Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/198/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky V. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v K. na K. ulici č. XX zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom kancelárie v Košiciach na Moyzesovej ulici č. 18 proti odporcovi R. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Ž. č. XXX, T. N. F. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. F. nar. X.XX.XXXX maloletému F. F. nar. X.X.XXXX a maloletej C. F. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice III o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.2.2012 č.k. -116 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletú N. nar. X.XX.XXXX, maloletú C. nar. XX.XX.XXXX a maloletého F. nar. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 7.2.2012 č.k. -116 rozviedol manželstvo účastníkov konania V. F. nar. X.X.XXXX a R. F. nar. XX.X.XXXX uzavreté 24.6.2006, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti K. - F. S., vo zväzku 7, ročník 2006, na strane 40, pod poradovým číslom 37. Maloletú N. F. nar. X.XX.XXXX, maloletú C. F. nar. XX.XX.XXXX a maloletého F. F. nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca (odporcu) zaviazal prispievať na výživu maloletej N. 70 € mesačne, maloletej C. 50 € mesačne a maloletého F. 60 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke detí od právoplatnosti rozsudku. Otcovi (odporcovi) zakázal styk s maloletými deťmi. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľku oslobodil od platenia súdnych poplatkov a rozhodol, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh a štátu náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie o výživnom právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4,5, ust. § 65 ods. 1, ust. § 75 ods. 1, 2 a ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Z oznámenia zamestnávateľa matky Materská škola, Smetanova 11, Košice zistil, že príjem matky za obdobie od septembra 2010 do decembra 2010 bol 460 € netto a za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 mala čistý mesačný príjem 522 €. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zistil, že otec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím úradu 15.4.2010 z dôvodu, že predĺžil dohodu o pracovnej činnosti, ktorú mal uzavretú so zamestnávateľom J., Veľký Kýr, čím si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona o službách zamestnanosti. Z oznámenia zamestnávateľa otca INDEX NOSLUŠ zistil, že s touto spoločnosťou otec mal podpísanú dohodu o vykonaní práce do 31.12.2010 a jeho príjem za uvedené obdobie bol 147,96 € netto. Súd prvého stupňa vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom uviedol, že výživné 70 € mesačne pre maloletú N., 60 € mesačne pre maloletého F. a 50 € mesačne pre maloletú C. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má i iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby detí. Poznamenal, že výživné pre maloletú N., ktoré predstavuje

výživné na jeden deň 2,25 €, pre maloletého F. 1,93 € a pre maloletú C. 1,61 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí, nemohol určiť vyššie výživné. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na sebe neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani z ďaleka nepostačuje na úplne uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí, preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním ich odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že opakovaná zmena zamestnávateľa otca, vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených zákonom, bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne s rovnakou mzdou je vzdaním sa zamestnania bez dôležitého dôvodu, preto jeho schopnosti a možnosti je nevyhnutné posudzovať tak, ako keby k tejto nepriaznivej zmene v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach nedošlo. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Konštatoval, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor jeho potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk, a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie a možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Konštatoval, že v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné 70 € mesačne pre maloletú N., 60 € mesačne pre maloleté F. a 50 € mesačne pre maloletú C. je primerané.