Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-4-2011.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/4/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci, samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou, v právnej veci navrhovateľa F. P. W. Z. N., 023 XX Z. N., IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Martinom Kováčikom, advokátom, Hviezdoslavovo nám. Č. 1676, 026 01 Dolný Kubín proti odporkyni O.. O. Z. F.. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. N. Č.. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 30.3.2009 medzi O. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Z. N. Č.. XXX ako darkyňou a odporkyňou O.. O. Z. F.. Š., ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Č. pod V 687/2009 dňa 2.4.2009 a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. územie a obec Z. N. a to k pozemkom CKN XXXX,XXXX/X,XXXX,XXXX,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X V. XXXX/X je voči navrhovateľovi právne neúčinná.
O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom podaným na súd dňa 18.5.2011 žiadal súd, aby určil darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi O. Š. a odporkyňou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Č. pod č. V 687/2009 zo dňa 2.4.2009 za právne neúčinnú voči navrhovateľovi.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že O. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. N. XXX - matka odporkyne podala na Okresnom súde v Čadci žalobu voči Roľníckemu obchodnému družstvu Stará Bystrica o zaplatenie 28.100.003,76,-Sk. OS v Čadci rozsudkom č.k. 10C/327/2002 zo dňa 23.1.2009 jej žalobu zamietol a zaviazal zaplatiť trovy F. P. W. Z. N. vo výške 12.679,94 €. Rozsudok v čase podania návrhu nebol právoplatný. Navrhovateľ mal tak v čase podania žaloby nesplatnú pohľadávku na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 12.679,94 €. Dňa 2.4.2009 uzatvorila O. Š. ako darkyňa s odporkyňou, ako obdarovanou darovaciu zmluvu zavkladovanú pod č. V 687/09, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sú uvedené v rozsudočnom návrhu. Keďže darovacia zmluva bola uzatvorená medzi dlžníčkou a jej dcérou, ako odporkyňu, v čase po vyhlásení rozsudku OS Čadca, ide o právny úkon, ktorý ukracuje veriteľa a bez ďalšieho je odporovateľný. Bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam sa majetok dlžníčky zmenšil natoľko, že nie je z neho možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu sa domáha navrhovateľ určenia neúčinnosti darovacej zmluvy medzi O. Š. a odporkyňou.
Zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že súhlasí s vyjadrením svojho právneho zástupcu. Dlh, ktorý im vyplýva z rozsudku KS v Žiline 4C/363/97 zo dňa 22.4.2008 začali plniť, avšak potom bola na nich podaná exekúcia, tým pádom mali zablokované účty a nemohli ďalej plniť. Majú problémy s protistranou, pokiaľ ide o komunikáciu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa domáhajú určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uvedenej v žalobe. Ide o odporovateľný právny úkon podľa § 42 Obč. zákonníka, ktorý bol urobený medzi obdarovanou a jej blízkou osobou, ktorá je žalovaná, takže v tomto prípade sa dobromyseľnosť predpokladá. Je na nich, aby prípadnú nedobromyseľnosť obdarovania preukazovala druhá strana. V čase prvého pojednávania mali neprávoplatným rozhodnutím priznanú náhradu trov konania, avšak odporkyňa a darkyňa museli vedieť, že darovacou zmluvou budú ukracovať veriteľa v prípade, že pohľadávka sa stane splatnou v dôsledku právoplatnosti rozsudku. Od podania návrhu došlo k započítaniu časti pohľadávky zo strany p. Š. a teda pohľadávka zanikla sčasti splnením jednostranným zápočtom, takže rozdiel medzi dlhom p. Š. voči navrhovateľovi na základe prvostupňového rozhodnutia vykonaným zápočtom je vo výške 6.769,40 € + trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Majú zato, že týmto prevodom došlo na základe darovacej zmluvy k takému zmenšeniu majetku, že táto pohľadávka ukracuje veriteľa, nemôže sa uspokojiť z iného majetku. Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti Správy katastra Č. kat. územie Z. N. má p. Š.