Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-66-2013.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Subarea
5Co/66/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, proti odporcovi: H. G., bytom Q. č. XXX, zastúpený JUDr. Sylviou Čápekovou, advokátkou so sídlom Počašie 30, Lužianky, o zaplatenie 1,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. novembra 2012, č. k. 10C/109/2012-47, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 28. 11. 2012, č. k. 10C/109/2012-47, zamietol návrh (žalobu) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 73,97 eura k rukám právnej zástupkyne odporcu JUDr. Sylvie Čápekovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 3 ods. 1, 6, 8 písm. b/, ods. 9, § 8 ods. 1 až 3, § 9 ods. 1, 3 zákona č. 212/1996 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, § 39, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal vydania platobného rozkazu, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 40,- Sk a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca nezaplatil koncesionárske poplatky za obdobie špecifikované vo výpise nedoplatkov odporcu v celkovej výške 40,- Sk. Uviedol, že odporca je povinný platiť koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač vždy do 15. dňa v mesiaci nasledovne. Odporca sa dostal do omeškania s platením koncesionárskych poplatkov po dobu dlhšiu ako 1 mesiac odo dňa ich splatnosti, vyzval ho na ich zaplatenie, odporca na danú výzvu nereagoval a naďalej odmietal komunikovať a neposkytuje potrebnú súčinnosť. Odporca uviedol, že býval v R. s rodinou do roku 2004 na F. XX. Dňa 16. 08. 2004 prostredníctvom realitnej kancelárie predal byt a koncom septembra 2005 sa sťahoval do Q.. V R. zrealizoval všetky odhlášky ako plyn, elektriku, na bytovom podniku, Tv a rozhlas na pošte. Dňa 30. 09. 2004 odhlásil aj rozhlasový prijímač. Dňa 20. 10. 2005 vyzval Slovenský rozhlas odporcu z adresy F. XX, R., že ku dňu 20. 09. 2005 eviduje nedoplatok na koncesionárskom poplatku v celkovej výške 40,- Sk. Oznámil mu, že dňa 20. 09. 2005 postúpil pohľadávku, ktorú voči nemu eviduje, na navrhovateľa. Vyzval ho na zaplatenie nedoplatku do 21 dní. Slovenský rozhlas vystavil potvrdenie, že dlžníkovi - odporcovi preukázal postúpenie pohľadávky a zároveň ho vyzval na úhradu nedoplatku na koncesionárskom poplatku dňa 20. 10. 2005. Podľa výpisu nedoplatkov odporcu bolo zrejmé, že nebol zaplatený poplatok za mesiac október 2004, splatný 16. 10. 2005 vo výške 40,- Sk. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože ten nie je aktívne legitimovaný vymáhať predmetnú pohľadávku jeho právneho predchodcu v konaní. V zmysle zákona o koncesionárskych poplatkoch je osobou oprávnenou na vymáhanie nedoplatku len Slovenský rozhlas. Žiadny iný subjekt nie je oprávnený vymôcť danú pohľadávku, a preto ani Slovenský rozhlas nebol oprávnený postúpiť pohľadávku na navrhovateľa. K splneniu dlhu voči postupníkovi nedošlo a jeho zaplatenie sa stalo predmetom súdneho konania, pričom súd je povinný v rámci skúmania aktívnej vecnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky riešiť aj platnosť zmluvy o
postúpení, kedy v dôsledku neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nedošlo. Len platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, kedy nový veriteľ - postupník nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu legitimáciu k jej uplatneniu. Z uvedeného mal súd za to, že v dôsledku neplatnej dohody o postúpení nemohla prejsť platne pohľadávka spoločnosti Slovenský rozhlas na navrhovateľa, a preto navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky. Okrem toho súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako postupník neoznámil dlžníkom postúpenie pohľadávky, čo by malo založiť jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. Podľa tvrdenia Slovenského rozhlasu, postúpenie pohľadávky voči odporcovi bolo zasielané doporučenou zásielkou dňa 20. 10. 2005, pričom odporca predložil súdu dôkaz o tom, že byt na adrese F. XX v R., kde mu bolo oznámenie doručované, odovzdal novému vlastníkovi 30. 09. 2004. Okrem toho aj na pojednávaní dňa 28. 11. 2012 predložil odporca občiansky preukaz vydaný dňa 12. 11. 2004, v ktorom je uvedená adresa trvalého pobytu Q. XXX. Navrhovateľ teda nepreukázal hodnoverným dôkazom oznámenie navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu o postúpenie pohľadávky odporcovi. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, a dospel k záveru, že odporca si splnil svoju povinnosť a odhlásil prijímač z adresy F. XX, R., nevznikol nárok na vymáhanie poplatku, ktorý bol predmetom žaloby. O náhrade trov konania rozhodol súd v závere podľa § 142 ods. 1 OSP a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava, nahliadnutie do spisu, účasť na pojednávaní 28. 11. 2012, za jeden úkon 16,60 eura + rež. paušál 7,63 eura a hotové výdavky za prefocovanie 1,28 eura, spolu 73,97 eura. Súd nepriznal právnej zástupkyni odporcu odmenu za úkon - nahliadnutie do spisu, nakoľko tento nepovažoval za účelne vykonaný pre úspešné bránenie práva.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, v časti výroku o trovách zmenil a rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 18,50 eura k rukám právnej zástupkyne odporcu JUDr. Sylvie Čápekovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že s výrokom súdu prvého stupňa, v ktorom priznal odporcovi náhradu trov konania v sume 73,97 eura, a to vzhľadom na skutočnosti, že odporca mal plný úspech vo veci, nesúhlasí, a to z dôvodu, že výška žalovanej istiny je zjavne neprimeraná výške trov konania. O trovách žiadal rozhodnúť s poukazom na obsah ustanovenia § 146 ods. 2 posledná veta s prihliadnutím na ustanovenia o drobných sporoch, t. j. aby trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia súd znížil na 1/4, t. j. na sumu 18,50 eura (73,97 : 4 = 18,50 eura). Pridržiaval sa argumentácie uvedenej v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 382/2012-53 zo dňa 28. septembra 2012 (ktorého fotokópiu priložil k odvolaniu), že náhrada trov konania vo výške 18,50 eura je postačujúca vzhľadom na jednoduchosť veci. Na druhej strane nie je možné trovy nepriznať, keďže je právom každého nechať sa v konaní zastúpiť advokátom, ktorý má právo na odmenu za poskytnutie právnej služby.
K odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom navrhol, aby Krajský súd v Nitre napadnutý bod II. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/109/2012-47 zo dňa 28. 11. 2012 v celom rozsahu potvrdil ako správny, a aby zároveň úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 24,41 eura. Uviedol, že celé konanie zo strany navrhovateľa bolo vedené zbytočne, neochota o doručenie výzvy na zaplatenie na aktuálnu adresu. Navrhovateľ musel vynaložiť prostriedky a čas, aby sa mohol účinne brániť a chrániť svoje práva prostredníctvom advokáta, aj keď išlo o drobný spor. Navrhovateľ si mal riadne ešte pre podaním návrhu zvážiť, že či v prípade jeho neúspechu je ochotný znášať trovy konania úspešného odporcu, o výške ktorých ho určite upovedomil jeho právny zástupca, no aj napriek tomu s vedomím možného neúspechu návrh podal. Odporca v danom spore nemohol konanie ovplyvniť žiadnym spôsobom, rovnako nemohol ovplyvniť počet úkonov potrebných na ochranu svojich práv. Zdôraznil, že uvádzať výšku vymáhanej pohľadávky, ako dôvod na zníženie náhrady trov konania je v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že zníženie výšky náhrady trov by bolo nesprávne a nespravodlivé, čím by mohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti výroku procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že podané odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu do právomoci, ktorého patrí.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2012 (teda v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na obsah ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, zákon osobitne zdôrazňuje možnosť využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch. V takom prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea), postačuje, ak trovy konania sú neprimerané pohľadávke. Neprimeranosť zásadne znamená, že náhrada trov prevyšuje uplatnenú pohľadávku. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou resp. hodnotou predmetu sporu a medzi výškou trov opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu prax. Vzhľadom na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, stanovené všeobecne záväznými predpismi, by však bolo zrejme nesprávne za neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne trovy, ktoré prevyšujú hodnotu predmetu sporu.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania nepostupoval dôsledne v intenciách citovaných ustanovení procesného predpisu, čo sa prejavilo v nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd napadnuté prvostupňové uznesenie zo dňa 28. 11. 2012 č. k. 10C/109/2012-47 podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu podľa § 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie. V predmetnej veci ide o drobný spor, kde hodnota predmetu konania predstavuje sumu 1,33 eura. Vzhľadom k tomu súdom prvého stupňa prisúdená výška náhrady trov konania v sume 73,97 eura je zjavne neprimeraná k výške žalovanej istiny. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal možnosťou použitia ust. § 150 ods. 2 OSP, neposudzoval pomer výšky trov a istiny, pričom z tohto aspektu je výška priznaných trov jednoznačne neprimeraná. Keďže súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle vyššie uvedených intencií považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné a predčasné, preto krajský súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa komplexne a zároveň aj jednotlivo vysporiada s celkovo uplatnenou výškou náhrady trov prvostupňového konania zo strany odporcu v celkovej výške 73,97 eura. Pri jednotlivých úkonoch právnej služby vezme zreteľ predovšetkým na dodržiavanie zásady „účelnosti“ pri jednotlivo účtovaných úkonoch právnej služby. Vychádzajúc z obsahu ust. § 200ea ods. 1 OSP ako aj výšky uplatňovanej istiny v tomto konaní (1,33 eura) je zrejmé, že ide o „drobný spor“, pri ktorom v zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP za predpokladu, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke, súd môže takto uplatnené trovy nepriznať alebo ich znížiť. V danom prípade sa súd prvého stupňa nezaoberal tým, že ide o drobný spor, pričom nezohľadnil ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd považuje odôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu v naznačenom smere zaoberať sa v zmysle ust. § 150 ods. 2 pomerom výšky vymáhanej istiny a výšky uplatňovaných trov. V súvislosti s určením výšky trov konania musí byť zo strany súdu braný zreteľ aj na celkový postup účastníka v konaní, ktorý je zaviazaný k náhrade trov konania, najmä ohľadne možnosti mimosúdneho vyriešenia veci, ako aj posúdenie toho, prečo vlastne v konečnom dôsledku došlo k podaniu žaloby na súd. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 OSP súd prvého stupňa rozhoduje o nepriznaní náhrady trov konania vôbec alebo o percentuálnom znížení dôvodne uplatnených trov konania, pričom výšku tohto percentuálneho zníženia aj v rámci odôvodnia svojho rozhodnutia uvedie. V danom prípade týmto spôsobom súd prvého stupňa vôbec nepostupoval, pretože v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol výšku celkovo a zároveň účelne vynaložených trov konania zo strany odporcu. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní navrhovateľa, ako o dôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Vo svojom novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP), pričom v rámci výroku bude diferencovať medzi trovami konania a trovami právneho zastúpenia.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.