Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/217/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXXXX E. F. – C., štátny občan SR, 2. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D. XXX/XX, XXXXX E. F., štátny občan SR, 3. J. G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXXXX E. F. - C. štátny občan SR, 4. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.XX, XXXXX E. F. – C., štátny občan SR, 5. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. O. XXX/XX, XXXXX E. F. – H., štátny občan SR, 6. G. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XXX, XXXXX E. F. štátny občan SR, 7. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. O. XX/XX, XXXXX E. F. – H., štátny občan SR, všetci žalobcovia právne zast.: Mgr. Alena Gregorová, advokátka, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ L. R., N. O. XXX/X H., 2/ M. H., C. XXX, C., 3/ G. G. H. G., Q. O. XXX/XX H., 4/ Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad, Hlavná ulica 273/83 Kunerad IČO:53140931, všetci právne zast.: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZA-PLO2-2021/036359 zo dňa 07.10.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcom právo na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania voči žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalovanému bola dňa 27.08.2021 doručená žiadosť o zaevidovanie Zmluvy o postúpení práva užívania Poľovného revíru Brezie Stránske uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu Žilina č. LÚ-694/1994-26/SK zo dňa 24.02.1995 v prospech Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad, so sídlom Hlavná 273/83, 013 13 Kunerad, IČO 53140931. Žiadosť bola podaná predsedom Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad. K žiadosti bola priložená notárska zápisnica č. N 721/2021, NZ 24900/2021, spísaná dňa 21.08.2021 notárom JUDr. Petrom Šulaim, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Brezie-Stránske konanom v Obecnom dome vo Veľkom Rovnom dňa 02.08.2021, vrátane listiny prítomných na zhromaždení. K žiadosti boli doložené splnomocnenia/ nájomné zmluvy na zvolanie a zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení a na jeho zvolanie, pozvánky na zhromaždenie, na výzvu aj potvrdenie o členstve v Slovenskej poľovníckej komore poľovníckej organizácie, s ktorou bola zmluva uzatvorená a potvrdenie o IČO tejto poľovníckej organizácie.

Napadnuté opatrenie žalovaného

2. Zo Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske uzatvorenej podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) uzatvorenej medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Brezie Stránske uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu Žilina č. LÚ-694/1994-26/SK zo dňa 24.02.1995 v zastúpení L. R., M. H., G. G. H. G., ako splnomocnencami zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 02.08.2021 vo Veľkom Rovnom a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad zastúpenou predsedom E. S. dňa 22.08.2021, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný na tejto zmluve potvrdil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru dňa 07.10.2021 pod číslom OÚ- ZA/PLO2-2021/036359.

3. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza Úradný záznam žalovaného spísaný dňa 07.10.2021 v súvislosti so zaevidovaním zmluvy vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brezie Stránske a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad. V úradnom zázname žalovaný uviedol, že došlo k preskúmaniu správnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v tomto poľovnom revíri, ďalej že účelom zhromaždenia vlastníkov bolo rozhodnutie o spôsobe užívania poľovného revíru. Preskúmanie bolo úradom vykonané vo vzťahu k predpísaným náležitostiam zvolania zhromaždenia, vo vzťahu potrebnému kvóru zvolávateľov v zmysle Ďalej uviedol, že preskúmal doklady predložené zvolávateľmi a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad, pričom na posúdenie správnosti zvolania boli použité predložené plné moci, alebo iné oprávnenia. Zároveň boli použité a preverované aj skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici NZ 24900/2021 zo dňa 21.08.2021 osvedčujúcej priebeh zhromaždenia. Konštatoval, že vymenovaní zvolávatelia majú v poľovnom revíri viac ako 1/3 podielu výmery poľovných pozemkov. Vo vzťahu k zmluve uviedol, že Zmluvu o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad zo dňa 22.08.2021 podpísali vlastníci poľovných pozemkov v zastúpení poverenými osobami, ktoré boli zvolené na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 02.08.2021. Za užívateľa poľovného revíru podpísal zmluvu predseda Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad. Zmluva má všetky potrebné formálne náležitosti a zároveň konštatoval, že doba nájmu a ukončenie nájmu je v súlade s ustanovením zákona o poľovníctve. Náhrada za užívanie poľovného revíru je v zmluve uvedená v rozsahu schválenom na zhromaždení a zároveň v rozsahu určenom zákonom. Vo vzťahu k uzavretiu zmluvy, aj oprávnenosti vlastníkov poľovných pozemkov túto zmluvu uzavrieť, uviedol, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, nakoľko bola prítomná na zhromaždení najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov revíru, keď podľa notárskej zápisnice a prezenčnej listiny bolo prítomných 82,05 % vlastníkov poľovných pozemkov, a to priamo, alebo prostredníctvom plných mocí. Z úradného záznamu tiež vyplýva, že po doručení žiadosti boli žalovanému doručené viaceré námietky, ktorými vlastníci poľovných pozemkov spochybňovali priebeh zhromaždenia, a preto žalovaný požiadal o usmernenie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Rozsah oprávnení a plných mocí bol preverovaný na základe predložených listín a údajov so systémov KAPOR a ZBGIS, pričom mal preukázanú uznášaniaschopnosť zhromaždenia ako aj to, že za užívanie revíru hlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brezie Stránske.

