Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-9C/471/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i v právnej veci navrhovateľky 1) X. J., U.. J., C.. X. X. XXXX, bytom I. C. I., H. Č.. XXX, 2) L. J., C.. XX.XX.XXXX, bytom I. C. B., O. XXXX, 3) Y. J., nar. XX.X.XXXX, S. Č., P.. O. Q. XXXX, 4) mal. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., P.. O. Q. XXXX, zast. odporkyňou v 3) rade Y. J., všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti odporcovi v 1) rade A. M., nar. X.X.XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, 2) rade V. M., U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, 3) rade X. O. U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. C. B., J. XXXX/XX, 4) rade B. T. U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., R. XX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou, s.r.o., JUDr. Milan Chovanec, Žilina, V. Tvrdého 17, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti KNC parcela č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a KNC parcela č. XXXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. 1XXX vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Čadca, k.ú. a obec I. C. I. v spoluvlastníckom podiele 1-ina p a t r i a do novoobjaveného dedičstva po neb. X. J. U.. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, nap. bytom I. C. I. - H. XXX.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd v Čadci rozsudkom -685 zo dňa 23.2.2012 určil, že nehnuteľnosti KNC parcela XXXX/XX a KNC parcela XXXX/XXX k.ú. I. C. I. patria v podiele 1-iny do dedičstva po neb. X. J. U.. O.. Návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali zriadenia vecného bremena práva cesty spočívajúceho v práve prechodu pešo, koňmo a motorovým vozidlom pre časti pozemkov KNC parcela č. XXXX/XX a XXXX/XXX zamietol.

Proti rozsudku podali odvolanie všetci účastníci konania a KS v Žiline rozhodnutie vo vyhovujúcej časti zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie. V časti, kde súd návrh zamietol, rozsudok potvrdil. Krajský súd vytkol okresnému súdu, že nie je zrejme, z ktorých konkrétnych skutočnosti z označeného spisu vychádzal, z ktorých konkrétnych výpovedi svedkov vychádzal, aký význam mali tieto výpovede pre rozhodnutie. Dôvody prvostupňového súdu v tejto časti neobsahovali ani právne posúdenie veci, z ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní vychádzal. Nie je zrejme, kedy mala právna predchodkyňa navrhovateľov vstúpiť do držby nehnuteľnosti, kedy jej uplynula vydržacia lehota a kedy sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľnosti, najmä podľa ktorého právneho predpisu. Ak sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva, ktoré patrilo v čase smrti ich právnej predchodkyni, mali by súdu všetky tieto skutočnosti označiť tak, aby ich súd mohol v ďalšom konaní posúdiť.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že svojim návrhom sa domáhajú deklaratórneho určenia, že nehnuteľnosti KNC parcele XXXX/XX a XXXX/XXX k.ú. I. C. I., ktoré predstavujú

