Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/53/2023

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, N., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanému: Z. N., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX/X, N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parc. registra „. parc. č. X/XX, tak ako je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N., obec N., okres R., do rodinného domu, súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parc. registra „. parc. č. X/XX, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „. parc. č. X/X, parc. č. X/XX a parc. č. X/XX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie N., obec N., okres R..

II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

III. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

IV. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

V. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 17.8.2023 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala rozhodnúť v znení výrokov I. a III. uznesenia, s tým, aby bol žalovaný poučený podľa a , a žalobkyni priznaná plná náhrada trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že strany konania žili spoločne na adrese E. XX/XX, XXX XX N., pričom v prípade žalovaného ide o syna súčasného manžela žalobkyne, pána Z. N., nar. XX.XX.XXXX. Problémy v správaní žalovaného sa prvýkrát začali objavovať po jeho nástupe na strednú školu, začal vynechávať školu, pričom sa stále vyhováral, že sa necíti dobre. Po dovŕšení 17teho roku života žalovaného začala mať žalobkyňa podozrenie, že užíva drogy, v dôsledku čoho iniciovala laboratórne vyšetrenie jeho moču, ktoré aj sama uhradila. Výsledky testov potvrdili, že drogy užíva už dlhší čas. Žalovanému bola v roku 2020 súdnou cestou uložená povinnosť podrobiť sa psychiatrickej liečbe v Psychiatrickej nemocnici S. S. v S.. K uvedenému došlo v dôsledku toxickej psychózy, ktorá sa u žalovaného vyskytla, pričom bola na miesto privolaná RZP za pomoci polície, ktorí žalovaného v tom čase obmedzili na slobode. Vyššie uvedené ochranné liečenie uložené žalovanému