Žaloba, žalobné body

4. Žalobcovia sa včas podanou žalobou na Krajskom súde v Žiline domáhali zrušenia opatrenia žalovaného č. OÚ-ZA-PLO2-2021/036359 zo dňa 07.10.2021, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske v prospech Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Navrhli, aby súd na svoje rozhodnutie aplikoval ustanovenie , a . Žalobcovia v žalobe tvrdili, že napadnuté opatrenie je nesprávne a nezákonné, pretože zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané v dňoch 02.08.2021 a 03.08.2021 vo Veľkom Rovnom, na ktorom mali byť prijaté uznesenia o užívaní poľovného revíru, o náhrade za jeho užívanie, o užívateľovi, s ktorým bude zmluva o postúpení poľovného revíru uzatvorená, a najmä hlasovanie na tomto zhromaždení, neprebehli v súlade so zákonom a preto pokiaľ žalovaný napriek tomu zaevidoval zmluvu, konal v rozpore so o poľovníctve. S poukazom na princíp generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a SR, na ktorej je založené správne súdnictvo

a s poukazom na ustálenú judikatúru sa žalobcovia dovolávali súdneho prieskumu predmetného opatrenia o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske, ktoré opatrenie má povahu individuálneho správneho aktu s konštitutívnymi účinkami. Evidenciou zmluvy dochádza k postúpeniu práva užívať poľovné pozemky de iure, preto nezákonným postupom a nezákonným opatrením sú žalobcovia ako spoluvlastníci sčasti poľovných pozemkov dotknutí na svojich právach.

5. Žalobcovia videli nezákonnosť opatrenia v tom, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy. Podľa žalobcov sa žalovaný zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov, ich riadneho zastúpenia a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie a následne nezistil dostatočne skutkový stav vo vzťahu k priebehu celého zhromaždenia, ako aj k prijatým uzneseniam, resp. k tomu, či tieto vôbec boli prijaté potrebným počtom hlasov oprávnených subjektov, a teda, či je zmluva podpísaná oprávnenými subjektami – platne zvolenými splnomocnencami s platne zvoleným užívateľom. Nakoľko nemožno z obsahu administratívneho spisu preukázať opak, treba mať za to, že žalovaný neskúmal, či Zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa zákonom o poľovníctve vyžadované náležitosti. V dôsledku toho je konanie žalovaného predchádzajúce opatreniu zaťažené vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

6. Podľa žalobcov sa žalovaný nevysporiadal ani s naplnením podmienok podľa § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, keďže nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru. Napriek tomu, že žalovaný bol vyslovene upozornený na nezákonnosť priebehu zhromaždenia, zaevidoval zmluvu, čím vedome umožnil výkon práva poľovníctva v rozpore so zákonom a poškodil práva a oprávnené záujmy nielen žalobcov, ale aj iných vlastníkov poľovných pozemkov.

7. Žalobcovia namietali, že bez vyhotovenia opatrenia vo veci nie je možné preskúmať zákonnosť postupu a opatrenia, a už táto skutočnosť, sama o sebe, je dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia, nakoľko je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, arbitrárne. Podľa žalobcov žalovaný rezignoval na svoje povinnosti hoci ich jednoznačne poznal z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.11.2019.

8. Žalobcovia namietali, že notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia neobsahuje znenie všetkých prijatých uznesení, čo ju robí zmätočnou, nepreskúmateľnou a nevierohodnou, a ako taká nie je spôsobilá byť podkladom na evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske.

9. Podľa žalobcov sa zhromaždenie konalo v rozpore s verejnou vyhláškou, ktorou bolo zvolané. Podľa verejnej vyhlášky sa mala prezentácia účastníkov konať od 08:30 do 09:30 a zhromaždenie sa malo začať o 13:00 hod. V rozpore s tým k otvoreniu zhromaždenia došlo až s 10-hodinovým meškaním a táto skutočnosť spôsobila, že zástupcovi troch pozemkových spoločenstiev advokátovi JUDr. Danielovi Janšovi zanikla platnosť splnomocnení o 00:00 hod., teda po polnoci a preto dňa 03.08.2021 už nemohol hlasovať, na čo aj opustil rokovanie zhromaždenia. Podľa žalobcov nemali ďalej hlasovať ani zástupcovia Lesy SR, š.p. a SPF, nakoľko ich oprávnenie zaniklo, keďže bolo časovo obmedzené na deň 02.08.2021.

10. Ďalej žalobcovia namietali hrubý zásah do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva Urbár, pozemkové spoločenstvo Poluvsie, ktoré využilo svoje zákonné právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo, pričom zvolávatelia si časť jeho spoločných nehnuteľností započítali do svojho kvóra na základe splnomocnení od jednotlivých podielnikov.