spoločný dvor, predtým KNC parcela XXXX/XX patria do dedičstva v spoluvlastníckom podiele 1- iny po právnej predchodkyni Anne Chylej. Navrhovatelia majú právny záujem podľa . na požadovanom určení z dôvodu, že takýmto určením sa odstráni spornosť právneho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam medzi účastníkmi konania a v prípade kladného určenia môžu navrhovatelia, ako potencionálny dedičia po X. J. v konaní predmetné nehnuteľnosti prejednať, ako novoobjavený majetok po poručiteľke. Navrhovateľom svedčí aktívna vecná legitimácia, keďže sú zákonnými dedičmi po poručiteľke, odporcom svedčí pasívna vecná legitimácia, nakoľko im posledným svedčí zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri. Navrhovatelia si vlastnícke právo ich právnej predchodkyne ku dňu jej smrti odvodzujú z právneho titulu nadobudnutia - písomného osvedčenia spísaného 5.7.1957 intabulovaného do pozemkovej knihy Čd XXXX/XXXX, registrovaného ŠN v KNM pod číslom PR XX/XX, ktorého predmetom bol prevod časti domovej nehnuteľnosti, ako aj polovica pozemku, na ktorom táto nehnuteľnosť stála. Predmetné osvedčenie je právnym úkonom perfektným podľa ods. l) a ustanovenia ods. l) Zák. 65/51 Z.b., keďže k tomuto prevodu bol daný súhlas príslušného ONV. Vzhľadom na užívanie reálne vyčlenenej časti pôvodnej pkn. parcele pozemnoknižnými podielovými spoluvlastníkmi manželmi Y. X. O. O. sa títo stali podielovými spoluvlastníkmi takto užívaného pozemku prislúchajúceho k nimi vybudovanej predmetnej domovej nehnuteľnosti a to pre každého v podiele 1-ica titulom konkludentnej reálnej deľby podľa práva platného v čase do 31.12.1950. Inštitút reálnej deľby je súdnou praxou a právnou teóriou akceptovaný, ako riadny titul nadobudnutia vecného práva nehnuteľnosti. Podľa ) v znení novely 509/91 Z.b. a ustanovenia ods. l) Stredného platného v čase spísania predmetného osvedčenia úmyslom zmluvných strán bolo realizovať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemku prislúchajúceho k domovej nehnuteľnosti v právnom stave po predmetnej reálnej deľbe, t.j. Y. O. daroval polovicu pozemku jemu patriacemu, teda ideálny spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-iny, čomu nasvedčuje zistený skutkový a užívací stav predmetných nehnuteľnosti, ktorý vyplynul z výpovedi svedkov, ako aj účastníkov tohto konania. Právna predchodkyňa vzhľadom na uvedené okolnosti nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam už samotnou zmluvou, t.j. uzatvorením osvedčenia zo dňa 5.7.1957, poťažme titulom tohto osvedčenia na základe vydržania vlastníckeho práva v znení novely č. 509/91 Zb., t.j. ku dňu účinnosti, t.j. k 1.1.1992 uplatniac intertemporálne ustanovenie ) . Dlhotrvajúca oprávnená nerušená držba bola potvrdená vypočutím svedkov, ktorí potvrdili spoločné užívanie tzv. spoločného dvora právnou predchodkyňou navrhovateľov, ako aj rodičov. Zároveň potvrdili, že medzi týmito osobami neexistovali spory ohľadom spoločného užívania. Že právnej predchodkyni svedčí spoluvlastnícke právo k spoločnému dvoru nasvedčuje aj konanie samotného právneho predchodcu odporcov, ktorý podal na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam proti právnej predchodkyni navrhovateľov, v konaní riadne pokračoval, na podanom návrhu zotrvával. Predmetné osvedčenie je objektívnym právnym titulom nadobudnutia, ktorý vzhľadom na okolnosti uzatvorenia, predmet a okolnosti následného užívania zakladalo právnej predchodkyne navrhovateľov dobrú vieru, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré predstavujú spoločný dvor, teda nehnuteľnosti, ktoré prislúchajú k domovej nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti X. J. počas svojho nehnuteľnosti počas svojho života nepreviedla, nescudzila, ostala spoluvlastníčkou ku dňu smrti. Námietku premlčania považujú za nedôvodnú, nakoľko vlastnícke právo sa nepremlčuje a právny predchodca odporcov nemohol byť v dobrej viere, že je výlučným vlastníkom spoločného dvora titulom dedenia po rodičoch vzhľadom na uzavreté osvedčenia a taktiež po neb. Y. O. predmetom dedenia nebol spoločný dvor v celosti a po O. O. nebol predmetom dedičského konania vôbec. Že sa právny predchodca odporcov nepovažoval za výlučného vlastníka dvora nasvedčuje, že podal na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom rozsudok v tomto konaní nemohol uňho založiť dobrú vieru vzhľadom na všetky okolnosti, že je výlučným vlastníkom a to už aj na základe tej skutočnosti, že konanie o tomto návrhu sa začalo na Okresnom súde v Čadci v r. 1998. Rovnako sa tak nemohol stať právny predchodca žalovaných výlučným vlastníkom spoločného dvora po uplynutí 10-ročnej lehoty od zápisu notárskeho osvedčenia o držbe aj vzhľadom na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku zo dňa 29.11.2010, na ktorý poukázali vo vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorého v prípade spornosti o okolnostiach držby a následného vydržania má všeobecný súd právo preskúmať naplnenie podmienok na vydanie osvedčenia o držbe, t.j. najmä otázku dobromyseľnosti držiteľa a to aj po uplynutí 10-ročnej lehoty podľa ) Zák. č. 293/92 Zb. Zotrvávajú v celom rozsahu a podanom návrhu a uplatňujú si trovy konania.

Navrhovatelia v 1) a 2) rade sa na pojednávaní vyjadrovali najmä k zriadeniu práva cesty cez pozemok, avšak o tomto výroku je už právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľka v l) rade na ohliadke uviedla, že nie je

