Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-36Cb/77/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s. r. o., so sídlom Silvánská 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, právne zast.: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, Zelená 11, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 15.186 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.04.2021 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 15.186 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy odo dňa 06.05.2017 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 375 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.01.2017 vznikla poistná udalosť na majetku IKM GROUP, s.r.o., IČO: 46 810 188, a to konkrétne na motorovom vozidle Volkswagen Golf, EČV: J., ktoré bolo zmluvou o havarijnom poistení č. 6814273152 poistené aj pre poistné riziko - krádež motorového vozidla. V zmysle čl. 2 VPP platných k poistnej zmluve č. 6814273152 sa poistenie vzťahuje „na krádež, lúpež motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy“. K vzniku poistnej udalosti došlo tak, že neznámy páchateľ z parkoviska nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici, na ulica Švermova 23, a to presne nezisteným spôsobom odcudzil poistené vozidlo, ktoré bolo riadne uzamknuté a zaparkované. Štatutárny orgán poškodenej osoby, C. T., ako konateľ poškodenej osoby, oznámil na OR PZ OKP Banská Bystrica krádež poisteného vozidla a dňa 06.02.2017 bolo začaté trestné stíhanie za zločin krádeže. Uznesením zo dňa 13.04.2017 bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Dňa 21.03.2017 bola zo strany poškodenej osoby nahlásená poistná udalosť u žalovaného pod č. 8810200828. Žalovaný listami zo dňa 18.12.2018, ďalej listom zo dňa 18.01.2019, listom zo dňa 01.02.2019, listom zo dňa 05.02.2019 a listom zo dňa 11.02.2019 vyzval poškodenú osobu k doloženiu dotazníkov potrebných k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti, kľúčov od vozidla a osvedčenia o evidencii vozidla. Poškodená osoba si svoje povinnosti splnila, všetky vyžadované dokumenty a kľúče od vozidla na požiadanie poisťovateľa odovzdala. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa neukončil likvidáciu poistnej udalosti a neuhradil poistné plnenie vo výške, ktorá v zmysle čl. 12 ods. 3 VPP predstavuje všeobecnú hodnotu poisteného vozidla ku dňu vzniku poistnej udalosti, poškodená osoba si obstarala znalecký posudok zameraný na stanovenie všeobecnej hodnoty poisteného vozidla ku dňu 27.01.2017. Znalecký posudok vypracoval pán Ing.

Marcel Janco, pričom záverom znaleckého posudku č. 21/2021 je vypočítaná všeobecná hodnota ku dňu 27.01.2017 vo výške 15.336 eur. Za obstaranie znaleckého posudku č. 21/2021 poškodená osoba uhradila sumu vo výške 375,00 eur, pričom tieto náklady tvoria príslušenstvo pohľadávky, nakoľko tieto náklady bolo potrebné vynaložiť za účelom zistenia výšky poistného plnenia, ktoré má byť poškodenej osobe zo strany žalovaného uhradené. Dňa 07.04.2021 poškodený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky svoje práva a nároky z uvedenej poistnej udalosti na žalobcu, pričom bola táto skutočnosť žalovanému oznámená dňa 08.04.2021. Na prípadnú argumentáciu žalovaného ohľadom premlčania nároku na poistné plnenie žalobca poukázal, že pri právach na plnenie je premlčacia lehota 3- ročná a začína v zmysle ustanovenia plynúť až rok po poistnej udalosti. V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, žalobca poukazuje na predpis č. , v zmysle ktorého premlčacia lehota neplynula medzi 27.03.2020 a 30.04.2020 a na predpis č. , v zmysle ktorého neplynula premlčacia lehota medzi 19.01.2021 a 28.02.2021, čiže premlčanie nároku na poistné plnenie by nastalo až dňom 13.04.2021. Ďalej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 06.05.2017, nakoľko dňa 21.03.2017 bola poškodenou osobou nahlásená poistná udalosť žalovanému. Žalobca má v zmysle za to, že uplynutím lehoty 1 mesiaca odo dňa nahlásenia poistnej udalosti, čiže dňa 21.03.2017, sa v nadväznosti na predmetné ustanovenie dostal do omeškania so splatením svojho záväzku.