11. Žalobcovia namietali vo vzťahu ku konaniu štatutárnych zástupcov pozemkových spoločenstiev: Urbár Stránske, pozemkové spoločenstvo; Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad, pozem. spol. Kunerad; Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka – PS; Pozemkové spoločenstvo Lesné družstvo Hájik v Stránskom a zastávali názor, že výbory jednotlivých pozemkových spoločenstiev, resp. štatutári konajúci v mene týchto výborov boli povinní nechať si schváliť spôsob svojho konania na zhromaždení na valných zhromaždeniach jednotlivých pozemkových spoločenstiev, alebo takého svoje konanie aspoň dodatočne konvalidovať. Zákon o pozemkových spoločenstvách síce umožňuje výboru uzatvárať nájomné zmluvy, čo však nie je možné stotožniť s konaním na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobcovia považujú za neprípustné, aby úzka skupina ľudí svojvoľne rozhodovala o spôsobe užívania majetku pozemkového spoločenstva, resp. aby sa svojvoľne prikláňala k jednotlivým uchádzačom o spoločný poľovný revír, atď.

12. Za porušenie zákona žalobcovia považujú aj skutočnosť, že listina prítomných pripojená k zápisnici je nepreskúmateľná, nakoľko pri mnohých vlastníkoch sú uvedení dvaja splnomocnenci, no nie je možné určiť, kto koho presne zastupoval. Kým podľa zápisnice sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci, resp. ich splnomocnení zástupcovia disponujúci 82,05 % výmery revíru, podľa listiny prítomných to bolo 84,2120 %. Prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia ako tvrdia zvolávatelia číselným vyjadrením v notárskej zápisnici a sčítaním v listine prítomných.

13. Podľa žalobcov splnomocnenia v nájomných zmluvách užívateľov poľnohospodárskej pôdy Agrožiar, s.r.o. a nájomcu E. S. nespĺňajú náležitosti ustanovení – 33 . V zmluvách je síce uvedené, že nájomca je oprávnený zastupovať prenajímateľa podľa príslušných ustanovení , avšak takéto dojednanie nie je možné chápať ako „splnomocnenie“ na zastupovanie vlastníkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

14. Žalobcovia namietali, že užívateľom poľovného revíru Brezie Stránske sa stala poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad, ktorý subjekt sa stal členom Slovenskej poľovníckej komory až na základe žiadosti o členstvo podanej dňa 05.08.2021, a teda nespĺňal zákonnú podmienku uchádzať sa o možnosť stať sa užívateľom akéhokoľvek poľovného revíru. Podľa žalobcov podmienky uzatvorenia zmluvy mali splnené už v čase, keď subjekt vykonáva kroky smerujúce k uzatvoreniu zmluvy.

15. Žalobcovia vytýkali žalovanému, že odignoroval metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý bol vydaný 05.10.2021, keď si nevyžiadal od splnomocniteľov stanovisko, či úkony splnomocnencov schvaľujú.

16. Za najzávažnejšie porušenie zákona žalobcovia označili skutočnosť, že žalovaný nevydal nijaké opatrenie, ale len vyznačil evidenciu zmluvy na zmluve samotnej. Žalovaný svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, čo činí jeho postup nielen nezákonným, ale hlavne nepreskúmateľným. Žalovaný len vyhotovil úradný záznam, kde bez uvedenia akýchkoľvek argumentov uviedol, že vec preskúmal a vyhodnotil a že zhromaždenie bolo zákonné a rozhodlo nadpolovičnou väčšinou.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný preskúmal doklady predložené zvolávateľmi a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad vo veci zvolania verejnou vyhláškou a oprávnenosti tohto zvolania vo vzťahu k ustanoveniu Boli použité predložené plné moci, alebo iné predložené oprávnenia, zároveň skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici osvedčujúcej samotný priebeh zhromaždenia. Zvolávatelia mali v poľovnom revíri Brezie Stránske viac ako 1/3 podielu výmery poľovných pozemkov. Žalovaný pri preskúmavaní účasti vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brezie Stránske na zhromaždení konanom v dňoch 02.08.2021 a 03.08.2021 si nebol istý s aplikáciou o pozemkových spoločenstvách, ako aj či plné moci splnomocniteľov Lesy SR, š.p., Slovenský pozemkový fond udelené konkrétne na deň 02.08.2021 platia aj na nasledujúci deň, preto žalovaný požiadal Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o metodické usmernenie v predmetných otázkach. Ministerstvo listom č. -730, 22679/2021 zo dňa 05.10.2021 zaslalo odpoveď, v ktorej uviedlo, že z ustanovení a vyplýva, že výbor je oprávnený uzatvoriť v mene členov pozemkového spoločenstva zmluvu o užívaní poľovného revíru, pričom pod slovným spojením „uzatvoriť zmluvu“ je potrebné chápať vykonanie všetkých úkonov, vyžadovaných zákonom o poľovníctve a smerujúcich k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Ide najmä o zvolanie zhromaždenia vlastníkov a hlasovanie na zhromaždení vlastníkov v mene členov spoločnosti. Výnimkou je, ak zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti vyplýva niečo iné. Pozemkové spoločenstvo má teda vo veci uzatvárania zmlúv, ktorých predmetom je užívanie spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, relatívne zákonné zastúpenie, ktoré trvá dovtedy, kým vlastník, resp. vlastníci dotknutého pozemku nerozhodnú inak.

18. Žalovaný uviedol, že splnomocnitelia za Lesy SR, š. p. a SPF nepredložili správnemu orgánu nesúhlas o prekročení oprávnenia splnomocnencov na dotknutom zhromaždení. Preto na základe predložených plných mocí fyzických osôb, účasti pozemkových spoločenstiev, ako aj zástupcov Lesov SR, š. p. a SPF na zhromaždení žalovaný zistil, že sa na ňom zúčastnila a hlasovala nadpolovičná

väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brezie Stránske. Výmeru jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov žalovaný zisťoval priamo na príslušnej webovej stránke.