pravdou, že by im chcel Y.. K. O. darovať pozemok pod domom, neskôr ho chcel predať za 100.000,-Sk, ale bez cesty. Uvedený pozemok nepotrebovali darovať, keďže je napísaný na ich mamu. Navrhovateľ v 2) rade na pojednávaní uviedol, že cez dvor navrhovateľov sa chodievalo stále, nová cesta, po ktorej teraz chodia je poľná.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení, predovšetkým podania zo dňa 14.1.2013, pričom poukázal nato, že pôvodný návrh znel na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v podiele , na základe podania zo dňa 30.8.2011 bol návrh zmenený a navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníctva v podiele 1-iny. Nemožno teda konštatovať, že o nároku na určenie vlastníckeho práva do dedičstva v podiele 1-iny sa koná od r. 1998. Pokiaľ by písomné listiny z r. 1957 a dohoda z 5.4.1956, ktorá bola aj schválená bývalou radou ONV, tak táto schváli len to, čo je predmetom dohody. Dohodu nemožno vykladať extenzívne, nemožno ju chápať rozširujúco, že by predmetom prevodu podľa tejto dohody mali byť iné nehnuteľnosti, ako sú tam výslovne uvedené a to bol rodinný dom, ktorý dnes tvoria dva domy, ktorý je rozdelený na dve polovice. Jeden stojí na parcele 4032/155, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve odporcov a druhý na XXXX/ XXX, ktorý patrí navrhovateľom alebo ich právnym predchodcom. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa argumentuje tzv. reálnou konkludentnou deľbou medzi spoluvlastníkmi, tak potom treba rozlíšiť titul nadobudnutia vlastníckeho práva, či sa opiera o listinu z r. 1957 alebo reálnu konkludentnú deľbu, lebo ak sa jedna o listinu z r. 1957, predmetom konania je teda podiel pod bodom 75a) pkn. vl. XXX) a teda 1/240-ina nehnuteľnosti, avšak ak sa opiera o konkludentnú deľbu, tak sa domáhajú určenia podielu nie 1-ice, ale iba 1-iny z nehnuteľnosti, ktoré patria výslovne len k domovej nehnuteľnosti odporcov. V tomto je návrh navrhovateľov nezrozumiteľný, čiže buď sa opierajú o listinu o zmluvný základ prevodu alebo o reálnu konkludentnú deľbu, ale potom by malo byť predmetom konania o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam a v celosti, prípadne v polovičnom podiele, keď sa jednalo o prevod nehnuteľnosti rozdelených na dve polovice. Toto sa nestalo a preto sa navrhovatelia toho ani nedomáhajú. Pokiaľ ide o reálnu konkludentnú deľbu, navrhovatelia neprodukovali žiaden dôkaz, ktorý by smeroval k tomu, že medzi podielovými spoluvlastníkmi v r. 1956 - 1957 malo dôjsť k reálnej deľbe. Žiadne vyjadrenie týchto spoluvlastníkov, mnohí z nich sú už nebohí. V tomto prípade navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno. Odporca bol dobromyseľný vo svojom vlastníckom práve a to jednak na základe zmluvy z r. 1957, dedičského konania po právnych predchodcoch účastníkov, z ktorého vyplynulo, že bol povinný vyplatiť navrhovateľku za určité nehnuteľnosti . Vo zvyšku si právna predchodkyňa navrhovateľov X. J. nečinila nárok, nakoľko si bola vedomá, že tieto nehnuteľnosti patria odporcovi. Až v r. 1994 vznikli nezhody medzi účastníkmi a pôvodný odporca sa domáhal žalobou na súde zrušenia spoluvlastníctva. Súd ho opätovne usvedčil v tom a presvedčil, že je dobromyseľný vo svojom vlastníckom práve. Následne začali navrhovatelia konanie v r. 1998 zbytočne, pretože navrhovatelia kopali do otvorených dverí. Napriek tomu, že odporca bol dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosti sú jeho, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľnosti, ponúkol navrhovateľom darovanie nehnuteľnosti, ktoré oni užívajú spolu so svojou domovou nehnuteľnosťou a ponúkol im ich darovať tak, ako boli následne vytýčené GP Ing. Petra Mičíka číslo overovacie 85/2012 zo dňa 31.1.2012. Je pravdou, že navrhovatelia nehnuteľnosti, ktoré sú označené ako KNC XXXX/XXX, XXXX/ XX, XXXX/XXX, /., /. reálne užívajú. Odporca im ponúkol darovanie nehnuteľnosti s tým, že za prevod nežiadal nič. Dnes po 15-rokoch súdneho konania, kedy odporcovi, resp. jeho právnym nástupcom vznikli trovy konania, tento nemôže pristúpiť k bezplatnému prevodu nehnuteľnosti a minimálne sa bude domáhať nároku na náhradu trov po skončení tohto konania, aj tak nakoniec nehnuteľnosti navrhovateľom prevedie, pretože ich nechce a nepotrebuje. Pokiaľ sa však ma rozhodovať na základe zákona je nesporné, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bol dobromyseľným užívateľom ako vlastník a nie je možné po uplynutí zákonom stanovenej lehoty domáhať sa vlastníckeho práva, pretože je nesporné, že nastúpila ďalšia fikcia a to vydržanie vlastníckeho práva odporcom, aj keby v tom pôvodnom konaní v r. 1957 alebo 1989 dobromyseľný nebol. Vzhľadom na to navrhujú návrh zamietnuť, pretože nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v r. 1957 tvoria nehnuteľnosť 4032/155, /156, ktorá je reálne rozdelená tak, ako hovorí navrhovateľ. Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti, neuniesli navrhovatelia dôkazné bremeno, aby preukázali spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam. Žiadajú návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Odporcovia 1-4) sa vo svojich vyjadreniach vyjadrovali najmä k prístupovej ceste, ktorú navrhovali navrhovatelia a ktorá mala byť zriadená cez ich dvor, avšak o tomto výroku je už právoplatne rozhodnuté. Odporcovia v 1-4) rade na pojednávaní uviedli, že sa prikláňajú k tomu, čo uviedol ich právny zástupca, pričom odporkyňa v 2) rade poznamenáva, že súčasné rozdelenie pozemkov pokladá za správne.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom a oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Svedok Y.. K. O., právny predchodca odporcov na ohliadke uviedol, že pozemok pred domom navrhovateľov im nechcel darovať, ale ponúkal im tento pozemok za odstránenie, resp. likvidáciu hnojiska.

Svedkovia A. B., A. J., W. J., A. J., Y.. K. X. X. L. J. v konaní uviedli, že pôvodní navrhovatelia k svojmu domu chodili miminálne 30-rokov cez dvor rodičov. Tento s rodičmi užívali ako spoločný, neboli medzi nimi spory.

Svedkyňa K. O., švagriná navrhovateľky a svedok W. O., brat navrhovateľky a odporcu na pojednávaní uviedli, že rodičia navrhovateľku vyzvali, aby si urobila samostatný vchod do domu. Z ich výpovedi vyplýva, že neudržiavali vzťahy s pôvodnou navrhovateľkou X. J., ale naopak navštevovali sa s pôvodným odporcom Ing. K. O..

