Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-55-2009.pdf
PDF · 130.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/55/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, a.s., Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36062235, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Údernícka 5, Bratislava, proti žalovaným ad 1/ František Saloušek - SALLY TRANS, Továrenská štvrť 1446/2, Poprad, IČO: 34895817 ad 2/ Z. A., P.. X.X.XXXX, Y. H. Š., O. XXX/X, štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Zimná 59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 560,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 560,68 eur v 45 eur mesačných splátkach vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhému žalovanému.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť 6 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 560,68 eur od 18.9.2005 do zaplatenia a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku v sume 33,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 809,31 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 25.2.2008 domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 560,68 eur s 6 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.9.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 23.2.2005 zavinil vodič - žalovaný v 2. rade dopravnú nehodu, následkom ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle E. XXX T.: J.-XX-XX, ktorého držiteľom v čase nehody bol Z. J. ako poškodený. Žalovaný v 2. rade viedol osobné motorové vozidlo J. B. XX, T.:
E.-XXX N.. Držiteľom tohto osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bol žalovaný v 1. rade. K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinnosť, uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 26.7.2005 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 560,68 eur. Do dnešného dňa žalovaní dlh neuhradili, čím sa dostali do omeškania. Z toho dôvodu si uplatnil žalobca aj úrok z omeškania.
V skrátenom konaní bol vydaný platobný rozkaz č. k. 10Ro/50/2008-14, ktorým boli žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 560,68 eur s príslušenstvom. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 2. rade včas odpor. Uviedol, že žalovaný v 1. rade mal danú zo zákona povinnosť, aby mal uhradené povinné zákonné poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Argumentoval, že on ako vodič nemohol vedieť, že motorové vozidlo nie je poistené a žalovaný v 1. rade ho uviedol do omylu. Poukázal na pasívny postoj žalovaného v 1. rade k predmetnej udalosti.
Dňa 15.6.2009 na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Nie je sporné v konaní kto spôsobil dopravnú nehodu, pretože žalovaný v 2. rade uviedol v odpore, že spôsobil dopravnú nehodu pri prevádzke motorového vozidla, ktoré nebolo poistené. Žalovaný v 2. rade uviedol, že neuznáva uplatňovaný nárok, pretože nebol v zamestnaneckom pomere so žalovaným v 1. rade. Malo ísť iba o skúšobnú jazdu s tým, že neskôr sa so žalovaným v 1. rade dohodnú, že uzavrú pracovnú zmluvu.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19C/55/2009-40 zo dňa 15.6.2009 tak, že žalovaného v 1. rade zaviazal na zaplatenie žalobcovi sumy 560,68 eur bezúročne a na náhradu trov konania v sume 434,93 eur. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a trovy konania žalovanému v 2. rade nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci súd na základe listinných dôkazov predložených žalobcom uzavrel, že na strane žalovaného v 1. rade je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa jej vyčíslenia v žalobe, preto ho súd zaviazal k úhrade vymáhanej pohľadávky. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobe nevyhovel, keďže z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepredložil súdu doklad o policajnom šetrení dopravnej nehody zo dňa 23.3.2005, ktorá sa stala v Českej republike. Uplatňovaný nárok žalobca voči žalovanému v 2. rade odvodil iba zo svojho interného šetrenia, ktoré podľa názoru súdu nebolo objektívne preukázané. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal objektívne a vierohodne, že dopravnú nehodu mal zaviniť žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla značky Volvo SH 12 pri výkone pracovnej činnosti. Uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, napr. pracovnú zmluvu, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalovaný v 2. rade bol v zamestnaneckom pomere u žalovaného v 1. rade, najmä doklad o prešetrení predmetnej dopravnej nehody políciou Českej republiky. Preto bol vyvodený záver, že nie je daná zodpovednosť za dopravnú nehodu k žalovanému v 2. rade.
Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to iba proti výroku II., III., ktorým bola žaloba voči žalovanému v 2. rade zamietnutá a trovy konania žalovanému v 2. rade nepriznané a taktiež voči časti výroku I., ktorým nebolo rozhodnuté o úroku z omeškania.
