Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-35Cb-32-2022.pdf
PDF · 112.35 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-35Cb/32/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava, IČO: 50 713 477, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 597,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 17.02.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 597,80 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 13.12.2019 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov. značky Mercedes Benz A, EČV: K. XXX O.. Z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu bolo nepojazdné, dňa 15.12.2019 uzavrel právny predchodca žalobcu ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu označenú ako „Zmluva o prenájme motorových vozidiel“, na základe ktorej žalobca prenechal právnemu predchodcovi žalobcu motorové vozidlo zn. Suzuki Vitara, G. XXX Y. (ďalej len „Náhradné vozidlo“) do dočasného užívania a právny predchodca žalobcu sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 50,-€ bez DPH za každý deň prenájmu Náhradného vozidla. Prebratie a odovzdanie vozidla nájomcom je preukázané Preberacím a Odovzdávacím protokolom č. 2018111108. Dňa 19.02.2020 vystavil žalobca právnemu predchodcovi faktúru č. 1-200072 na sumu 2.040,- € s DPH s dátumom splatnosti dňa 10.03.2020 (ďalej len „Faktúra“) za užívanie Náhradného vozidla. Listom zo dňa 11.03.2020 označeným ako „Oznámenie o výške poistného plnenia“ bolo žalobcovi žalovaným oznámené, že žalovaný dňa 10.03.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na základe tohto oznámenia bola žalobcovi zaplatená suma vo výške 1.442,20 €. Do dnešného dňa nebola žalobcovi zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy z Faktúry vo výške 597,80 € s DPH z dôvodu krátenia poistného plnenia žalovaným. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného považuje žalobca za nedôvodné. Právny predchodca žalobcu si Náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Vozidlo, ktoré mu bolo zapožičané bolo z takej istej kategórie ako jeho motorové vozidlo. 1.1. Ďalej v návrhu žalobca uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.02.2022 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z právneho predchodcu žalobcu eMdart, s.r.o., so sídlom Zimná 3234/6, 058 01 Poprad, IČO: 45 245 142 ako Postupcu na žalobcu ako Postupníka, čím sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaný v tejto veci. Oznámenie Postupcu o postúpení pohľadávky bolo
žalovanému doručené dňa 15.02.2022 a žalobca následne výzvou zo dňa 09.02.2022 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ku ktorej však do dnešného dňa zo strany žalovaného nedošlo. 1.2. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mu vznikol nárok na zaplatenie nároku na náhradu škody. Žalovaný však túto škodu žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28.02.2022 platobný rozkaz sp. zn. 34Up/163/2022, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V podanom odpore vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, pretože tento bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázal na to, že ku škodovej udalosti došlo dňa 13.12.2019, a teda v ten istý deň žalobca vedel, kto je za škodovú udalosť zodpovedný - vedomosť o osobe škodcu. Dňa 17.01.2020 sa žalobca dozvedel o výške škody. Uviedol, že žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) bola podaná dňa 17.02.2022, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného k námietke premlčania uviedol, že nie je dôvodná a jeho nárok nie je v zmysle § 106 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) premlčaný. Žalovaný začatie plynutia premlčacej lehoty odvodzuje odo dňa ukončenia nájmu, t. j. 17.01.2020, teda odo dňa, kedy preukázateľne poškodenému škoda nevznikla. Vznik škody podľa názoru žalobcu nie je možné spájať nielen s ukončením nájmu, ale ani s dňom vystavenia faktúry za prenájom, pretože v dôsledku toho poškodenému nevznikla žiadna škoda a nedošlo ani k zníženiu jeho majetku. K zníženiu majetku poškodeného a teda k vzniku škody došlo až zaplatením nájomného (prenajímateľ nie je ani povinný požadovať zaplatenie). Podľa čl. III Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi právnym predchodcom a žalobcom zo dňa 09.02.2022 k zaplateniu nájomného došlo až v okamihu zápočtu vzájomných pohľadávok, ktoré sa stretli v deň podpisu zmluvy t. j. 09.02.2022. Napriek tomu, že poškodený prenajaté motorové vozidlo užíval v čase od uzavretia zmluvy až do jeho odovzdania, prenajímateľ na jeho užívanie nevynaložil žiadne finančné prostriedky (k zaplateniu došlo až zápočtom). Preukázateľne a v súlade s čl. III vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky, k úhrade prenájmu za náhradné motorové došlo vzájomným zápočtom pohľadávok. Tento deň je dňom, kedy došlo k reálnemu úbytku z majetku poškodeného aj dňom vzniku tejto škody. Žalobca dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/52/2019 zo dňa 05.12.2019, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18Cb/34/2018-97 zo dňa 3. mája 2018 a v ktorom je riešená podobná vec. V tejto právnej veci uplatnený nárok na náhradu škody tvoria náklady za prenájom náhradného vozidla, kde škoda vzniká až vtedy, ak si poškodený náhradné vozidlo skutočne prenajal a reálne vynaložil náklady na prenájom tohto vozidla. V prerokovávanej právnej veci podľa názoru žalobcu, škoda vznikla zaplatením nájomného dňom započítania vzájomných pohľadávok na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom, t. j. 09.02.2022, čo je aj rozhodný okamih stretu započítavaných pohľadávok. K námietke uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5% ročne so sumy 597,85 EUR od 26.03.2020 do zaplatenia žalobca uvádza, že požadovaný úrok z omeškania je zákonný a odôvodňuje ho v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že istina vo výške 597,85 EUR ako suma, ktorú žalovaný neuhradil v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti je dôvodná. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil, žalobca sa domáha zaplatenia úroku z omeškania až od 26.03.2020, t. j. 16 deň po ukončení šetrenia poistnej udalosti do zaplatenia.