19. Žalobnú námietku, že žalovaný je povinný v oznámení o zaevidovaní zmluvy sa vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol, považoval za irelevantnú. Konštatoval, že žalovaný vyhotovil dňa 07.10.2021 úradný záznam v súvislosti so zaevidovaním zmluvy, v ktorom uviedol aké skutočnosti ho viedli k zaevidovaniu zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. Žalovaný listom OÚ-ZA- PLO-2021/036359-5 zo dňa 03.12.2021 oznámil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru splnomocneným zástupcom.

20. Za bezpredmetnú označil žalovaný aj žalobnú námietku vo vzťahu k evidencii členstva Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad v Slovenskej poľovníckej komore, ktorá sa stala členom komory 05.08.2021, ak zmluva bola zaevidovaná dňa 07.10.2021. Týmto dňom bolo možné poľovný revír užívať – vykonávať právo poľovníctva, teda dňom keď sa zmluva stala účinnou a vtedy už bola naplnená podmienka zákona, a to podmienka členstva Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad v komore.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

21. Ďalší účastníci konania sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu a navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žiadali priznať voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v úplnom rozsahu. Navrhli zastaviť konanie, pretože žalobcovia označili za žalovaného Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, ktorý nedisponuje spôsobilosťou byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti v dôsledku absencie procesnej subjektivity. Tiež navrhli odmietnutie žaloby, pretože žalobcovia neoznačili za ďalších účastníkov konania všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru, čo je v rozpore s ustanovením . Žalobcovia nepreukázali svoju žalobnú legitimáciu a vôbec nepreukazujú v čom mali byť ukrátení na svojich právach a akým spôsobom, čo je dôvodom samo o sebe na zamietnutie správnej žaloby. Z hľadiska obsahu je žaloba skôr žalobou civilnou ako správnou, keď údajným vadám napadnutého opatrenia, prípadne administratívnemu postupu sa žalobcovia venujú len okrajovo a absolútne nepresvedčivo a bez relevantných dôkazov, pričom ho označujú za nezákonné, nakoľko malo byť podľa ich nekonkrétneho vyjadrenia vydané „bez dostatočného preskúmania veci“. Navyše sa žalobcovia stavajú do úlohy ochrancov práv vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do dotknutého poľovného revíru, t.j. nielen vlastných práv a právom chránených záujmov. K námietke, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre údajný nedostatok dôvodov právny zástupca ďalších účastníkov konania poukázal na to, že na evidenciu zmlúv o užívaní poľovných revírov sa nevzťahuje Správny poriadok. Obsah úradného záznamu žalovaného zo dňa 07.10.2021 nemožno prísne formalisticky separovať od napadnutého opatrenia. Navyše nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že tento dokument je neskoršieho dáta ako napadnuté opatrenie, ako ani to, že nie je dostatočne presvedčivé.

22. K namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu ďalší účastníci konania uviedli, že z ich strany ako žiadateľov o evidenciu zmluvy došlo k predloženiu všetkých relevantných dokumentov potrebných k posúdeniu spôsobilosti predmetnej zmluvy na jej zaevidovanie žalovanému podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný len prevzal a odpísal údaje uvedené v notárskej zápisnici a jej prílohách sa nezakladá na pravde. S poukazom na , zákona o poľovníctve, a tohto zákona uviedli, že je nepochybné v akom rozsahu a na čo zamerané dokazovanie má príslušný okresný úrad vykonať, pričom s odkazom na SR nad rámec vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami stanoveného rozsahu nie je žalovaný oprávnený dokazovanie vykonať. Žalovaný a rovnako tak ani správny súd nie sú oprávnení suplovať úlohu civilného súdu.

23. K otázke údajného podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej podľa ďalších účastníkov konania žalobcovia neuviedli žiaden konkrétny argument a z obsahu správnej žaloby nie je zrejmé, v čom mala byť naplnená hypotéza ustanovenia . Ďalší účastníci konania zaujali stanovisko aj k ďalším žalobným námietkam, ktoré všetky považovali za nedôvodné.

Replika žalobcov na vyjadrenie žalovaného

24. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázali na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. , ktorým bolo zrušené opatrenie žalovaného č. OÚ-ZA-PLO-2017/012571 zo dňa 20.04.2017. Ďalej citovali z odôvodnenia tohto rozsudku a konštatovali, že žalovaný napriek rozsiahlemu a zrozumiteľnému odôvodneniu opakovane postupoval tak, že ním vydané opatrenie je nepreskúmateľné. Skutočnosť, že v tejto veci žalovaný vydal už aj úradný záznam ohľadom evidencie zmluvy ešte neznamená, že naozaj skúmal všetko, čo mal na to, aby vykonal evidenciu zmluvy v súlade so zákonom. Podľa žalobcov nie je možné zistiť a ani overiť správnosť záveru žalovaného, že zvolávatelia majú viac ako 1/3 podielu výmery poľovných pozemkov, ani myšlienkové postupy, ktoré ho k takémuto záveru viedli. Rovnako v otázke priebehu zákonnosti zhromaždenia, zákonnosti účasti na zhromaždení, žalovaný neuviedol ani základnú informáciu o poľovnom revíre a jeho výmere.