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením, že súdom určené výživné nemá možnosť platiť ani pri najlepšej vôli a odmietol tvrdenia matky, že nikdy nepracoval a uviedol, že má aj doklad, ktorý potvrdzuje, že jej dával peniaze, teda nie ona jeho živila, ale on ju. Uviedol, že bol živnostníkom 11 rokov do roku 2010, kedy živnosť pozastavil a počas trvania živnosti pracoval aj na dohodu. V podnikaní sa mu v Košiciach veľmi nedarilo, postupne sa dostal do finančných problémov a ani presťahovaním sa na Západné Slovensko sa jeho situácia veľmi nezlepšila, ale robil maximum pre zabezpečenie svojej rodiny. Keďže sa mu v podnikaní darilo menej a menej, zaregistroval sa do brigádnickej agentúry INDEX NOSLUŠ popri aktívnej živnosti, ktorá mu v januári 2010 sprostredkovala jednorazovú brigádu, v ktorej zarobil 147,96 €. Táto agentúra mu nevedela ďalšiu prácu poskytnúť a nakoľko už nevidel žiadny zmysel v prevádzkovaní živnosti, nakoľko ako živnostník vyčerpal všetky možnosti, rozhodol sa živnosť pozastaviť. Od 20.2.2010 bol prihlásený na úrade práce. Sám a intenzívne hľadal prácu a podarilo sa mu v priebehu troch týždňov nájsť si brigádu vo firme „BÁLSOS“ a pretože nevedel, že má povinnosť odovzdať dohodu o vykonaní práce na úrad práce do ôsmich dní, bol po uplynutí tejto lehoty vyradení z úradu práce. V tejto firme pracoval na dohodu o vykonaní práce od 8.3.2010 do novembra 2011, ale pre nedostatok práce bola táto dohoda zo strany zamestnávateľa ukončená. Mal vyhliadku na nové zamestnanie, ktoré sa však neuskutočnilo, preto sa

17.1.2012 opätovne prihlásil na úrad práce, na ktorom je evidovaný doteraz bez nároku na podporu v nezamestnanosti z dôvodu, že po svojej matke zdedil 1/2 garsónky, ktorá je však prakticky v celej výške zaťažená exekúciami, preto svoj majetok nemôže speňažiť. Konštatoval, že je vyučený lakovník, ktoré je veľmi špecifické zamestnanie a napriek jeho snahe sa mu nedarí nájsť si zamestnanie. Je človek zvyknutý na prácu, pracovať potrebuje aj chce a v žiadnom prípade sa jej nevyhýba. Postupne sa dostal do mimoriadne zložitej situácie a nakoľko už nevládal splácať hypotéku na dom, tak oňho v decembri 2011 aj prišiel prostredníctvom dražby a navyše nemal ani kam ísť bývať. Momentálne žije v jednej miestnosti rozbúraného domu, v ktorom nie je elektrina ani voda a snaží sa každodenne doriešiť aspoň nejaké výpomocné práce, aby mal na výživné a na jedlo. Žije na absolútnej finančnej hranici, ale napriek tomu platí výživné na dve deti z predošlého vzťahu 70 € (Okresný súd Komárno sp.zn. ) ale od právoplatnosti predbežného opatrenia platí na tieto deti od júna 2011 výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. Obrátil sa na odvolací súd, aby opätovne posúdil jeho finančnú situáciu a prehodnotil výživné pre maloleté deti, pretože výživné určené súdom prvého stupňa je pre neho v súčasnosti neprimerané a nemá reálnu možnosť v takejto výške si plniť vyživovaciu povinnosť. Žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči deťom z predošlého vzťahu, na ktoré platí výživné po 35 € pre každé dieťa. K rozhodnutiu súdu o zákaze styku dodal, že matka svojím klamstvom dokonale zmanipulovala všetko, ale radšej sa zmieri s tým, že nemôže mať styk s deťmi, ako by mu matka detí robila zo života peklo. Počká, kým budú deti plnoleté a skontaktuje sa s nimi. Dodal, že je zaujímavé, že deti z predošlého vzťahu k nemu chodia pravidelne, aj keď veľmi skromne žije a je im spolu veľmi dobre.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na postoj otca, ktorý potom, ako sa dozvedel o návrhu na rozvod, zámerne 19.2.2010 odovzdal živnosť, zamestnal sa brigádne a 20.2.2010 sa prihlásil na úrade práce, ktorý ho vyradil 17.3.2010 pre dôvod prekročenia jeho finančného zárobku, ktorý sa snažil utajiť. Zdôraznila, že všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že otec nemá záujem oficiálne sa zamestnať a podieľať sa na vyživovacej povinnosti. Uviedla, že ako manželia spoločný hypotekárny úver na žiadnu nehnuteľnosť nikdy nemali a tak platenie a sťažovanie sa otca detí, že mu dom zobrala dražba, pretože sa ocitol vo finančnej tiesni, je zavádzajúce. V ich pláne bolo kúpiť dom na Južnom Slovensku za finančné prostriedky získané za predaj jej bytu, čo sa do dnešného dňa neuskutočnilo, čím sa otec detí obohatil o jej existenčné finančné prostriedky a postavil ju do nezávideniahodnej situácie, keď je odkázaná na drahé nájmy a časté sťahovanie sa s tromi maloletými deťmi. Konštatovala, že otec je zdravý, silný muž v produktívnom veku a nič mu nebráni, aby si plnil súdom určené finančné povinnosti voči svojim maloletým deťom a keby bola ochota z jeho strany, určite by si našiel zamestnanie aj v dnešnej ťažkej dobe, ako sa snažila o zamestnanie aj ona popri starostlivosti o tri maloleté deti. Tiež uviedla, že otec nemá v osobnej starostlivosti žiadne zo svojich detí a preto mu nič nebráni nájsť si zamestnanie aj v inom okrese. K špecifickému zamestnaniu lakovníka uviedla, že otec má učňovské vzdelanie v odbore maliar. Vyjadrila názor, že nežiada nereálne sumy, žiada len potvrdenie rozsudku, ktorý zďaleka nepostačuje na základné uspokojenie potrieb detí. Poukázala aj na to, že maloletá N. od septembra 2012 nastupuje na strednú školu.