Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12C/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, proti žalovanému: B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, F., o neplatnosť kúpnej zmluvy

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice, ďalej aj len „súd”) dňa 4. apríla 2023 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a treťou osobou - A. G. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj podielov z nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX H. XXX v katastrálnom území D., okres Košice – okolie (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že vyššie označeným prevodom žalovaný svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach previedol na tretiu osobu - A. G. bez toho, aby svoj podiel ponúkol k odpredaju ostatným evidovaným podielovým spoluvlastníkom, čím došlo k porušeniu ust. .

3. Žalovaný na výzvu súdu k žalobe uviedol, že si je plne vedomý, že porušil ust. , a to tým, že predal časť svojich podielov cudzej osobe, bez toho, aby pred uzatvorením kúpnej zmluvy tieto ponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkom. V tejto súvislosti potvrdil pravdivosť skutočností uvedených v žalobnom návrhu, a vyslovil, že voči podanej žalobe nemá námietky.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 18.8.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol podľa (ďalej „“).

5. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii ozrejmiac dôvody podania predmetnej žaloby ako predsedu urbariátu v tých súvislostiach, že žalovaný predajom svojich podielov na predmetných nehnuteľnostiach, za situácie, že ich neponúkol ostatným spoluvlastníkom vrámci urbariátu na valnom zhromaždení, porušil predkupné právo ostatných členov urbariátu a preto nemal inú možnosť iba na žalovaného podať žalobu. Náhradu trov konania nežiadal priznať.

6. Žalovaný na pojednávaní porušenie predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov uznal a zároveň súdu predložil listinu – odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2022 a dodatku k nej zo dňa 8.7.2022, ktoré bolo dňa 29.11.2022 doručené Okresnému úradu Košice – okolie. Náhradu trov konania si neuplatnil.

7. Súd sa oboznámil s podanou žalobou, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Kúpnou zmluvou zo dňa 2.6.2022, Rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor zo dňa 22.6.2022, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 8.7.2022, Rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor zo dňa 14.7.2022, výpismi z listu vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, Odstúpení od kúpenj zmluvy 8. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa ust. (ďalej len „“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 10. Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 11. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. 12. V posudzovanom spore z hľadiska skutkového nie je sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných (vyššie označených nehnuteľností) a že pri uzatvorení (spornej) kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2022 v znení jej dodatku zo dňa 8.7.2022 medzi (bývalým) podielovým spoluvlastníkom – žalovaným ako predávajúcim a treťou osobou - A. G. ako kupujúcim došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle ust. 140 . 13. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva ( ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa podľa (teraz - pozn. súdu), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp.zn. ). 14. V predmetnom spore žalobca zvolil prvú možnosť a podanou žalobou sa domáha vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu ( ) a to určením neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené jeho predkupné právo. 15. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide; môže ju mať i osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide.

16. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. konštatoval: „Z právnej úpravy kúpnej zmluvy uvedenej v ustanovení a nasl. vyplýva, že kúpna zmluva, ako dvojstranný právny úkon, vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a medzi kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac subjektov. Všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (, prvá časť vety ; teraz – pozn. súdu); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.“ Na uvedených záveroch zotrval najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. .

17. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby.

18. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.zn. ).

19. Rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu nevzťahujúce sa na všetkých účastníkov právneho úkonu, o ktorý v konaní ide, tak nie je (ani) spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny v katastri (v zmysle ).

20. Keďže pre úspešné uplatnenie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je potrebné účastníctvo (a s ním spätá záväznosť určovacieho výroku) všetkých účastníkov tejto kúpnej zmluvy, to znamená tak predávajúceho ako i kupujúceho, v posudzovanom prípade pre nesprávne (neúplne) označený okruh účastníkov právneho úkonu (podaná žaloba smerovala iba voči jednému účastníkovi kúpnej zmluvy a to predávajúcemu), keďže kúpna zmluva nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov, bolo potrebné konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorá viedla k zamietnutiu žaloby bez jej posudzovania z vecného hľadiska.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O náhrade trov konania a konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s . Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rovnako ako i žalobu zamietol, preto žalobca nárok na náhradu trov konania a konania o neodkladnom opatrení nemá. Žalovanému, ktorému by prináležal nárok na náhradu trov konania však nevznikli žiadne ani trovy konania o neodkladnom opatrení ani trovy konania vo veci samej, súčasne náhradu trov konania si žalovaný výslovne neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania (vrátane trov konania o neodkladnom opatrení) nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice ( , 362 ods. 1 ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok konania,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).