Replika žalobcov na vyjadrenie ďalších účastníkov konania

25. Vo vyjadrení žalobcov k vyjadreniu ďalších účastníkov konania žalobcovia uviedli, že tvrdenia ďalších účastníkov sú účelové. Právnym zástupcom ďalších účastníkov je práve osoba, ktorá predsedala zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brezie Stránske konaného dňa 02.08.2021. Označenie ďalších účastníkov konania považujú žalobcovia za súladné s rozhodovacou praxou súdov. Žalobcovia v zásade zopakovali argumentáciu uvedenú v žalobe, na ktorej zotrvali a uviedli, že je irelevantné tvrdenie ďalších účastníkov konania, že žalovanému predložili všetky splnomocnenia, resp. všetky potrebné dokumenty, keďže ak by ich aj žalovaný nemal predložené, tak je jeho povinnosťou si ich vyžiadať prípadne získať vlastnou činnosťou, nakoľko pre správne a zákonné rozhodnutie žalovaného je podstatné to, či žalovaný podklady, ktoré mu boli dané, alebo ktoré si sám zabezpečil riadne skúmal a následne riadne odôvodnil svoje opatrenie tak, že táto jeho činnosť a výsledok tejto činnosti, t.j. riadneho preskúmania podkladov, na základe ktorých ne/vykonal evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru, nepochybne vyplýva z odôvodnenia jeho opatrenia, čo v tomto prípade naplnené nebolo

Duplika ďalších účastníkov konania k replike žalobcov

26. Ďalší účastníci konania vo vyjadrení k replike žalobcov v zásade zotrvali na svojom stanovisku.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

27. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou , preskúmal v rozsahu žalobných bodov ( ) napadnuté opatrenie žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa

28. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na 02.08.2023, podľa na návrh všetkých účastníkov konania. Účastníci konania sa vyjadrili v zhode s ich písomnými podaniami doručenými súdu. Súd z dôvodov uvedených po skončení pojednávania oznámil termín vyhlásenia rozsudku na deň 21.08.2023, kedy bol rozsudok verejne vyhlásený za účasti právnej zástupkyne žalobcov a substitučného zástupcu právneho zástupcu ďalších účastníkov konania.

29. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného OÚ-ZA/PLO2-2021/036359 zo dňa 07.10.2021 - zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske podľa , uzatvorenej dňa 22.08.2021 podľa medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Brezie Stránske uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu Žilina č. LÚ-694/1994-26/SK zo dňa 24.02.1995 ako prenajímateľmi a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad ako nájomcom.

30. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve; vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).

31. Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve; na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.

32. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve; zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

33. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve; zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

34. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve; prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.

35. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve; na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

36. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve; zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

37. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve; o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

38. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve; vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

39. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve; užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b/ poľovníckej organizácii podľa § 32, c/ fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

40. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve; zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

41. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve; zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.

42. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve; zmluva musí obsahovať najmä: a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e/ podmienky zmien a doplnkov,

f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

43. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve; evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

44. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve; okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

45. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve; všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov konania dospel k záveru, že žiaden zo žalobných bodov nie je spôsobilý prelomiť zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného, čo vyústilo do zamietnutia predmetnej žaloby ako nedôvodnej.

48. Opatrenie, ktorým dochádza k zaevidovaniu Zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálnym správnym aktom evidenčnej povahy. V zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy podľa § 13 nevzťahuje Správny poriadok. Orgán verejnej správy koná, realizujúc svoju právomoc vo verejnoprávnej rovine, eviduje písomnú zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorá je evidentne súkromnoprávnej povahy. Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle vlastníkov/spoluvlastníkov poľovných pozemkov o nakladaní s právom viažúcim sa výlučne k vlastníctvu pozemkov tvoriacich poľovný revír. Zákonodarca jednoznačným spôsobom určil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie, ako aj samotný jeho priebeh. Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorá tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy. Pri zaevidovaní zmluvy orgán verejnej správy posudzuje, či sú splnené zákonom dané formálne náležitosti – predpoklady zaevidovania v zmysle a zároveň, či neexistujú dôvody brániace zaevidovaniu zmluvy v zmysle tohto zákona, teda aj to, či zmluva obsahuje náležitosti, ktoré musí obsahovať podľa zákona o poľovníctve. Z evidenčnej povahy opatrenia o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru nemožno vyvodiť, že činnosť žalovaného ako evidujúceho orgánu je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Aj keď by sa administratívny proces podľa zákona o poľovníctve mohol javiť ako čisto formálny, majúci len evidenčný charakter, výsledok samotnej evidencie má podstatný vplyv na účinnosť zaevidovanej zmluvy, a teda má právne účinky s reálnym dopadom na práva a právom chránené záujmy jednak subjektov oprávnených na výkon poľovníctva a jednak vlastníkov a spoluvlastníkov poľovných pozemkov dotknutého poľovného revíru. Zaevidovanie má aj konštitutívny účinok spočívajúci v tom, že okamihom zaevidovania zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo na užívanie poľovných pozemkov a súčasne aj z toho plynúce povinnosti ( zákona o poľovníctve). Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle zmluvných strán s tým, že jej platnosť môže byť preskúmavaná výlučne všeobecným súdom, a nie správnym orgánom. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva môže byť len posudzovanie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy, ktorý má verejnoprávny charakter.