Zo spisu Okresného súdu v Čadci D 803/87 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. O. O. sa preberateľom domu č. XXX postaveného na parcele EN XXXX/XXX kat. územie I. C. I. ako aj 1- ice drevárne pri dome stal odporca, ktorý bol zaviazaný vyplatiť ďalších súrodencov, medzi nimi aj navrhovateľku v l) rade. Paracela EN XXXX/XX nebola v tomto konaní vysporiadaná.

Zo spisu D 675/89 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. Y. O. sa stal preberateľom celého dedičstva pozostávajúceho z 1-ice domu č. XXX, oplotenia, polovice vedľajších stavieb 6/720-ín parcele č. XXXX/ XXX, 5/30-ín parcele č. XXXX, 5/30-ín parcele č. XXXX/X, 35/320-ín parcele EN XXXX/XX, 35/320-ín parcele č. XXXX/XXm 35/320-ín parcele č. XXXX/XXX, 35/320-ín parcele č. 4032/96 syn poručiteľa Ing. K. O. s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov medzi nimi aj navrhovateľku v l) rade.

Zo spisu Okresného súdu v Čadci súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 12.12.1995 bol zamietnutý návrh navrhovateľa Ing. K. O., aby bolo zrušené jeho podielové spoluvlastníctvo s odporkyňou X. J. ku parcele KN XXXX/XX tak, že on bude užívať severnú časť tejto parcele a X. J. južnú časť tejto parcele Ako súd v odôvodnení uviedol, z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe dedenia po svojom otcovi Y. O. a odporkyňa ako sestra bola vyplatená.

Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX súd zistil, že pod r.č. 75a) je uvedený otec navrhovateľov Y. O. to v podiele 864/207360 účasti, pod r.č. 75b) matka účastníkov O. O. v podiele 1728/207360-ín a pod r.č. 87 navrhovateľka X. J.. Pod B - vlastníctvo riadok 87) je zaznačené na polovicu Y. O. - V. b 75a) podľa osvedčenia daného v KNM dňa 5.7.1957 výroku ONV v KNM zo dňa 21.8.1957 vkladá sa vlastnícke právo Anne J. U.. O..

Z dohody uzatvorenej medzi Y. O. X. W. J. zo dňa 5.4.1956 súd zistil, že Y. O. dal svojej dcére spolu s manželom čiastku vena a to južnú časť domu č. XXX a to izbu a kuchyňu v tomto dome.

V spise Pr XX/XXXX bývalého ŠN KNM sú zažurnalizované originál Čd XXXX/XX a Rozhodnutie o prevode nehnuteľnosti. Z osvedčenia Čd 0351/60 spísaného dňa 5.7.1957 urobeného medzi Y. O. V. X. W. J. a manželkou X.. Súd zistil, že medzi účastníkmi je nesporné, že spoločnou prácou a spoločnými finančnými nákladmi vybudovali rodinný dom č. XXX pozostávajúci z dvoch bytových jednotiek v pozemkovej knihe nezapísaných, ako i maštaľ pozostávajúcu z dvoch od seba oddelených miestnosti. V dôsledku týchto skutočnosti uznáva Y. O. V., že polovica domu č. XXX mimo chodby patrí vlastníckym právom jeho dcére X. J. a to s polovicou pozemku, na ktorom je tento dom postavený v dôsledku čoho dáva taktiež svoj súhlas k tomu, aby v pkn. vložke kat. úz. Obce I. C. I. č. XXX A. + r.č. l) me. XXXX/X pod B 75/a) - bola polovica jeho účasti prepísaná vlastníckym právom na X. J. U.. O.. Ďalej sa uzhodli, že polovica maštale uvedenej v bode l) patrí vlastníckym právom Y. O., zatiaľ čo druhá polovica tejto maštale patrí výlučne vlastníckym právo jeho zaťovi W. J.. Odbor pre výstavbu rady ONV v KNM svojím rozhodnutím o prevode nehnuteľnosti zo dňa 21.8.1957 dal privolenie na pozemnoknižný prevod nehnuteľnosti. Z uznesenia Čd XXXX/XX bolo zistené, že súd povolil zápis v pkn. vložke kat. územia

I. C. I. č.XXX na polovicu účasti Y. O. V. pod B 75/a) na základe osvedčenia zo dňa 5.7.1957 a vložil vlastníctvo X. J. U.. O..

Z pôvodného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že pôvodný odporca bol okrem iných parciel aj vlastníkom parcele č. XXXX/XX a to v podiele 35/320-ín a 285/320-ín. Ako tituly nadobudnutia sú uvádzané rozhodnutie D 675/89 a osvedčenie o vlastníckom práve Nz 122/94. V súčasnosti sú odporcovia v 1-4) rade na základe darovacej zmluvy vlastníkmi KNC parcele XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX.

Z LV č. XXXX súd zistil, že navrhovatelia 1-2) a neb. W. J. sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. XXX na KNC č. XXXX/XXX a parciel XXXX/XXX o výmere 82 m2 a KNC XXXX/XXX o výmere 199 m2.

Z LV č. 1XXX súd zistil, že pôvodná navrhovateľka X. J. je podielovou spoluvlastníčkou v 1-ine ku KNC č. XXXX/XX, XXXX/XXX.

