Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/173/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, a. s., Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária, Údernícka 5, Bratislava proti žalovaným: 1. B. H. - SALLY TRANS, Továrenská štvrť 1446/2, Poprad, IČO: 34 895 817 a 2. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. J., O. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Zimná 59, Spišská Nová Ves o zaplatenie 560,68 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -137 zo dňa 24. 09. 2012 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi trovy konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil povinnosť žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcovi 560,68 Eur v 45-eurových mesačných splátkach vždy do 25-teho dňa toho-ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhému žalovanému. Žalovaní v 1.a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť 6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 560,68 Eur od 18. 09. 2005 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej vyslovil, že žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 33,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 809,31 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva vo vzťahu k žalovanému v 2.rade.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 23. 02. 2005 vodič motorového vozidla Volov FH 12 ev. č. PP-XXXAX spôsobil prevádzkou motorového vozidla škodu na motorovom vozidle Peugeot 309, ev.č. VSJ-XX-XX, ktorého držiteľom v čase zavinenia dopravnej nehody bol Z. J.. V konaní bolo preukázané, že predmetné vozidlo v čase zavinenia dopravnej nehody viedol žalovaný v 2.rade. Z popísaného manévru vyplynulo, že ako účastník cestnej premávky žalovaný v 2.rade porušil právne predpisy cestnej premávky cúvaním a vytvorením prekážky prichádzajúcemu vozidlu Peugeot, keďže nešiel v smere jazdy. Z výpovede žalovaného v 2.rade mal nepochybne zistené, že bol priestupkovo prejednaný pre dopravnú nehodu v Českej republike, za priestupok mu bola uložená pokuta, čo sám potvrdil, napriek tomu, že sa súdu nepodarilo získať priamy dôkaz a zo záznamu o dopravnej nehody z dôvodu skartácie. Priestupkový spis o dopravnej nehode bol políciu Českej

republiky, Obvodným oddelením Rožnov pod Radhoštem skartovaný v roku 2011. Preto vyhodnotil za preukázané zavinenie vodiča. Zavinením dopravnej nehody došlo k vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu. Vzhľadom na to, že motorové vozidlo, ktoré riadil žalovaný v 2.rade v čase dopravnej nehody nedisponovalo zákonným poistením, žalobca bol povinný zo zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaplatiť škodu, ktorá vznikla poškodenému. Táto škoda bola nepochybne uhradená poškodenému 26. 07. 2005, čo je zrejmé z dôkazov na č. l. 7 spisu. Žalobca túto skutočnosť preukázal aj výpisom z bežného účtu, kedy mala byť vyplatená suma 560,68 Eur v zmysle likvidačnej správy č. ŠU: 15894. K danej zodpovednosti žalovaného v 2.rade voči žalobcovi a k jeho povinnosti zaplatiť regresný nárok, ktorý si voči nemu uplatňoval spoločne a nerozdielne žalobca, uviedol, že z celej systematiky zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov je daný voči prevádzkovateľovi motorového vozidla, ako aj voči iným osobám, ktoré z iného titulu zodpovedajú za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti ako napr. u vodiča takéhoto motorového vozidla, u ktorého je daná zodpovednosť za spôsobenú škodu v zmysle ust. . Preto rozhodol, že žalobcovi vznikol regresný nárok, aj od žalovaného v 2.rade tým, že plnil za žalovaných poškodenému, čím je splnená procesná podmienka pasívnej legitimácie. K novým skutkovým zisteniam, resp. upresneným skutočnostiam, ktoré vyplynuli na pojednávaniach, že žalovaný v 2.rade sa snažil poukázať, že bol v pracovnom pomere u žalovaného v 1.rade, čím by jeho zodpovednosť mala byť posudzovaná podľa ust. sa nestotožnil. Napriek tomu, že žalovaný v 2.rade uvádzal, že sa dohodol so žalovaným v 1.rade, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o budúcej zmluve, súd vyhodnotil toto tvrdenie za špekulatívne a účelne zbavenie sa zodpovednosti v zmysle ust. . Z prípadu je zrejmé, že zo strany žalovaného v 1.rade išlo o neférové konanie, keďže sa vyhýbal účastí na pojednávaniach, napriek vykázaným doručeniam a tiež zo strany žalobcu, ktorý si do dnešného dňa neuplatnil vykonateľným výrokom svoj nárok voči žalovanému v 1.rade. Po vykonanom dokazovaní, či došlo medzi žalovaným v 1. a 2.rade k uzatváraniu pracovnej zmluvy, dospel k záveru, že uzatvorenie pracovnej zmluvy neobsahovalo podstatné náležitosti, dohoda nebola určitá, zrozumiteľná, nebolo možné zistiť miesto výkonu práce, určito určená výška mzdy. Zisťoval, či pracovnou zmluvou bolo možné založiť pracovný pomer pred jeho samotným vznikom, avšak a ani iný pracovný predpis neustanovili, v akom časovom predstihu možno založiť pracovný pomer pred jeho vznikom. Z tohto dôvodu vyhodnotil, že počas skúšobnej jazdy žalovaný v 2.rade nebol v pracovnoprávnom vzťahu, ani v predzmluvnom vzťahu k žalovanému v 1.rade, preto jeho zodpovednosť nemohol posúdiť v zmysle ust. . Tomuto záveru nasvedčuje aj dôkaz, čo potvrdil v konaní žalovaný v 2.rade, že neboli za neho odvádzané odvody zamestnávateľom. Vzhľadom už na existujúci právoplatný výrok voči žalovanému v 1.rade o jeho spoločnej a nerozdielnej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 560,68 Eur nemohol prvým výrokom zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne. Prvý výrok je preto formulovaný tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému. Zamietol aj návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného v 1.rade vzhľadom na to, že vyhodnotil právne následky zmluvy o budúcej pracovnej zmluve a nemal za potrebné a účelné z hľadiska hospodárnosti konania vypočuť žalovaného v 1.rade. O príslušenstve rozhodol podľa ust. , ktorým určil výšku úrokov z omeškania. Zároveň vo výroku rozhodnutia vo vzťahu k príslušenstvu určil dlhšiu lehotu v splátkach, a teda do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Po zistení majetkových pomerov, sociálnych pomerov žalovaného v 2.rade, keď jeho príjem predstavuje sumu od 500 - 600 Eur mesačne a výdaje cca 400 Eur mesačne na pôžičku v sume 160 Eur inkaso, 100 Eur za vodu, 40 Eur elektrina, 40 Eur s tým, že manželka je práceneschopná, je rok bez príjmu, majú spoločné dieťa, majú výdaje za škôlku, uložil žalovanému v 2.rade povinnosť splácať istinu v splátkach po 45 Eur mesačne.

O trovách konania rozhodol podľa ust. O. s .p. v spojení s ust. a poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa. Vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v 1.rade priznal trovy konania žalobcovi podľa ust. v zmysle zásady úspechu, ktoré trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval v odôvodnení rozhodnutia a celkom predstavujú sumu 809,11 Eur spolu so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 842,81 Eur. Nepriznal žalobcovi trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 2..rade, keď mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. Uviedol, že vo vzťahu k nemu bolo potrebné zmierniť tvrdosť zákona, vzhľadom na výšku uplatnených trov konania v sume 894,22 Eur, čo predstavuje vyššiu sumu ako samotná istina. Mal za to, že zaplatenie trov by malo okrem istiny a úroku z omeškania na žalovaného v 2.rade a jeho rodinu nepriaznivé finančné dôsledky. Poukázal na

jeho príjem a výdaje špecifikované a mal za to, že za spravodlivé je nepriznať náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. Prihliadol aj na konanie žalobcu, kedy v roku 2009, kedy sa stal vykonateľný výrok, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v 1.rade zaplatiť sumu 560,68 Eur do dnešného dňa nepodal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež poukázal aj na pasívny postoj žalovaného v 1.rade voči predmetu konania, ktorý si nesplnil povinnosť voči žalobcovi a pravdepodobné bremeno plnenia bude musieť znášať len žalovaný v 2.rade. Z týchto dôvodov preto nezaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odvolanie žalovaný v 2.rde. Uviedol, že nepopiera tvrdenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, že na náhradu poistného v zákonom predvídaných prípadoch má poisťovateľ nárok aj proti poistenému majetku, ktorý nie je poistníkom, avšak musia byť naplnené aj ostatné zákonné podmienky, ktoré v tomto prípade naplnené neboli. Uviedol., že nedošlo k naplneniu ani jedného zákonom predvídaného prípadu uvedeného v ust. . nevynímajúc prípad uvedený pod písm. a). Uvedené súdne rozhodnutie opierajú svoje tvrdenie aj o ust. , v ktorom je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu, avšak v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný v 2.rade bol so žalovaným v 1.rade v neformálnom pracovnom vzťahu. Situácia, pri ktorej bola spôsobená predmetná škoda predstavovala jazdu pri plnení si pracovných úloh za účastí žalovaného v 2.rade ako zamestnanca a žalovaného v 1.rade ako zamestnávateľa. Žalovaný v 2.rade bol dobromyseľný v tom zmysle, že ako vodič motorového vozidla žalovaného v 1.rade, napĺňal obsah pracovnoprávneho vzťahu tak, že plnil pracovné pokyny žalovaného v 1.rade, za čo mu žalovaný v 1.rade poskytoval mzdu. Žalovaný v 2.rade ako laik nerozoznával rozdiel v pojme formálna - neformálna pracovná zmluva, uvedomoval si, že vykonával prácu, ktorú mu žalovaný v 1.rade pridelil a ku ktorej mu dával pokyny a za ktoré dostával mzdu. Nerozoznával rozdiely medzi skúšobnou dobou a zmluvou o budúcej pracovnej zmluve. Vykonal jazdu podľa pokynov žalovaného 1.rade na jeho účet a v jeho prospech. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, teda v prvom a druhom výroku napadnutého rozsudku, alternatívne tento návrh zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca, a to čo do výroku, ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, pretože v danom prípade nebol dôvod na nepriznanie požadovaných trov právneho zastúpenia, tieto si uplatnil a vyčíslil. Žalovaný v 2.rade si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol upozornený aj výzvou zo strany žalobcu dňa 18. 08. 2005. Žalovaný v 2.rade však nijakým spôsobom sa nekontaktoval za účelom zmierneho vybavenia veci. Listom zo dňa 15. 02. 2008 žalobca vyzval odporcu v 2.rade k dobrovoľnej úhrade dlžnej sumy, bol upozornený aj na riešenie veci súdnou cestou. Napriek tomu žalovaný v 2.rade dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Tiež poukázal na to, že odporca v danom prípade zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne v súlade s ust. , pričom táto skutočnosť by sa mala zohľadniť aj v rámci rozhodnutia súdu o trovách konania. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho odvolaniu a prizná mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia aj voči žalovaného v 2.rade.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2.rade. Nestotožnil sa s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a súhlasí s rozhodnutím súdu. Poukázal, že od začiatku bol názoru, že za vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť. Poukázal na to, že nie porušením jeho zákonnej a zmluvnej povinnosti vznikla žalobcovi ujma. Z tohto dôvodu nie je od neho na mieste požadovať, aby po akejkoľvek výzve bol vyzvaný k úhrade istej finančnej sume, aj keď bezodkladne pristúpi k dobrovoľnej platbe. Je toho názoru, že ak by aj podal súčinnosť žalobcovi pred podaním žalobného návrhu, určite by neznamenala poľavenie žalobcovho nároku k úhrade požadovanej istiny a príslušenstva. Po podaní žalobného návrhu bol aktívny pri obhajovaní svojich práv, čo bolo presným opakom žalovaného v 1.rade, pričom žalobcovo konanie bolo jednoznačne viac smerované na neho samotného, pretože je jedinou zárukou na úhradu požadovanej istiny. Preto súd postupoval správne, keď nepriznal trovy konania vo vzťahu k nemu, keďže sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a aj vzhľadom na výšku uplatnených trov, čo je vyššia suma ako samotná istina. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vo veci prijal aj správne právne závery, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Podľa ust. , odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo účastníci uviedli.

Podľa ust. , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne, alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Podľa ust. , kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa ust. , poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škodu podľa ods. 2 proti kancelárií za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa ust. , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľov na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa ods. 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa ods. 2 písm. e) a podľa .

