Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-280-2012.pdf
PDF · 70.99 KB
Case nature
Subarea
20CoE/280/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému R. E., bytom F. XXX, o vymoženie 181,23 Eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu Finančného spotrebiteľa OFS proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er 549/2009-15 zo dňa 26.6.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania.
II. Z r u š u j e uznesenie vo zvyšnej časti a vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil. Jeho návrh na zastavenie exekúcie a vylúčenie súdneho exekútora odmietol.
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS vo včas podanom odvolaní navrhlo, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Prvostupňový súd pojmovo vylúčil v exekučných veciach vedľajšieho účastníka. Uviedol, že účelom vedľajšieho účastníctva je pomôcť účastníkovi, nakoľko sa nepriamo rozhoduje o jeho právach. Pripomenul vyšetrovaciu zásadu a princíp ochrany povinného. Vedľajšie účastníctvo by len predlžilo exekúciu.
Záver prvostupňového súdu by mohol byť ako tak právne udržateľný, ak by sa v prípade vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu. Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2 O.s.p. Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.
Odvolací súd nemôže súhlasiť ani s názorom prvostupňového súdu o postradaní pomoci vedľajšieho účastníka. Argumentácia princípom ochrany povinného zo strany prvostupňového súdu, ak udelil poverenie na úroky a poplatky (č. 11) bez toho, aby sa s vecou skutkovo oboznámil (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-40/08 ASTURCOM) a ak vedie viac ako dva roky exekúciu na základe pochybnej rozhodcovskej doložky, je veľmi málo presvedčivý. Za dôležitú považuje odvolací súd aj povahu právnej veci. V exekučnej veci vedenej na základe rozhodcovského rozsudku je možné dosiahnuť prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a ,,ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné; § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Nedá sa preto súhlasiť s prvostupňovým súdom v ani jednej z argumentácii proti vedľajšiemu účastníctvu právnickej osoby, ktorej ochrana je opodstatnená aj v exekučnej právnej veci založenej na rozhodcovskom rozsudku, ktorý záver plne opodstatňujú okolnosti predmetnej veci. Vlastne vedľajší účastník pripomenul prvostupňovému súdu postup, ktorý mal vykonať aj bez návrhu. Paradoxne na to súd vedľajšieho účastníka do konania aj bez návrhu nepripustil a naďalej v exekúcii pokračuje.
Niet rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie práve ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. V exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní Nejde teda len o aspekt vymoženia bez ďalšieho. A práve v upozornení vedľajšieho účastníka treba vidieť jeho význam aj v takomto vykonávacom súdnom konaní.
Z ust. § 93 O.s.p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu.
Keďže návrh na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania nie je obsahom spisu, neboli splnené podmienky, aby o jeho návrhu prvostupňový súd rozhodoval. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil (§ 221 ods. 1 písm. i) O.s.p.).
Zároveň v prevyšujúcej časti uznesenie zrušil ako nepreskúmateľné v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.
V predmetnej veci sa vedie exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku. Z obsahu spisu pritom nie je možné zistiť, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s platnosťou rozhodcovskej doložky vo svetle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, 6Cdo 1/2012, 3Cdo 146/2011 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10. Je potrebné vyhodnotiť, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku (§ 53 ods. 1, 4 písm. r/ OZ) a či nedošlo k nekalej obchodnej praktike (viď rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa spotrebiteľovi nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu). V prípade zistenia, že rozhodcovská doložka je neplatná a preto exekučný titul materiálne nevykonateľný, musí
byť exekúcia zastavená (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.1.2007 vo veci 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.