovali skutkový stav, ktorý nastal až momentom smrti maloletého a neprispeli ničím podstatným na obranu obžalovanej. Rovnako súd vyhodnotil výpovede ďalších dvoch svedkov, oboch zdravotných sestier, H. T. a Marty H., keď najmä svedkyňa J. H., ktorá bola prítomná pri ošetrovaní opakovanej návšteve obsahom svojej výpovede nevyvrátila, resp. nespochybnila vieryhodnosť tvrdení svedkyne a poškodenej J.. N. F. a H. F. o skutkových okolnostiach, resp. priebehu vyšetrenia pri opakovanej návšteve. Totiž svedkyňa J. H. nebola prítomná v ambulancii od samého počiatku od vstupu matky s maloletým dieťaťom a druhým synom H.. Navyše výpoveď svedkyne J. H. pôsobila aj rozporuplne, keď na jednej strane svedkyňa uvádzala podrobnosti o priebehu poučenia matky obžalovanou o ďalšej liečbe a neskôr uvádzala, že nepostrehla to, čo vôbec obžalovaná matke hovorí, pretože zapisovala údaje o ošetrení do knihy. Pokiaľ ide o písomné stanoviská dvoch lekárov, ktoré vrátane odborného článku a jeho prekladu z anglického do slovenského jazyka predložila obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu, nejde o také dôkazy, ktoré by mali mať a napokon mali podstatný vplyv na dôkazný stav veci. Išlo o subjektívne vyjadrenia osôb, hoci s odborným vzdelaním, avšak bez postavenia znalca, vo všeobecnej a hypotetickej rovine a bez relevantných poznatkov daného prípadu.

Súd na podklade vykonaných dôkazov, po ich vyhodnotení v zmysle vyššie uvedeného uznal obžalovanú vinnou zo spáchania žalovaného skutku tak, ako sa konštatuje aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná pri opakovanom vyšetrení v inkriminovanom čase ako službukonajúci lekár na lekárskej stanici prvej pomoci v Nemocnici s poliklinikou, n. o. v Ilave zásadne pochybila pri postupe a určovaní diagnózy (ochorenia) maloletého J. F., keď navyše ani ňou určenú nesprávnu diagnózu správne nezaznamenala do zdravotnej dokumentácie a uviedla inú, taktiež nesprávnu diagnózu, keď navyše realizovala aj nesprávnu liečbu. Ak aj pristúpila k inhalačnej liečbe, nebol dodržaný odborný dohľad určitý čas (cca 2-3 hodiny) po jej podaní. Obžalovaná, aj napriek svojej dlhoročnej odbornej praxi pediatra (detský lekár) hlboko podcenila, či prehliadla anamnestické údaje o aktuálnom zdravotnom stave maloletého udávanou matkou, ktorá mu robila sprievod za účasti ďalšieho svojho syna, ako aj to, že sťažené dýchanie tak ako ho matka aj druhý jej syn popisoval, bolo zreteľné počuť voľným uchom, teda aj bez použitia odborného prístroja - fonendoskopu. Celý stav v konečnom dôsledku nepokladala za tak rigorózny (vážny), že si vyžaduje ďalšiu odbornú diagnostiku na vyššom pracovisku (nemocnica), či v súčinnosti s ním, prinajmenšom ani konzílium (poradu) s iným lekárom akoukoľvek formou, hoci nebola v časovej tiesni a bez takejto možnosti a mala si byť vedomá, že tomu tak byť dôvodne môže, aj vzhľadom na opakované vyhľadanie lekárskej pomoci v krátkom časovom rozpätí. Obžalovaná právom záverečnej reči poukazovala na úroveň vzdelania matky maloletého, ktorá bola poučovaná aj o spôsobe ako postupovať pri ošetrovaní maloletého v domácom prostredí, avšak túto skutočnosť mala obžalovaná mať práve sama na zreteli v inkriminovanej dobe a vzhľadom na uvedené preto mala pokladať opätovné vyhľadanie lekárskej pomoci za jasný signál o vážnejšom zdravotnom stave u maloletého než ten, ktorý vyhodnotila u neho (okrem iného tiež nie správne) pri prvom vyhľadaní lekárskej pomoci, ktorý stav nezodpovedá opätovnému odoslaniu maloletého poškodeného iba do domáceho ošetrenia bez odborného dohľadu (lekár či zdravotná sestra). Ak sa obžalovaná bránila, hoci nedôvodne, ako bolo preukázané, že v inkriminovanej dobe bolo pandemické obdobie nebezpečnej, život ohrozujúcej tzv. prasacej chrípky (vírus H1N1) s fulminantným (rýchlym) priebehom, spôsobujúca popri inom aj respiračné (dýchacie) problémy, už len táto skutočnosť mala byť rovnako dostatočnou výstrahou na ďalšiu odbornú diagnostiku (odber krvi na vyšetrenie relevantných markerov, RTG snímok, atď.) či rýchle odoslanie na hospitalizáciu, resp. jej doporučenie. Obžalovaná s vedomím, že ide o maloletého pacienta - dieťa, u ktorých ochorenia mávajú nebezpečný a nebezpečne fulminantný (rýchly) priebeh, mala dostatok času aj podkladov preto, aby účinne pomohla maloletému a zabránila tak následku, ktorý mu skutočne hrozil, a ktorý aj de facto nastal, vzhľadom na skutočné, život ohrozujúce ochorenie (o to viac u detí), ktoré u neho prepuklo a bolo v pokročilom štádiu. Naopak, k riešeniu jeho zdravotného stavu pristúpila laxne a bez hlbšieho, avšak akútne si vyžadujúceho záujmu, o čom svedčí aj jej verbálna poznámka

- pri dávaní pokynu zdravotnej sestre na inhaláciu. Ak obžalovaná právom záverečnej reči vyčítala lekárom, ktorí vykonávali pitvu, že neurobili potrebné vyšetrenia na určenie príčiny smrti maloletého, tak súd pokladá za podstatné zdôrazniť, že obdobné vyšetrenia mali byť vykonané práve na podnet obžalovanej, počas života maloletého a odvrátiť tak následok, ktorý u neho nastal - smrť. Podstatným je tiež preukázaná skutočnosť, že obžalovaná nebola objektívne v stave, ktorý jej bránil tomu, aby svoju povinnosť službukonajúceho lekára vykonávala tak, ako sa vyžaduje od jej postavenia nielen na

podklade zákona, ale aj na podklade svojho povolania, resp. poslania. Rovnako tak nebola preukázaná žiadna skutočnosť, že by smrť u maloletého nastala zavinením inou osobou, či v súvislosti s nesprávnym postupom pri domácom ošetrovaní, ktoré zabezpečovali rodinní príslušníci, najmä matka. Obžalovaná tým ako nesprávne, v rozpore s ustálenými medicínskymi postupmi popisovanými predovšetkým v znaleckom posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatria a aj v rozpore so zákonom, t. j. v znení v inkriminovanom čase nezabránila rozvíjajúcemu sa nebezpečnému ochoreniu u maloletého, vedúceho k jeho smrti, ktorá aj skutočne v príčinnej súvislosti s jej konaním nastala. Obžalovaná odoslaním maloletého do domáceho ošetrenia, čo súd vyhodnotil v danom prípade stavu rovnajúcom sa hazardu, prevzala zodpovednosť za prípadné následky na zdravotnom stave maloletého, či jeho živote. Obžalovaná konala vo forme vedomej nedbanlivosti podľa Tr. zákona, ktorú súd vyhodnotil podľa preukázaných a vyššie popísaných okolností ako hrubú nedbanlivosť. Okrem už vyššie uvádzanej naplnenej objektívnej stránke

- konania obžalovanej a subjektívnej stránke, jej zavinení vo forme vedomej nedbanlivosti, bol naplnený aj ďalší formálny znak - objekt útoku, a to život človeka, požívajúci trestnoprávnu ochranu a súčasne bol naplnený aj subjekt, keď obžalovaná z hľadiska veku bez akýchkoľvek pochýb spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti a bez zistenia akýchkoľvek skutočností o nepríčetnosti, či zníženia jej príčetnosti. Týmto súd po právnej stránke žalovaný skutok posúdil ako dokonaný trestný čin prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, keďže boli naplnené všetky uvádzané formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu vrátane obligatórne potrebného materiálneho znaku, stupňa nebezpečnosti, ktorý bol zjavne vyšší než nepatrný. Obžalovaná však súčasne vzhľadom na obsah žalovaného skutku naplnila svojim konaním, resp. opomenutím svojich zákonných povinností aj kvalifikovanú podstatu uvedeného trestného činu na ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 psím. h) Tr. zákona. Žalovaný skutok bol obžalobou pôvodne kvalifikovaný aj ako naplnenie ďalšieho kvalifikačného momentu podľa ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Súd však konanie obžalovanej takto právne neposúdil, keď sa stotožnil s právnym názorom intervenujúceho prokurátora právom záverečnej reči. V danom prípade nie je teda zachovaný kauzálny nexus vo vzťahu k veku poškodeného J. F., pretože ide o prípad nedbanlivostného zanedbania povinnosti obžalovanej ako lekára vo vzťahu k poškodenému, keď povolanie a poslanie lekára sa viaže na ochranu zdravia bez rozdielu veku.

Zo správy o povesti obžalovanej Mestského úradu Nová Dubnica (na č. l. 143 trestného spisu) vyplýva, že zo strany spoluobčanov nie sú na obžalovanú podávané žiadne sťažnosti a požíva dobrú povesť. Iné údaje im nie sú známe.

Zo správy o priestupkoch na osobu obžalovanej (na č. l. 144, 229 a 365 trestného spisu) vyplýva, že obžalovaná nemá žiadny záznam v evidencii priestupkov.

Z odpisu z registra trestov na osobu obžalovanej (na č. l. 145, 173, 228, 359 a 388 trestného spisu) vyplýva, že obžalovaná nebola súdne trestaná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy.

U obžalovanej bola zistená iba jedna poľahčujúca okolnosť spočívajúca vo vedení riadneho života /§ 36 písm. j) Tr. zákona/. Prípadná ďalšia poľahčujúca okolnosť, prejavená ľútosť obžalovanej nad úmrtím maloletého tak, ako sa vyjadrila obžalovaná v kontexte svojej obrany, vyjadrenej právom záverečnej reči, nemožno pokladať za účinne prejavenú ľútosť tak, ako má na mysli ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zákona, keď navyše nie je kumulatívne splnená ani ďalšia zákonná podmienka, a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu. Na druhej strane však nebola zistená ani žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zákona, a preto súd pri ukladaní trestu, pre prípad ukladania trestu odňatia slobody mohol obžalovanej uložiť trest v upravenej zákonnej sadzbe za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 8 Tr. zákona, t. j. 2 (dva) roky až 4 (štyri) roky, teda znížením hornej hranice zákonnej sadzby podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona o 1 (jeden) rok. Pri určovaní druhu trestu v danom prípade s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria tak, ako sú vyššie uvedené, nebolo možné aj so zreteľom na účel trestu upravený v § 34 Tr. zákona, uložiť iný (alternatívny) trest než trest odňatia slobody. Hoci obžalovaná je doposiaľ bezúhonnou osobou, ktorá skutočnosť však už bola raz zohľadnená pri výmere trestu, súd s poukazom na všetky okolnosti prípadu, najmä na krajne nezodpovedný a neodborný postup obžalovanej, ako aj neodstrániteľný následok v tom, že vyhasol mladý život človeka v rodine, ktorá podobnou ujmou

už bola postihnutá, keď správanie obžalovanej v danom prípade celkom zjavne vybočilo aj z rámca etiky správania sa lekára voči pacientovi, postoj samotnej obžalovanej, ktorá aj v rámci svojej obhajoby právom záverečnej reči neadekvátnym spôsobom sa snažila poukázať na zodpovednosť za následok matke poškodeného maloletého, dospel súd k jednoznačnému záveru o tom, že na obžalovanú je nutné pôsobiť iba trestom odňatia slobody spojeného s výkonom. Teda trest odňatia slobody nespojený s výkonom za takýchto preukázaných okolností by bol iba bezobsažnou sankciou, ktorá by nenaplnila účel trestu ani v spojení s uložením ďalšieho trestu, ktorý v danom prípade je potrebný pre celkové dosiahnutie účelu trestu, a to trest zákazu činnosti vykonávať lekársku prax obžalovanej. Preto súd obžalovanej na dosiahnutie skutočného účelu trestu musel uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, vo výmere pri dolnej hranici upravenej zákonnej sadzby 30 (tridsať) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaná nebola doposiaľ vôbec súdne trestaná, a teda ani vo výkone trestu. Popritom aj v zmysle vyššie uvedeného uložil obžalovanej ďalší trest podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, a to trest zákazu činnosti vykonávať prax lekára na 6 (šesť) rokov, t. j. v primeranej dĺžke v rámci zákonného rozpätia od 1 do 10 rokov. Iba takto uložené tresty môžu náležite prispieť k dosiahnutiu očakávaného účinku v súlade s ustanovením § 34 Tr. zákona. V danom prípade uložené tresty postihujú iba obžalovanú samú a nemôžu mať žiaden zásadný vplyv na jej rodinu.

S predmetným trestným konaním konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, spojené bolo a hoci uplatnený nárok na náhradu škody bol uplatnený včas a aj spresnený, súd nemal do skončenia dokazovania dostatok relevantných podkladov pre uloženie takejto povinnosti obžalovanej. Poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatňovala nárok na náhradu škody spočívajúcej jednak v nákladoch spojených s úmrtím poškodeného maloletého a ďalej aj nárok na náhradu škody v nemajetkovej ujme, ktoré nároky boli poškodenou spresnené. Podľa názoru súdu, je nesporné, že poškodenej patrí okrem nároku na náhradu škody aj nárok spočívajúci v nemajetkovej ujme protiprávnym zásahom do emocionálnej sféry, avšak pre náležité rozhodnutie o tomto nároku súd nemal dostatok podkladov aj so zreteľom na obhajobné tvrdenia obžalovanej prostredníctvom zvoleného obhajcu (napr. o príčinách rozvodu manželstva rodičov poškodeného maloletého), ktoré bolo niektoré z nich potrebné predložiť aj poškodenou stranou, predovšetkým však súdu nebola predložená zmluva medzi obžalovanou, ako samostatne zárobkovo činnou osobou - lekárom a Nemocnicou s poliklinikou, n. o. Ilava, na základe ktorej vykonáva službu lekára na lekárskej stanici prvej pomoci, ktorú vedie uvedená nemocnica, bez ktorej nebolo možné ustáliť primárnu zodpovednosť za spôsobenú škodu v danom prípade, keďže by mohlo ísť o obdobný vzťah pracovnoprávnemu vzťahu, a preto nemožno vylúčiť takúto primárnu zodpovednosť nemocnice. Preto pre náležité posúdenie uplatneného nároku na náhradu škody v tomto trestnom konaní by bolo potrebné ďalšie dokazovanie, presahujúce jeho rámec. So zreteľom tiež na skutočnosť, že nárok poškodenou je uplatňovaný súbežne v občianskom súdnom konaní, súd rozhodol tak, ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.