Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-447-2012.pdf
PDF · 95.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/447/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti povinnému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, XXX XX G. G., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 245,64 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad so sídlom P. Jilemnického 1, 934 01 Levice pod sp. zn. EX 1153/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1059/2008-134 zo dňa 7. júla 2011 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1059/2008-134 zo dňa 7. júla 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je platobný výmer Perspektívy Družstevnej zdravotnej poisťovne v konkurze, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava (ďalej len „Perspektíva DZP“) vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu pod č. 845/2005 dňa 25. mája 2005. V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999) sa Perspektíva DZP zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ďalej aj „zákon č. 273/1994 Z.z.“ alebo „zákon o zdravotnom poistení“). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. apríla 2001 č. k. 7K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer, ktorý je exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní. Pre ďalší postup považoval exekučný súd za určujúcu otázku, či exekučný titul v tejto veci - platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne, ktorého právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19 zákona č. 273/1994 Z.z, je exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Exekučný súd uviedol, že z ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom podľa ust. § 41 Exekučného poriadku. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na uvedené exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je ničotným aktom, ktorý nemá
žiadnu právnu silu, preto exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. K argumentácii súdu prvého stupňa, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy), pretože toto oprávnenie mu nevyplýva ani zo ZKV, ani z iného právneho predpisu, odvolateľ uviedol, že s takouto argumentáciou nesúhlasí a poukázal na rozhodnutia vybraných krajských súdov, ktoré v obdobných veciach považovali platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v čase vydania predmetného platobného výmeru, na základe ktorého bola vedená exekúcia, bol na majetok Perspektívy DZP vedené konkurzné konanie. Podľa § 13a ZKV bola likvidácia Perspektívy DZP prerušená a podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom podstaty. V dôsledku týchto skutočností sa na činnosť a právny stav Perspektívy DZP prioritne aplikoval ZKV, ktorá skutočnosť vyplýva z ust. § 66e ods. 2 ZKV. Odvolateľ ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV, podľa ktorého vyhlásením konkurzu súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi. Rovnako poukázal na ust. § 19 ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, ktoré podľa odvolateľa oprávňujú správcu konkurznej podstaty iniciovať súdne a iné konania, pričom za začatie konania sa v zmysle zákona o zdravotnom poistení a subsidiárnej aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) považuje aj vydanie platobného výmeru. Z vyššie uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer a tento je exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolateľ napokon poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 415/08-19 z 10. decembra 2008, v odôvodnení ktorého ústavný súd k námietke sťažovateľa o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty v konkurze vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly v exekučnom konaní uviedol, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní. Súčasne poukázal na argumentáciu uvedenú v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoE/34/2009 z 26. mája 2009 berúcu do úvahy citované stanovisko Ústavného súdu SR v skutkovo podobnom prípade. Odvolateľ vyslovil názor, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery nespôsobuje nulitu týchto rozhodnutí, a takúto prípadnú vadu rozhodnutí je oprávnený skúmať len odvolací orgán rozhodujúci o podanom opravnom prostriedku, resp. súd v rámci správneho súdnictva, no nie exekučný súd.
Povinný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. Konštatoval, že kľúčovým pre zastavenie exekúcie je fakt, že exekučný titul (platobný výmer o predpise poistného) vydal správca konkurznej podstaty neoprávnene. Dodal, že platobný výmer vydal správca na základe neexistujúcej pohľadávky voči jeho osobe, čo spolu s ďalšími skutočnosťami namietal aj v námietkach proti exekúcii.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu na základe podaného odvolania zistil, že rozhodným argumentom, na základe ktorého exekučný súd vyhlásil vykonávanú exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil bola skutočnosť, že platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, ktorému nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty považoval exekučný súd za nulitný akt, ktorý nie je možné vykonať, a preto z dôvodu, že v
preskúmavanej veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie, predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil.
Exekučný súd je v zmysle Exekučného poriadku vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne aj neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím č. 3215/1999-A zo dňa 1. júla 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999, rozhodlo o zrušení Perspektívy DZP, o prevode poistencov a o prechode pohľadávok a záväzok na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Podľa ust. § 34 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa ex lege do likvidácie. V prejednávanej veci sa likvidácia neskončila štandardným spôsobom, ale na návrh likvidátora bol dňa 20. apríla 2001 na majetok Perspektívny DZP v likvidácii uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K 70/2001-30 vyhlásený konkurz. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd skúmal, či exekučný titul, ktorým má byť v preskúmavanej veci platobný výmer č. 845/2005 zo dňa 25. mája 2005 vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva DZP v konkurze (ako pôvodne oprávneného), ktorého právnym dôvodom je predpis dlžného poistného je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku.
Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iného je exekúciu možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Pôsobnosť orgánov verejnej správy vykonávali v zmysle zákona o zdravotnom poistení aj zdravotné poisťovne, preto boli v zmysle ust. § 19 ods. 2 a 3 cit. zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného, resp. podľa § 23 ods. 4 cit. zákona platobné výmery o predpise poplatku za omeškanie. Na uvedené konanie sa v zmysle ust. § 58 zákona o zdravotnom poistení vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom však nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. V takomto prípade bolo rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom. Túto otázku bolo potrebné posudzovať jednak v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty a jednak z hľadiska, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá, resp. nezaniklo.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Podľa § 6 ods. 2 ZKV konkurznú podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Medzi majetkové práva patria najmä pohľadávky, ktoré má úpadca proti svojim dlžníkom, a to vrátane príslušenstva v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka. Tieto musí správca, ktorý je s poukazom na § 8 ZKV povinný konať s odbornou starostlivosťou vymáhať, a to spôsobom, ktorý si konkrétny typ pohľadávky vyžaduje.
