Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XXX/XX, O. X., zastúpeného M.. L. O., advokátkou, so sídlom G. XX, O. proti odporkyni O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XXX/XX, O. X., t. č. A., O. X/X, zastúpenej M.. L. B., advokátom, so sídlom A., N. Y. X, o určenie príspevku na rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. -119 zo dňa 20. novembra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal určenia príspevku na rozvedeného manžela v sume 200 Eur mesačne od podania návrhu. Rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2009. Navrhovateľ je od 27.04.2011 práceneschopný a pre zhoršujúci zdravotný stav nie je podľa lekárskeho vyjadrenia O.. F. predpoklad ukončenia práceneschopnosti. Navrhovateľ preukázateľne nepoberá nemocenské dávky, dávku v hmotnej núdzi, ani dávku v nezamestnanosti. Navrhovateľ nie je nemocensky poistený, neplnil si svoje povinnosti a neplatil odvody do poisťovne, voči ktorej má dlh, preto Sociálna poisťovňa nemocenské dávky navrhovateľovi nevypláca. Navrhovateľ v čase od 01.11.2006 do 04.01.2008 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, lebo nespĺňal podmienky na vyplácanie tejto dávky. Od 05.01.2008 do 05.01.2010 navrhovateľ pracoval u fyzickej osoby v N. N., kde predával zatepľovacie systémy, za ktorú činnosť dostal odmenu, za ktorú si kúpil osobné motorové vozidlo značky Octavia za 235.000,- Sk, pracoval bez zmluvy. V období do 31.01.2009 navrhovateľ pracoval v spoločnosti P. a do 31.07.2010 mu boli vyplácané provízie (11 mesiacov po rozvode), ktoré navrhovateľ minul. Navrhovateľ nepreukázal svoje príjmy po rozvode manželstva, nepreukázal výšku provízií vyplácaných do 31.07.2010, príjem z predaja zatepľovacích systémov a ani výšku nájmu za časť rodinného domu, ktorý dal do nájmu W. B.. Navrhovateľ si nepamätal výšku nájmu, výšku príjmu a nepreukázal ani náklady s liečbou vysokého tlaku a reumou. Konštatoval, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť v dôsledku pracovnej neschopnosti. Do tejto situácie sa dostal sám, nemá preto žiadny príjem, ani nemocenské dávky. Nie je v schopnostiach, ani možnostiach odporkyne, aby na výživu navrhovateľa prispievala. Odporkyňa bola do 31.07.2012 zamestnancom SOŠ ako majsterka s priemernou čistou mesačnou mzdou 449,52 Eur, z ktorej sumy platila nájomné v U. vo výške 315 Eur. Má vyživovaciu povinnosť voči mal. R., ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti po rozvode manželstva s navrhovateľom. Od 01.10.2012

odporkyňa začala podnikať v kozmetických službách, z dosahovaného príjmu 400 Eur, ktorý dosiahla za mesiac október 2012, zaplatila nájomné za nebytový priestor vo výške 150 Eur, odvody do poisťovní, nájomné za byt v sume 320 Eur (na úhrade nájmu je povinný v polovici podieľať sa aj jej priateľ, s ktorým odporkyňa byt užíva). S poukazom na ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine uzavrel, že hoci navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť pre dočasnú práceneschopnosť, priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ po rozvode manželstva vykonával pracovnú činnosť, mal príjem, mal vyplácané provízie z P., mal príjem z nájmu rodinného domu, peniaze minul a výživu si nezabezpečil. Rovnako nie je ani v schopnostiach a možnostiach odporkyne platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela v prospech navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa za použitia