Í. v súčasnosti vlastný pozemok zast. plochy a nádvoria o výmere 28 m2 a na ďalšom liste vlastníctva nie je uvedená majetková podstata, nie je z neho možné určiť, či vlastní nejaký majetok. Podľa jeho vedomosti teda neexistuje v súčasnosti taký majetok, z ktorého by vymáhateľnú a vykonateľnú pohľadávku mohol žalobca uspokojiť. Termín vymáhateľná pohľadávka je potrebný vykladať široko, nakoľko od rozhodnutia prvostupňového súdu prvý krát vo veciach po právoplatné skončenie celého sporu môže uplynúť dlhá doba, v niektorých prípadoch aj viac ako 3-roky, teda lehota, v ktorej môže veriteľ úspešne odporovať proti urobenému právnemu úkonu, t.j. veriteľ sa môže dostať do takej pozície, že inštitút odporovateľnosti právneho úkonu by nemohol využiť. Je úplne bežné, že právny zástupca, ktorému bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, v ktorom boli vyčíslené aj trovy, informoval svojho klienta o tom, že rozsudok mu bol doručený a že bude voči nemu podávané odvolanie. Teda argumenty právneho zástupcu neobstoja. Má zato, že pojem vymáhateľná pohľadávka treba vykladať extenzívne, ako to vyplýva z rozsudku NS 3Cdo/102/99, kde pri výklade pojmu vymáhateľná pohľadávka zastával súd taký názor, že inštitút podľa § 42 Obč. zákonníka má slúžiť na ochranu veriteľa. Taktiež poukázal na rozsudok NS SR 5Cdo/142/02, kde bol použitý extenzívny výklad. V danom prípade išlo o taký právny vzťah, že v čase uskutočnenia odporovateľného úkonu žalobca a žalovaný, teda veriteľ a dlžník ešte neboli ani v právnom vzťahu. Dlžník mal v tom čase uskutočnenia úkonu iného veriteľa, ale NS ustálil, že aj neskorší veriteľ, ak je v 3-ročnej lehote, môže takýto úkon úspešne odporovať. Pre súd je však rozhodujúci čas v čase vyhlásenia rozsudku a v čase druhého pojednávania je pohľadávka už priznaná právoplatným rozhodnutím. Pokiaľ by súd priznal výklad, ktorý prezentoval právny zástupca odporkyne, znamenalo by to, že ním by mohol byť úspešne odporovateľný úkon, pokiaľ je ukrátená pohľadávka uplatniteľná pri výkone rozhodnutia alebo v rámci exekúcie. Z hľadiska vedomosti odporkyne o úmysle svojej matky ukrátiť veriteľa, poukázal nato, že medzi p. Š. a navrhovateľom bol vedený spor o 28.000.000,-Sk 8-rokov, pričom je vysoko nepravdepodobné, že by dcéra p. Š.Í., teda odporkyne v takej obci, ako je Z. N. nemala vedomosť o tomto spore v čase uzatvorenia zmluvy, že prvostupňový súd v tejto veci zamietol rozsudok. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, taktiež na skutočnosť, že p. Š. nemá iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená vykonateľná pohľadávka navrhovateľa, je splnená ďalšia podmienka odporovateľnosti právneho úkonu. Preto žiadajú návrhu vyhovieť a priznať trovy konania.
Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila ani jeden krát, svoju neúčasť neospravednila žiadnymi závažnými dôvodmi, ktoré by jej bránili v účasti na pojednávaní. preto súd konal v jej neprítomnosti.
Právny zástupca odporkyne na prvom pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú svojho písomného vyjadrenia, navrhovateľ nemá právny dôvod na určenie neúčinnosti právneho úkonu, nakoľko nie sú splnené základné podmienky na úspešnosť konania. V čase, keď došlo k vykonaniu darovacej zmluvy neexistovala vymáhateľná pohľadávka, pričom definíciu vymáhateľnej pohľadávky stanovil NS SR v rozsudku zo dňa 23.12.1999 pod 3Cdo/102/99, to znamená, že môže ísť o pohľadávku, ktorá sa môže vymáhať v základnom konaní, pričom trovy konania nie sú pohľadávkou v pravom zmysle. V čase vykonania právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa navrhovateľ domáha, ani odporkyňa, ani jej
matka, t.j. darkyňa nevedeli, že existuje, resp. môže existovať nejaká pohľadávka, nakoľko matka navrhovateľky nebola prítomná pri vyhlásení rozsudku, rozsudok jej nebol doručovaný, bol doručený advokátskej kancelárii, ktorá ju v tom čase zastupovala a ona si rozsudok neprevzala. To znamená, že chýba základná podmienka, že by mala vedomosť o pohľadávke. Žiadna pohľadávka v tom čase neexistovala, trovy konania nie sú vymáhateľnou pohľadávkou tak, ako to má na mysli rozhodnutie NS SR, ktorý odcitoval. Popierajú skutočnosť, že by darkyňa nemala záujem hradiť trovy konania, poukázal na jednostranný zápočet, ktorý vykonala a ktorým znížila svoju základnú pohľadávku. NS vo svojom judikáte rozoberá dve základné pohľadávky a to pohľadávku vymáhateľnú a vykonateľnú. Majú zato, že pohľadávka, ktorá už dospelá, je splatná, ktorá je pohľadávkou naturálnou, ktorá však nevznikla či už splnením kompenzácie alebo preklúziou z neoprávneného dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku možno charakterizovať ako pohľadávku žalovanú, ktorej sa možno domáhať na súde, čo v danom prípade nie je. V zmysle rozsudku náhrada trov konania nie je vymáhateľnou pohľadávkou, nakoľko sa nemôže vymáhať v základnom konaní. Táto pohľadávka je vykonateľnou. Z tohto dôvodu nemožno uplatňovať odporovateľnosť právneho úkonu. V prípade, ak by súd nezobral do úvahy argumentáciu vo vzťahu k rozhodnutiu NS, poukazuje na ustanovenie § 42 ods. 2), pričom jeho klientka ako darkyňa nemala vedomosť o tom, že by mohla ukrátiť veriteľa, ani pri náležitej starostlivosti. Ak by súd dospel k záveru, že pohľadávku možno odporovať, neexistujú hmotnoprávne podmienky na úspešnosť žaloby zo strany navrhovateľa. Pani Š. nemá iný majetok, ako je uvádzaný na LV č. 243 a 8134 kat. územie Stará Bystrica. Jej jediným príjmom je dôchodok. Žalobu navrhujú zamietnuť ako nedôvodnú a priznať náhradu trov konania.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Zo spisu OS v Čadci 10C/327/2002 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 23.1.2009 č. 10C/327/02-224 súd návrh navrhovateľky zamietol a návrh navrhovateľky - O. Števčíkovej a zároveň ju zaviazal zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 12.679,94 €. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2011.
Zo spisu Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Č. V 687/09 súd zistil, že O. Š. a odporkyňa O.. O. Z. uzatvorili dňa 30.3.2009 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli parcele zapísané v k.ú. Z. N. č. CKN XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Uvedená zmluva bola zavkladovaná dňa 2.4.2009 pod č. V 687/09.
Z výpisu z LV č. 8052 kat. územie Z. N. vyhotoveného dňa 19.4.2011 vyplýva, že vlastníčkami v 1/1-ine parciel uvedených v rozsudočnom návrhu je O.. Z. O. F.. Š..
Súd sa ďalej oboznámil so spisom správy katastra V 707/2002, s výpismi LV č. XXX a XXXX k.ú. Z. N., s výpismi z účtu F. P. W. Z. Bystrica vo VÚB , s jednostranným zápočtom pohľadávky a záväzku medzi O. Š. a F. P. družstvom, ktoré sa kryjú v rozsahu 7.643,83 €.
Podľa § 42a ods. l) OZ - veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2-5), ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinne. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.
Podľa § 42b) ods. l) OZ - právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b) ods. 2) OZ - právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa zbavuje majetku za účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť
veriteľ. Ide o tie úkony, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Z toho vyplýva, že ak by dlžníkovým právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale zároveň zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nebol by dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú, t.j. splatnú pohľadávku a keď odporovateľným úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Pasívne legitimovaným účastníkom v konaní je ten, kto mal s odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Lehota troch rokov, ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka začína plynúť odo dňa urobenia právneho úkonu. Ide o lehotu prekluzívnu. Súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto mu vyhovel v plnom rozsahu.
Matka odporkyne O. Š. podala na OS v Čadci dňa 27.7.2001 žalobu voči F. P. družstvu Z.Á. N., o ktorej sa viedlo konanie 10C/327/02, v ktorom OS v Čadci dňa 23.1.2009 zamietol žalobu navrhovateľky a zároveň ju zaviazal zaplatiť F. P. družstvu Z. N. náhradu trov konania v celkovej výške 12.679,94 €. Uvedený rozsudok bol na odvolanie O. Š.G. potvrdený KS v Žiline rozsudkom 8Co/407/2010-280 zo dňa 24.5.2011 a právoplatnosť nadobudol dňa 5.9.2011. Dňa 30.3.2009 uzatvorila O. Š. so svojou dcérou Mgr. O. Z.
- odporkyňou darovaciu zmluvu, na základe ktorej darovala svojej dcére nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú uvedené v rozsudočnom návrhu. Uvedená darovacia zmluva bola na správe katastra zavkladovaná dňa 2.4.2009 pod V 687/09. Uvedený právny úkon, t.j. darovacia zmluva bola spísaná teda dva mesiaca potom, čo bol vyhlásený rozsudok 10C/327/02 pred súdom prvého stupňa.