5. Spis bol dňa 08.04.2022 postúpený na Okresný súd Bratislava I.
6. Žalovaný v podaní zo dňa 09.06.2022 nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a zotrval na námietke premlčania, ktorú vzniesol v odpore zo dňa 16.03.2022. Argumentáciu žalobcu, že žalobca sa mal o výške škody dozvedieť až v deň keď dôjde k zníženiu majetkovej hodnoty na strane poškodeného, t. j. v tomto prípade úhradou nájomného za náhradné vozidlo zo strany poškodeného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.02.2022, považuje za účelovú s cieľom posunúť premlčaciu lehotu, pričom ako taká nezodpovedá výkladu ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý prezentujú najvyššie súdne autority. Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje § 15 ods. 1 zákona o PZP výslovne uvádza, kedy sa právo na náhradu škody premlčí, a to za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Uvedené
ust. § 106 Občianskeho zákonníka nestanovuje začiatok plynutia premlčacej lehoty v závislosti od okamihu zníženia majetkovej hodnoty poškodeného. V tejto spojitosti žalovaný poukazuje na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej ako aj Českej republiky ohľadne začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody, konkrétne ohľadne získania vedomosti poškodeného o škode (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14.09.2005, sp. zn. 25 Cdo 2656/2004) uvádza nasledovné: „Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku škody) presne, resp. na základe odborného posudku, ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.“ Žalobca (prenajímateľ) aj právny predchodca žalobcu (nájomca) už v deň ukončenia nájmu (17.01.2020) mali a museli mať vedomosť o tom, akú sumu nájomného je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi. 6.1. Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré žalobca pri svojej argumentácii poukazuje, uvedené rozhodnutia vychádzajú z úplného iného skutkového stavu ako je tento. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade argumentácie prostredníctvom poukazu na niektoré z iných súdnych rozhodnutí, je vždy potrebné zohľadňovať skutkový stav daného rozhodnutia, z ktorého rozhodnutie vychádzalo. Formalistické a selektívne oddelenie niektorých viet a záverov súdov bez zohľadnenia ich skutkového kontextu je podľa názoru žalovanej neprípustné. Na strane právneho predchodcu žalobcu (právnych predchodcov žalobcu) ani reálne nemôže dôjsť k zníženiu majetkovej hodnoty, na čo sa odvoláva žalobca, keďže poškodení (právni predchodcovia žalobcu) v pozícii nájomcov náhradných vozidiel reálne za nájom nikdy nič neplatia. V danom prípade tak logicky nemôže byť naplnená podmienka vzniku škody na strane poškodených (právnych predchodcov žalobcu). Uviedol, že samotná činnosť žalobcu je postavená na biznis modeli, kedy si žalobca pravidelne a sústavne necháva na seba postupovať nároky poškodených (právnych predchodcov žalobcu) na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla v dôsledku danej škodovej udalosti voči žalovanému, pričom odplatou za toto postúpenie je suma nájomného za náhradné vozidlo. Žalobca si tieto nároky necháva postupovať na seba vždy cca až po dvoch rokoch od ukončenia nájmu za účelom ich následného uplatňovania voči žalovanej, čo je aj tento prípad. 6.2. Argumentácia žalobcu ohľadne plynutia premlčacej doby vzhľadom na samotný koncept fungovania činnosti žalobcu vyznieva tak ad absurdum a žalobca si neprípustne umelo predlžuje zákonom stanovenú dobu, keď si jej celkovú dĺžku stanovuje na 2 + 2 roky. Z činnosti žalobcu je evidentné, že žalobca si v zásade ponecháva dva roky akože na úhradu nájomného, vo forme započítania, kde žalovaný vidí snahu žalobcu navýšiť si príslušenstvo postúpeného nároku z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu voči žalovanej ako súčasť jeho biznis modelu, pričom až následne od tohto úkonu si žalobca viaže samotnú subjektívnu premlčaciu lehotu, aj napriek tomu že už sám žalobca (právny predchodca žalobcu) v deň ukončenia nájmu mali a museli mať vedomosť o tom, akú sumu nájomného je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi. 6.3. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej lehoty tak možno podľa žalovaného ustáliť, že žalobca sa o tom, kto zodpovedá za škodu dozvedel v deň škodovej udalosti 13.12.2019 a o škode a jej výške v deň ukončenia nájmu 17.01.2020. Právo žalobcu na náhradu škody proti škodcovi, resp. právo žalobcu na poistné plnenie proti poisťovateľovi škodcu sa premlčalo uplynutím dvoch rokov odo dňa kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t. j. dňa 17.01.2022. Žaloba bola podaná dňa 17.02.2022, teda až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej (hmotnoprávnej) lehoty. 6.4. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 40Cb/67/2021 zo dňa 15.03.2022, ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovanému v obdobnom spore zamietnutá.
7. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.06.2022 bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 17.06.2022. Žalobca sa k nemu ďalej nevyjadril.
8. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 21.08.2023, na ktorom sa zúčastnil PZ žalobcu, ktorý zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Žalovaný rovnako zotrval na svojich písomných podaniach a súdu predložil krátkou cestou na podporu svojich tvrdení rozsudky Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33Cb/98/2021-169 zo dňa 17.04.2023 a sp. zn. 33Cb/41//2022-84 zo dňa 18.04.2023, ktorými súd žaloby žalobcu v obdobných prípadoch zamietli. Predmetné rozsudky žalovaná zároveň doručil krátkou cestou aj PZ žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to: Záznamom o dopravnej neho de (č. l. 5), Oznámením o poistnom plnení (č. l. 6), Oznámením Postupcu o postúpení pohľadávky (č. l.
7), Zmluvou o postúpení pohľadávky (č. l. 8-9), Zmluvou o prenájme motorových vozidiel (č. l. 10-11), Preberacím protokolom č. 2018111108, Odovzdávacím protokolom č. 2018111108, Faktúrou č. 1-200072 (č. l. 13), Predžalobnou výzvou (č. l. 14), korešpondenciou strán sporu (č. l. 27-28), ako i ostatným spisovým materiálom.
10. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je len otázka premlčania nároku žalobcu. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného, t. j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
14. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
15. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
16. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
19. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
20. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
22. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
23. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie lehota uvedená v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza potom už do úvahy posudzovanie otázky premlčania aj z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že namiesto v objektívnej lehote troch rokov sa právo premlčuje, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
27. Následne súd posúdil otázku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za účelom určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. Občiansky zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o subjekte zodpovednom za škodu. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku, nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom. Zároveň ale platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.
28. Pre posúdenie tohto sporu a vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z toho, že žalobca sa o osobe škodcu dozvedel dňa 13.12.2019. Súd vychádzal z predloženého záznamu o dopravnej nehode, v ktorom je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla B jazdiaci na vozidle VW Touareg, EČV: G. XXX H.. Poisťovateľom predmetného vozidla je žalovaný, čo žalovaný nenamietal a uvedené potvrdzuje aj oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.03.2020. Vedomosť o osobe škodcu preto žalobca (poškodený) preukázateľne získal dňa 13.12.2019.
29. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobcu o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.