Z cit. ust. ZKV vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánov verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom význame preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne), vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou (t.j. aj s právomocou vydávať akty aplikácie práva), z ust. ZKV
mu vyplýva len právo (a súčasne aj povinnosť) vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu (napr. podať žalobu, podávať opravné prostriedky atď.). Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expresis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 20/2008).
Pre úplnosť by bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či predmetná pohľadávka (predpísané dlžné poistné) zrušenej poisťovne patrila alebo nepatrila do konkurznej podstaty, pretože v zmysle ust. § 34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení takéto pohľadávky mali prejsť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca by preto v takomto prípade nemal vecný dôvod takéto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné, resp. poplatok z omeškania zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné, resp. jeho príslušenstvo v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám; toto však z právnej úpravy nevyplýva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v preskúmavanej veci hľadieť ako na nulitný akt. Dôsledkom toho je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov sa súd stotožnil s právnym posúdením a vysloveným záverom exekučného súdu v napadnutom uznesení a dospel k záveru, že pokiaľ exekučný súd po zistení, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, postupoval v súlade so zákonom.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní svoj názor o oprávnenosti správcu konkurznej podstaty vydať platobný výmer, ktorý je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, podporne argumentačne oprel o dôvody uvedené v uzneseniach Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2010 sp. zn. 17CoE/18/2010, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3NCdo/20/2008 z 22. apríla 2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2010 z 13. septembra 2009, z ktorých odôvodnení vyplýva odlišný záver, ktorý je zhodný so záverom, k akému dospel exekučný súd v napadnutom uznesení i odvolací súd v tomto odvolacom konaní, a to že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty (platobné výmery), ktoré by boli exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Pokiaľ bol takýto platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty, t.j. subjektom, ktorý nemá právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia, ide o právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa neho akoby neexistoval. Nemôže byť preto exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rovnako pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na časť odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 415/2008 z 10. decembra 2008 je nutné poukázať na to, že v odôvodnení predmetného uznesenia Ústavného súdu SR nebola riešená otázka oprávnenosti správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery tvoriace exekučné tituly. Ústavný súd len konštatoval, že oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery je možné skúmať na základe opravného prostriedku smerujúcemu voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom, nie však súdom prvého stupňa v rámci exekučného konania. K uvedenej argumentácii odvolateľa odvolací súd ďalej poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 86/2010 z 18. februára 2010, v ktorom ústavný súd riešil v obdobnej veci zásadné námietky sťažovateľky, či krajský súd v rámci exekučného konania, keď rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu. Inými slovami, či krajský súd v rámci svojho rozhodovania neprekročil svoju právomoc patriacu síce všeobecným súdom, ale danú im v rámci odlišného konania, na ktoré sa vzťahujú príslušné ustanovenia O.s.p. pojednávajúce o správnom súdnictve. Ústavný súd bez toho, aby považoval za potrebné podrobnejšie argumentovať, konštatoval, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze, a teda jeho „rozhodnutie“ majúce povahu nulitného aktu (paaktu), ktorý nemohol mať žiadne účinky, ani nikoho zaväzovať, sú úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných právnych predpisoch. Právomoc správcu konkurznej podstaty vyrubovať zdravotné
poistné, resp. poplatky z omeškania nie je možné odvodzovať zo zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý ako predpis súkromného práva nemohol založiť úpadcovi, ani správcovi konkurznej podstaty právo vydávať individuálne právne akty, ktorými platobné výmery vyrubujúce poistné alebo poplatky z omeškania nepochybne sú. Uvedenému záveru neodporuje ani skutočnosť, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV prešlo oprávnenie nakladať s majetkom podstaty na správcu konkurznej podstaty. Nakladanie s majetkom podstaty v kontexte zákona o konkurze a vyrovnaní nezahŕňa totiž právo autoritatívnymi rozhodnutiami zakladať práva a povinnosti iným subjektom, ktoré právo patrí len orgánom verejnej moci. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť preto exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Ústavný súd reagoval aj na argumentáciu sťažovateľky, týkajúcu sa odkazu na judikatúru ústavného súdu (konkrétne na uznesenie I.ÚS 415/08 z 10. decembra 2008), v súvislosti s ktorým ústavný súd poznamenal, že v označenom prípade išlo o odlišnú právnu situáciu, keď námietky v ústavnej sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci exekučného konania zastával pozíciu povinného. Z toho potom vyplývali aj jeho odlišné možnosti brániť svoje práva.
Záverom odvolací súd poukazuje aj na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol „že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný.
V súvislosti s požiadavkou povinného uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu, aby odvolací súd vzal do úvahy aj argumenty s námietkami povinného, odvolací súd odkazuje na konštatovanie prvostupňového súdu uvedené v napadnutom uznesení, a to, že vzhľadom na zistenie dôvodov pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú bez ohľadu na obsah námietok proti exekúcii, súd o námietkach nerozhodoval. V danom prípade bola totiž primárnym dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že exekučný titul je nulitným právnym aktom, preto sú ďalšie námietky proti exekučnému titulu irelevantné (nadbytočné).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.