2. Súd vydal dňa 11.05.2021 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor s nasledovným odôvodnením. Žalovaný ešte neukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.01.2017, pri ktorej došlo k odcudzeniu poisteného vozidla. V snahe o urýchlenie likvidácie predmetnej škodovej udalosti, žalovaný zaslal poškodenému niekoľko výziev, v ktorých ho žiadal o predloženie dokladov potrebných na ukončenie likvidácie škodovej udalosti. Napriek všetkým výzvam, poškodený do dnešného dňa nepredložil žalovanej ani jeden kľúč od poisteného vozidla, a tým si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z v spojení s čl. VI ods. 5 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ZD 275-4). Poškodený od samého začiatku neposkytoval žalovanému potrebnú súčinnosť na ukončenie likvidácie škodovej udalosti, keď „Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia - krádež motorového vozidla“ vyplnil a následne žalovanej zaslal až dňa 11.02.2019“ (teda viac ako 2 roky po vzniku škodovej udalosti), a to aj napriek tomu, že žalovaný ho niekoľkokrát vyzval na predloženie tohto oznámenia. Poškodený sám zavinil nemožnosť ukončenia likvidácie škodovej udalosti. Vzhľadom k tomu, že likvidácia predmetnej škodovej udalosti nebola do dnešného dňa ukončená, poškodenému nevznikol ani nárok na vyplatenie poistného plnenia, ani nárok na úrok z omeškania. Žaloba je nedôvodná, pretože bola podaná predčasne, nakoľko žalovaný ešte neskončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť.

3. Žalobca sa vyjadril tak, že právny predchodca žalobcu poskytol OR PZ Banská Bystrica vo veci ČVS: ORP-118/1-VYS-BB-2017 na expertízne skúmanie dva ks kľúčov od motorového vozidla, čo nie je medzi stranami sporné, o čom svedčí aj listinný dôkaz doložený do konania (uznesenie OR PZ Banská Bystrica, zo dňa 13.04.2017). Poškodený tieto dva kľúče, následne doručil poisťovateľovi, na základe korešpondencie od žalovaného zo dňa 01.02.2019 pre účely ukončenia likvidácie predmetnej poistnej udalosti.. Následne bola doručená opätovná žiadosť zo strany žalovaného na doloženie kľúčov od vozidla, pričom predmetné kľúče boli žalovanému odovzdané. Následne na to, bol poškodený telefonicky informovaný, že ak si už túto povinnosť splnil, stačí prehlásiť formou čestného vyhlásenia, že predmetné kľúče už odovzdal. Na základe podanej informácie od zamestnanca žalovaného tak poškodený urobil. Čestné vyhlásenie bolo zaslané žalovanému formou e-mailovej správy. Z predložených dôkazov vyplýva, že poškodený poskytol všetky podklady a kľúče od odcudzeného motorového vozidla. Preto žalobca žiadal žalovaného o zaslanie preddavku vo výške 10.000 eur. Dôkaz o nečinnosti poisťovne vyplýva aj z e-mailovej komunikácie postupcu s likvidátorom žalovaného zo dňa 03.04.2020 a 27.10.2020, z ktorých vyplýva, že žalobca všetky podklady doručil a žalovaný si nesplnil zákonnú a zmluvnú povinnosť ukončiť škodovú udalosť. Všeobecné poistné podmienky VPP KAS 275-4 sú platné od 16.07.2013, pričom žalobca predložil aktuálne VPP platné od 11.10.2013. t.j. žalovaný sa odvoláva na neaktuálne VPP. Skutočnosť že žalovaný komunikoval s postupcom a vyzýval ho na doloženie podkladov ho nezbavuje povinnosti ukončiť šetrenie do 15 dní ak všetky podklady mal. Vo vzťahu k žalovanému nároku máme za to, že žalobca nemal ani dôvod krátiť poistné plnenie o sumu 150 eur, nakoľko ide o franšízu a v zmysle VPP 100-4, čl. XV. K vypracovanému 21/2021 a faktúre č. 20210403 na sumu 375 eur zaslal úhradu zo dňa 12.04.2021. K namietanej skutočnosti zo strany žalovaného, že ide o predčasne podanú žalobu uvádzame, že je potrebné v súvislosti s predmetnou

škodovou udalosťou posudzovať dátum vzniku škody s ohľadom na premlčaciu dobu, v neposlednom rade máme za to, že žalovaný nesprávne uvádza, že žalobca mal podať určovaciu žalobu na skončenie vyšetrovania škodovej udalosti.