49. Z povahy veci vyplýva, že v rámci evidencie správny orgán nevykonáva dokazovanie, čo však ale neznamená, že neposudzuje formálne skutočnosti vymedzené v , ako aj okolnosti, ktoré sú zákonnou prekážkou pre zaevidovanie zmluvy (ods. 2 cit. ustanovenia). Pri zisťovaní, či boli splnené všetky podmienky, za ktorých je povinný zaevidovať zmluvu sa evidujúci orgán neriadi Správnym poriadkom, čo však ale neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy. Je preto úlohou žalovaného zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli podmienky evidencie splnené. To znamená, či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného zákona o poľovníctve. Notár

v notárskej zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia. Zostáva teda v kompetencii žalovaného zisťovať, či bolo zvolané oprávnenou osobou, a či boli splnené podmienky zvolania, ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to, akou váhou hlasov disponujú. Žalovaný je povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. To znamená, či mu bola predložená zmluva uzatvorená medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na druhej strane. Ďalej, či mu bola predložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia, a či má táto notárska zápisnica ako prílohu listinu prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Ďalej musí skúmať, či notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, t.j. či boli splnené podmienky zvolania, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (prostredníctvom povereného splnomocnenca) v predmetnom poľovnom revíri.

50. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovanému boli pred zaevidovaním zmluvy dňa 07.10.2021 predložené dostatočné podklady na vykonanie evidencie predloženej zmluvy. Disponoval dokladmi, z ktorých bolo možné posúdiť, či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané v súlade s § 5 zákona o poľovníctve, ďalej či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo uznášaniaschopné a tiež, či bola prítomná na zhromaždení najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov revíru, a to priamo, alebo prostredníctvom plných mocí. Predložené podklady mu umožnili posúdiť splnenie náležitostí k evidencii v súlade s § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve a tiež, či zmluvu v zastúpení podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu považuje správny súd za nedôvodnú jednak preto, že nebola dostatočne konkretizovaná a jednak z dôvodu, že nemá oporu v obsahu administratívneho spisu.

51. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdeným dôvodom pre zrušenie opatrenia v zmysle , t.j. že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zdôrazňuje špecifickosť postupu orgánu verejnej správy pred rozhodnutím o žiadosti o zaevidovanie zmluvy, s tým že nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, Správny poriadok a predmetné ustanovenia o dokazovaní sa neuplatňujú, overuje len splnenie zákonom určených náležitostí, a to predovšetkým oboznámením sa s obsahom notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia a overením náležitostí z predložených podkladov. Nie je sporné, že žalovaný podkladmi disponoval a správny súd nemá dôvod pochybovať, že neskúmal, či Zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa zákonom o poľovníctve vyžadované náležitosti. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaný sa zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov, ich riadneho zastúpenia a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie, správny súd zastáva názor, že takéto tvrdenie nemá oporu v obsahu administratívneho spisu, v ktorom je úradný záznam zo 07.10.2021, ktorý svedčí o opaku. Dôkazom toho, že žalovaný posudzoval splnenie zákonných podmienok pred zaevidovaním zmluvy je aj to, že žiadal Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v septembri o usmernenie, resp. právne stanovisko k posudzovaniu sporných otázok ohľadom možnosti konania výboru pozemkového spoločenstva a platnosti splnomocnení, ktoré boli udelené na konkrétny deň, pričom zhromaždenie prebiehalo aj druhý deň. Nasvedčuje tomu aj časové obdobie od podania žiadosti do zaevidovania zmluvy.

52. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci správny súd poukazuje na to, že žalobcovia uvádzajú námietky vo všeobecnej rovine, ako má postupovať žalovaný, čo má byť splnené pred zaevidovaním a uvádzajú, že v prípade ak tak žalovaný neurobil, aké to má vo všeobecnosti dôsledky. Neuvádzajú však konkrétnu argumentáciu, že tak žalovaný nepostupoval s poskytnutím dôkazov o tom, čo nevykonal, čo opomenul vykonať.

53. stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie/ opatrenie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre súd rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia/opatrenia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia/opatrenia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia/opatrenia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Potom správny súd posudzuje, či si správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia/ opatrenia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Také žalobné námietky, ktoré majú povahu všeobecnú bez ich konkretizácie na skutkové okolnosti v preskúmavanej veci, neumožňujú súdny prieskum, nie je možné na základe nich zistiť nezákonnosť rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy. Ak žalobcovia namietali, že práva niektorých vlastníkov poľovných pozemkov boli dotknuté, že v listine prítomných pripojenej k notárskej zápisnici sú pri mnohých vlastníkoch uvedení dvaja splnomocnenci, že prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia ako tvrdia zvolávatelia a podobne, takéto všeobecné námietky nemožno považovať za dostatočné pre súdny prieskum. Žalobcovia v žalobe okrem toho, že takéto námietky nekonkretizovali, keď neuviedli, aký konkrétny vplyv mali mať na výsledok hlasovania, neuviedli ani to, ako tieto pochybenia mali byť vecne prepojené s napadnutým opatrením. Nepostačuje len všeobecná námietka, že ak sa žalovaný dopustil takýchto pochybení a ak potom zaevidoval zmluvu, urobil tak v rozpore so zákonom o poľovníctve. Takto uplatnené námietky správnemu súdu neumožňovali vykonať plnohodnotný súdny prieskum a sú len vyjadrením nesúhlasu s napadnutým opatrením, resp. s priebehom hlasovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

54. Žalobcovia ničím nepreukazujú svoje všeobecné tvrdenie, že žalovaným nebolo v konaní spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru a pokiaľ poukázali na to, že žalovaný bol na nezákonnosť priebehu zhromaždenia vyslovene upozornený, po oboznámení sa s predmetnými upozorneniami je zrejmé, že aj tieto vykazovali vysoký stupeň všeobecnosti. Podstatné je však to, že ak by mal súd reflektovať na takéto tvrdenie v žalobe, musela by byť žalobná námietka dostatočne konkrétna a v žalobe by muselo byť tvrdenie o tom, v čom spočíva konštatovaná nezákonnosť priebehu zhromaždenia.

55. Pokiaľ žalobcovia namietali, že opatrenie nemožno preskúmať nakoľko je neodôvodnené, čo samo o sebe je dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, či arbitrárnosť, správny súd poukazuje na to, že otázkou preskúmateľnosti opatrenia sa zaoberal Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 19.12.2022 (bod 19) okrem iného konštatoval, že v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje. Pokiaľ teda došlo k vydaniu opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, zákon ani podzákonný predpis odôvodnenie tohto opatrenia nepredpisuje. Pokiaľ by správny orgán v opatrení odôvodnenie uviedol, takýto postup by nebol v rozpore so zákonom, pretože by účastníkom priznal viac práv, ako im priznáva právna úprava v súlade so všeobecnou požiadavkou dobrej verejnej správy. Pokiaľ však zákon výslovne odôvodnenie nevyžaduje, jeho absencia nemôže byť sama o sebe dôvodom pre nezákonnosť takéhoto opatrenia. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. z 30.06.2021, podľa ktorého žiadny právny predpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne náležitosti, ako napr. číslo evidencie. S poukazom na uvedené závery Najvyššieho správneho súdu SR správny súd zastáva názor, že žalobná námietka, čo do nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia pre nedostatok dôvodov, v súvislosti s čím sa žalobcovia dovolávali zrušenia opatrenia podľa je neopodstatnená.

56. Za irelevantné považuje správny súd aj poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.11.2019. Jedná sa o posudzovanie evidencie inej zmluvy. Navyše žalobcovia síce tvrdia, že žalovaný svoje povinnosti jednoznačne poznal, no napriek tomu ich odignoroval, neuvádzajú však konkrétne v čom takého konanie žalovaného spočíva. Z dôvodov už vyššie uvedených nepostačuje konštatovať ako by mal žalovaný postupovať, ale žaloba musí obsahovať tvrdenie, že tak nepostupoval s označením dôkazov a zároveň s preukázaním ako sa takéto konanie žalovaného prejavilo na ukrátení na právach žalobcov.

57. Ako dôvod pre zrušenie opatrenia neobstojí ani žalobná námietka, že zhromaždenie sa konalo v rozpore s verejnou vyhláškou, ak sa malo začať o 13:00 hod. a v skutočnosti bolo otvorené až o 23:10 hod. Pokiaľ splnomocnenia boli udelené na zhromaždenie, ktoré sa malo konať 02.08.2021, pričom vzhľadom na nepredvídané objektívne okolnosti sa toto predĺžilo a v skutočnosti bolo hlasované po polnoci dňa 03.08.2021, je potrebné takého splnomocnenia akceptovať, a teda započítať aj hlasy zástupcov SPF a Lesy SR, š.p. Je zrejmé, že vôľa splnomocniteľov bola splnomocniť zástupcov na ich zastúpenie na predmetnom zhromaždení s určeným programom, preto je irelevantné vo vzťahu k vôli splnomocniteľov, ak sa toto zhromaždenie súvislo predĺžilo do druhého dňa. Iný výklad obsahu splnomocnenia ako prejavu vôle splnomocniteľov by bol v rozpore s ich záujmom a jednalo by sa o prílišný formalizmus, ktorý v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť.

58. Žalobcovia namietali hrubý zásah do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva Urbár, pozemkové spoločenstvo Poluvsie, ktoré využilo svoje zákonné právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo, čo mali zvolávatelia podľa žalobcov využiť na to, aby si časť jeho spoločných nehnuteľností započítali do svojho kvóra na základe splnomocnení od jednotlivých podielnikov. Správny súd zastáva názor, že tretia osoba nie je oprávnená namietať pokiaľ by sa porušila vôľa členov spoločenstva, teda žalobná námietka smeruje do vnútra do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva, na čo žalobcovia nemajú oprávnenie, teda vecnú legitimáciu.

