Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/125/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: H.. H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., P. XXXX/XX, zastúpený Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody vo výške 1.517,17 eura, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. februára 2012 č. k. -75 v časti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o povinnosti odporkyne (žalovanej) zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania vo výške 188,52 eura, do 3-och dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa (žalobcu), z r u š u j e.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 23. februára 2012 č. k. -75 rozhodol takto: I. Súd konanie zastavuje. II. Po právoplatnosti uznesenia bude postúpená vec Ministerstvu vnútra SR, 812 72 Bratislava, Pribinova č. 2, ako orgánu príslušnému na predbežné prerokovanie žiadosti o náhradu škody. III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 188,52 eura, do 3-och dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ (žalobca) sa podaným návrhom na súde dňa 12. 09. 2011 domáhal uloženia povinnosti odporcovi (žalovanej) zaplatiť mu sumu 1.517,17 eura titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného vyšetrovania Partizánske, ČVS:ORP 2274/OSV-PD- PD-2004 zo dňa 22. 06. 2006 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona. Sťažnosť podanú proti uzneseniu prokurátor zamietol. Dňa 12. 02. 2007 na neho Okresná prokurátorka v Topoľčanoch pod sp. zn. podľa podala na Okresný súd Topoľčany obžalobu za vyššie uvedený označený trestný čin. Okresný súd Topoľčany trestným rozkazom zo dňa 22. 02. 2007 sp. zn. uznal ho vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov. Zároveň mu bol uložený peňažný trest vo výške 7.000,- Sk a pre prípad, žeby výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor. Následne Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. zo dňa 22. 10. 2007 ho uznal za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. Zákona, začo mu uložil peňažný trest vo výške 7.000,- Sk a pre prípad, žeby výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. zo dňa 11. 03. 2008 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol. Následne Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. zo dňa 07. 05. 2009 podľa ho oslobodil spod obžaloby okresnej prokurátorky v Topoľčanoch zo skutku právne posúdeného ako trestný čin ublíženia na zdraví, ktorý mal spáchať na podklade skutkového zistenia uvedeného v obžalobe, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 08. 2009 po tom, čo Krajský súd v Nitre uznesením pod sp. zn podľa odvolanie Okresnej prokurátorky zamietol. V trestnom konaní vedenom voči nemu bol nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom si ako obvinený zvolil za advokáta Pavla Trnku, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. V príčinnej súvislosti svojím nezákonným rozhodnutím a následným nezákonným postupom mu vznikla škoda vo výške 1.517,17 eura, ktorá predstavuje vynaložené náklady na právne zastupovanie advokátom. O predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody požiadal odporcu žiadosťou zo dňa 06. 07. 2010, avšak odporca na jeho žiadosť do podania návrhu vôbec nereagoval. Uplatnený nárok 1.517,17 eura dokladoval vyúčtovaním odmeny advokáta Pavla Trnku zo dňa 14. 06. 2010.

Žalovaná v odpore podanom proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 13. 10. 2011 č. k. -44 žiadala voči nej zastaviť konanie, aby súd pokračoval v konaní so Slovenskou republikou v zastúpení iným orgánom, a to Ministerstvom vnútra SR, alebo Generálnou prokuratúrou SR, alebo aby žalobu proti žalovanej ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V uvedenom odpore uviedla, že z ustanovení , , vyplýva, že v prípadoch, keď škoda mala vzniknúť v trestnom konaní pripadá do úvahy príslušnosť celkom troch orgánov konajúcich v mene štátu, v závislosti od toho, ktorý orgán mal nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím spôsobiť škodu. V prípade pochybenia orgánu Policajného zboru SR, resp. vyšetrovateľa policajného zboru, za ním spôsobenú škodu zodpovedá Ministerstvo vnútra SR. Za pochybenie prokuratúry zodpovedá Generálna prokuratúra SR. Ministerstvo spravodlivosti môže preto zodpovedať len za škodu spôsobenú súdmi. Potvrdila, že žalobca predbežne prerokoval svoj nárok s Ministerstvom spravodlivosti SR. Vzhľadom na to, že ministerstvo nemalo za preukázané, že súdy nesprávne úradne postupovali, resp. vydali nezákonné rozhodnutie, nárok žalobcu neuspokojila, vychádzajúc z ust. , že žiadne rozhodnutie súdu v trestnom konaní nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia, žiadne jeho rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené po jeho právoplatnosti, preto je nevyhnutné ustáliť, že súdy žalobcovi škodu nespôsobili. V odpore žalovaná namietala svoju príslušnosť pre zastupovanie SR. Keďže žalobca svoj nárok odvíja od vznesenia obvinenia, môže sa domáhať tohto nároku len voči štátu zastúpeného Ministerstvom vnútra SR alebo Generálnou prokuratúrou SR.