V čase podania žaloby mal teda navrhovateľ voči dlžníčke O. Š. nesplatnú pohľadávku na zaplatenie náhrady trov konania priznanú neprávoplatným rozhodnutím vo výške 12.679,94 € a až v priebehu tohto konania rozsudok OS v Čadci 10C/327/02 nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2011, z čoho teda vyplýva, že pohľadávka sa stala vymáhateľnou.
Právny zástupca odporkyne namieta, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy neexistovala vymáhateľná pohľadávka, ako prvá podmienka úspešnej žaloby, taktiež namietal ďalšiu základnú podmienku a to, že by mala O. Š. vedomosť o pohľadávke, nakoľko nebola prítomná na vyhlásení rozsudku 10C/327/02, tento bol doručovaný jeho advokátskej kancelárii, z ktorej si ho neprevzala, takže nemá vedomosť o tomto rozsudku a taktiež ani odporkyňa nemohla mať vedomosť o pohľadávke. Právny zástupca odporkyne žiadal návrh zamietnuť aj z toho dôvodu, že trovy konania nie sú pohľadávkou v pravom slova zmysle, nie sú vymáhateľnou pohľadávkou, teda takou, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní v zmysle judikátu NS 3Cdo/102/99. Uvedené tvrdenia právneho zástupcu odporkyne súd považuje za účelové, nakoľko v zmysle § 42a ods. 2) OZ - odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Uvedená lehota je hmotnoprávna, v ktorej musí byť žaloba uplatnená na súde a začína plynúť odo dňa urobenia právneho úkonu. Aj v zmysle judikátu NS SR 5Cdo/142/02 nie je podstatné, či veriteľ bol v čase uzatvorenia takéhoto právneho úkonu s darcom v právnom vzťahu, ak takýto právny nárok bol uplatnený v lehote 3-rokov od vykonania právneho úkonu a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel za daných okolnosti pri náležitej starostlivosti musel poznať. To znamená, že v zmysle § 42a ods. 2) OZ nie je dôležité, či v čase uzatvorenia darovacej zmluvy existovala vymáhateľná pohľadávka, ale je dôležité, že žaloba bola podaná v lehote 3-rokov od vykonania právneho úkonu. Súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že v prípade, ak by čakal na právoplatnosť rozsudku 10C/327/02, mohla by mu uplynúť lehota 3-rokov od urobenia právneho úkonu a takúto žalobu po uplynutí 3-ročnej lehoty by súd musel zamietnuť. Aj podľa súdnej praxe a judikatúry, ak v dobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávka navrhovateľa ešte vymáhateľná, avšak veriteľ sa jej domáha v inom konaní, je daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe (§109 ods. 2) písm. c) Osp.). Súd taktiež neuveril účelovým tvrdeniam právneho zástupcu odporkyne, že ani dlžníčka O. Š., ani odporkyňa nemali vedomosť o existencii pohľadávky veriteľa, že dlžníčka nemala vedomosť o neprávoplatnom rozsudku 10C/327/02 zo dňa 23.1.2009, na základe ktorého bola zaviazaná
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 12.697,94 €, nakoľko uvedené konanie pred súdom prvého stupňa prebiehalo 8-rokov, išlo o veľmi vysokú sumu o zaplatenie 28.000.000,-Sk a je teda veľmi nepravdepodobné, že by sa O. Š. neinformovala u svojho právneho zástupcu o výsledku tohto konania. V každom prípade uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, pretože je samozrejmosťou, že každý účastník konania sa v advokátskej kancelárii informuje o výsledku konania, resp. samotná advokátska kancelária, pokiaľ jej je doručený rozsudok, informuje svojho klienta o výsledku konania. Taktiež je veľmi nepravdepodobné, že by dcéra O. Š. - odporkyňa, ktorá býva v tej istej obci ako jej matka, nevedela o tom, že jej matka vedie niekoľko rokov na súde spor o sumu 28.000.000,- Sk, že uvedený spor pred OS v Čadci prehrala a tým pádom bola zaviazaná platiť trovy konania. Súd je jednoznačne toho názoru, že obe mali vedomosť o tom, že O. Š.