Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-214-2012.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/214/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľa: E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.-F. XXXX, proti odporcovi: S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.-F. XXX, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 40, o zaplatenie náhrady škody vo výške 2.088,35 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. apríla 2012, č. k. 19C/198/2011-82, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia škody vo výške 2.586,25 eura a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 16. 08. 2006 ho odporca fyzicky napadol, čím mu spôsobil zranenie a škodu na majetku, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky. Súd navrhovateľa odkázal na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z tohto dôvodu si navrhovateľ uplatňuje škodu, pozostávajúcu z odcudzených 5.470,-Sk a 2.000 Kč, za zlatý prívesok 5.000,-Sk, zlatú retiazku 8.800,-Sk, rozbitý mobilný telefón 10.299,-Sk, zuby 20.000,-Sk, okuliare 7.236,-Sk, zmrzlinu 30,-Sk, nohavice 1.500,-Sk, košeľu 1.800,- Sk, poplatky u lekára 180,-Sk a náhradu ušlej mzdy 15.000,-Sk.
Navrhovateľ podaním zo dňa 06. 09. 2011 návrh upresnil a uviedol, že od odporcu sa domáha zaplatenia sumy 2.088,35 eura za spôsobenú škodu s 9% ročným úrokom z omeškania od 16. 08. 2006 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 443 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tak, ako sa jej navrhovateľ domáhal podaným návrhom. Ani v trestnom konaní navrhovateľ výšku škody nepreukázal a so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že škoda na košeli spočívala v jej roztrhaní a zašpinení od krvi a škoda na nohaviciach spočívala v ich zašpinení, navrhovateľ však nepredložil ani v trestnom konaní znalcovi veci na obhliadnutie, ale ich zahodil, hoci by bolo možné dať nohavice napr. len vyčistiť. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu odporca rozbil mobilný telefón a nepotvrdili to ani svedkovia vypočutí v konaní, nakoľko navrhovateľ si sám telefonicky privolal pomoc, keď telefonicky požiadal svedka F., aby ho odviezol do nemocnice, nepreukázal rozbitie okuliarov a protézy odporcom, navyše škodu, ktorú si uplatňoval za protézu, podľa jeho vyjadrenia ešte zakúpenú ani nemá, ale v budúcnosti bude musieť na
protézu vynaložiť sumu 663,87 eur, teda neuplatňoval si škodu za zubnú protézu, ktorá mu pri incidente prípadne mala byť poškodená. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu odporca odcudzil finančnú hotovosť 5.470,-Sk (v trestnom konaní uvádzal sumu 5.420,-Sk) a 2.000 CZK, ktoré mal mať vo vrecku košele a z výpovede svedka F., ktorý viezol navrhovateľa do nemocnice vyplynulo, že si všimol, že navrhovateľ mal na košeli roztrhnuté vrecko a peniaze mu chýbali a v nemocnici si tiež všimol, že navrhovateľovi chýba zlatá retiazka s príveskami. Z uvedeného však nevyplýva, že navrhovateľ mal v čase incidentu slovenské a české koruny v uvedenom množstve pri sebe a že by peniaze a retiazku s príveskami navrhovateľovi odcudzil odporca, nakoľko peniaze z vrecka košele mu mohli aj vypadnúť a rovnako mohol stratiť aj zlatú retiazku s príveskami. Navyše pri hodnotení výpovede svedka F. súd bral do úvahy aj skutočnosť, že svedok je bývalým zamestnancom navrhovateľa. Z výpovede svedkyne E. H. - sestry navrhovateľa vyplynulo, že táto síce videla na krku manželky odporcu 3 zlaté retiazky, z toho jednu s väčšími ohnivkami a s platničkou, podobnú tej, ktorú kupovala na výročie navrhovateľovi ako dar, keďže však používa okuliare so 4,5 dioptriami, ktoré vtedy so sebou nemala, nevidela, či je na platničke niečo vygravírované, teda s istotou nepotvrdila, že by sa jednalo o retiazku a prívesok navrhovateľa. Odporca z jednotlivých nárokov navrhovateľa uznával len to, že navrhovateľovi spôsobil škodu na zmrzline, avšak ani v tejto časti (1 euro) súd návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, akú sumu na zakúpenie zmrzliny vynaložil, aké množstvo zmrzliny si zakúpil a aké množstvo od jej zakúpenia po dobu, kedy k incidentu prišlo, zo zmrzliny spotreboval. V trestnom konaní odporca nebol odsúdený za trestný čin majetkovej povahy, a keďže z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by odporca svojim konaním dňa 16. 