Okresný súd Topoľčany, po citácii ustanovení , , , , , , , , , , , , , Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, zistil zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. , že uznesením OR PZ v Prievidzi, odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného vyšetrovania Partizánske, ČVS:ORP 2274/OSV-PD-PD-2004 zo dňa 22. 06. 2006 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona. Sťažnosť podanú proti uzneseniu prokurátor zamietol. Dňa 12. 02. 2007 Okresná prokurátorka v Topoľčanoch pod sp. zn. podľa podala na Okresný súd Topoľčany obžalobu za vyššie uvedený označený trestný čin. Trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 22. 02. 2007 bol žalobca uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a zároveň mu uložil peňažný trest vo výške 7.000,- Sk a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor a Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. zo dňa 22. 10. 2007 uznal žalobcu za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. Zákona, začo mu uložil peňažný trest vo výške 7.000,- Sk a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. zo dňa 11. 03. 2008 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.

05. 2009 podľa oslobodil žalobcu spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch zo dňa 12. 02. 2007 sp. zn. zo skutku právne posúdeného ako trestný čin ublíženia na zdraví, ktorý mal spáchať na podklade skutkového zistenia uvedeného v obžalobe, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 08. 2009 po tom, čo Krajský súd v Nitre uznesením pod sp. zn podľa odvolanie Okresnej prokurátorky zamietol. Zo žiadosti navrhovateľa, podanej jeho právnym zástupcom, o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 06. 07. 2010 podľa súd zistil, že žalobca podal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní z dôvodov uvedených tak, ako to uviedol v písomnom návrhu, v ktorej žiadosti si uplatnil náhradu škody vo výške 1.517,17 eura, ktorá suma je predmetom tohto konania, žalovaná na jeho žiadosť neodpovedala, a preto si uplatnil svoj nárok na náhradu škody podaním návrhu na tunajšom súde.

V konaní žalovaná uviedla, že nárok navrhovateľa neuspokojila, pretože nemala za preukázané, žeby súdy nesprávne úradne postupovali. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona konštatovala, že žiadne rozhodnutie súdu v trestnom konaní nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia. Žiadne jeho rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené po jeho právoplatnosti. Preto je nevyhnutné ustáliť, že súdy žalobcovi škodu nespôsobili. Vzhľadom na toto tvrdenie bolo potrebné sa zaoberať najskôr príslušnosťou orgánu konajúceho v mene štátu tak, ako to upravuje ustanovenie § 4 vyššie citovaného zákona. V konaní sp. zn. bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pričom ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu Českej republiky (NS SR a NS ČR) sa zaoberala otázkou zodpovednosti za škodu v prípade oslobodenia spod obžaloby. Z rozsudku NS ČR sp. zn. 1CZ/6/1990 publikovaného ako vyplýva, že ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo ktorý bol oslobodený spod obžaloby, má zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Rovnako bol vyslovený záver NS SR v rozsudku zo dňa 28. 06. 1993 sp. zn. . V uznesení NS SR sp. zn. publikovanom pod č. 57/2010 bolo zaujaté stanovisko, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona). Tento názor bol vyslovený aj Ústavným súdom Slovenskej republiky zo dňa 24. 03. 2011 sp. zn. , ktorý sa zaoberal sťažnosťou vo veci Okresného súdu Levice, v ktorom konaní sa žalobca domáhal proti SR - Ministerstvu vnútra SR o zaplatenie 2.505,81 eura za zaplatenie tejto sumy obhajcovi na trovách obhajoby v trestnom konaní. Ústavný súd vyslovil názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vzneseného obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké dôsledky má aj postúpenie veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.