Odvolací súd uznesením zo dňa 16.11.2009 vrátil vec prvostupňovému súdu na postup podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22.3.2011 bolo doplnené rozhodnutie, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 560,68 eur od 18.9.2005 do zaplatenia. Uznesením č. k. 16Co/52/2011-76 odvolací súd zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a vo výroku, ktorým mu nepriznal trovy konania. V rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade bol držiteľom osobného motorového vozidla značky Volvo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaný v 2. rade bol vodičom predmetného motorového vozidla, ktoré viedol a ktorým dňa 23.2.2005 ako vodič zavinil dopravnú nehodu a spôsobil na motorovom vozidle Peugeot 309 jeho držiteľovi škodu. Nesporné bolo aj to, že žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu z poistného garančného fondu v celkovej výške 560,68 eur. Žalobca sa k žalovanému v 1. rade domáhal zodpovednosti v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a k žalovanému v 2. rade podľa § 420 ods. 1 OZ. Sporné ostalo len to, či žalovaný v 2. rade je v spore pasívne vecne legitimovaný alebo nie, resp. či záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 2. rade či mal zaviniť dopravnú nehodu. Odvolací súd uviedol, že žalovaný v 2. rade v odpore nespochybňoval tvrdenia žalobcu, že zavinil ako vodič predmetnú dopravnú nehodu. Táto skutočnosť vyplývala aj z jeho výsluchu na pojednávaní dňa 15.6.2009, na ktorom tiež uviedol, že nebol v žiadnom zamestnaneckom pomere so žalovaným v 1. rade a išlo len o skúšobnú jazdu. Potvrdil, že v čase dopravnej nehody motorové vozidlo viedol. Odvolací súd poukázal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke, či žalovaný v 2. rade je pasívne vecne legitimovaný alebo nie, resp. zamietnutie žaloby žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo nesprávne a rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Odvolací súd ďalej poukázal na spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade. Uviedol, že zákonodarca s takouto situáciou ráta, pretože môže byť niekoľko osôb zodpovedných, ak vznikne škoda ich spoločnou činnosťou. Vylúčil však spoločnú zodpovednosť v prípadoch, ktoré sa subsumujú pod § 420 ods. 2 OZ, keď právnická alebo fyzická osoba zodpovedá za osoby, ktoré použila na plnenie svojich činností, napr. v pracovnom pomere, keďže pri § 420 ods. 2 ide len o výlučnú zodpovednosť a proti priamemu škodcovi je daný postih iba podľa pracovnoprávnych predpisov. K pasívnej legitimácii žalovaného v 2. rade odvolací súd výkladom dospel k záveru, že napriek tomu, že žalovaný v 2. rade nebol poistníkom a zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené, avšak žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasledujúcich ustanovení OZ, alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 OZ, zákon neupravuje. To znamená, že poistením podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasledujúcich ustanovení OZ, ale zároveň aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 OZ, v ktorom je zahrnutý aj vodič vozidla. Odvolací súd vyslovil právny názor, že § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001, je potrebné interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia okrem poistníka (žalovaného v 1. rade) proti každému kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Z toho vyplýva, že právo postihu žalobca má aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, aj voči vodičovi motorového vozidla (žalovanému v 2. rade). Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, aby bolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalovaný v 2. rade nezavinil dopravnú nehodu. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Z toho dôvodu sa mal prvostupňový súd zaoberať zodpovednosťou aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade tým, že vo vzťahu k nemu žalobca nepreukázal okolnosti, aby bol zavinil ako vodič motorového vozidla nehodu, a to považoval odvolací súd za nesprávne a neúplné v rozpore so zistenými skutočnosťami. Odvolací súd uviedol, že obsah spisu napovedá o iných skutočnostiach, ktorým sa musí prvostupňový súd nanovo venovať a svoje zistenia potom náležite premietnuť aj do rozhodnutia vo veci samej. Je potrebné prijať jasné a právne závery.