Podľa ust. , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce,

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že voči predmetného rozsudku podal odvolanie žalovaný v 2.rade, pričom odvolací súd poukazuje, že predchádzajúcim uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 06. 2011 bol zrušený rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku ktorým súd návrh voči odporcovi v 2.rade zamietol a vo výroku, ktorým nepriznal trovy konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

Pôvodným - prvým rozsudkom zo dňa 15. 07. 2009 totiž súd prvého stupňa zaviazal len žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi sumu 560,68 Eur bezúročne a náhradu trov konania vo výške 434,90 Eur

všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom návrh voči odporcovi v 2.rade zamietol a trovy konania odporcovi v 2.rade nepriznal.

V konaní bolo nesporné, že žalovaný v 1.rade bol držiteľom osobného motorového vozidla značky Volvo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, pričom žalovaný v 2.rade bol vodičom motorového vozidla, ktoré viedol a ktorým dňa 23. 02. 2005 ako vodič zavinil dopravnú nehodu a spôsobil na motorovom vozidle Peugeot 309 jeho držiteľovi škodu. Nesporné bolo aj to, že žalobca uhradil poškodenému vzniknutú škodu z poistného garančného fondu v celkovej výške 16 891 Sk. Žalobca na strane žalovaného v 1.rade sa domáhal zodpovednosti v zmysle ust. a u žalovaného v 2.rade zodpovednosti podľa ust. , pričom plnenia sa domáhal v tom zmysle, aby žalovaný v 1.a2.rade boli zaviazaný spoločne a nerozdielne. Keďže súd prvého stupňa už rozhodol vo vzťahu k žalovanému v 1.rade vo vzťahu k žalovanej istine, rozhodnutím zo dňa 15. 07. 2009, č. k. -40, následne po tom, čo vec odvolací súd zrušil uznesením zo dňa 30. 06. 2011, sp. zn. , bolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa zaoberať aj zodpovednosťou vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, keďže žalobca sa domáhal svojho nároku tak, aby žalovaní v 1.a2.rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Keďže odvolací súd dospel k záveru, že bolo potrebné vyriešiť aj zodpovednosť žalovaného v 2.rade a vo výroku rozhodnutia premietnuť tento výrok spoločne a nerozdielne, so žalovaným v 1.rade s poukazom na , súd prvého stupňa v naznačených intenciách aj vykonal dokazovanie a dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Napadnutým rozsudkom dôvodne zaviazal žalovaného v 2.rade k zaplateniu žalovanej istiny s uvedením, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká povinnosť druhému žalovanému, pretože rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15. 07. 2009 pod č. k. -41 vo vzťahu k žalovanému v 1.rade nadobudol právoplatnosť dňa 19. 08. 2009. Správne teda rozhodol aj o povinnosti nielen žalovaného v 2.rade, ale aj žalovaného v 1.rade a tiež ich zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne 6 % úrok z omeškania od 18. 09. 2009 do zaplatenia, pretože žalobca si uplatnil úrok z omeškania, po tom, čo ich vyzval na zaplatenie do 17. 09. 2009.

Odvolaním žalovaného v 2.rade bol napadnutý výrok, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie istiny aj príslušenstva a žalobcom bol napadnutý výrok, ktorým mu prvostupňový súd nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade.

Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým bol zaviazaný žalovaný v 1. rade na zaplatenie žalobcovi trov konania.

Žalovaný v 2.rade rámec svojho odvolania vymedzil tým, že nedošlo k naplneniu ani jedného zo zákonom predvídaného prípadu uvedeného v ust. nevynímajúc prípad uvedený pod písm. a) a z dôvodu, že bol k žalovanému v 1.rade v neformálnom pracovnoprávnom vzťahu, pri ktorej bola spôsobená škoda za účastí žalovaného v 2.rade ako zamestnanca a žalovaného v 1.rade ako zamestnávateľa. Preto tu existuje pracovnoprávny vzťah. V tejto súvislosti odkázal na ust. a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

Odvolací súd bol názoru, že odvolanie žalovaného v 2.rade nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na predmet sporu a prijatie právneho záveru, či v súvislosti s uplatnením nároku žalobcu zodpovedá aj žalovaný v 2.rade alebo nie.

V tejto súvislosti je právne významné ust. , v zmysle ktorého kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa ods. 2 písm. c). Kancelária je povinná vyžadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho čo plnila poškodenému podľa ods. 2 písm. e) a podľa ust. .

Podľa ust. poisťovateľ má právo proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré zaňho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Zásadne teda poškodený sa môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa ust. , na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa ust. na základe zodpovednosti založenej na prezumpcie zavinenia.