Po takomto zistení súd prvého stupňa považoval za preukázané, že v danej veci došlo ku škode v trestnom konaní, orgánmi činnými v trestnom konaní sú policajt alebo vyšetrovateľ a prokurátor. Trestné stíhanie začína vydaním uznesenia, ktoré policajt doručuje prokurátorovi. Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi, ktorý po zistení zákonných dôvodov podáva na súd obžalobu. Tak to bolo i v predmetom konaní, v ktorom trestné stíhanie žalobcu začalo uznesením vyšetrovateľa, ako to je uvedené vyššie. Ako vyplynulo z citovanej judikatúry, rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby. V tomto prípade vo veci náhrady škody spôsobenej na tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy Ministerstvo vnútra SR. Žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom v návrhu označil ako žalovaného SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého si aj uplatnil pred podaním návrhu nárok na náhradu škody podľa § 15 citovaného zákona predbežným prerokovaním nároku. Podľa súdu, žalovaný označený v návrhu dôvodne namietal nesprávnosť takéhoto označenia, keď nepripadá do úvahy ako orgán konajúci v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko žiadne rozhodnutie súdu v trestnom konaní nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia, pretože nebolo zrušené ani zmenené po jeho právoplatnosti. Nakoľko v danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím

o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, podľa súdu ako orgán konajúci v mene štátu malo byť označené v návrhu Ministerstvo vnútra SR. Súd zvažoval odstránenie uvedeného nedostatku použitím , aby došlo k správnemu označeniu žalovaného, avšak tým, že Ministerstvom spravodlivosti nebola postúpená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ako to upravuje ustanovenie citovaného zákona, nebola by splnená podmienka pre ďalšie konanie vo veci, pretože návrh na náhradu škody na súd možno podať ak príslušný orgán neuspokojil nárok do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Preto súd nepostupoval podľa , ale podľa ustanovenia , pretože v danej veci má predchádzať konanie na príslušnom orgáne konajúceho v mene štátu v zmysle ustanovenia Súd mal zato, že pri chýbajúcej žiadosti o prerokovanie nároku na príslušnom orgáne neboli splnené podmienky pre ďalšie konanie, a preto konanie vo veci zastavil a po právoplatnosti uznesenia vec postúpi orgánu, do právomoci ktorého patrí predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa veta prvá , vychádzajúc z toho, že žalobca zaslal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré na žiadosť neodpovedalo. Nepostupovalo podľa ustanovenia a citovaného zákona, čo viedlo navrhovateľa k uplatneniu si nároku voči odporkyni podaním návrhu na tunajšom súde, kde ako orgán konajúci za Slovenskú republiku označil Ministerstvo spravodlivosti SR. S uplatnením tohto nároku vznikli žalobcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 188,52 eura, ktoré si uplatnil žalobca podaním návrhu, a to za 2 úkony právnej služby podľa vyhl. č. , prevzatie veci a podanie návrhu na súd (2-krát po 71,37 eura) = 142,74 eura. Ďalej 1-krát režijný paušál podľa vyhlášky vo výške 6, eura a -krát po 7, eura, plus 20 % DPH. Za ďalšie trovy v konaní, ktoré si uplatnil právny zástupca titulom trov právneho zastúpenia, náhrada trov konania žalobcovi v tejto časti nebola priznaná, vzhľadom na známe stanovisko žalovanej v danej veci zaujaté v odpore proti platobnému rozkazu.

Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku, v ktorom súd rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania a dôvodila nesprávnym právnym posúdením veci. Citujúc ustanovenia , a uviedla, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa ohľadom zavinenia trov žalovanou. Poukázala na to, že žalobca je kvalifikovane právne zastúpený už od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pochybeniami súdov, vo veci namietaného nezákonného rozhodnutia, preto Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť prerokovať mohlo a nepostúpenie žiadosti v tomto zmysle nebolo pochybením ministerstva. Súčasne však žiadosť odvodzovaná od činnosti súdu nemohla byť dôvodná už z toho dôvodu, že žiadne súdne rozhodnutie nespĺňalo kritéria nezákonného rozhodnutia, preto je potrebné pochybenie v rámci predbežného prerokovania nároku hľadať na strane žalobcu. Podaním žaloby voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR opäť pochybil žalobca. Označenie príslušného štátneho orgánu konajúceho v mene štátu je v zmysle predposlednej vety procesnou povinnosťou žalobcu, ktorej porušenie je napraviteľné postupom súdu podľa . Porušenie tejto povinnosti preto nemôže byť prenášané na žalovanú ako druhého účastníka konania. Nepostúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nie je prekážkou, aby žalobca označil v súdnom konaní za žalobcu štátu príslušný orgán (Ministerstvo vnútra SR) a nezbavuje žalobcu povinnosti správne označiť príslušný orgán konajúci v mene štátu. Otázka určenia príslušného orgánu je upravená zákonom, nie je závislá od postupu štátnych orgánov v rámci predbežného prerokovania nároku, a preto od postupu ministerstva v rámci predbežného prerokovania nie je možné odvíjať ani zavinenie zastavenia konania. Vytýkala súdu nesprávne vyhodnotenie neodstrániteľnej prekážky konania, ktorou má byť neprerokovanie veci Ministerstvom vnútra SR ako príslušným orgánom. Vzhľadom na to, že v citovaných ustanoveniach a ustanovuje zachovanie účinkov podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku aj v prípade jej podania na nepríslušnom orgáne, nie je možné stotožniť sa s názorom o neodstrániteľnosti tej prekážky konania, ktorou má byť neprerokovanie veci príslušným orgánom. Žalovaná je preto toho názoru, že bolo možné dosiahnuť zmenu zastúpenia žalovanej spôsobom podľa , preto je vylúčené zavinenie žalovanej smerujúce k zastaveniu konania, keďže neboli správne vyhodnotené predpoklady ani pre samotné zastavenie konania. Navrhla, aby

odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. -75 zo dňa 23. 02. 2012 v napadnutej časti tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ) po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je treba podľa ako vecne nesprávne zrušiť.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované (ods. 2).

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť vôbec prerokovaný v občianskom súdnom konaní. Zákon stanovuje obligatórne mimosúdne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď ku škode došlo nezákonným rozhodnutím (§ 7 zákona), rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8 zákona), ako aj o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Orgánom príslušným na predbežné prerokovanie nároku poškodeného je orgán verejnej moci uvedený v ustanovení § 4 (príslušné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, generálna prokuratúra, verejnoprávna inštitúcia, NBS, Súdna rada SR; ak nemožno takýto orgán určiť, príslušným orgánom je Ministerstvo spravodlivosti SR) a § 11 zákona (orgán územnej samosprávy: starosta obce alebo predseda samosprávneho kraja).

Podľa (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V predmetnej veci súd prvého stupňa vo výroku I. napadnutého uznesenia právoplatne rozhodol o zastavení konania a vo výroku II. rozhodol o tom, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu vnútra SR ako orgánu príslušnému na predbežné prerokovanie žiadosti o náhradu škody. Tieto dva výroky uznesenia odvolací súd nemohol preskúmavať, pretože voči tej časti uznesenia nebolo podané odvolanie ani jedným účastníkom konania a v tejto časti je napadnuté uznesenie právoplatné. Predmetom prieskumu odvolacím súdom bola iba vecná správnosť výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne podľa zrušiť. Odvolací súd je toho názoru, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že má predchádzať iné konanie, a preto konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi inému orgánu, ktorý označil vo výroku svojho rozhodnutia, potom už neskúma ďalšie podmienky konania pred súdom, pretože mu to pre nedostatok právomoci už neprislúcha. Nemôže preto ani rozhodovať o náhrade trov zastaveného konania podľa či ods. 2 , pretože ak dospel záveru o nedostatku svojej právomoci, keďže má predchádzať obligatórne predbežné prejednanie nároku pred iným orgánom, nemôže v dôsledku toho rozhodovať ani o náhrade trov konania. Právomoc súdu na prejednanie veci nie je daná jednak tam, kde v prípadoch stanovených zákonom nepatrí určitá vec do právomoci súdu skôr, než skončí konanie pred iným orgánom, tak aj v prípadoch, keď má byť vec obligatórne prejednaná pred iným orgánom. Ak teda nie je daná právomoc súdu na prejednanie veci z dôvodu, že nárok žalobcu má byť predbežne prerokovaný pred iným orgánom, a preto súd konanie právoplatne zastavil a rozhodol o tom, ktorému orgánu vec postúpi, potom nie je daná ani jeho právomoc na rozhodovanie o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože ich nežiadala priznať, keďže o trovách navrhovala rozhodnúť, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.