Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-905-2009.pdf
PDF · 82.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/905/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnej M. Z., D.. XX. XX. XXXX, H. N. U. XX, XXX XX U., Š. P. Z., na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1175/09, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,20 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Obvodným oddelením PZ Slovenská Ľupča, č.k. PB-AA-2792642-2008 zo dňa 20. 10. 2008.
Poverením č. 5601 048216 * zo dňa 30. 06. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (predtým Národná 6, Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1175/09.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24. 07. 2012, súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že šetrením informačného systému evidencie pokút bolo zistené, že povinná uhradila na účet oprávneného sumu 16,60 Eur dňa 19. 05. 2009, t.j. ešte pred začatím exekučného konania. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam oprávnený v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhol predmetnú exekúciu zastaviť.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 91,92 Eur /z toho odmena po zaokrúhlení 43,50 Eur (za 13 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 33,10 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 15,32 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a
rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - dvakrát (oprávnený a povinný). Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za tento úkon odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za uvedený úkon len jedenkrát.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu spolu 6,64 Eur, ktorú si exekútor vyúčtoval v zmysle § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky ako úkon - zisťovanie obchodného podielu povinného zo dňa 19. 06. 2009 (ŽR - i-net) a zisťovanie obchodného podielu povinného zo dňa 16. 07. 2009 (OR - i-net). Súdny exekútor tieto úkony vykonával vyhľadávaním v databázach prístupných na internete (www.orsr.sk, www.zrsr.sk) a nie prostredníctvom vyhotovenia žiadostí o súčinnosť a ich doručenia príslušným orgánom. Súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkony v zmysle § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky, nakoľko ide o jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 12,50 Eur - predstavujúce náklady na tlač, kopírovanie, obálky, obaly, kancelársky materiál a archiváciu spisu. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady vo výške 7,80 Eur - poštovné za: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (1,30 Eur), oznámenie o ukončení exekúcie (2 x 1,30 Eur), vrátenie poverenia (1,30 Eur), výzva na úhradu trov exekúcie + faktúra (1,30 Eur) a žiadosť o súhlas so skartovaním (1,30 Eur). Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Pri výpočte trov exekúcie si súdny exekútor uplatnil odmenu vo výške 43,50 Eur, ktorú podľa § 26 vyhlášky zaokrúhlil na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Súd konštatuje, že v prípade výpočtu trov pri zastavení exekúcie nie je možné odmenu súdneho exekútora uvedeným spôsobom zaokrúhľovať. Zaokrúhľovanie podľa vyššie citovaného ustanovenia sa týka situácie, kedy súdny exekútor vymohol pohľadávku oprávneného (resp. aspoň jej časť), ktorá je následne "základom" pre určenie odmeny súdneho exekútora. Ustanovenie § 26 vyhlášky sa však neaplikuje vo vzťahu k určeniu odmeny súdneho exekútora podľa § 14 vyhlášky, pretože odmena podľa tohto ustanovenia sa neurčuje zo základu vymoženej sumy, ale podľa úkonov. /viď. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17 CoE 168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012/
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 55,20 Eur /z toho odmena 33,20 Eur (za 10 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 12,30 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 9,20 Eur/.
Pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného súd poukazuje na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru. Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.