Č. uvedený spor prehrala a neprávoplatným rozsudkom bola zaviazaná zaplatiť trovy konania vo vysokej sume a to bol jediný dôvod, pre ktorý O. Š. uzatvorila darovaciu zmluvu dva mesiace po vyhlásení rozsudku so svojou dcérou, na základe ktorej jej darovala takmer všetok svoj nehnuteľný majetok. Nakoľko však ide o blízke osoby, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladajú. Na osobe blízkej dlžníkovi, t.j. odporkyni je dôkazné bremeno, aby v konaní preukázala, že úmysel svojej matky ukrátiť veriteľa nepoznala a ani pri náležitej starostlivosti ho nemohla poznať. Odporkyňa napriek tomu, že bola niekoľkokrát riadne predvolaná na pojednávanie, sa na pojednávanie nedostavila ani jeden krát, svoju neúčasť neospravedlnila žiadnymi závažnými dôvodmi, ktoré by jej bránili v účasti na pojednávaní a súd má jednoznačne zato, že nijakým spôsobom nepreukázala, že by ani pri náležitej starostlivosti nevedela o úmysle svojej matky ukrátiť veriteľa aj s prihliadnutím na jej vek, ktorá sa tento rok dožije 90-rokov a je zrejmé, že odporkyňa, ako dcéra, ktorá žije so starou matkou v jednej obci, jej pomáha, nevedela o úmysle svojej matky ukrátiť veriteľa, keď na odporkyňu previedla darovacou zmluvou takmer všetok svoj nehnuteľný majetok, ostala jej len parcela o výmere 28 m2. V tomto smere neprodukovala ani odporkyňa, ani jej právny zástupca žiadne dôkazy. V danej veci je splnená aj ďalšia podmienka odporovacej žaloby a to, že darovacou zmluvou, uzatvorenou medzi dlžníčkou a odporkyňou došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníčky, že veriteľ nemôže uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku. V prípade, že by dlžníčka mala ďalší majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka veriteľa uspokojená, nedošlo by ku skráteniu pohľadávky veriteľa a súd by musel túto žalobu zamietnuť, nakoľko by sa veriteľ mohol uspokojiť z iného majetku. Samotný právny zástupca odporkyne uviedol, že p. Števčíková nemá iný majetok, ako je zapísaný na LV č. XXXX V. XXX kat. územie Z. N. a jej jediným príjmom je dôchodok, takže je jednoznačné, že veriteľ (aj po započítaní pohľadávok) nemá z čoho, keďže dlžníčka je nemajetná, uspokojiť svoju pohľadávku.
Súd sa taktiež nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporkyne, že trovy konania nie sú pohľadávkou v pravom zmysle slova, nie sú vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle judikátu NS SR 3Cdo/102/99, ktorý konštatuje, čo je to vymáhateľná pohľadávka, teda dospelá, zročná, ktorá do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou, ide o pohľadávku žalovateľnú, ktorej sa možno domáhať na súde. Súd sa naopak stotožňuje s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že uvedený pojem vymáhateľná pohľadávka treba vykladať extenzívne, nakoľko aj v samotnom tomto judikáte je uvedené, že aj po prijatej novele č. 509/1991 Zb., ktorou sa menil a doplnil Občiansky zákonník, tento neposkytuje veriteľom predtým, než sa jeho pohľadávka stane vykonateľnou žiadnu ochranu a preto by aj súdna prax pri interpretácii ustanovenia § 42a) OZ mala slúžiť v prospech tých, ktorým je toto ustanovenie určené, t.j. na ochranu veriteľov. Súd má jednoznačne zato, že pohľadávka navrhovateľa je vymáhateľná, je priznaná právoplatným rozsudkom. Uvedenú pohľadávku si navrhovateľ môže vymáhať v exekučnom konaní, avšak nič nevymôže vzhľadom nato, že dlžníčka O. Š. nemá okrem parcele o výmere 28 m2 žiaden iný majetok, aj exekučné konanie by z tohto dôvodu muselo byť zastavené. Súd je teda toho názoru, že v prípade, že by z dôvodu, ako tvrdí právny zástupca odporkyne, že trovy konania priznané právoplatným rozsudkom nie sú vymáhateľnou pohľadávkou v pravom slova zmysle, tento návrh zamietol, bolo by to aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ by v dôsledku toho, že dlžníčka O. Š. previedla celý svoj majetok v lehote 3-rokov od uzatvorenia darovacej zmluvy so svojou dcérou, na ktorú previedla takmer všetok svoj majetok, nemohol žiadnym spôsobom uspokojiť svoju pohľadávku, nakoľko nie je z čoho. Z uvedeného dôvodu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi dlžníčkou O. Š. a odporkyňou zavkladovaná pod V 687/09 dňa 2.4.2009 je voči nemu právne neúčinná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3) Osp.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.