V danom prípade však žalovaný v 2.rade, zavinene porušil pravidlá cestnej premávky v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním a spôsobil škodu na majetku poškodeného, t. j. za neho preukázateľne žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, a preto mal proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa ust. na náhradu tzv. nárok na postih. Žalobca má preto právo aj proti vodičovi, v danom prípade žalovanému v 2.rade, právo postihu voči osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 08. 2009. Zo zákona o povinnom zmluvnom poistení skutočne vyplýva, že nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov je daný nielen voči prevádzkovateľovi motorového vozidla, ale aj voči iným osobám, ktoré zodpovedajú za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez poistenia z iného titulu

Odvolací súd nové námietky žalovaného v 2.rade, že predmetnú dopravnú nehodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti, považoval za nedôvodné a účelové, skutočnosti, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal. V tejto súvislosti je právne významné ust. , v zmysle ktorého účastníci sú povinní preukázať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Len samotné tvrdenie žalovaného v 2.rade bez ďalšieho nenapĺňa uvedenú dôkaznú procesnú situáciu. Naviac je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa dostatočne zisťoval, či mohlo dôjsť k založeniu pracovného pomeru tak, ako to opisoval žalovaný v 2.rade, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, resp. že bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným v 1.rade. Správne vyhodnotil, že počas skúšobnej jazdy žalovaný v 2. rade nebol v pracovnoprávnom vzťahu, ani v predzmluvnom vzťahu k žalovanému v 1.rade.. Prevedeným dokazovaním jasne ustálil, že k dopravnej nehode došlo zavinením vodiča, teda žalovaného v 2.rade motorovým vozidlom, ktoré nedisponovalo zákonným poistením. Preto bol žalobca povinný zo zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaplatiť škodu, ktorá vznikla poškodenému, táto bola nepochybne uhradená poškodenému dňa 26. 07. 2005. Tvrdenie žalobcu o tom, že bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným v 1.rade, na ktoré poukazoval až dodatočne, aj odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa považoval za účelové a nepreukázané. V danom prípade bola preukázaná zodpovednosť žalovaného v 2.rade a skutočnosť, že zavinil dopravnú nehodu. Preto odvolací súd bol názoru, že poisťovateľ, v danom prípade žalobca, má nárok aj proti poistenému, ktorý nie je osobou poistenou, keďže zákon priznáva poisťovni postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.

Žalobca sa domáhal svojho práva tak, aby žalovaní v 1.rade a 2.rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne Vo vzťahu k žalovanému v 1.rade bol už právoplatný rozsudok vo vzťahu k istine. Správny preto bol postup súdu prvého stupňa aj v tej časti, v ktorej zaviazal aj žalovaného v 2.rade na zaplatenie istiny a uviedol, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhému žalovanému, čím bude naplnená spoločná a nerozdielna zodpovednosť podľa . Táto zodpovednosť bude naplnená aj vo vzťahu k príslušenstvu, k úroku, ku ktorému súd zaviazal oboch žalovaných v 1.a 2.rade dôvodne.

Pokiaľ ide o trovy konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, rozhodnutie súdu prvého stupňa je aj v tejto časti správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené prvostupňovým súdom, na základe ktorých nepriznal inak úspešnému žalobcovi trovy konania. S nimi sa v plnom rozsahu stotožňuje a má za to, že vo vzťahu k žalovanému v 2.rade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak úspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal. Nimi bez pochýb je nielen dosahovaný príjem samotného žalovaného v 2.rade, ale jeho majetkové a sociálne pomery, ktoré súd prvého stupňa zistil a popísal, ale aj samotná výška trov konania, ktorá prevyšuje žalovanú istinu, postoj žalovaného v 2.rade k prejednávanej veci, jeho prístup k svojím povinnostiam v priebehu súdneho konania. Preto dôvodne súd upravil jeho povinnosť plnenia si vo vzťahu k žalobcovi podľa ust. a povolil mu splácať dlh v splátkach, vzhľadom na jeho sociálne pomery.

Rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade je vecne správne a zákonné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže žiaden účastník, v danom prípade žalobca, ktorý podal odvolanie do výroku o trovách konania a žalovaný v 2.rade, ktorý podal odvolanie do výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť istinu a príslušenstvo, neboli úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.