tento absolvoval, pričom po prepustení mu bola nariadená ambulantná psychiatrická liečba, ktorú absolvoval len jedenkrát, ako tiež prestal užívať psychiatrom predpísané lieky. Žalovaný sa prvýkrát žalobkyni vyhrážal ešte pred jeho hospitalizáciou v roku 2020 so slovami, že ak ju nezabije rakovina (žalobkyňa je onkologický pacient), tak ju zabije on. Po návrate domov z ústavnej liečby bol však žalovaný určitý čas kľudný a dokonca sa zamestnal. Situácia začala byť opäť neúnosná približne v máji roku 2022, kedy sa začali objavovať negatívne zmeny v žalovaného správaní. Prestal chodiť do práce a opätovne sa vrátil k užívaniu drog. Situácia sa prvýkrát opäť väčšmi vyhrotila dňa 08.07.2023, kedy žalovaný v domácnosti búchal vecami, na čo ho jeho otec upozornil, aby prestal. Žalovaný sa na otca ohradil slovami, aby „držal piču“ v čoho dôsledku ho žalobkyňa napomenula, aby sa k otcovi správal slušne. Na uvedené konanie žalobkyne žalovaný reagoval agresívne so slovami, že ju podreže, a že nasadne do auta a pôjde do K. (kde žije syn žalobkyne s manželkou a ich deťmi) a uvidí, čo s nimi urobí. Ďalší agresívny slovný útok žalovaného voči žalobkyni sa stal 13.07.2023, kedy sa žalobkyňa vrátila skôr z práce, čo sa žalovanému zrejme nepáčilo a začal žalobkyňu označovať slovami, že je pijavica, vyhrážal sa jej, že ju zabije, ako zabije aj celú jej rodinu a môže zavolať policajtov, lebo keď dôjdu pozabíja aj ich. Zo strachu zo správania sa žalovaného žalobkyňa opustila domácnosť a odišla to R., kde počkala na svojho manžela. Keď sa vrátila s manželom domov, dom bol v katastrofálnom stave, po dome bolo veľa porozhadzovaných vecí, v kuchyni bolo veľa povylievanej vody a na dvore tlel trávnik, ktorý žalovaný zapálil. Žalovaný bol následný deň, tj. 14.07.2023 zadržaný políciou a umiestnený do CPZ, odkiaľ ho dňa 17.07.2023 prepustili. Na základe obavy o svoj život a zdravie žalobkyňa podala voči žalovanému dňa 17.07.2023 trestné oznámenie, ktoré následne dňa 26.07.2023 a 14.08.2023 ústne do zápisnice doplnila. Na základe žalobkyňou podaného trestného oznámenia bolo vo veci začaté trestné konanie z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na . Na základe skutočnosti, že sa žalobkyňa obávala o svoj život a zdravie, táto po dohode s manželom dňa 17.07.2023 dočasne opustila ich spoločnú domácnosť a presťahovala sa ku svojej kamarátke, kým sa situácie nevyrieši. Žalobkyňa tiež na deň 26.07.2023 objednala žalovaného na psychiatrické vyšetrenie u Z.. A. N.. Na predmetné vyšetrenie žalovaného viezol jeho otec, pričom ešte pred dverami do ambulancie žalovaný utiekol. Podľa informácií dostupných žalobkyni mal žalovaný absolvovať jedno vyšetrenie u Z.. D. po tom, čo ho kamarát vystrašil, že ak tam nepôjde, pôjde do výkonu trestu. Žalobkyňa sa v súčasnosti už tak bojí možného konania žalovaného, že v priebehu času kedy bola zo spoločnej domácnosti odsťahovaná, táto chcela ísť manželovi domov pomôcť a aspoň mu oprať nejaké osobné veci. Ako však žalobkyňa zaparkovala auto pred domom, dostala hyperventilačný šok, panickú úzkosť a nedokázala sa ani pohnúť. Po takmer mesiaci, počas ktorého bola odsťahovaná, sa dňa 11.08.2023 dohodli manželom, že už by sa mala vrátiť domov (manželia boli po celú dobu v kontakte). Manželia sa tiež dohodli, že sa žalovaný odsťahuje, aby nemohol žalobkyňu ohrozovať. Manžel žalobkyne ešte v ten istý deň žalovaného z domu odsťahoval, a to k jeho biologickej matke do C. E.. Na základe tejto skutočnosti sa žalobkyňa vrátila do svojej domácnosti. Dňa 12.08.2023 však žalovaný kontaktoval svojho otca s tým, že sa vracia, čo mu však jeho otec zakázal. Keďže sa žalovaný aj tak vracal, otec sa s ním dohodol, že sa stretnú vo vedľajšom dome v ktorom žije stará matka žalovaného. Nasledujúci deň žalovaného otec zaviezol naspäť k matke, avšak sa vrátili spoločne s tým, že sa dohodli, že žalovaný nebude chodiť na ich polovicu pozemku ani do ich domu. Žalobkyňa však už dňa 13.08.2023 došla so žalovaným do styku, kedy sa žalovaný nachádzal na ich časti pozemku, v čoho dôsledku ho požiadala, aby odišiel. Danú prosbu žalovaný poslúchol, avšak odvrkol slovami „skap piča“. Nasledujúci deň, tj. 14.08.2023 manžel žalobkyne odišiel z domu skôr do práce ako žalobkyňa, v čoho dôsledku táto ostala v domácnosti sama. Krátko po odchode manžela žalobkyňa počula, ako sa žalovaný dobíja do jej domu, ktorý bol zamknutý. Po chvíli žalobkyňa počula zvuky žalovaného počítača, čo ju vystrašilo a z domu utiekla do svojho auta a odišla k lekárovi. Na základe podaného trestného oznámenia zo strany žalobkyne voči žalovanému, ako aj na základe následného prešetrovania skutočností, bol žalovaný z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania dňa 14.08.2023 príslušníkmi Policajného zboru vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle Zákona o Policajnom zbore. Vykázanie sa vzťahuje na rodinný dom so súpisným číslom XX ako aj na rodinný dom so súpisným číslom XX a na pozemky, na ktorých sú predmetné domy postavené. O agresívnej a nevyspytateľnej povahe žalovaného svedčí aj jeho správanie, kedy bezdôvodne búcha do stien, kričí, rozbíja rôzne veci v domácnosti, prípadne situácia kedy odtrhol spätné zrkadlo na svojom vozidle a na vozidle rozbil aj kapotu. Žalobkyňa bola celkom zrejme po dlhšiu dobu obeťou násilného

správania sa žalovaného, ktorý sa opakovane žalobkyni a jej rodine vyhráža zabitím. Opakujúce sa napätie, strach a útoky voči osobe žalobkyne, ktoré musela táto prežívať, sa vo výraznej miere toho času už odrážajú na jej psychickom zdraví, čo je aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o onkologickú pacientku, maximálne neprípustné. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania žalovaného bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Žalobkyňa ku dnešnému dňu dostala viackrát panické záchvaty a hyperventiláciu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti, v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa sa tiež obáva možného naplnenia vyhrážok žalovaného. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu predstavuje neprimeraný psychický stres. Prejavy agresivity zo strany žalovaného pritom neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným správaním sa či podnetmi zo strany žalobkyne a jej rodiny. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaného voči nej, ktorá bola ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma - obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne rovnako hrozí aj v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. V kontexte s obsahom tohto podania je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

