Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-8-2023.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Jozef Mačej, v exekučnej veci v prospech oprávnenej: Sociálna poisťovňa, IČO 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, so sídlom V. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: A. B., narodený X. XXXX XXXX, bytom C. X, D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Kuna, so sídlom Exekútorského úradu Miletičova 20, Bratislava, pod sp. zn. EX 892/2005, o vymoženie 401,71 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 8Er/499/2005-18 zo dňa 22. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie potvrdzuje a v časti trov exekúcie mení tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenej, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“).
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na podnet súdneho exekútora zo dňa 12. februára 2016 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a oznámenie súdneho exekútora zo dňa 24. septembra 2019, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, zistil, že sa stretli dva dôvody na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul – rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 3. augusta 2005, právoplatné dňa 12. septembra 2005 a vykonateľné dňa 27. apríla 2005, sa stalo neúčinným z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné exekučný titul vykonať. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil tým, že preklúzia nastala skôr a nakoľko bol na povinného vyhlásený konkurz, povinný nemôže byť zaviazaný k náhrade trov exekúcie.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Uviedla, že exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu preklúzie exekučného titulu, ktorá nastala skôr a súd prvej inštancie tak mal posudzovať aj náhradu trov exekúcie a nie z dôvodu vyhlásenia konkurzu, keďže exekučný titul sa stal prekludovaným ešte dňa 27. apríla 2015, teda preklúzia nastala skôr, ako bol na majetok povinného vyhlásený konkurz v roku 2019, a súdny exekútor
podal podnet na zastavenie exekúcie ešte dňa 12. februára 2016. Oprávnená nemôže znášať následky za nečinnosť súdu, exekúcia mala byť zastavená z dôvodu preklúzie a na náhradu trov exekúcie mal byť zaviazaný povinný. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenej neprizná.
5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového konania, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 Exekučného poriadku, § 357 Civilného sporového poriadku), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti zastavenia exekúcie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdiť a v časti náhrady trov exekúcie podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmeniť.
10. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že prípustnosť odvolania proti výroku o zastavení exekúcie, aj keď dôvody odvolania nesmerujú proti samotnému výroku, ale len proti odôvodneniu výroku o zastavení exekúcie, je potrebné vyvodiť zo zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 553/2021 zo dňa 27. apríla 2022. V citovanom náleze Ústavný súd SR konštatoval, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením odvolacieho súdu porušené a to tým, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, pretože zastával názor, že po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu) zaniklo právo ním priznané. Avšak sťažovateľ sa vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie domáhal zastavenia exekúcie z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, t. j. z dôvodu, že táto je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Aj keď je pravdou, že podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, v tu preskúmavanej veci nemožno prehliadnuť ten fakt, že dôvod, resp. dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavuje, sú rozhodujúce pre rozhodnutie o
trovách exekúcie, resp. o tom, kto a v akej výške tieto trovy znáša. Dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavuje, môže byť dôležitý napr. aj pre posúdenie (ne)existencie prekážky rozsúdenej veci. Okrem toho tým, že podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je odvolanie proti tam označeným rozhodnutiam o zastavení exekúcie prípustné, v prípade využitia tohto riadneho opravného prostriedku subjektom na jeho podanie oprávneným (v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané), výrok rozhodnutia o trovách exekúcie napriek tomu, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie zákon (Civilný sporový poriadok a ani Exekučný poriadok) odvolanie výslovne nepripúšťa, celkom logicky nemôže nadobudnúť právoplatnosť skôr ako (nosný) výrok o zastavení exekúcie, od ktorého je výrok o trovách exekúcie závislý. V okolnostiach tu preskúmavanej veci odvolacím súdom použité právne predpisy neboli interpretované ústavne akceptovateľným spôsobom a pri ich aplikácii došlo k zásadnému popretiu ich účelu a významu, keď ich interpretáciou len na základe, že dôvod zastavenia exekúcie, prípadne jeho rozsah vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie nebol vyjadrený, dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa smeruje len proti jeho odôvodneniu, a z tohto dôvodu toto odvolanie ako neprípustné odmietol. Rovnako je podľa názoru ústavného súdu ústavne neakceptovateľný názor odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie za predpokladu súčasného podania odvolania sťažovateľom proti jeho výroku o zastavení exekúcie. Ak je totiž prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu, a preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.
16. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou výroku o zastavení exekúcie ako aj výroku o trovách exekúcie.
17. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 3. augusta 2005, právoplatné dňa 12. septembra 2005 a vykonateľné dňa 27. septembra 2005. Predmetné rozhodnutie sa stalo neúčinným z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v ktorej bolo možné exekučný titul vykonať. Podľa tohto ustanovenia lehota, v ktorej možno rozhodnutie vykonať, plynie od právoplatnosti rozhodnutia, a v tomto prípade uplynula dňa 12. septembra 2015. Vznikol teda zákonný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. K vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo až uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36OdK/179/2019 zo dňa 2. júla 2019, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 9. júla 2019. Podľa názoru odvolacieho súdu exekúcia mala byť zastavená z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko tento zákonný dôvod nastal skôr, pričom aj súd prvej inštancie uviedol, že exekúciu zastavil z dôvodu preklúzie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
18. Súd prvej inštancie však rozhodnutie o trovách exekúcie dostatočne nezdôvodnil, keď len uviedol, že preklúzia nastala skôr a nakoľko bol na povinného vyhlásený konkurz, povinný nemôže byť zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Uvedené odôvodnenie evokuje, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie z oboch dôvodov. Odvolací súd sa nestotožňuje s takýmto názorom, pretože potom nie je zrejmé, ako rozhodnúť o trovách exekúcie, keď pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie je možné uložiť povinnosť na náhradu trov konania aj oprávnenému a pri niektorých dôvodoch zastavenia exekúcie zákonodarca s takouto možnosťou nepočíta. Odvolaciemu súdu sa javí logickým a správnym určenie dôvodu zastavenia exekúcie z časového hľadiska, teda uprednostnenie toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené v časti zastavenia exekúcie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, keď exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
21. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
22. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
23. Nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu nemajetnosti povinného a ani z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ale z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), nemožno oprávnenej uložiť povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie, pretože to Exekučný poriadok neumožňuje. Neprichádza do úvahy ani procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie, nakoľko oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 MCdo/11/2008 zo dňa 31.7.2008 – R 36/2014).
24. Záverom odvolací súd poukazuje na podanie súdneho exekútora zo dňa 15. mája 2017, v ktorom súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie si uplatňovať nebude a netrvá na ich rozhodovaní. Odhliadnuc od toho, že nebol splnený zákonný dôvod, na základe ktorého mohol súd prvej inštancie uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie oprávnenému, súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, takže bolo nehospodárne, aby v uznesení o zastavení exekúcie rozhodol o trovách exekúcie výrokom, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, keď následne samostatným uznesením o výške bude musieť rozhodnúť tak, že súdnemu exekútorovi prizná náhradu trov exekúcie 0 eur. Odvolací súd vychádzajúc z Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu mal za to, že rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).