Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-36-2017.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava senátom v zložení z predsedu senátu Mgr. Mária Pohorelského a prísediacich L.. T. B. a N.. T. Z. v trestnej veci obžalovaného: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, U., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 22. augusta 2023
rozhodol:
Vina obžalovaného G. Š., nar. XX.XX.XXXX v R., bytom Č. XXXX/XX, U., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, bola uznaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 1T/36/2017 - 436 z 26. mája 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/63/2021 - 495 zo 7. apríla 2022.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 219 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017 z 20. septembra 2017, právoplatným 9. marca 2018, podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 16. mája 2017 obžalobu na obžalovaného G. Š. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona (pôvodne zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona) a zločinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa §
219 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 (pôvodne prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobné prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona) s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 1T/36/2017 - 436 z 26. mája 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/63/2021 - 495 zo 7. apríla 2022 uložil obžalovanému podľa § 219 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017 z 20. septembra 2017, právoplatný 9. marca 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V dôsledku aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 219 ods. 3 Trestného zákona zvýšila o polovicu, t. j. na päť rokov. Obžalovanému bol uložený trest na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby.
Okresný súd Trnava uznesením č. k. 12Nt/126/2022-50 z 23. marca 2023, právoplatným 23. marca 2023, povolil obnovu konania v prospech obžalovaného a to do výroku o treste.
Na hlavnom pojednávaní 22. augusta 2023 súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu v databáze súdov, odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, odpisu registra trestov, rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/19/2014 z 18. júna 2014 a uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/100/2014 z 23. októbra 2014.
Z odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplynulo, že obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Trnava v konaní 24T/38/2015. Na výkon trestu je umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok.
Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že väčšina trestných stíhaní vedených voči obžalovaného bola právoplatne skončená rozhodnutiami príslušných súdov (trestný rozkaz, rozsudok, zjednodušený rozsudok). Okresný súd Trnava v konaní 12Nt/126/2022 povolil obnovu konania uznesením z 23.03.2023. V konaní 1T/36/2017 tunajší súd rozhodol rozsudkom z 26.05.2021. Okresný súd Galanta v konaní 17T/37/2023 vydal 28.06.2023 trestný rozkaz, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupuje ako účastník predovšetkým v trestných konaniach - právoplatne neskončené sú konanie 104T/8/2023 na Okresnom súde Trnava, 14T/37/2023 na Okresnom súde Galanta (odpor proti trestnému rozkazu), a 27T/6/2023 na Mestskom súde Bratislava I (odpor proti trestnému rozkazu),
Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nemá evidovaný žiaden záznam.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný. Pod číslom pätnásť je evidovaný trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017 z 20.09.2017, právoplatný 09.03.2018, ktorý bol obžalovanému uložený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Výrok o treste bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/36/2017 z 26.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/63/2021 zo 07.04.2022, ktorý bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Predmetné rozsudky sú zaevidované pod poradovým číslom šestnásť.
Okresný súd Galanta rozsudkom sp. zn. 3T/19/2014 z 18. júna 2014 uložil obžalovanému za pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 (body 1/, 2/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 15/), podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b)
Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 (body 3/, 4/, 5/, 6/, 9/ a 14/) a pokračujúci prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona (body 4/ až 15/) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. S poukazom na § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 1Pv 543/2013/2202 z 30.01.2014 (bod 1/), pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Krajský súd v Trnave uznesením 3To/100/2014 z 23. októbra 2014 zamietol odvolanie okresného prokuratúra proti oslobodzujúcemu výroku súdu prvého stupňa.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby za súčasného zrušenia výroku o treste Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017 so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obhajkyňa JUDr. Jana Obertová navrhla, aby vzhľadom na skutočnosť a vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o treste všetky okolnosti ako prípadu, tak aj fakt, že medzi spáchaním skutku a rozhodovaním o treste prešiel dlhý čas, rovnako rozhodoval podľa zásad pri ukladaní trestu a uložil primeraný trest v dolnej hranici trestnej sadzby za uvedený trestný čin.
Obžalovaný uviedol, že nemá čo povedať, všetko bolo povedané, pridržiava sa svojej obhajkyne. Právo posledného slova nevyužil a nič ďalšie neuviedol.
Podľa § 166 Trestného poriadku súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu konania zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu.
Podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 219 ods. 3 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu vlámaním.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona prvá veta ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.
Podľa § 42 ods. 2 prvá a druhá veta Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na to, že po povolení obnovy konania sa na hlavnom pojednávaní rozhodovalo len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, súd s poukazom na § 166 Trestného poriadku konštatoval, že vina obžalovaného bola právoplatne uznaná rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave.
Pri ukladaní trestu bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a jedna priťažujúca okolnosť, rovnovážny pomer, preto trestná sadzba najprísnejšie trestného zo stíhaných troch trestných činov - zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku a elektronických peňažných prostriedkov a platobnej karty podľa § 219 ods. 3 Trestného zákona vo výmere od dvoch rokov do ôsmich rokov zostala nezmenená. Pri použití asperačnej zásady sa horná hranica trestnej sadzby zvýšila o ďalšie dva roky (jedna tretina) na desať rokov. Vzhľadom aj na odstup času od spáchania skutku súd dospel k záveru, že zákonným a spravodlivým trestom bude nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, to znamená vo výmere dvoch rokov. Ide o súhrnný trest, zároveň bol zrušený výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/122/2017, keďže išlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť a v zmysle zásad ukladania súhrnného trestu bolo potrebné takto rozhodnúť. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nevzhliadol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v dlhšej výmere. Uložený trest plní funkciu generálnej i individuálnej prevencie.
Pokiaľ ide o ďalšie konania obžalovaného, ktoré sú aktuálne vedené alebo ktoré boli medzičasom právoplatne skončené, taktiež o ďalšie rozhodnutia súdov, je potrebné konštatovať, že v tomto prípade bola obnova konania povolená vo vzťahu k výroku o treste. Účinky pôvodne vyhláseného rozsudku vo vzťahu k vine obžalovaného zostali zachované, na hlavnom pojednávaní sa rozhodovalo len o treste, teda situácia ostala nezmenená a bolo potrebné opätovne uložiť súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Galanta v konaní 2T/122/2017.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.