Z notárskej zápisnice N 574/93, Nz 122/94 spísanej dňa 16.3.1994 u notára JUDr. Kubaščíka súd zistil, že notársky úrad osvedčil, že Ing. K. O. je oprávneným držiteľom okrem iných aj KN parcele XXXX/ XX - zastavaná plocha o výmere 206 m2 a zastavaná plocha o výmere 206 m2 v podiele 285/320-ín. V osvedčení uviedol, že tieto nehnuteľnosti zdedil po rodičoch. Ešte za života rodičov došlo k reálnej deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi a v takomto stave to užívali oni a užíva to aj od dobromyseľne, vlastnícke právo nadobudol vydržaním.

Na základe geometrického plánu č. 260/99 zo dňa 3.6.1999 vypracovaného Geodéziou Žilina a.s. prevádzka Čadca súd zistil, že z pôvodných KN parciel XXXX/XX - XXXX/XX boli vytvorené parcele KN XXXX/XXX o výmere 9 m2, KN XXXX/XXX o výmere 53 m2, KN XXXX/XXX o výmere 111 m2 a KN XXXX/XX o výmere 188 m2.

Z geometrického plánu č. 21/11 overeného Správou katastra Čadca dňa 20.7.2011 pod č. 589/11 vyplýva, že sporný spoločný dvor predstavujú parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XXX.

Zo spisu Katastrálneho úradu správa katastra Čadca, že na základe darovacej zmluvy V 341/2010 uzatvorenej medzi pôvodným odporcom Ing. K. O.I. a súčasnými odporcami súd povili vklad v ich prospech okrem iných k parcele CKN XXXX/XXX o výmere 200 m2, XXXX/XXX o výmere 154 m2. Z tejto darovacej zmluvy zo dňa 12.2.2010 súd zistil, že parcele KNC č. XXXX/XX, XXXX/XXX boli GP Ing. Chládeka č. over. 884/03 z 30.9.2009 po zameraní skutočného stavu oddelené ako parcele KNC č. XXXX/XX o výmere 154 m2, XXXX/XXX o výmere 71 m2, XXXX/XXX o výmere 200 m2, XXXX/XXX o výmere 29 m2.

Podľa . - návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky, nakladať s nimi.

Podľa ods. l) - držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo vykonáva právo pre seba.

Podľa ods. l) - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3-rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10-rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ) - ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Nakoľko navrhovatelia žiadali určiť, že sú spoluvlastníci sporných nehnuteľnosti súd skúmal, či v zmysle . preukázali naliehavý právny záujem. Súd má za to, že preukázali naliehavý právny

záujem, nakoľko ten je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Taktiež naliehavý právny záujem je daný vždy vtedy, pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti a na LV je zapísaný odporca. Deklarátorným určením, že nehnuteľnosti uvedené v žalobe patria v spoluvlastníckom podiele do dedičstva po poručiteľke sa vyriešia sporné vzťahy medzi účastníkmi a právoplatné rozhodnutie bude podkladom pre konanie o novoobjavenom majetku podľa .

Navrhovateľom svedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko sú právnymi nástupcami po poručiteľke, ktorá zomrela dňa 3.2.2008 a na základe osvedčenia o dedičstva sú jej dedičmi v l) rade X. J., v 2) rade L. J. X. C.. X. X. W. J.Ý.. Právnymi nástupcami po neb. X. J. sú jeho súrodenci navrhovatelia v 1-3) a právnymi nástupcami po neb. W. J. sú jeho manželka Y. J. a mal. dcéra I. J.. Odporcom svedčí pasívna vecná legitimácia, nakoľko pôvodný odporca Ing. K. O. darovacou zmluvou V 341/2010 daroval sporné parcele súčasným odporcom, takže sú v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci týchto sporných nehnuteľnosti.

Vydržanie je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Občiansky zákon vyžaduje splnenie podmienok: spôsobilý predmet vydržania, titul, na základe ktorého uvedené právo držiteľ nadobudol, preukázal, že je oprávneným držiteľom, vec má nepretržite v držbe 3-roky, pokiaľ ide o hnuteľné veci, 10-rokov, pokiaľ ide o nehnuteľné veci. Oprávneným držiteľom je ten, kto je dobromyseľný, že mu vec patrí so zreteľom na všetky okolnosti, fakticky ovláda vec alebo právo a nakladá s ňou ako s vlastnou.

V danej veci sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že ešte pred rokom 1950, teda podľa obyčajového práva došlo k reálnej deľbe pôvodnej pozemnoknižnej parcele XXXX/X zapísanej v pkn. vl. č. XXX) kat. územie I. C. I., pričom podľa právneho poriadku platného do 31.12.1950 bolo bežným, že pokiaľ išlo o nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve niekoľkých spoluvlastníkov, došlo ku konkludentnej reálnej deľbe pôvodného celého spoločného pozemku, pretože bez takéhoto rozdelenia by nebolo možné následné užívanie nehnuteľnosti, resp. výstavby rodinného domu alebo hospodárenia na reálne vyčlenenej časti. Na Slovensku obzvlášť na Kysuciach bolo bežné, že u niektorých nehnuteľnosti bolo vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov vedené v pozemkovej knihe v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci už dlhší čas užívali nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípady, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľnosti, ktoré však nebolo pozemnoknižne vykonané. Samotný pôvodný odporca v osvedčení spísanom vo forme notárskej zápisnice N 574/93 uviedol, že ešte za života rodičov došlo k reálnej deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi a v takomto stave to užívali oni aj on. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľnosti majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľnosti nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzatvorená aj mlčky (konkludentným konaním). Nesprávne je stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním. Manželia Y. O. a O. O. U.. Č. sa stali podielovými spoluvlastníkmi každý v 1-ici reálne vyčlenenej časti tejto pkn. parcele, nakoľko pred r. 1950 právo platné na území SR nepoznalo inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol prvý krát upravený . V priebehu konania vlastnícke právo Y. O. V. pod bodom 75a) v pkn. vl.č. XXX k sporným nehnuteľnostiam nikto nenamietal.