4. Predmetná vec bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 03.08.2021.

5. V duplike žalovaný namietal tvrdenie, že právny predchodca žalobcu poskytol OR PZ Banská Bystrica na expertízne skúmanie dva kusy kľúčov od motorového vozidla, ktoré následne doručil žalovanému. Žalovaný nedoručil ani jeden kľúč od motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: J., čo bolo aj dôvodom neukončenia likvidácie predmetnej škodovej udalosti. Pokiaľ sa žalobca v tejto súvislosti odvoláva na uznesenie OR PZ Banská Bystrica ČVS: ORP-118/1-VYS-BB-2017 zo dňa 13.04.2017, tak z tohto jednoznačne vyplýva, že žalobca síce predložil na expertízne skúmania dva kusy kľúčov, ktoré boli vyhodnotené ako pravé kľúče dodané výrobcom, avšak jednalo sa o dva rozdielne kľúče k dvom rozdielnym vozidlám. Z predmetného uznesenia tiež vyplýva, že poškodený C. T. v rámci výsluchu dňa 05.04.2017 uviedol, že „je pravdepodobné, že ku skúmaniu predložil jeden kľúč od iného vozidla, pričom tiež potvrdil, že sa mu nepodarilo identifikovať a nájsť druhý kľúč od odcudzeného vozidla Volkswagen“. V rámci expertízy bolo okrem iného konštatované aj to, že optickým skúmaním nie je možné jednoznačne vylúčiť, že k predloženým kľúčom boli vyhotovené ďalšie kľúče - duplikáty, napr. prostredníctvom servisného strediska, resp. autorizovaného predajcu. Vyššie uvedené skutočnosti len potvrdzujú, že právny predchodca žalobcu od samého začiatku nemal k dispozícii dva originálne kľúče od odcudzeného vozidla, z ktorého dôvodu možno jeho tvrdenia o odovzdaní dvoch kľúčov žalovanej označiť za zavádzajúce a ničím nepodložené. Žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému predmetné kľúče odovzdal, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. Pokiaľ by žalobca odovzdal žalovanému kľúče od vozidla, tak žalovaný by ho opakovane nevyzýval na ich predloženie, pričom žalobca by určite disponoval protokolom o ich odovzdaní, ktorý žalovaný pri odovzdaní kľúčov vždy spisuje a odovzdáva aj poškodenému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal a do dnešného dňa nemá k dispozícii kľúče od odcudzeného motorového vozidla (z dôvodu, že jej ich žalobca ani na základe opakovaných výziev nepredložil), nemôže ukončiť likvidáciu škodovej udalosti, pretože nie je možné bez pochýb vyhodnotiť, či v predmetnom prípade ide o poistnú udalosť, ktorá by bola krytá poistnou zmluvou v zmysle čl. III VPP 275-4 a či odcudzenie vozidla spĺňa definíciu krádeže v zmysle čl. 1 VPP 275-4. Bez predloženia originálnych kľúčov od motorového vozidla nie je možné náležite vyhodnotiť, či páchateľ musel pri krádeži prekonať prekážku chrániacu poistenú vec pred ukradnutím a či sa napr. do vozidla nedostal za použitia kľúču, ktorý právny predchodca nevie, resp. nechce žalovanej predložiť. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa nedošlo k preukázaniu vzniku poistnej udalosti v zmysle čl. III VPP 275-4, žalovaný aj v tomto štádiu konania odmieta žalobcovi poskytnúť akékoľvek poistné plnenie. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že všeobecné poistné podmienky, na ktoré sa žalovaný odvoláva (VPP 275-4) sú neaktuálne, tak žalovaný aj toto tvrdenie žalobcu výslovne popiera. Z poistnej zmluvy (druhá strana, písmeno I. Ďalšie ustanovenia, bod 9.), ktorú žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu a ktorá sa vzťahuje na odcudzené motorové vozidlo Volkswagen, jednoznačne vyplýva, že súčasťou predmetnej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP 275-4), s ktorými sa právny predchodca žalobcu pri podpise poistnej zmluvy oboznámil. Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu (VPP 100-4), ktoré spolu s vyjadrením predložil žalobca, netvoria súčasť poistnej zmluvy, z ktorého dôvodu sú pre toto konanie bezpredmetné a nepoužiteľné. Následne žalovaný namietal závery znalecké posudku Ing. Janca, a to z dôvodu, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla (ďalej len „VŠH“) vychádzal z počtu najazdených kilometrov: 100 000 km, pričom právny predchodca žalobcu v Oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia krádeže motorového vozidla zo dňa 11.02.2019 uviedol, že počet najazdených kilometrov je cca 110 400 km; znalec pri výpočte VŠH vychádzal z východiskovej hodnoty vozidla 43.066 eur, pričom právny predchodca žalobcu mal so žalovanou uzatvorenú poistnú zmluvu s východiskovou hodnotou 40.800 eur, čo vyplýva z prvej strany poistnej zmluvy; znalec tiež do výpočtu započítal mimoriadnu výbavu odcudzeného vozidla, pričom právny predchodca žalobcu túto mimoriadnu výbavu nemal v rámci poistnej zmluvy osobitne pripoistenú; znalec v posudku pri koeficiente spôsobu prevádzky vozidla vychádzal zo skutočnosti, že vozidlo bolo používané len na reprezentáciu, a preto tento koeficient určil na K4 = 1,0500. Znalec Ing. Janco pri výpočte VŠH nepoužil vzorky z rozhodného dátumu, t.j. z dátumu škodovej udalosti (27.01.2017). Okrem uvedeného je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani jedna použitá vzorka nie je zo slovenského trhu. Žalovaný preto z opatrnosti navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, a to za účelom zistenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: J.. Za týmto účelom si