Prvostupňový súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu opätovným výsluchom žalovaného v 2. rade, žalobcu, oboznámil sa s obsahom spisu listinnými dôkazmi, doplnenými dôkazmi, ktoré boli založené do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Na pojednávaní dňa 16.2.2012 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe.
Právny zástupca žalovaného v 2. rade žiadal doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade a aby žalobca uviedol, či pristúpili k výkonu I. výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v 1. rade, exekučným konaním. Poukázal, že žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla nie je zahrnutý v § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 vyššie citovaného. Preto žalovanému v 2. rade nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho nárok. Poukázal na novú skutočnosť, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade vznikol akýsi pracovný pomer. Došlo nepriamo k úkonom, ktoré smerovali k uzatvoreniu či už pracovného pomeru alebo mimopracovného pomeru.
Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 23.2.2005 bol priestupkovo prejednávaný a v súvislosti s týmto priestupkom mu bola uložená pokuta 2.000,- Kč. K novej skutočnosti vnesenej do konania uviedol, že so žalovaným v 1. rade sa dohodol, že v budúcnosti s ním uzatvorí pracovný pomer potom čo vykoná skúšobnú jazdu. So žalovaným v 1. rade sa dohodol, že urobí preňho pár skúšobných jázd a následne uzatvoria pracovnú zmluvu. Dohodli sa, že žalovaný v 2. rade bude jazdiť do zahraničia za účelom prepravy a že týždenne mu žalovaný v 1. rade bude vyplácať cca 100 eur na skúšku. Počas skúšobnej jazdy bol kamión naložený potravinovými zložkami, produktmi. Z miesta naloženia prepravného materiálu šoféroval žalovaný v 1. rade až po čerpaciu stanicu, na ktorej natankovali. Následne sa vymenili s tým, že žalovaný v 2. rade mal viesť motorové vozidlo až do Rožňova pod Rádhoštem. Mal zato, že uzatvorili ústnu pracovnú zmluvu. Uviedol, že on ako laik nevedel určiť, či ide o uzatvorenie pracovnej zmluvy ústnou formou, preto túto skutočnosť neuvádzal súdu počas prvých pojednávaní, keďže sa v týchto veciach nevedel presne vyjadrovať. Uviedol, že po skúšobnej jazde nedošlo k uzavretiu pracovnej zmluvy. Skúšobné jazdy mal vykonať pre žalovaného v 1. rade cca trikrát. Žalovaný v 1. rade za skúšobnú jazdu mu zaplatil 100 eur, keďže išlo o týždennú jazdu a túto odmenu považoval za mzdu. Ďalej uviedol, že neskôr so žalovaným v 1. rade neuzavrel pracovnú zmluvu z dôvodu, že dostal inú ponuku od iného zamestnávateľa, keďže vedel, že nevyplácal svojim zamestnancom mzdy tak ako mal. Z toho dôvodu sa nestihol baviť so žalovaným v 1. rade o ukončení pracovného pomeru, keďže ten mal finančné problémy. Žalovaný v 1. rade odvody do Sociálnej poisťovne zaňho neodvádzal, keďže v tom čase bol žalovaný v 2. rade samoplatca a nebol evidovaný na úrade práce. Za deň nástupu do práce a miesto výkonu práce na skúšobnú jazdu považoval benzínovú pumpu, na ktorej ho mal vyzdvihnúť žalovaný v 1. rade. Druh práce bol dohodnutý ako šofér na vykonávanie prepravy nákladu. Uviedol, že so žalovaným v 1. rade sa dohodli, že v budúcnosti uzatvoria pracovnú zmluvu. V skúšobnej dobe nebol. Žalovaný v 1. rade mu neodovzdal potvrdenie o mzde a nevydal písomné potvrdenie o uzavretí pracovného pomeru. U žalovaného v 1. rade vykonával prácu asi tri týždne. Majetkové, sociálne a osobné pomery žalovaného v 2. rade predstavovali príjem od 500 do 600 eur mesačne, keďže je zamestnaný v Poprade vo Whirlpoole. Výdaje predstavujú asi 400 eur mesačne, za pôžičku v sume 160 eur, inkaso 100 eur, vodu 40 eur a elektrinu cca 40 eur. S manželkou majú jedno spoločné dieťa, za ktoré má výdaje na škôlku s tým, že manželka je dlhodobo práceneschopná - rok. Jej príjem predstavuje 100 eur mesačne. S manželkou býva v byte, ktorý majú v osobnom vlastníctve. Taktiež majú výdaje na stravu.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 420 ods. 1, 2 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (hmotnoprávna prevencia).
Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 o PZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) vyššie citovaného zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 3 vyššie citovaného zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 7 vyššie citovaného zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 citovaného zákona účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. d) zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...„za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla a u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 citovaného zákona. Kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zodpovednosti za škodu. Ustanovenia § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, tzv. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačná časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 46 zákona č. 311/2001 Z. z., pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce, pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 23.2.2005 vodič motorového vozidla Volvo B. XX T.: E.- XXXAX spôsobil prevádzkou motorového vozidla škodu na motorovom vozidle Peugeot 309 T.: J.-XX- XX, ktorého držiteľom v čase nehody bol Z. J.. V konaní bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo v čase zavinenia dopravnej nehody viedol žalovaný v 2. rade. Z popísaného manévru vyplynulo, že po natankovaní do motorového vozidla, ktoré riadil, nemohol na benzínovej čerpacej stanici prejsť v prikázanom smere dopredu, preto začal cúvať dozadu, čím narazil do prichádzajúceho osobného motorového vozidla Peugeot 309. Je nepochybné, že ako účastník cestnej premávky žalovaný v 2. rade porušil právne predpisy cestnej premávky cúvaním a vytvorením prekážky prichádzajúcemu vozidlu Peugeot, keďže nešiel v smere jazdy. Z výpovede žalovaného v 2. rade mal súd nepochybne zistené, že bol priestupkovo prejednaný pre dopravnú nehodu v Českej republike. Za priestupok mu bola uložená pokuta, čo sám potvrdil napriek tomu, že súdu sa nepodarilo získať priamy dôkaz o zázname z dopravnej nehody z dôvodu skartácie. Priestupkový spis o dopravnej nehode bol políciou Českej republiky, Obvodným oddelením Rožnov pod Radhoštem skartovaný v roku 2011, podľa interných aktov riadenia polície v Českej republike. Súd preto vyhodnotil za preukázané zavinenie vodiča. Zavinením dopravnej nehody došlo k vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu. Vzhľadom na to, že motorové vozidlo, ktoré riadil žalovaný v 2. rade, v čase dopravnej nehody nedisponovalo zákonným poistením, žalobca bol povinný zo zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaplatiť škodu, ktorá vznikla poškodenému. Táto škoda bola nepochybne uhradená poškodenému dňa 26.7.2005, čo je zrejmé z dôkazu na čl. 7 spisu. Žalobca túto skutočnosť preukázal výpisom z bežného účtu, ktorým mala byť vyplatená suma 560,68 eur v zmysle likvidačnej správy č. ŠU: 15894, z ktorej je zrejmé, že škodovú udalosť prešetrovala polícia. K danej zodpovednosti žalovaného v 2. rade voči žalobcovi, a k jeho povinnosti zaplatiť regresný nárok, ktorý si voči nemu uplatňuje spoločne a nerozdielne žalobca, súd uvádza, že z celej systematiky zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov je daný voči prevádzkovateľovi motorového vozidla, ako aj voči iným osobám, ktoré z iného titulu zodpovedajú za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti, ako napr. u vodiča takéhoto motorového vozidla, u ktorého je daná zodpovednosť za spôsobenú škodu v zmysle § 420 OZ. Súd preto rozhodol, že žalobcovi vznikol regresný nárok aj od žalovaného v 2. rade tým, že plnil za žalovaných poškodenému, čím je splnená procesná podmienka pasívnej legitimácie.