08. 2006 spôsobil navrhovateľovi škodu tak, ako sa jej týmto návrhom navrhovateľ domáhal, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodne podaný zamietol. Pokiaľ by navrhovateľ aj bol v konaní preukázal, že pri uvedenom incidente mu odporca spôsobil škodu na veciach, ktorú si uplatnil v trestnom konaní vo výške 1.229,50 eura (37.040,-Sk), ktorá pozostávala zo straty retiazky zo žltého kovu v hodnote 8.800,-Sk, z prívesku kozorožca vo hodnote 2.500,-Sk, z prívesku platničky v hodnote 2.500,-Sk, zo straty finančnej hotovosti 5.420,-Sk a 2.000 CZK (3.320,-Sk), z rozbitých dioptrických okuliarov v hodnote 3.000,-Sk, zakrvavenej košele v hodnote 500,-Sk, nohavíc v hodnote 1.000,-Sk, zubnej protézy v hodnote 10.000,-Sk), súd by musel prihliadnuť na zostatkové hodnoty uvedených vecí (košele, nohavíc, retiazok, príveskov, okuliarov) ohodnotené znaleckými posudkami vyhotovenými v trestnom konaní, keď znalec zostatkové hodnoty uvedených vecí stanovil nižšie oproti tým, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňoval a tiež by prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom nad sumu uplatnenú v trestnom konaní (37.040,-Sk) a návrh navrhovateľa by zamietol. Rovnako premlčaný je nárok navrhovateľa v časti ním uplatneného poplatku u lekára vo výške 1,99 eura (60,-Sk), ktoré vynaložil ako poplatok za ošetrenie v traumatologickej ambulancii dňa 16. 08. 2006, o čom svedčí potvrdenka č. 06/331671, nakoľko navrhovateľ si túto sumu neuplatnil v trestnom konaní, ani v premlčacej 2-ročnej lehote, keď návrh na súd podal až dňa 29. 07. 2010, pričom subjektívna dvojročná lehota mu plynula od 16. 08. 2006, kedy sa dozvedel, že mu škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá a uplynula mu dňa 16. 08. 2008. V časti sumy 3,98 eur (2 x 60,-Sk) považoval nárok navrhovateľa za nedôvodne podaný, nakoľko na túto sumu potvrdenia nepredložil, ale predložil 3 vyhotovenia jedného a toho istého potvrdenia z traumatologickej ambulancie zo dňa 16. 08. 2006 a to s číslom 06/331671, na sumu 60,-Sk. Súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že súd nebral do úvahy výpoveď svedka F., pretože bol v minulosti jeho zamestnanec a ani výpoveď pani H., lebo je to jeho sestra. Súd uviedol, že nepredložil dôkazy, a to úhradu za ošetrenie v nemocnici a posudky znalcov, pričom všetky dôkazy sú v spise sp. zn. 1T/2/2009 a tento spis si mala sudkyňa vyzdvihnúť z archívu a preštudovať si ho. Pri výsluchu svedkov J. a J. sudkyňa kládla navádzajúce a zavádzajúce otázky, aby od svedkov počula to, čo chce. Svedok C. vo svojej výpovedi očividne klamal, že videl výchovný pohlavok, pretože z lekárskej správy vyplýva, že spôsobené zranenia nie sú od pohlavku. Klamala aj svedkyňa X.. Za facku alebo pohlavok by odporca nebol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Sudkyňa sa svedkov pýtala na jeho život v obci, kádrovala ho, čo je neprípustné. V trestnom konaní si uplatňoval náhradu škody vo výške 1.229,50 eura, ale sumu 2.088,35 eura upresnil až po znaleckých posudkoch. Po takej dobe si nepamätá, koľkokrát si lizol zo zmrzliny. Zubnú protézu mu odporca rozšlapal pred zasahujúcimi policajtmi. Návrh na súd podal, keď trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť, v ktorom ho súd odkázal na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, takže sudkyňa nemala na námietku premlčania vznesenú odporcom prihliadať. Návrh na súd podal až keď bolo trestným rozkazom preukázané, že odporca mu škodu spôsobil, takže neuplynula dvojročná lehota. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Odporca k odvolaniu navrhovateľa vo vyjadrení uviedol, že skutočnosti, uvedené navrhovateľom v odvolaní nie sú pravdivé a pre prípad relevantné. Tvrdenia navrhovateľa ohľadne nevzatia výpovede svedka F. a svedkyne H. do úvahy sú neopodstatnené. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri hodnotení výpovede svedka F. bral do úvahy okrem iného aj skutočnosť, že je bývalým zamestnancom navrhovateľa. To však neznamená, že súd túto výpoveď nebral do úvahy. K námietke navrhovateľa, že súd si mal pripojiť trestný spis sp. zn. 1T/2/2009, uviedol, že navrhovateľ nedôvodne spochybňuje postup súdu, pretože zo zápisnice z pojednávania dňa 18. 04. 2012 vyplýva, že predmetný trestný spis bol súdom pripojený a súd sa s ním oboznámil. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta OSP sú to v prvom rade účastníci, v tomto prípade navrhovateľ, ktorý je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ však nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval, že škoda, ktorej náhradu si v civilnom konaní uplatnil, mu vznikla ním tvrdeným postupom. K výsluchu svedkov J. a J. uviedol, že nie je pravdou, že im mali byť kladené navádzajúce a zavádzajúce otázky. Nebolo tak konané ani v jednom prípade výsluchu svedkov. Navrhovateľ sa mohol k výsluchu svedkov vyjadriť, čo však nevyužil. Nevie, odkiaľ zobral navrhovateľ presvedčenie o tom, že svedkovia C. a X. klamali. Priebeh celej udalosti v tej časti, čo bol navrhovateľovi daný pohlavok, facka alebo úder päsťou nie je pre toto konanie podstatný, nakoľko navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody. Vznik uplatnenej škody však ani len čiastočne nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorá spočívalo na ňom ako na navrhovateľovi. Tvrdenie navrhovateľa, že zubnú protézu mu rozšľapal pre policajtmi nepotvrdil žiaden zo svedkov a nemohol tomu byť svedkom ani samotný navrhovateľ, nakoľko podľa výpovede svedka F., ktorý mal viesť navrhovateľa na ošetrenie, nečakali na príchod polície, ale odišli do nemocnice za účelom spomínaného ošetrenia. Námietka premlčania ním bola vznesená z procesnej opatrnosti, ak by sa navrhovateľovi podarilo preukázať nejaký z uplatnených nárokov. Keďže sa mu to podarilo len v časti 1,99 eura, pričom nárok na náhradu tejto škody bol premlčaný, súd správne zamietol celý návrh ako nedôvodne podaný, nakoľko zvyšné nároky neboli absolútne preukázané. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 118,70 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP (keď predchádzajúce vytýčené pojednávania boli na žiadosť navrhovateľa odročené, pretože dospel k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Predmetom konania bolo posúdenie nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s konaním odporcu, za ktoré bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, č. k. 1T/2/2009-133 zo dňa 25. 02. 2009, právoplatným dňa 24. 03. 2009, odporca uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa bol súdom prvého stupňa zamietnutý, predmetom odvolacieho konania bolo jednak posúdenie záveru súdu prvého stupňa, že navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody v konaní nepreukázal, ako aj posúdenie otázky premlčania, vznesenej odporcom.
Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, a to z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/2/2009 vyplýva, že odporca dňa 16. 08. 2006 pred miestnym pohostinstvom v obci P.-F. pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol navrhovateľa tým spôsobom, že ho opakovane rukou udieral do tváre, v dôsledku čoho navrhovateľ spadol na lavicu, na ktorej sedel a tlačil mu do tváre zmrzlinu, ktorá mu spadla po prvom údere na stôl, čím mu spôsobil otras mozgu, pomliaždenie hlavy na čele a v spánkovej oblasti vľavo, pomliaždenie nosa, pomliaždenie ľavého ramena, podvrtnutie krčnej chrbtice a otras sluchového aparátu s následným oslabením sluchu vľavo aj vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu pracovnej práceneschopnosti a liečenia v trvaní 7-10 dní a navrhovateľ bol práceneschopný od 17. 08. 2006 do 11. 09. 2006. Navrhovateľ si pri výsluchu v trestnom konaní dňa 09. 10. 2006 uplatnil škodu vo výške 1.229,50 eur (37.040,-Sk), ktorá pozostávala zo straty retiazky zo žltého kovu v hodnote 8.800,-Sk, z prívesku kozorožca vo hodnote 2.500,-Sk, z prívesku platničky v hodnote 2.500,-Sk, zo straty finančnej hotovosti 5.420,-Sk, a 2.000 CZK (3.320,-Sk), z rozbitých dioptrických okuliarov v hodnote 3.000,-Sk, zakrvavenej košele v hodnote 500,-Sk, nohavíc v hodnote 1.000,-Sk a zubnej protézy v hodnote 10.000,-Sk.
V tomto konaní si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody vo výške 2.088,35 eura, ktorá pozostávala z odcudzenia hotovosti 5.470,-Sk (181,57 eura), odcudzenia hotovosti 2.000,-CZK (86,30 eura), odcudzenia zlatých príveskov 2x 2.500,-Sk = 5.000,-Sk (165,96 eura), odcudzenia zlatej retiazky v hodnote 8.800,-Sk (292,10 eura), rozbitého mobilu v hodnote 10.299,-Sk (341,86 eura), z nákladov na novú zubnú protézu, ktoré bude musieť navrhovateľ v budúcnosti vynaložiť vo výške 20.000,-Sk (663,87 eura), zo škody na zmrzline 30,-Sk (1 euro), z nohavíc 1.500,-Sk (49,79 eura), z košele 1.800,-Sk (59,74 eura) a z poplatkov u lekára vo výške 180,-Sk (5,97 eura). Zároveň si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 9% odo dňa 16. 08. 2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušením právnej povinnosti je pritom úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku a zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej straty či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k strate alebo poškodeniu došlo. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci, môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Do skutočnej škody je potrebné zahrnúť aj ujmu, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná a objektívna trojročná, prípadne desaťročná pri škode spôsobnej úmyselne. Začiatok subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a aj ich plynutie a skončenie je vzájomne nezávislé. Ak sa teda skončí beh jednej doby, právo sa premlčí bez ohľadu
na to, že druhá premlčacia doba ešte neuplynula. Počiatok behu objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tento pojem pritom zahrňuje nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je významný subjektívny prvok, pozostávajúci jednak z vedomosti poškodeného o škode, teda preukázateľnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde a jednak vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Ohľadne plynutia premlčacej doby platí, že ak už premlčacia doba začala plynúť, neznamená to ešte bez ďalšieho, že musí vždy uplynúť až do konca. V priebehu plynutia premlčacej doby môže nastať aj taká právna skutočnosť, s ktorou je spojené buď tzv. prerušenie premlčacej doby alebo jej spočívanie. V prípade spočívania premlčacej doby dochádza k tomu, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť skôr v minulosti, pred svojím skončením v dôsledku takej právnej skutočnosti plynúť prestane, aby po odpadnutí prekážky brániacej jej plynutie mohla pokračovať až do svojho skončenia. K zastaveniu plynutia premlčacej doby dochádza v prípadoch, stanovených v § 12 až § 114 Občianskeho zákonníka, kedy sa v dôsledku právne relevantnej prekážky plynutie premlčacej doby zastavuje a premlčacia doba neplynie. Premlčacia doba, ktorá uplynula pred prekážkou a po jej skončení, sa spočíta.
Čo sa týka nárokov, neuplatnených navrhovateľom v trestnom konaní, ale až podaním návrhu v tejto veci dňa 29. 07. 2010 (teda ohľadom náhrady za rozbitý mobil v hodnote 10.299,-Sk (341,86 eura), škody na zmrzline 30,-Sk (1 euro), z poplatkov u lekára vo výške 180,-Sk (5,97 eura), odcudzenej finančnej hotovosti nad sumu 5.420,-Sk (179,91 eura), škody za rozbité dioptrické okuliare nad sumu 3.000,-Sk (99,58 eura), škody na košeli nad sumu 500,-Sk (16,60 eura), škody na nohaviciach nad sumu 1.000,- Sk (33,19 eura) a škody za zubnú protézu nad sumu 10.000,-Sk (331,94 eura), odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k odporcom vznesenej námietke premlčania sa týmto nárokom navrhovateľa nie je potrebné zaoberať, pretože je potrebné prihliadnuť k námietke premlčania. Objektívna, ako aj subjektívna premlčacia doba začala v danej veci plynúť od 16. 08. 2006, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá, subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 16. 08. 2008 a objektívna premlčacia doba uplynula dňa 16. 08. 2009, a keďže navrhovateľ podal ohľadne týchto vecí návrh až dňa 29. 07. 2010, nárok navrhovateľa je v tejto časti premlčaný a v dôsledku námietky premlčania vznesenej odporcom sa ním v tejto časti nie je potrebné už zaoberať. Ohľadne nárokov, ktoré si navrhovateľ uplatnil v trestnom konaní dňa 09. 10. 2006 platí, že počnúc týmto dňom ohľadne týchto nárokov premlčacia doba spočívala a to až do právoplatného skončenia trestnej veci, teda do dňa 24. 03. 2009. Keďže navrhovateľ podal návrh na náhradu škody dňa 29. 07. 2010, do podania návrhu ohľadne vecí uplatnených v trestnom konaní neuplynula ani objektívna, ako subjektívna premlčacia doba, preto bolo potrebné zaoberať sa nárokom navrhovateľa na náhradu škody, ale len v časti, uplatnenej v trestnom konaní.
V trestnom konaní si navrhovateľ uplatnil škodu v sume 1.229,50 eura (37.040,-Sk), ktorá pozostávala zo straty retiazky zo žltého kovu v hodnote 8.800,-Sk, z prívesku kozorožca vo hodnote 2.500,-Sk, z prívesku platničky v hodnote 2.500,-Sk, zo straty finančnej hotovosti 5.420,-Sk, a 2.000 CZK (3.320,- Sk), z rozbitých dioptrických okuliarov v hodnote 3.000,-Sk, zakrvavenej košele v hodnote 500,-Sk, nohavíc v hodnote 1.000,-Sk a zubnej protézy v hodnote 10.000,-Sk. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že vznik škody u navrhovateľa odcudzením retiazky zo žltého kovu, prívesku kozorožca, prívesku platničky, ako aj finančnej hotovosti 5.420,-Sk a 2.000 CZK nebola preukázaná výsluchom ani jedného zo svedkov. Výpoveď navrhovateľa z trestného konania, keď mal odporcovi po tom, ako mu strhol retiazku vyzvať, aby mu okamžite vrátil retiazku, nebolo potvrdené výpoveďou žiadneho zo svedkov. Výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že navrhovateľ si v nemocnici všimol odcudzenie týchto vecí ešte nepreukazuje skutočnosť, že tieto veci boli navrhovateľovi odcudzené odporcom. Rovnako ani jeden zo svedkov v konaní neuvádzal, že by pri fyzickom útoku odporcu na navrhovateľa došlo k poškodeniu jeho dioptrických okuliarov a jeho zubnej protézy. Svedkovia J. a N. uviedli, že navrhovateľovi padli na stôl okuliare, avšak nehovorili o ich poškodení, preto navrhovateľ ani túto škodu nepreukázal. Výpoveďami svedkov v konaní nebolo preukázané ani poškodenie, prípadne
znečistenie nohavíc odporcu, ale len zašpinenie košele, a to výpoveďou J.. Svedok N. vo výpovedi hovoril len o zašpinení samotného navrhovateľa od zmrzliny, avšak uviedol, že nič poškodené alebo zničené si nevšimol. Len svedok F. tvrdil, že navrhovateľ mal roztrhnutú košeľu, roztrhnutý vačok a krvavú košeľu, ale tento svedok pri incidente navrhovateľa a odporcu nebol osobne prítomný, takže po posúdení výpovedí svedkov v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že navrhovateľ nárok na náhradu škody ani v tejto časti nepreukázal, rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
K námietkam navrhovateľa, uvedeným v odvolaní odvolací súd ešte poznamenáva, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní zo všetkých svedeckých výpovedí, teda aj z výpovede svedka F. a svedkyne H., avšak ich posudzoval v kontexte so všetkými v konaní vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sudkyňa v konaní kládla navádzajúce a zavádzajúce otázky, mohol to namietať na pojednávaní a žiadať o zaprotokolovanie jeho námietky k spôsobu vedenia pojednávania, čo však nenamietal, pretože to nie je zrejmé zo zápisníc z pojednávania na súde prvého stupňa. Nedôvodná je tiež námietka navrhovateľa, že súd si mal pripojiť spis sp. zn. 1T/2/2009, pretože zo spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že tento spis je k spisu pripojený, súd sa s ním oboznámil a pri posudzovaní predmetnej veci z neho aj vychádzal.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 4 OSP a o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.