3. K návrhu žalobkyňa priložila Úradný záznam k vykázaniu OOPZ R. zo dňa 14.8.2023, Výpis z LV č. XX a XXXX pre k.ú. N., zápisnice o výsluchu na OO PZ R. zo dňa 26.7.2023 a 14.8.2023, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.7.2023.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

11. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane. (3)

15. Podľa a o Policajnom zbore (ďalej len „“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)

16. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom mal za osvedčený nasledujúci skutkový stav: Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. N. vyplýva, že žalobkyňa a jej manžel sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XX, stojaceho na pozemku parc. č. X/XX. Pozemok, na ktorom stojí rodinný dom v BSM manželov je vo vlastníctve manžela žalobkyne, spoločne s ostatnými priľahlými pozemkami parc. č. X/X a parc. č. X/XX a na nich stojacim rodinným domom súp. č. XX (výpis z LV č. XX pre kat. úz. N.). V rodinnom dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela býval aj žalovaný. Z Úradného záznamu k vykázaniu OOPZ R. zo dňa 14.8.2023 vyplýva, že žalovaný bol na 14 dní vykázaný zo spoločného obydlia rodinného domu na adrese E. v N. a rodinného domu na ulici S. XX/X, pričom vykázanie sa vzťahuje aj na všetky ostatné priľahlé budovy nachádzajúce sa na pozemku a na pozemok parc. č. X/X, X/XX a X/XX evidované na LV č. XX pre kat. úz. N.. Dôvodom vykázania bolo jestvujúce podozrenie z nebezpečného vyhrážania v záujme ochrany potenciálnej obete

- žalobkyne. Dňa 17.7.2023 podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie (č.l. 7) pre podozrenie z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa , s tým, že žalovaný sa jej opakovane vyhrážal zabitím a býva pod vplyvom drog.

17. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

18. V tu prejednávanej veci mal súd osvedčené ohrozenie integrity žalobkyne žalovaným už samotným úradným záznamom k vykázaniu zo dňa 14.8.2023, ktoré dostatočne osvedčuje ohrozenie žalobkyne, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí iba vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce konanie očakáva (hrozí) možný ďalší zásah do osobnej (telesnej či duševnej) integrity ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný ohrozuje integritu žalobkyne, na ktorej ochranu boli vykonané i zodpovedajúce kroky orgánov Policajného zboru. Ohrozenie integrity žalobkyne vulgárnym a agresívnym správaním (komunikáciou) žalovaného preukazuje i zvukový záznam priložený žalobkyňou k návrhu. pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb.

19. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na obmedzenie žalovaného vo vstupe do rodinného domu patriaceho do BSM žalobkyne a jej manžela, ako aj na pozemky a rodinný dom patriace manželovi žalobkyne, na ktorých ako priľahlých sa žalobkyňa pravidelne zdržiava (ku ktorým žalovaný ani nemá žiadne priame vlastnícke, či iné užívacie práva), čím sa poskytuje žalobkyni ochrana pred prípadným ďalším ohrozovaním jej integrity zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku I.vyhovel.

20. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.

21. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni rade súd vychádzal z , podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru (vyvolávajúci u nej i negatívne dôsledky v podobe úzkosti a paniky), je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie vstupovania na (do) nehnuteľnosti z dôvodu existujúceho predchádzajúceho zásahu do integrity žalobkyne (ohrozenia) preukázaného vykázaním žalovaného z nehnuteľností, ktoré užíval. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade obmedzenia vstupovania do (na) nehnuteľností. Súd tak vyhovel žalobkyni i v tejto časti návrhu v celom

rozsahu (výrok III. uznesenia), keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov zaručí ochranu jej integrity.

22. Súd zvažoval pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni to, aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

23. Žalovaný má v prípade zmeny okolností vždy možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Súd tak žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (keď má za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami), ale poučil v zmysle a žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok II.). V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).“ Súd má za to, že postup podľa ustanovenia (bez potreby ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej), v tomto prípade zodpovedá, aj vzhľadom na neexistenciu priamych práv žalovaného na užívanie nehnuteľností, na ktoré mu zakázal vstupovať a danosť jeho vlastného zavinenia vykázania bez pričinenia žalobkyne, efektívnemu a spravodlivému vyriešeniu skutkovej situácie, kde žalovaný bude ten, ktorý v prípade záujmu na opätovnom umožnení vstupovania do nehnuteľností, či zrušení zákazu približovania k žalobkyni, bude musieť vykonať potrebný právny úkon.

24. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a III. uznesenia, a síce pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).

25. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

26. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (vymedzenie výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude), z čoho súd vyvodil jej nárok voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s

neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. zo dňa 13.04.2017.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .