Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/118/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zastúpená AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údenícka 5, Bratislava, proti odporkyni : I. Q., I. I., I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO : 42 176 778, zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 6.583,89 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. 11. 2012 č.k. - 70, v pomere hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov vedľajšieho účastníka na strane odporkyne p o t v r d z u j e.

Vedľajší účastník na strane odporkyne je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania 141,83 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Uvedeným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom dlhu zo Zmluvy o bežnom účte, a to na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom, podľa , , , ešte pred otvorením pojednávania.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Dôvod hodný osobitného zreteľa prvostupňový súd videl v tom, že vedľajším účastníkom je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého účelom činnosti je kolektívna ochrana spotrebiteľov, ich zastupovanie v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na cieľ združenia - ochranu spotrebiteľa - musí byť združenie z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť zodpovedajúcu právnu pomoc. Zastupovanie združenia advokátom sa v takýchto sporoch javí ako nadbytočné, účelové a nehospodárne, bezdôvodne navyšujúce trovy konania.

Súd prvého stupňa napokon v predmetnom uznesení na základe ust. , , rozhodol o vrátení poplatku za návrh na začatie konania navrhovateľovi v sume 387,87 € ( t.j. po krátení poplatku o 6,63 € ) z pôvodne uhradenej výšky poplatku 394,50 €.

Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane odporkyne; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, v ktorej časti navrhoval uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania v sume 274,08 € a odvolacieho konania v sume 141,62 €. Navrhovateľ plošne na celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých obchodných praktík a hoci sú pohľadávky premlčané. Vedľajší účastník v odvolaní poukázal na to, že nezistil, že by

rovnakú argumentáciu, akú voči nemu použil v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd použil súd aj voči navrhovateľovi. Súd nemal problém pri vydaní platobného rozkazu v danej veci priznať navrhovateľovi trovy konania, na rozdiel od vedľajšieho účastníka, ktorému ich náhradu nepriznal. Súdy nepovažujú za nehospodárne a neúčelné trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorý je nadnárodnou finančnou skupinou, pozostávajúcou zo 49 spoločností v takmer 30 krajinách, pričom len samotný navrhovateľ zamestnáva 210 zamestnancov. V množstve prípadov už len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania pôsobil na navrhovateľa odradzujúco, v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť svojho nároku vzal navrhovateľ svoj návrh späť a konanie žiadal zastaviť. Súd by mal podporiť činnosť Združenia tým, že mu prizná náhradu trov konania, v opačnom prípade by činnosť nemajetného Združenia mohla byť paralizovaná. Navrhovateľ, ktorý plošne na celom Slovensku porušuje spotrebiteľské práva, v prípade nepriznania trov vedľajšieho účastníka mohol naďalej vykonávať svoju prax bez akejkoľvek ujmy - napr. povinnosti nahradiť trovy konania. Keďže vec bola pôvodne evidovaná v registri Ro, súd zrejme vo veci vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporcu nielen na úhradu istiny aj s príslušenstvom, ale aj na náhradu trov konania. Navrhovateľ naviac vedome uplatňoval premlčaný nárok; súd však nemal problém priznať mu uplatňovaný nárok a ani trovy konania, pričom nezisťoval ich účelnosť.

Vedľajší účastník v odvolaní ďalej uviedol, že je nesprávne, ak súd Združeniu upiera právo na náhradu trov konania za právne zastúpenie s tým, že si má advokáta platiť z vlastných finančných prostriedkov. nevylučuje, aby sa aj odborne spôsobilý účastník dal zastúpiť zástupcom. Nemôže to byť dôvod na nepriznanie mu náhrady trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník dodal, že Združenie má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, avšak po opakovaných žiadostiach Ministerstvo hospodárstva SR schválilo v prospech Združenia finančnú podporu vo výške 4.000 €, z ktorej bolo doposiaľ vyplatených 1.000 €. Úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady, ktorý si vedľajší účastník uplatnil, je opodstatnený - zahŕňa v sebe aj žiadosť o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania, administratívnu činnosť spočívajúcu v evidencii podľa spisového poriadku, pridelení spisovej značky, založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslaní súdu. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je predpokladom toho, aby Združeniu vzniklo právo požiadať o doručenie návrhu a príloh. Združenie oslovilo so žiadosťou o spoluprácu desiatky advokátov po celom Slovensku, avšak na trvalú spoluprácu dokázalo zabezpečiť len 2 advokátov, ktorí boli ochotní pracovať len za prísudok. Nie je pravdou, že ide o lukratívne zastupovanie. Ak by to bolo pravdou, silné advokátske kancelárie by túto činnosť už dávno realizovali. Vedľajší účastník si uplatňuje trovy v konaní z úplne pragmatických dôvodov. Do úvahy je nutné vziať aj novelizované znenie ust. , s ktorým je názor súdu prvého stupňa v rozpore.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v odvolaní ďalej argumentoval tým, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z . Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR napr. , , , , . Napokon poukázal na početné rozhodnutia odvolacích súdov ( KS Košice, KS Nitra, KS Banská Bystrica, KS Prešov, KS Trenčín ) v súvislosti s rozhodovaním o trovách vedľajšieho účastníka.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý argumentoval tým, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie ( a to aj s poukazom na jeho cieľ ) schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa registrovaných údajov Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka navrhovateľ považoval za nadbytočné a neúčelné. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, podľa navrhovateľa navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Prvostupňový súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Navrhovateľ zastával názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Podľa navrhovateľa konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. V danom prípade podľa názoru navrhovateľa nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania celkom vo výške 141,83 € s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 132,46 € s DPH a režijného paušálu vo výške 9,37 € s DPH. V závere svojho vyjadrenia poukázal na viaceré rozhodnutia iných senátov krajských súdov v obdobných veciach a predložil ich aj ako prílohu vyjadrenia.

Odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

V zmysle citovaného ust. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi.

Zo spisového materiálu súdenej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu, že podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 6. 8.2012, vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil teda navrhovateľ. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporkynii vzniklo právo na náhradu trov konania podľa prvá veta Analogicky podľa právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 2.2012 ( č.l. 40 spisu ).

V predmetnej právnej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania (vedľajšieho účastníka) nesprávne použil Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom ( druhej strane ) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

Ust. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z použitia vety prvej.

V súdenej právnej veci prvostupňový súd konanie zastavil ( na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom zo dňa 31. 10. 2012 ); pri rozhodovaní o trovách konania tak mal po správnosti skúmať, či niektorý z účastníkov zavinil ( z procesného hľadiska ), že konanie muselo byť zastavené. V danom prípade to bol navrhovateľ, ktorý späťvzatím návrhu zavinil, že konanie muselo byť zastavené. O trovách konania tak mal súd prvého stupňa rozhodnúť na základe ust. prvá veta

Podľa ust. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na základe plnomocenstva, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvého stupňa popieral alebo spochybňoval právo vedľajšieho účastníka resp. ústavné právo každého - vrátane vedľajšieho účastníka na právnu pomoc vyplývajúce z SR, práve naopak. V prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí však počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama osebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a už vôbec to neznamená odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové rozhodnutie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku, nie aj v dôvodoch. Rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne správne, avšak s neprávnym odkazom v dôvodoch rozhodnutia prvostupňového súdu na Bolo už uvedené, že správne mal prvostupňový súd o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť podľa veta prvá O.s.p v spojení s ust. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať s odôvodnením, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania s poukazom na ust. Súd prvého stupňa teda nesprávne odkázal v dôvodoch svojho rozhodnutia na ust. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí súd vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka spolu s oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil si náhradu trov konania ( podanie na č.l. 40 spisu ). Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania mu predmet sporu ešte nebol známy a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že navrhovateľ mnohokrát už len na základe jeho vstupu do konania vezme návrh späť, je podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnená. Nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal v danej právnej veci návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa, keď v predmetnej veci ku späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k tvrdeniu navrhovateľa uvedenému vo vyjadrení, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Dôvodný je aj argument navrhovateľa, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení (vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dojem, že združenie vstupuje do konaní s cieľom dosiahnuť zárobkovú činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Právne irelevantná je odvolacia námietka vedľajšieho účastníka týkajúca sa toho, že podľa ust. mu náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom výslovne patrí. Podľa ust. medzi trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. V prípade, že by bol názor vedľajšieho účastníka správny, tak by nepriznanie trov konania v každom jednom prípade znamenalo porušenie ust. Toto ustanovenie pritom len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanie je potrebné splnenie podmienok vyžadovaných a nasl. , medzi ktoré patrí aj účelnosť vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle druhá veta koná sám za seba. Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v prípade, že by mu účastník konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané a vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu.

Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ, na obsah ktorého poukázal vo svojom odvolaní vedľajší účastník, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia, bez splnenia podmienok vyžadovaných , a teda okrem iného aj účelnosti vynaložených trov konania.

Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré navrhovateľ vo svojom vyjadrení a vedľajší účastník vo svojom odvolaní poukazujú, uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo právo na ich náhradu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom

neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 132,46 € s DPH + režijný paušál 9,37 €, spolu 141,83 €, ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne s poukazom na ustanovenie zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.