dal vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom z odboru cestná doprava, pričom akonáhle bude predmetným znaleckým posudkom disponovať, bezodkladne ho predloží konajúcemu súdu. Žalovaný namietal aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov na znalecké dokazovanie vo výške 375 eur. Faktúru č. 20210403 vystavil sám žalobca, a to za sprostredkovanie znaleckého posudku. Predmetná faktúra teda nie je faktúrou, na základe ktorej by si znalec fakturoval za vypracovanie znaleckého posudku. Z predloženej faktúry žalovaného nie je zrejmé, koľko reálne stálo vypracovanie znaleckého posudku, a teda aké boli reálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Za takéto náklady je možné, podľa názoru žalovaného, považovať len náklady na vyhotovenie znaleckého posudku, v žiadnom prípade nie náklady na jeho sprostredkovanie. Predmetné náklady na sprostredkovanie vypracovania znaleckého posudku vo výške 375 eur nie sú ani predmetnom Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú do konania predložil žalobca. K udalosti, od ktorej žalobca odvodzuje svoj uplatnený nárok došlo dňa 27.01.2017, čo vyplýva jednak z listiny označenej ako „Uplatnenie škody/nároku na náhradu škody“ zo dňa 21.03.2017 a rovnako aj zo žaloby, v ktorej samotný žalobca uviedol: „Dňa 27.01.2017 vznikla poistná udalosť...“. Žaloba bola zo strany žalobcu podaná na súd dňa 09.04.2021. Vzhľadom k tomu, že zákon posúva začiatok plynutia premlčacej lehoty na deň, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s číselným označením dňa, v ktorom došlo k poistnej udalosti, premlčacia lehota v uvedenom prípade začala plynúť dňa 27.01.2018 a v zmysle uplynula dňa 27.01.2021. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal na súd žalobu až dňa 09.04.2021, nemôže mu súd, z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty a z dôvodu vznesenej námietky premlčania, tento nárok v súdnom konaní priznať ( ). Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný s poukazom na ustanovenie v spojení s vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu v rámci likvidácie škodovej udalosti nepostupoval podľa pokynov poisťovateľa, pričom nedodržal ani zmluvne dohodnuté podmienky (predložiť všetky originálne kľúče od motorového vozidla), čo malo za následok nemožnosť ukončenia likvidácie škodovej udalosti, žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania, pretože výlučne jeho pričinením žalovaný nemohol likvidáciu škodovej udalosti ukončiť.

6. Žalobca sa v podaní doručenom súdu dňa 07.08.2023 vyjadril k námietke premlčania tak, že žalovaný mal námietku uplatniť už v samotnom odpore, a preto na ňu súd v rámci sudcovskej koncentrácie nemá prihliadať. K následnému premlčania nároku v rámci covidových lehôt sa vyjadril tak, že k odcudzeniu vozidla došlo dňa 27.01.2017, lehota na nárok je 3 roky plus jeden rok, teda od 27.01.2017 do 27.01.2018 v zmysle a od 28.01.2018 do 28.01.2021 v zmysle , Lehota neplynula medzi 27.03.2020 a 30.04.2020, čo je 35 dní a lehota tiež neplynula medzi 19.01.2021 a 28.02.2021, čo je 41 dní, spolu teda neplynula lehota 76 dní. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba uplynula až dňa 14.04.2021 a žalobca podal žalobu dňa 09.04.2021, čiže počas plynutia premlčacej lehoty si nárok uplatnil včas. Následne sa žalobca vyjadril k sume uplatnených nákladov.