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odporkyni uloží povinnosť prispievať navrhovateľovi odo dňa podania návrhu na výživu mesačne sumou 200 Eur vždy vopred, do 15. dňa v mesiaci a navrhovateľovi prizná náhradu trov konania v sume 499,91 Eur. Zdôraznil, že navrhovateľ nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ si neuplatní zákonné nároky, ktorými môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomoc v hmotnej núdzi, teda pokiaľ neuplatní aj nárok na výživné. Uviedol, že pokiaľ občan, ktorý je práceneschopný, sa nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nemá ani nárok na dávku v nezamestnanosti. Navrhovateľovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá si neplatila nemocenské poistenie, nevznikol ani nárok na nemocenské. Pokiaľ by navrhovateľovi aj tento nárok vznikol, nemocenské by nepoberal, pretože nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. nárok na nemocenské by mu zanikol v apríli 2012. V podanom odvolaní vyslovil názor, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku ( ) navrhovateľ už nemal nárok na nemocenské, aj keby si odvodové povinnosti v čase, keď bol samostatne zárobkovo činnosťou osobou plnil. Nesúhlasil so záverom prvého stupňa, že nepreukázal svoje príjmy po rozvode. Uviedol, že v konaní predložil daňové priznanie za rok 2010, podľa ktorého mal čistý príjem za rok 2010 aj s vyplatenými províziami od spoločnosti P. vo výške 2.774,26 Eur (mesačný príjem 231,19 Eur). Za finančné prostriedky, ktoré nadobudol predajom zatepľovacích systémov, navrhovateľ kúpil ojazdené motorové vozidlo a zvyšok použil na chod domácnosti ešte počas trvania manželstva s odporkyňou. Za odporkyňu uhrádzal aj dlhy, ktoré vznikli v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Nestotožnil sa ani so záverom okresného súdu, že si mal svoje príjmy regulovať tak, aby si zabezpečil svoju výživu na takej úrovni ako počas manželstva. Zdôraznil, že dosahoval príjem na úrovni čistej minimálnej mzdy, preto mu nie je zrejmé, ako mal svoje príjmy regulovať ešte aj na niekoľko rokov do budúcnosti. Nakoľko bol v tom čase SZČO, zakúpenie motorového vozidla bolo pre neho nevyhnutnosťou. Nájom, ktorý W. B. vopred na 5 rokov uhradila, navrhovateľ použil na rekonštrukciu domu, na ktorej nájomníčka nástojila. Pokiaľ ide o skúmanie majetkových pomerov odporkyne, namietal, že súd neprihliadol na skutočnosť, že odporkyňa je vlastníčkou 1-iny chaty a 1-iny 3-izbového bytu, ktoré nadobudla v dedičskom konaní po svojom otcovi a neprihliadol na skutočnosť, že odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý pracuje v F. a jeho príjem predstavuje približne 800 Eur. Spochybnil aj výšku príjmu, ktorý odporkyňa dosahuje v kozmetickom salóne. Zdôraznil, že rekonštrukciu a opravu domu, ktorý svojej dcére daroval, robil z dôvodu, že v dome chcel bývať s odporkyňou sa s dcérou. Odporkyňa sa však s dcérou z domu odsťahovala počas trvania manželstva a požiadala o rozvod. Až žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú odporkyňa v mene ich mal. dcéry proti navrhovateľovi na Okresnom súde v Partizánskom uplatnila, boli jedným z dôvodov, ktoré spôsobili dlhotrvajúci nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa. V súčasnosti nemá žiaden príjem, žiaden majetok a vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav má obmedzenú schopnosť príjem dosiahnuť. Bez svojho zavinenia sa ocitol v situácii, že nie je schopný sám sa živiť. Požaduje preto, aby v čase jeho práceneschopnosti odporkyňa ako bývalá manželka navrhovateľovi prispievala na výživu podľa jej schopností a možností.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Považovala za nespravodlivé, aby mala povinnosť „doplácať“ za navrhovateľove nesplnenie povinností voči orgánom sociálneho zabezpečenia a jeho neschopnosť si zo získaného príjmu v období pred jeho dočasnou pracovnou neschopnosťou zabezpečiť svoju výživu. Zdôraznila, že navrhovateľ podal návrh na súd dňa 14.12.2011 a v čase, keď mu v zmysle o sociálnom poistení mohli byť vyplácané nemocenské dávky, a to do apríla 2012. Uviedla,

že navrhovateľ mal pred svojou dočasnou pracovnou neschopnosťou v období rokov 2008 - 2010 príjem z príležitostných činností vykonávaných pre P. a z predaja zatepľovacích systémov a namiesto toho, aby vyrovnal dlh na Sociálnej poisťovni a mohol tak čerpať príslušné dávky, zakúpil si motorové vozidlo a investoval do rodinného domu 10.000 Eur, ako sa do zápisnice na Okresnom súde Partizánske v konaní sp. zn. navrhovateľ vyjadril. Navrhovateľ súd zavádza a ako je zrejmé, mal dosť finančných prostriedkov na svoju výživu a jej zabezpečenie do budúcnosti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, navrhovateľovi nič nebránilo, aby si kúpil lacnejšie vozidlo a riadne sa zamestnal. Odmietala tvrdenia, že navrhovateľ z finančných prostriedkov, ktoré nadobudol, uhrádzal jej dlhy z podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. K svojim pomerom uviedla, že na rozdiel od navrhovateľa nebýva v rodinnom dome, za ktorý platí nájomné 1 Eur. Z rodinného domu bola nútená sa odsťahovať, pretože navrhovateľ na rodinnom dome vymenil zámky. Do rodinného domu, ktorý vlastní ich spoločná maloletá dcéra, odporkyňa dodnes nemá prístup. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že sa mu zhoršil zdravotný stav, zhoršenie jeho zdravia je psychického rázu, nenavštevuje však žiadneho psychológa, ani psychiatra a nepožiadal ani o invalidný dôchodok. Možno preto vyvodiť, že zdravotný stav navrhovateľa nie je natoľko vážny, lebo navrhovateľ vie, že by mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu odporkyne (ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 27.02.2013) zotrval na svojich doterajších prednesoch a zdôraznil, že sa bez svojho zavinenia ocitol v situácii, že nie je schopný sám sa živiť. Vzhľadom na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, ktorý u neho dlhodobo pretrváva, nemá možnosť si zaobstarať príjem. Zotrval na názore, že odporkyňa má možnosti a schopnosti, aby mu mohla na výživu prispievať do času, kým bude schopný sám sa živiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa

V prejednávanej veci okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela z dôvodu, že navrhovateľ, hoci nie je schopný sám sa živiť, si situáciu zavinil sám tým, že neplatil odvody do Sociálnej poisťovne a finančné prostriedky, ktoré pred dobou práceneschopnosti získal vykonávaním pracovnej činnosti, ako aj z prenájmu, minul bez toho, aby si do budúcna finančné prostriedky na výživu odložil a tiež aj z dôvodu, že nie je v možnostiach a schopnostiach odporkyne na primeranú výživu navrhovateľa prispievať.

Okresný súd rozhodoval o návrhu na určenie výživy rozvedeného manžela podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti sa preto predpokladá, že každý z manželov je povinný sa postarať sám o seba. Na zmiernenie niektorých majetkových dopadov, vyplývajúcich z rozvodu manželstva, zákon upravuje výnimky.

Základnou podmienkou pre priznanie nároku na vyživovaciu povinnosť po rozvode manželstva je skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, prípadne, že mu príjem nestačí na úhradu nákladov na jeho primeranú výživu. Primeraná výživa podľa súčasného znenia Zákona o rodine neznamená pokrytie len nevyhnutných nákladov na stravovanie, ale tiež uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a podobne, ktoré je potrebné posudzovať individuálne. Primeranou výživou sa považuje príspevok vyšší, než by zodpovedal iba tzv. nevyhnutnej výžive. Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je potrebné tiež v zmysle § 75 ods. 1 prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je podmienený tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2).

S ohľadom na uvedené bolo v súdenej veci úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým ustáliť, či obstojí tvrdenie navrhovateľa, že nie je schopný sám sa živiť, že nie je schopný zaistiť si primeranú výživu z vlastných zárobkových, majetkových alebo iných zdrojov a až následne u odporkyne skúmať, aké sú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery na primeranú výživu rozvedeného manžela prispievať, a to všetko za podmienky, či požadovaný príspevok na výživu rozvedeného manžela nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je tradične chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromaždení dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im, aby na preukázanie svojich tvrdení označili dôkazy. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky potom postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom dospelo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Z listinného dôkazu - lekárskej správy O.. V. F., všeobecnej lekárky pre dospelých, vyplynulo, že navrhovateľ je práceneschopný a vzhľadom k jeho neustále zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu nie je predpoklad ukončenia práceneschopnosti. Z tejto lekárskej správy je nepochybné, že navrhovateľ nie je schopný pracovať. Nie je schopný vlastnou prácou sa živiť. Nie je schopný dosiahnuť príjem z pracovnej činnosti, ktorý by pokrýval jeho náklady. Pokiaľ navrhovateľ nie je schopný živiť sa vlastnou prácou, správne prvostupňový súd zameral dokazovanie, či navrhovateľ nie je schopný živiť sa ani výnosom z vlastného majetku, a či nie je schopný sa živiť z takých štátnych dávok, ktoré sú v podstate určené ako náhrada za pracovný príjem, čo je forma pomoci osobám s nedostatočným príjmom, ktorý slúži na uspokojovanie ich životných potrieb. Vykonaným dokazovaním pred prvostupňový súdom bolo zistené, že navrhovateľ daroval rodinný dom mal. dcére R. N., nar. XX.XX.XXXX. Tento rodinný dom navrhovateľ užíva s tým, že tento má od dcéry prenajatý za 1 Eur. Zároveň z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že rodinný dom prenajal v časti nájomkyni W. B. a za vopred vyplatené nájomné za dobu piatich rokov finančné prostriedky použil na rekonštrukciu tohto domu. Dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne zistené a ani sám navrhovateľ tieto zistenia nespochybňuje, že v období, keď navrhovateľ vykonával samostatne zárobkovú činnosť, neplatil odvody do Sociálnej poisťovne, a tak mu nevznikol nárok na nemocenské dávky, a nakoľko nebol nemocensky poistený, neboli mu priznané ani vyplácané žiadne dávky v nezamestnanosti, o pomoc v hmotnej núdzi navrhovateľ nepožiadal. Nemožno preto dospieť k inému záveru, len že by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, aby za daných okolností bol navrhovateľovi priznaný nárok na výživné rozvedeného manžela, keď svojím konaním nepochybne zavinil, že hoci je práceneschopný, nie je schopný sám sa živiť, uspokojovať svoje životné potreby, či už výnosom z vlastného majetku alebo finančnými dávkami, ktoré poskytuje štát, túto situáciu si privodil úmyselne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým navrhovateľovi nepriznal nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorej by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa , a Zohľadniac, že navrhovateľ je dlhodobo práceneschopný, dospel odvolací súd k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujú v danom prípade náhradu trov odvolacieho konania úspešnej odporkyni nepriznať ( ).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .