Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-12C-26-2023.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-12C/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, proti žalovanému: B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, F., o neplatnosť kúpnej zmluvy
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice, ďalej aj len „súd”) dňa 4. apríla 2023 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a treťou osobou - A. G. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj podielov z nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX H. XXX v katastrálnom území D., okres Košice – okolie (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).
2. Žalobu odôvodnil tým, že vyššie označeným prevodom žalovaný svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach previedol na tretiu osobu - A. G. bez toho, aby svoj podiel ponúkol k odpredaju ostatným evidovaným podielovým spoluvlastníkom, čím došlo k porušeniu ust. § 140 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný na výzvu súdu k žalobe uviedol, že si je plne vedomý, že porušil ust. § 140 Občianskeho zákonníka, a to tým, že predal časť svojich podielov cudzej osobe, bez toho, aby pred uzatvorením kúpnej zmluvy tieto ponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkom. V tejto súvislosti potvrdil pravdivosť skutočností uvedených v žalobnom návrhu, a vyslovil, že voči podanej žalobe nemá námietky.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 18.8.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
5. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii ozrejmiac dôvody podania predmetnej žaloby ako predsedu urbariátu v tých súvislostiach, že žalovaný predajom svojich podielov na predmetných nehnuteľnostiach, za situácie, že ich neponúkol ostatným spoluvlastníkom vrámci urbariátu na valnom zhromaždení, porušil predkupné právo ostatných členov urbariátu a preto nemal inú možnosť iba na žalovaného podať žalobu. Náhradu trov konania nežiadal priznať.
6. Žalovaný na pojednávaní porušenie predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov uznal a zároveň súdu predložil listinu – odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2022 a dodatku k nej zo dňa 8.7.2022, ktoré bolo dňa 29.11.2022 doručené Okresnému úradu Košice – okolie. Náhradu trov konania si neuplatnil.
7. Súd sa oboznámil s podanou žalobou, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Kúpnou zmluvou zo dňa 2.6.2022, Rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor zo dňa 22.6.2022, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 8.7.2022, Rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor zo dňa 14.7.2022, výpismi z listu vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, Odstúpení od kúpenj zmluvy 8. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa ust. § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 10. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 11. Podľa § 228 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. 12. V posudzovanom spore z hľadiska skutkového nie je sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných (vyššie označených nehnuteľností) a že pri uzatvorení (spornej) kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2022 v znení jej dodatku zo dňa 8.7.2022 medzi (bývalým) podielovým spoluvlastníkom – žalovaným ako predávajúcim a treťou osobou - A. G. ako kupujúcim došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle ust. 140 Občianskeho zákonníka. 13. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa podľa § 161 ods. 3 O.s.p. (teraz § 229 CSP - pozn. súdu), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp.zn. 3 Cdo 122/2009). 14. V predmetnom spore žalobca zvolil prvú možnosť a podanou žalobou sa domáha vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka) a to určením neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené jeho predkupné právo. 15. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide; môže ju mať i osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide.
16. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/122/2002 konštatoval: „Z právnej úpravy kúpnej zmluvy uvedenej v ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že kúpna zmluva, ako dvojstranný právny úkon, vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a medzi kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac subjektov. Všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 159 ods. 2, prvá časť vety OSP; teraz § 228 ods. 1 CSP – pozn. súdu); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.“ Na uvedených záveroch zotrval najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/11/2003.
17. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby.
18. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.zn. 6Co/110/2017).
19. Rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu nevzťahujúce sa na všetkých účastníkov právneho úkonu, o ktorý v konaní ide, tak nie je (ani) spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny v katastri (v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.).
20. Keďže pre úspešné uplatnenie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je potrebné účastníctvo (a s ním spätá záväznosť určovacieho výroku) všetkých účastníkov tejto kúpnej zmluvy, to znamená tak predávajúceho ako i kupujúceho, v posudzovanom prípade pre nesprávne (neúplne) označený okruh účastníkov právneho úkonu (podaná žaloba smerovala iba voči jednému účastníkovi kúpnej zmluvy a to predávajúcemu), keďže kúpna zmluva nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov, bolo potrebné konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorá viedla k zamietnutiu žaloby bez jej posudzovania z vecného hľadiska.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O náhrade trov konania a konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rovnako ako i žalobu zamietol, preto žalobca nárok na náhradu trov konania a konania o neodkladnom opatrení nemá. Žalovanému, ktorému by prináležal nárok na náhradu trov konania však nevznikli žiadne ani trovy konania o neodkladnom opatrení ani trovy konania vo veci samej, súčasne náhradu trov konania si žalovaný výslovne neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania (vrátane trov konania o neodkladnom opatrení) nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).