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom, ktoré zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ako vecne správny potvrdil.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa okrem výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa a zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa a , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozhodnutie vo veci Ruiz Toria v. Španielsko z 9.12.1994) a ďalších rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. , , , ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenosť. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa výživného pre maloleté deti síce obsahuje rozsiahly rozbor všeobecných princípov určovania rozsahu výživného, ktorým má povinný rodič prispievať na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré však súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nezhodnotil vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je predovšetkým zrejmé, ako súd prvého stupňa ustálil príjem otca, resp. jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, keď sa obmedzil len na skonštatovanie, že mal podpísanú dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou INDEX NOSLUŠ do 31.12.2010 a jeho príjem za uvedené obdobie bol 147,96 € netto a z úradu práce bol vyradený 15.4.2010 z dôvodu predlženia dohody o pracovnej činnosti uzavretej so zamestnávateľ J., Veľký Kýr. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. , pretože sa dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca významnými pri rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Úvaha súdu vo vzťahu k hodnoteniu schopností a možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom nemá podklad v doteraz vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa vôbec nezistil možnosti otca zamestnať sa a nepreveril jeho príjem na základe dohody o vykonaní práce, rovnako nezisťoval okolnosti súvisiace s prerušením (ukončením) živnosti a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s vyživovacou povinnosťou otca voči deťom pochádzajúcim z jeho predchádzajúceho vzťahu, v dôsledku čoho absentuje účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a odôvodnenosti. Z uvedeného odôvodnenia teda nie je možné zistiť, ako súd prvého stupňa dospel

k ustáleniu pomerov otca, keď nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia, z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje životné náklady, keď jeho jediný príjem bol príjem na základe dohody o vykonaní práce 147,96 €, pričom podľa výpovede otca splácal hypotéku 200 €, náklady súvisiace s údržbou rodinného domu a platil výživné na dve deti z predošlého vzťahu 70 € a tiež spláca dlh exekútorom. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že pokiaľ súd aplikuje ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda vychádza z potencionálneho príjmu povinného rodiča, musí uviesť, na základe akých skutočností dospel k záveru, že rodičom deklarovaný príjem nezodpovedá jeho reálnemu príjmu, ktorý dosahuje, alebo ktorý by mal, alebo mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností. Zároveň je potrebné poukázať aj na ust. , ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania (vyšetrovacia zásada).

Pretože súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie, čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a táto vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, pretože nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, musel odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa a zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého povinnosťou bude odstrániť vyššie uvedené dôvody zmätočnosti, doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie reálnych zárobkových schopností a možností a majetkových pomerov otca, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami otca vo vzťahu k určeniu výživného pre maloleté deti a relevantnými skutkovými okolnosťami tvrdenými matkou vo vyjadrení k odvolaniu, vyhodnotiť dôkazy podľa , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, opäť rozhodnúť o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode, t.j. od 31.3.2012, ako aj o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, a odôvodniť rozsudok podľa vo všetkých jeho výrokoch tak, aby jeho závery boli logické a spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.