59. Za nedôvodnú považuje správny súd aj žalobnú námietku, že výbory jednotlivých pozemkových spoločenstiev, resp. štatutári konajúci v mene týchto výborov boli povinní nechať si schváliť spôsob svojho konania na zhromaždení, na valných zhromaždeniach jednotlivých pozemkových spoločenstiev, alebo takéto svoje konanie aspoň dodatočne konvalidovať. Takýto postup nevyplýva z platnej právnej úpravy. novelizoval zákon o pozemkových spoločenstvách a okrem iného, ním bolo do zákona pridané ustanovenie , podľa ktorého pozemkové spoločenstvo prostredníctvom výboru uzatvára za členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov, alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné. Dôvodová správa k novele uvádza, že sa zriaďuje zákonné zastúpenie členov spoločenstva spoločenstvom aj vo veci dojednania podmienok a uzatvorenia nájomnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, vrátane najmä zmluvy o užívaní poľovného revíru a podobne. V doteraz platnom zákone chýbalo ustanovenie, ktoré by priamo oprávňovalo výbor spoločenstva vykonávať kroky súvisiac s uzatvorením takejto zmluvy. Cieľom zákonodarcu je možnosť spoločenstva konajúceho prostredníctvom výboru, aj bez osobitného rozhodnutia členov spoločenstva na zhromaždení, uzavrieť nájomnú, ale aj inú obdobnú zmluvu, teda zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorým svedčí vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti, resp. spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, a ktorého obsahom je aj rozhodnutie o užívaní veci.

60. Pokiaľ žalobcovia namietali, že listina prítomných pripojená k zápisnici je nepreskúmateľná, nakoľko pri mnohých vlastníkoch sú uvedení dvaja splnomocnenci no nie je možné určiť kto koho presne zastupuje, ďalej že podľa zápisnice sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci disponujúci 82,05 % výmery revíru, pričom podľa listiny prítomných to bolo 84,2120 %, správny súd má za to, že jednak sa jedná o všeobecnú žalobnú námietku pokiaľ žalobcovia neuvádzajú, pri ktorých vlastníkoch sú nepresnosti, čo neumožňuje súdny prieskum zákonnosti, ale najmä aj z dôvodu, že obe percentuálne vyjadrenia sú dostatočné pre splnenie podmienky uznášaniaschopnosti na zhromaždení.

61. Predložené nájomné zmluvy nájomcu spoločnosti Agrožiar, s.r.o. a nájomcu E. S., ktoré sú súčasťou administratívneho spisu obsahujú dojednanie medzi jednotlivými prenajímateľmi vlastníkmi pozemkov a nájomcami, pričom v článku IV. bod 3 je osobitné dojednanie, že vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú predmetom nájmu podľa tejto zmluvy, je nájomca oprávnený zastupovať prenajímateľa podľa príslušných ustanovení o poľovníctve, z čoho jednoznačne vyplýva vôľa prenajímateľa poveriť zastupovaním nájomcu podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve, teda vrátane zastupovania na zhromaždení. Takéto splnomocnenie má generálnu povahu, teda vzťahuje sa na akékoľvek úkony súvisiace so zákonom o poľovníctve, inak by obmedzenie muselo byť výslovne v dojednaní uvedené. Preto aj túto žalobnú námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

62. Žalobcovia namietali, že užívateľ Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad nebola ku dňu podania žiadosti o zaevidovanie zmluvy členom Slovenskej poľovníckej komory, ktorou sa stala až neskôr.

Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žiadosť o členstvo v Slovenskej poľovníckej komore tohto subjektu bola podaná 05.08.2021, pričom v čase zaevidovania zmluvy 07.10.2021 Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad už bola registrovaným členom Slovenskej poľovníckej komory. Je podstatné, aby boli splnené zákonom stanovené podmienky ku dňu registrácie, čo evidentne splnené bolo. Nemožno teda dospieť k záveru, že by nebola splnená podmienka v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve, a to že užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32, pretože užívateľ poľovného revíru Brezie Stránske, ktorým sa stala na základe dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad takouto poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona o poľovníctve v čase zaevidovania zmluvy už bola. Z ničoho nevyplýva, že by podmienky mali byť splnené už v čase, keď subjekt vykonával kroky smerujúce k uzatvoreniu zmluvy.

63. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný nepostupoval v zmysle usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 05.10.2021 správny súd nepovažuje ani túto námietku za relevantnú. Neprináleží správnemu súdu polemizovať s vecnou správnosťou usmernenia, avšak zastáva názor, že metodický pokyn nie je záväzným pre rozhodujúci orgán verejnej správy, ktorý v konaní postupuje v zmysle článku 2. ods. 2 SR. Stanovisko ministerstva môže mať len odporúčací charakter, nie však záväzný.

64. Žalobcovia v žalobe navrhli, aby bolo napadnuté opatrenie zrušené aj z dôvodu podľa , avšak v texte žaloby neuviedli žiadny argument v čom malo spočívať podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. V prípade, ak absentujú skutkové a právne tvrdenia prečo je opatrenie nezákonne z toho dôvodu, správny súd v tomto rozsahu nemohol preskúmať zákonnosť opatrenia.

65. Na základe vyššie uvedeného, správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná a preto ju podľa zamietol.

66. Žalobcom, ktorý v konaní nemali úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa a contrario.

67. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania podľa , pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy konania a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mali byť voči žalobcom priznané iné uplatnené trovy konania.

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasou 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.