30. V danom spore sa podľa súdu žalobca (poškodený) o škode dozvedel najneskôr 17.01.2020, pretože v tento deň došlo k podpisu odovzdávacieho protokolu č. 2018111108. V čl. IV ods. 1 zmluvy sa žalobca a poškodený dohodli, že nájomné je uvedené v preberacom protokole a je stanovené podľa platného cenníka. Čl. IV ods. 6 zmluvy ustanovuje, že za záväzný výpočet ceny sa považuje ten, ktorý je uvedený v preberacom protokole. V preberacom protokole č. 2018111108 zo dňa 15.12.2019, ktorý je podpísaný poškodeným, je uvedená denná sadzba za prenájom vozidla - 50,- eur bez DPH, ako aj ďalšie poplatky. Uzatvorením zmluvy a podpisom preberacieho protokolu mal žalobca, resp. poškodený vedomosť o výške škody, pretože vedel presne za akých podmienok a na ako dlho si požičal náhradné vozidlo. Rovnako tak poškodený vedel o výške škody uplynutím každého dňa, počas ktorého používal náhradné vozidlo. Najneskôr 17.01.2020, kedy poškodený podpísal odovzdávací protokol bolo definitívne jasné ako dlho nájom trval. Deň 17.01.2020 je preto najneskorším dňom, kedy sa poškodený dozvedel o celkovej výške škody. Vystavením a podpísaním odovzdávacieho protokolu v spojení so
zmluvou a preberacím protokolom je škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t. j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca, resp. poškodený ako jej právny predchodca dozvedel o škode z hľadiska premlčania. Faktúra žalobcu č. 1-200072 zo dňa 19.02.2020 predstavuje len zabezpečenie dostatočného počtu dôkazov a vytvorenie priaznivejšej procesnej situácie na podanie žaloby, čo pre posúdenie premlčania nemá žiadny význam. Údaje uvedené vo faktúre vedel poškodený dňom podpísania zmluvy a preberacieho protokolu, najneskôr podpísaním odovzdávacieho protokolu dňa 17.01.2020.
31. Na základe uvedeného má súd za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť najneskôr 18.01.2020, a teda ak bol nárok uplatnený až 17.02.2022 (podľa potvrdenia o prijatí návrhu Okresným súdom Banská Bystrica č. l. 17 spisu) je potom premlčaný. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
32. V nadväznosti na uvedené, ak sa teda žalobca (resp. poškodený) dozvedel o škode 17.01.2020 a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá 13.12.2019 a nárok uplatnil až 17.02.2022 je tento nárok celkom zjavne premlčaný. Z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný, t. j. námietka je dôvodná, neostávalo súdu iné než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Z tohto dôvodu je právne irelevantné zaoberať sa správnosťou zníženia náhrady škody zo strany žalovaného, prípadne hodnotením iných dôkazov ako sú tie, ktoré sú dôležité pre posúdenie premlčania.
33. S argumentáciou žalobcu ohľadom začatia plynutia premlčacej doby až odo dňa zaplatenia vystavenej faktúry, podporenou uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/52/2019 zo dňa 05.12.2019, sa súd nestotožnil a je toho názoru, že poškodený sa o škode ako aj o jej výške dozvedel už dňom vrátenia prenajatého náhradného motorového vozidla dňa 17.01.2020, pričom od nasledujúceho dňa začala poškodenému plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie právna na náhradu škody.
34. Pokiaľ ide o otázku, kedy sa poškodený (predchodca žalobcu) skutočne dozvedel o škode, treba vychádzať z toho, že musí ísť o preukázanie skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí iba možnosť sa o nej dozvedieť), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. (Rozsudok NS SR 3Cdo/231/2009). Uvedeným momentom je bezpochyby deň, kedy poškodený vrátil žalobcovi prenajaté náhradné motorové vozidlo, teda deň 17.01.2020, kedy sa dozvedel približnú výšku škody za tento nájom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 25.04.2013, sp. zn. 25Cdo/2573/2012 sa poškodený dozvie o škode, len čo zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak aby bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch); nie je pritom potrebné, aby presne poznal rozsah (výšku) škody (napr. na základe odborného posudku). Stačí aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti, ktoré oprávňujú záver o finančnom vyjadrení spôsobení majetkovej ujmy. Okolnosť, či a kedy si potom vyžiada v tomto smere od odborníka informáciu, nie je rozhodujúca. Pre podanie žaloby o náhradu škody totiž stačí aj len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody. Vyplýva to aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívne záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva záver, že poškodený sa o škode, resp. o jej približnej výške dozvedel už pri vrátení náhradného vozidla, kedy vedel určiť výšku spôsobenej škody nájmom náhradného vozidla. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že sa poškodený o výške škody dozvedel až zaplatením faktúry za nájom náhradného vozidla.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný by preto mal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Keďže ale žalovaný nebol v konaní zastúpený advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanému nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil, súd v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.