Osvedčením zo dňa 5.7.1957 pod Čd XXXX/XX Y. O. uznal, že spoločnou prácou a spoločnými finančnými nákladmi vybudoval so svojou dcérou X. J. a jej manželom rodinný dom č. XXX, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek a preto uznal, že polovica tohto domu spolu s polovicou pozemku, na ktorom je tento dom postavený, patrí do vlastníctva jeho dcéry a manžela, v dôsledku čoho dal taktiež súhlas k tomu, aby si jeho dcéra prepísala polovicu jeho účasti pod B 75a) k pkn. parcele č. XXXX/X zapísanej vo vl.č. XXX) kat. územie I. C. I. na seba vlastníckym právom. Na základe tohto osvedčenia bolo pod r.č. 87) vložené vlastnícke právo pôvodnej navrhovateľke X. J.. Uvedená zmluva bola taktiež registrovaná bývalým ŠN KNM pod sp.zn. Pr XX/XX, pričom v tomto spise sa nachádza aj privolenie prevodu nehnuteľnosti odborom pre výstavbu rady ONV v KNM zo dňa 21.8.1957.

V konaní medzi účastníkmi sa stalo sporným, či na základe osvedčenia Čd XXXX/XX sa stala X. J. spoluvlastníčkou len polovice domu č. 700 spolu s pozemkom pod domom tak, ako tvrdili odporcovia alebo spoluvlastníčkou v podiele 1-ica účasti Y. O. k pkn. parcele č. XXXX/X zapísanej pod B 75a), t.j. vrátane dvora, ako tvrdili navrhovatelia. Súd je toho názoru, že úmyslom otca X. J. Y. O. bolo darovať jej 1-inu jeho účasti, t.j. podielu zapísaného v pozemkovej knihe tak, že okrem polovice domu a pozemku pod domom aj polovice dvora, nakoľko v tom čase ešte neboli vytvorené samostatné parcele KNC č. XXXX/XXX X. XXXX/XXX pod rodinným domom. Tento pozemok v tom čase nebol rozčlenený, takže pozemok pod domom, ako aj dvor, tvorili jednu súčasť, jeden pozemok, na ktorom dom stál. Nemalo význam darovať dcére rodinný dom bez dvora. Dovtedy Y. O. spolu so svojou manželkou reálne vyčlenené pozemky užívali spoločne napriek tomu, že ich vlastnili každý v 1/2-ici, pričom svedkovia v konaní A. B., A. J., W. J., A. J.Á., Y.. K. X., ako aj L. J. v konaní potvrdili, že pôvodní navrhovatelia chodili ku svojmu domu minimálne 30-rokov cez dvor rodičov, ktorý s nimi ako spoločný užívali a ohľadne dvora neexistovali spory.

Súd sa v danej veci stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľov, že X. J. nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania vlastníckeho práva podľa v znení novely 509/91 ku dňu jej účinnosti, t.j. k 1.1.1992 prihliadajúc na intertemporálne ustanovenie ) Obč. zákonníka a z tohto dôvodu skúmal aj splnenie podmienok pre vydržanie u právnych predchodcov navrhovateľov, ako aj odporcov, keďže ich právny zástupca tvrdil, že aj Ing. K. O. vydržal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

z r. 1964 v pôvodnom znení nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval. Tento stav sa v praxi ukázal ako neudržateľný a preto bolo vydržanie opätovne zavedené novelou č. 131/82 Zb. účinnou od 1.4.1983, ktorá však priniesla len čiastočné riešenie problémov, lebo obmedzila ako rozsah subjektu vydržania, ktoré boli obmedzené na fyzické osoby, tak aj predmet vydržania, kedy nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom. Až novela č. 509/91 takmer všetky obmedzenia odstránila. V súčasnosti nie je z vydržania vylúčený žiaden subjekt a predmet vydržania je obmedzený len okrajovo () ), takže pozemok je spôsobilým predmetom vydržania a vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamžikom, kedy splnil podmienky vydržania, ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie jeho vlastníckeho práva vydržaním zákon nevyžaduje.