7. Súd na pojednávaní konanom dňa 18.08.2023 rozhodol, že neprihliada na podanie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu dňa 16.08.2023, ani na listinné dôkazy v ňom doložené. V tejto súvislosti súd upozornil na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle , , keďže žalovaný prostriedky procesnej obrany spolu s doloženými listinnými dôkazmi doložil oneskorene, navyše oboznámenie s nimi a ich riadne vykonanie by spôsobili odročenie pojednávania (čo je zrejmé z podaní strán, ktoré žiadali odročiť pojednávanie), súd rozhodol, že na tieto prihliadať nebude. Zároveň súd upozornil, že poistná zmluva medzi stranami bola uzatvorená dňa 12.11.2013, pričom sa na ňu vzťahujú v tom čase platné a účinné VPP 275-4 a ZD 275-4 pre havarijné poistenie motorových vozidiel, na ktoré strany v predmetnej zmluve odkazujú. Ostatné VPP KAS a VPP 100-4 pre danú vec nie sú rozhodujúce. Na predmetnom pojednávaní po predbežnom právnom posúdení žalobca uviedol, že v rámci premlčacej doby a začiatku jej plynutia, je treba prihliadať na uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 13.04.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil skutkový stav.

9. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s poistnou zmluvou č. 6814273152 zo dňa 12.11.2013 so poistkou č. 6814273152, s uznesením zo dňa 13.04.2017, s uplatnením nároku poškodeného zo dňa 21.03.2017, s uplatnením škody-nároku na náhradu škody zo dňa 21.03.2017, s korešpondenciou žalovaného, s korešpondenciou poškodeného, so znaleckým posudkom č. 21/2021, s faktúrou č. 20210403, so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.04.2021, s listom označeným ako „Vec: Škodová udalosť - krádež motorového vozidla“ zo dňa 01.02.2019, s

výzvou na doloženie dokladov k škodovej udalosti číslo 8810200828“ zo dňa 18.12.2018, 18.01.2019, 01.02.2019, zo dňa 05.02.2019, zo dňa 11.02.2019, zo dňa 19.10.2020, zo dňa 18.12.2018, zo dňa 18.01.2019 (súčasť spisu), zo dňa 01.02.2019, zo dňa 05.02.2019, zo dňa 11.02.2019, zo dňa 19.10.2020, so Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ZD 275-4), s Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia - krádež motorového vozidla“ zo dňa 11.02.2019, s e-mailom postupcu zo dňa 03.04.2020, zo dňa 27.10.2020, s výpisom z účtu - úhrada znaleckého posudku zo dňa 12.04.2021, s Oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia krádeže motorového vozidla zo dňa 11.02.2019, ako aj ústnymi a písomnými prejavmi strán konania a celým obsahom spisového materiálu.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

11. Podľa (ďalej len „ “) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

13. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

15. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

19. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

20. Podľa a v rozhodnom znení (ďalej len „ “) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

21. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

22. Podľa ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

23. Podľa až 3 poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať

pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

24. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

25. Podľa poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

26. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.”

28. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

31. Podľa čl. I, o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú.

32. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré , lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

33. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré nebolo žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi uhradené, a to z poistnej udalosti č. 8810200828 zo dňa 27.01.2017 krádežou motorového vozidla VW Golf, EČV: J., a to vo výške 15.186 eur.

34. V konaní nebol sporný vznik a priebeh poistnej udalosti, ani to, že došlo ku krádeži predmetného motorového vozidla dňa 27.01.2017 vo vlastníctve postupcu. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že právny predchodca žalobcu mal uzatvorené havarijné zmluvné poistenie u žalovaného, z ktorého si nárok na úhradu poistného plnenia uplatňuje postupník. Dňa 06.02.2017 bolo v predmetnej veci začaté trestné stíhanie za zločin krádeže, pričom uznesením OR PZ Banská Bystrica ČVS: ORP-118/1-VYS- BB-2017 zo dňa 13.04.2017 bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa

07.04.2021 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vyplývajúca z predmetnej poistnej udalosti vedenej pod č. 810200828 postúpená na žalobcu.

35. Spornou bola v konaní námietka premlčania, ako aj otázka samotného okamihu odkedy začala plynúť premlčacia doba a včasnosť uplatnenia námietky premlčania. Sporným bolo aj predloženie originálu dvoch kľúčov v zmysle čl. III VPP 275-4 a , ako aj následkov na samotnú poistnú udalosť. Žalovaný namietal aj závery znaleckého posudku, či náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

36. „Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach § až 114 je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. …Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť “ (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

37. Premlčanie práva na poistné plnenie upravuje ustanovenie v spojení s . V zmysle uvedených ustanovení začína trojročná premlčacia doba plynúť rok po poistnej udalosti. Celková dĺžka premlčacej doby je teda stanovená na štyri roky (1 + 3) po poistnej udalosti. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu týkajúca sa začatia plynutia premlčacej doby je nedôvodná, keďže v zmysle citovaného ustanovenia je zrejmé, že rozhodným okamihom pre začatie plynutia žaloby na poistné plnenie je samotná poistná udalosť, ktorá sa stala dňa 27.01.2019 (predmetný dátum sporný nebol, pričom rozhodné obdobie vyplýva aj uznesenia OR PZ zo dňa 13.04.2017). Nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota, pričom táto mala uplynúť v zmysle v spojení s dňa 28.01.2021. V tejto súvislosti je treba však upozorniť na v tom čase rozhodnú úpravu (bod 31 a 32 odôvodnenia rozsudku), z ktorej vyplýva, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie práva na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva, a to od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynú. Premlčacia doba preto uplynula až nasledujúcim dňom, a to 01.03.2021. Žalobca podal žalobu až dňa 09.04.2021, a preto je zrejmé, že nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou je premlčaný.

38. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , v zmysle ktorého „súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sporoval premlčanie s poukazom na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Súd mal za to, že výkladom predmetného ustanovenia nemožno dospieť k záveru, žeby sa toto ustanovenia malo vzťahovať aj na plynutie lehoty pri právach, kde lehota premlčania končí tak ako v uvedenom prípade v októbri 2020. Súd mal za to, že toto ustanovenie zákona poskytovalo ochranu právam, pri ktorých by k premlčaniu alebo zániku práva došlo práve v zákonom určenej lehote, teda od účinnosti zákona do 30.04.2020. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania ako dôvodnú, meritórne neposudzoval ďalšie vznesené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Napriek uvedenému odvolací súd udáva, že s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa stotožňuje, keď aj v zmysle Dôvodovej správy správu k opatrenia prijaté týmto zákonom mali za cieľ dočasne zabezpečiť to, že v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021 premlčacie lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania. Zákonodarca teda nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, ale zákonodarca mienil a aj upravil len

neplynutie tých premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j. tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021. Nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale sa pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty mali uplynúť, t.j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021. Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, prezentovaný v odvolaní, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27.03.2020 do 30.04.2020) zo zákona spočívali všetky premlčacie doby, ktoré boli počas trvania platnosti a účinnosti zákona v behu, ale uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom období uplynuli. Ak súd prvej inštancie ustálil začatie plynutia premlčacej lehoty od 22.10.2021 tak dvojročná lehota uplynula 22.10.2020 a teda v čase keď plynutie tejto lehoty nebolo prerušené (od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021). Neplynutie lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej neplynutia k premlčacej lehote, ale účelom zákona bolo, aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v čase pandémie a po skončení takto vymedzeného obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv uskutočniť“.

39. S poukazom na vysvetlenie zo strany krajského súdu týkajúce sa zmyslu a účelu predmetnej úpravy „covidových lehôt“, súd konštatuje nedôvodnosť argumentu žalobcu, podľa ktorého má dôjsť „k sčítavaniu dní“ premlčacích lehôt a teda k spočívaniu premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, po uplynutí ochranného obdobia, mal možnosť podať žalobu včas, a to v období do 01.03.2021. Na záver súd dodáva, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný námietku premlčania neuplatnil v rámci sudcovskej koncentrácie konania, nie je adekvátna, keďže žalovaný namietal premlčanie v duplike. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O trovách konania súdu prvej inštancie súd rozhodol podľa , v spojení s , tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobcovi, keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný a v konaní si trovy konania uplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).