K novým skutkovým zisteniam resp. dodatočne upresneným skutočnostiam, ktoré vyplynuli na pojednávaniach, že žalovaný v 2. rade bol v pracovnoprávnom pomere u žalovaného v 1. rade, čím jeho zodpovednosť má byť posudzovaná v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa súd nestotožnil s takouto právnou argumentáciou. Napriek tomu, že žalovaný v 2. rade uvádzal, že sa dohodol so žalovaným v 1. rade, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, súd vyhodnotil toto tvrdenie za špekulatívne a účelové z dôvodu zbavenia sa zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ, s následným prevzatím zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 2 OZ. Z predmetného prípadu je zrejmé, že zo strany žalovaného v 1. rade ide o neférové konanie keďže sa vyhýba účasti na pojednávaniach, napriek vykázaným doručeniam a tiež zo strany žalobcu, ktorý si do dnešného dňa neuplatnil vykonateľným
výrokom svoj nárok voči žalovanému v 1. rade, ktorý bol zaviazaný právoplatným výrokom na zaplatenie dlžnej sumy. Súd po vykonaní dokazovania, či došlo medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, dospel k záveru, že uvádzané uzatvorenie pracovnej zmluvy neobsahovalo podstatné náležitosti. Dohoda nebola určitá, zrozumiteľná, nebolo možné zistiť miesto výkonu práce a určito určená výška mzdy. Súd zisťoval, či pracovnou zmluvou bolo možné založiť pracovný pomer ešte pred jeho samotným vznikom, avšak Zákonník práce, ani iný pracovnoprávny predpis neustanovuje v akom časovom predstihu možno založiť pracovný pomer pred jeho vznikom. Pracovné zmluvy uzatvorené s určitým časovým predstihom pred vznikom pracovného pomeru v aplikačnej praxi nahrádzajú predzmluvné tipy, akým je napr. zmluva o budúcej pracovnej zmluve, ktorú podľa znenia ustanovenia § 1 Zákonníka práce nemožno považovať za právnu skutočnosť zakladajúcu pracovnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil, že počas skúšobnej jazdy žalovaný v 2. rade nebol v pracovnoprávnom vzťahu ani predzmluvnom vzťahu k žalovanému v 1. rade. Preto jeho zodpovednosť nemohol posúdiť v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tomuto právnemu záveru nasvedčuje aj dôkaz, čo potvrdil v konaní žalovaný v 2. rade, že zaňho neboli odvádzané odvody (v čase pred 23.2.2005 alebo po tomto dátume) zamestnávateľom Františkom Salouškom - SALLY TRANS za zamestnanca Z. A.. Z uvedených dôvodov a právnych predpisov súd zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 560,68 eur so zákonným úrokom z omeškania.
Vzhľadom na už existujúci právoplatný výrok voči žalovanému v 1. rade o jeho spoločnej a nerozdielnej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 560,68 eur súd nemohol I. výrokom zaviazať žalovaných spoločne, nerozdielne. I. výrok je preto formulovaný tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému.