V danom prípade je právnym titulom, o ktorý sa opiera oprávnená držba, osvedčenie Čd XXXX/XX spísanej dňa 5.7.1957, registrované ŠN KNM pod sp.zn. Pr XX/XX. Najvyšší súd vo svojom judikáte vyslovil, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec mu vec alebo právo prináleží, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda k právnemu dôvodu (titulu), ktorý mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno súdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby. Aj z ďalšieho judikátu NS ČR vyplýva, že dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke práva. To však neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu takýto titul je. Dňom 1.1.1951 nadobudol účinnosť nový , podľa ktorého sa vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádzalo už samotnou zmluvou, pokiaľ nebolo uvedené inak alebo nevyplývalo nič iného zo zvláštnych predpisov ( ods. l). Podľa Obč. zákonníka z r. 1950 sa prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam zapísaným v pozemkovej knihy zapísal do týchto kníh, avšak upustilo sa od zásady, že prevod vlastníctva sa uskutočnil až zápisom do pozemkovej knihy a nastúpila zásada, že k prevodu nehnuteľnosti došlo v okamihu, keď sa zmluva stala účinnou, t.j. zápis vlastníckeho práva sa ponecháva len z dôvodov kontroly a evidencie, mal povahu iba deklaratórnu. Súd je jednoznačne toho názoru, že osvedčenie Čd XXXX/XXXX, registrované ŠN KNM pod Pr XX/XXXX je právnym úkonom perfektným v zmysle ustanovení ods. l) Zák. č. 141/50 Zb. a ods. l) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, teda k polovici podielu svojho otca získala X. J. už samotnou touto zmluvou, t.j. dňom jej účinnosti, keďže obligačno-právne účinky zmluvy boli totožné s účinkami vecno-právnymi podľa vtedy platných právnych predpisov, napriek tomu je na LV vedený ako vlastník odporca. Súd je toho názoru,

že táto písomná zmluva vzhľadom na všetky okolnosti jej uzatvorenia, predmet a okolnosti následného užívania jednoznačne založili u X. J. dobrú vieru, že je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľnosti.

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je dobromyseľný so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Literatúra, ako aj judikatúra sa zhodujú v názore, že posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, nielen z hľadiska subjektívneho, osobného presvedčenia samotného účastníka a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu možno od neho vyžadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Súd má zato, že uvedená podmienka je jednoznačne splnená, nakoľko X. J. vstúpila do držby dňa 5.7.1957, t.j. podpísaním Čd XXXX/XX a 10-ročná lehota uplynulá dňa 5.7.1967, avšak pôvodný z r. 1964 nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval, získala X. J. vlastnícke právo vydržaním až na základe novely č. 509/91 Zb. s prihliadnutím na intertemporálne ustanovenie ) Obč. zákonníka ku dňu účinnosti tejto novely, t.j. k 1.1.1992 a to aj napriek tomu, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, avšak podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli dovŕšené, teda splnené až nadobudnutím účinnosti Zák. č. 509/91 Zb. (judikáty NS ČR , NS SR ). Dobromyseľnosť X. J. jednoznačne vyplýva zo spísaného Čd XXXX/XX, na základe ktorého bola polovica podielu Y. O. V. zapísaného v pozemkovej knihe pod B75a) prevedená na X. J., ktorá bola taktiež zapísaná v pozemkovej knihe ako podielová spoluvlastníčka pod B 87). Taktiež z výpisu z evidenčného listu č. XXXX kat. územie I. C. I. vyplýva, že X. J. bola vedená ako užívateľka parcele č. 4032/96 - zast. plocha o výmere 206 m2 a svedkovia v konaní potvrdili nerušené užívanie dvora spolu s rodičmi. Pôvodný odporca Ing. K. O., brat pôvodnej navrhovateľky v konaní svojim návrhom podaným na súd dňa 15.3.1995 žiadal zrušiť jeho podielové spoluvlastníctvo s X. J. k parcele EN XXXX/XX o výmere 412 m2 tak, že by súd uvedenú parcelu rozdelil na dve samostatné parcele, pričom K. O. by bol oprávnený výlučne užívať severnú časť parcele a maštale, ktoré aj užíval a X. J. by bola oprávnená výlučne užívať južnú časť tejto parcele, ktorú aj užívala. Jeho návrh bol však zamietnutý z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe dedenia po svojom otcovi, pričom odporkyňa, ako sestra, bola vyplatená. Teda súd mal zato, že uvedená nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve Ing. K. O., avšak súd v danom konaní už niekoľkokrát poukázal na to, že v tomto rozsudku sa stala veľká chyba, ktorá zapríčinila aj toto niekoľkoročné konanie. Pokiaľ by v konaní došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva súrodencov, teda pôvodných navrhovateľov, predišlo by sa aj tomuto sporu a taktiež sporom v celej ich rodine. Ing. K. O. sa na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi stal spoluvlastníkom parcele č. 4032/96 len v podiele 35/320-ín a podiel 285/320-ín si dal osvedčiť pred Notárskym úradom JUDr. Kubaščíka, ako to vyplýva z notárskej zápisnice N 574/93, Nz 122/94 zo dňa 16.3.1994. V tejto výslovne uviedol, že nehnuteľnosti zdedil po svojich rodičoch a ešte za ich života došlo k reálnej deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi. V takomto stave to užívali ako oni, tak aj on to užíva dobromyseľne, pokojne, nerušene, takže vlastnícke právo nadobudol vydržaním. Z takéhoto konania pôvodného odporcu mal súd jednoznačne zato, že nebol dobromyseľným držiteľom celého dvora, ako jeho výlučný vlastník už s prihliadnutím na spísanie osvedčenie Čd XXXX/XX, naopak, on samotný nepreukázal žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Vedel, že tieto nehnuteľnosti po svojich rodičoch nezdedil, po otcovi zdedil iba časť týchto nehnuteľnosti, po matke tieto nehnuteľnosti vyporiadané vôbec neboli. Pokiaľ by ich bol zdedil, nebol by si dával osvedčiť svoje vlastnícke právo k podielu 285/320-ín k parcele 4032/96. Dňa 3.9.1997 bol na Ob.ú. I. spísaný zápis vo veci žiadosti odporcu Ing. K. O. o oplotenie parcele č. XXXX/XX a to od hranice parcele KN XXXX/XXX (spoločná stena) až po časť hospodárskej budovy, ktorá sa nachádza vo vlastníctve X. J.. Ob.ú. nemal námietky proti oploteniu, nakoľko X. J. prístup na parcelu č. XXXX/XX mala z komunikácie č. XXXX/XXX. Následne pôvodný odporca vybudoval v strede dvora oplotenie, čím rozdelil dvor na dve časti a tieto užívajú právni nástupcovia pôvodných navrhovateľov takto až doteraz, ako mal súd možnosť zistiť aj na ohliadke. Pokiaľ by bol dobromyseľný v tom, že je výlučným vlastníkom celého dvora, nebol by dvor rozdeľoval oplotením a neužíval by len jeho polovicu. Samotný právny zástupca odporcov uviedol, že po skončení tohto konania v prípade, že budú odporcovia úspešní, navrhovateľom tento dvor odpredajú, nakoľko ho nechcú, nepotrebujú, ale v tomto konaní im už vznikli vysoké trovy. Súd je teda toho názoru, že pôvodný odporca nemohol nadobudnúť výlučné vlastníctvo k parcele č. 4032/96 na základe osvedčenia zo dňa 16.3.1994, keďže nebol dobromyseľný a taktiež nemohol nadobudnúť výlučné právo na základe rozsudku , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.1996, ktorým bol zamietnutý návrh na

zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k spornej parcele, nakoľko takýto rozsudok nemohol byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd teda jednoznačne preukázané, že X. J. nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním vlastníckeho práva podľa č. 40/1964 v znení novely č. 509/91 s prihliadnutím na ustanovenie ) ku dňu účinnosti tejto novely, t.j. k 1.1.1992. Titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva je osvedčenie zo dňa 5.7.1957 pod č. Čd XXXX/XXXX registrované ŠN v Kysuckom Novom Meste pod Pr XX/XX, ktorého predmetom bola polovica účasti, t.j. podielu Y. O. V. zapísaného v pozemkovej knihe pod B 75a) na základe ktorého bola zapísaná pod B 87 a odo dňa spísania osvedčenia vstúpila do držby, uvedené nehnuteľnosti užívala pokojne, dobromyseľne v tom, že jej právo patrí, nehnuteľnosť fakticky užívala, nakladala s ňou, ako so svojou. Tieto skutočnosti potvrdili vo veci vypočutí svedkovia, ktorí svojimi výpoveďami potvrdili spoločné užívanie spoločného dvora X. Chylou a jej rodičmi, taktiež potvrdili, že neexistovali spory ohľadne tohto užívania. Pôvodná navrhovateľka bola vedená ako užívateľka aj na evidenčnom liste č. 1253 a pôvodný odporca sám inicioval konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s pôvodnou navrhovateľkou. Súd je toho názoru, že pôvodná navrhovateľka sa stala vlastníkom pôvodnej EN parcele č. XXXX/XX v podiele 1-ina na základe osvedčenia Čd XXXX/XX, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pkn. parcele č. XXXX/X. Táto parcela, ako už bolo vyššie konštatované bola zapísaná na viacerých pkn. spoluvlastníkov, medzi ktorými ešte pred r. 1950 došlo ku konkludentnej reálnej deľbe a manželia O. sa stali výlučnými vlastníkmi každý v 1-ici reálne vyčlenenej pkn. parcele č. XXXX/X, v dôsledku čoho si na tomto pozemku mohli vybudovať svoju domovú nehnuteľnosť.

Pokiaľ právny zástupca odporcov tvrdil, že ak je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva pôvodnej navrhovateľky listina z r. 1957, tak v danom prípade je predmetom konania podiel Y. O. V. pod bodom 75a) pkn. vl. č. XXX a teda 1/120-ina a teda by mali byť žalovaní všetci pozemnoknižní spoluvlastníci pôvodnej pkn. parcele č. XXXX/X. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko už Krajský súd v Žiline vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 11.5.2006 konštatoval, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia len 1/240-iny, teda jej spoluvlastníckeho podielu, tak takúto žalobu mohla podať aj sama a len proti odporcovi, o ktorom tvrdí, že je neoprávnene evidovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti. Účastníci konania v tomto prípade nemusia byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti.

Námietku premlčania zo strany odporcov súd považuje za nedôvodnú, keďže vlastnícke právo sa podľa ) nepremlčuje. Z judikátu NS SR vyplýva, že v prípade spornosti o okolnostiach držby a vydržania má súd právo preskúmať splnenie podmienok na vydanie osvedčenia, najmä dobromyseľnosti aj po uplynutí lehoty podľa ) Zák. č. 293/92 Zb., keďže notár pravdivo z dokladov, ani tvrdenia účastníkov neskúmal, ani nepotvrdzoval.

Z týchto dôvodov súd zmenenému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ) ., nakoľko každý z účastníkov mal čiastočný úspech. Navrhovatelia boli úspešní, pokiaľ ide o určenie podielového spoluvlastníctva a odporcovia úspešní, pokiaľ išlo o zriadenie vecného bremena a to práva cesty - návrh v tejto časti bol zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.