Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11CoE-27-2013.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/27/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zastúpeného verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875 (predtým Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875), proti povinnému: R.. V. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. XXX/X, K. - Z., o vymoženie sumy 705,97 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14Er/119/2003 a u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 170/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14Er/119/2003-31 zo dňa 23. októbra 2012 v časti o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 23,82 eur. Svoje rozhodnutie v časti o zastavení exekúcie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 7 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Uviedol, že dňa 19. 09. 2012 bol na súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a nezanechal žiaden majetok. Z uznesenia sp. zn. 7D/30/2011, Dnot 245/2011 zo dňa 30. 11. 2011 mal za preukázané, že dedičské konanie po povinnom bolo v zmysle § 175h ods. 1 OSP zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, preto exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 23,82 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 16,60 eur za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu a za 3 úkony exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 3,90 eur za poštovné a telekomunikačné poplatky.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 23. 10. 2012 v časti o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote. Namietal v ňom neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nesprávne skutkové zistenia, a to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Zo zásady, že trovy súdneho exekútora platí povinný existujú výnimky upravené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (t. j. keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo v prípade nemajetnosti povinného), kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k náhrade trove exekúcie musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Mal za to, že samotnú skutočnosť, že došlo takmer po deviatich rokoch od začatia exekučného konania k smrti povinného, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Naviac oprávneného nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie ani z dôvodu ustanovenom v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na nemajetnosť povinného. Konštatoval, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal i Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24. 01. 2008, č. II. ÚS 272/08 zo dňa 22. 10. 2008, č. LÚS 438/08 zo dňa 17. 12. 2008 a iné), v ktorých opakovane poukázal na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti (uznesenie IV. ÚS 27/08) poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko spojené s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Obdobné stanovisko zaujal i Ústavný súd ČR vo svojich rozhodnutiach (napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 450/04, III. ÚS 283/06, IV. ÚS 180/06 a iné). Zdôraznil, že nebol dôvod na priznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi za úkon „založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstvom vnútra SR“, nakoľko tento nesmeruje priamo k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a je administratívnym úkonom, čo potvrdil i KS NR svojím rozhodnutím č. k. 26CoE/37/2009 zo dňa 31. 08. 2009. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie zrušil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 23. 10. 2012 v časti druhého výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 24. 03. 2003, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 18. 03. 2003 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to platobného výmeru č. 225-2/2001/MZ vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra dňa 06.09.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 09. 2001 a vykonateľnosť dňa 24. 07. 2002. Súd prvého stupňa udelil dňa 25. 04. 2003 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 06. 10. 2009 navrhla spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 14Er/119/2003-12 zo dňa 21. 06. 2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že na strane oprávneného vstupuje do konania spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED namiesto doterajšieho oprávneného, a to Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra. Podaním zo dňa 14. 06. 2010 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 43,42 eur. K tomuto návrhu sa písomne dňa 09. 03. 2011 vyjadril oprávnený (Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra) a žiadal návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť. Podnetom zo dňa 14. 09. 2012 navrhol súdny exekútor exekúciu zastaviť, nakoľko povinný zomrel a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 31,79 eur. Dňa 23. 10. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 23,82 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
Súd kedykoľvek za konania ex offo skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z týchto podmienok konania (procesných podmienok) na strane účastníkov je i spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti; ide teda o procesnú subjektivitu. Táto spôsobilosť pritom vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Avšak v prípade, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (smrť fyzickej osoby) v priebehu konania, môže dôjsť k procesnému nástupníctvu podľa § 107 OSP alebo môže súd v istých prípadoch pokračovať s právnym nástupcom účastníka bez rozhodnutia.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia od nich môžu žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Týmto spôsobom dochádza k prechodu práv a povinností, ktorý má za následok, že do práv a povinností nastupuje namiesto pôvodného subjektu niekto iný.
V predmetnej veci nie je sporné, že povinný v priebehu exekučného konania dňa XX. XX. XXXX. zomrel, bez zanechania majetku, čo mal súd za preukázané uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 7D/30/2011, Dnot 245/2011 zo dňa 30. 11. 2011, právoplatným dňa 20. 12. 2011, ktorým bolo dedičské konanie podľa § 175h zákona č. 263/92 Zb. pre nemajetnosť poručiteľa zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené i s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5 M Cdo 8/2011 zo dňa 26. 01. 2012 považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne postupoval keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následne i správne aplikoval § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uložil oprávnenému. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného zanikli, nakoľko došlo k zániku pasívne vecne legitimovaného subjektu. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného), nakoľko tento bol nemajetný.
Odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení súdnemu exekútorovi nepriznal úkon „založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstvom vnútra SR“, nakoľko takýto úkon ani súdny exekútor pri vyčíslení trov zo dňa 14. 09. 2012 priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.