Súd zamietol vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného v 1. rade vzhľadom na to, že súd si právne vyhodnotil právne následky zmluvy o budúcej pracovnej zmluve a preto nemal za potrebné a účelné aj z hľadiska hospodárnosti konania vypočuť žalovaného v 1. rade.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške po tom čo ho vyzval na zaplatenie do 17.9.2005. Podľa prechodných ustanovení uvedených v § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008. V nadväznosti na to podľa § 3 citovaného nariadenia vlády, v znení platnom do 31.12.2008, je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd po zistení majetkových, sociálnych pomerov žalovaného v 2. rade, keď jeho príjem predstavuje sumu od 500 do 600 eur mesačne a výdaje cca 400 eur mesačne na pôžičku v sume 160 eur, inkaso 100 eur, vodu 40 eur, elektriku 40 eur s tým, že manželka je práceneschopná už rok, teda jej príjem je 100 eur mesačne a majú spoločné dieťa, kde majú výdaje za škôlku, uložil žalovanému v 2. rade povinnosť splácať istinu v splátkach v po 45 eur mesačne.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa §142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal trovy konania v zmysle zásady úspechu úspešnému žalobcovi vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v 1. rade takto - odmenu podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 36,52 eur za jeden úkon. Právny zástupca žalobcu si uplatnil odmenu za úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava zastúpenia á 36,52 eur, pokus o zmier, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 15.6.2009, 16.2.2012 a 3.9.2012, odvolanie proti rozsudku. Súd nepriznal trovy za úkon pokus o zmier v sume 36,52 eur s režijným paušálom v sume 6,31 eur s DPH , keďže úkon nebol vykonaný v súvislosti so začatým súdnym konaním. Priznal odmenu za šesť úkonov x 36,52 eur, čo predstavuje sumu 219,12 eur s 20 % DPH, 43,82 eur, režijný paušál 2 x 6,31 eur, 2 x 6,95 eur, 2 x 7,63 eur, v sume 41,78 eur s 20 % DPH á 8,35 eur. Ďalej súd priznal za cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov za použitia osobného motorového vozidla FORD MONDEO, KE 422FY: 1/ základná náhrada za cestu 2x Košice - Poprade a späť na pojednávania dňa 15.6.2009 a 16.2.2012 - 0,183 eur/km, tzv. 436 km krát 0,183 eur/km á 79,79 eur, 2/ náhrada za spotrebované pohonné hmoty, primeraná spotreba 5.8 l/100 km; spolu 436 km x 5,8 l/100 km, tzv. spotrebovaných 25,29 litrov krát 1,28 eur/l á 32,37 eur. Preto cestovné predstavuje 112,16 eur s 20 % DPH á 22,43 eur teda spolu 134,59 eur. Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití železničnej dopravy 1 x cesta Košice - Poprad a späť na pojednávanie dňa 3.9.2012 á 3,18 eur, spolu 6,36 eur. Súd preto priznal cestovné spolu v sume 140,95 eur. Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu za stratu času za cestu Košice - Poprad - Košice na pojednávanie dňa 15.6.2009- 1 x 8 začatých polhodín tzv. 8 x 11,59 eur predstavuje 92,72 eur, spolu s DPH 18,54 eur. Náhrada za stratu času za cestu Košice - Poprad a späť na pojednávanie dňa 16.2.2012 a 3.9.2012 - 2x 8 začatých polhodín tzv. 16x 12,71 eur, predstavuje sumu 203,36 eur s 20 % DPH á 40,67 eur, preto súd priznal celkovo náhradu za stratu času spolu 355,29 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 809,31 eur spolu so zaplateným súdnym poplatkom v sume 33,50 eur, teda celkovo 842,81 eur.
Súd nepriznal žalobcovi trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, keďže v predmetnej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo potrebné zmierniť tvrdosť zákona vo vzťahu k § 142 ods. 1 OSP. Vzhľadom na výšku uplatnených trov konania v sume 894,22 eur čo predstavuje vyššiu sumu ako samotná istina 560,68 eur mal súd za to, že zaplatenie trov by malo okrem istiny a úroku z omeškania na žalovaného v 2. rade a jeho rodinu nepriaznivé finančné dôsledky. Vzhľadom na jeho príjem a výdaje vyššie špecifikované, súd mal za spravodlivé nepriznať náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Súd prihliadol aj na konanie žalobcu, keď od roku 2009, kedy sa stal právoplatným a vykonateľným výrok, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v 1. rade zaplatiť sumu 560,68 eur, do dnešného dňa nepodal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež súd poukazuje na pasívny postoj žalovaného v 1. rade, ktorý si nesplnil povinnosť voči žalobcovi a pravdepodobne bremeno plnenia bude znášať len žalovaný v 2. rade, keďže u žalovaného v 1. rade je minimálny predpoklad uhradenia istiny. Z týchto dôvodov súd nezaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie trov konania. Žalobcovi nepriznaním trov nebude spôsobená taká ujma v jeho majetkovej sfére, aby ohrozila ďalšie fungovanie a existenciu žalobcu.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokových častiach tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.