Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/33/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. č. XXX, o vymoženie sumy 721,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. novembra 2012, č. k. -11, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), , , , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 05916/11 zo dňa 15.07.2011, pričom právny vzťah bol založený na základe Zmluvy o úvere č. 400300212 zo dňa 16.04.2010. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 721,19 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 721,19 eura od 04.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 721,19 eura od 23.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy súdneho konania vo výške 255,16 eura. V tejto súvislosti považoval súd prvého stupňa za preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 16.04.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 400 eur a povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 392 eur v 12-tich mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 21.05.2010. Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá ani nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, keďže v zmysle ust. druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky smieť maximálne 30% istiny poskytovaného spotrebiteľského úveru, pričom samotná výška poplatku za poskytnutie úveru presahovala stanovenú hranicu 30% istiny poskytnutého úveru. Konštatoval, že zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na uvedený právny vzťah aplikovať okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na to, že výška úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy dlhu (91,25% ročne) je v rozpore s príslušným ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa a

v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho považoval úrok z omeškania ako aj výšku zmluvnej pokuty za neprijateľné podmienky v zmysle 2 , keďže spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím sa zabezpečovacia zmenka stáva v zmysle neplatnou. Podľa názoru súdu prvého stupňa už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a preto je v zmysle neplatná. Dôvodil tým, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Na základe uvedeného prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydane rozhodcovského rozsudku - exekučný titul je neplatná a teda exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, a preto návrh súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní oprávnený uviedol, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázal na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencie spotrebiteľa a dodávateľa. V tomto smere je potrebné, aby súd mal jednoznačne ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na pretlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Bol toho názoru, že exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, pričom sa nezaoberal tým, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa druhej vety vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je treba ako vecne správne podľa potvrdiť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 21.08.2012, spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie sumy 721,19 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.07.2011, sp. zn. SR 05916/11, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2011 a vykonateľnosť dňa 04.08.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 12.10.2012, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 EP, k návrhu je pripojený exekučný titul, exekútor nie je vo veci zaujatý a konaniu nebránia ani iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť exekútora poveriť

vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za "iné prekážky", ktoré by mohli brániť konaniu možno považovať najmä to, ak súd zistí, že: 1. oprávnený nie je nositeľom hmotného práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu, 2. oprávnený nemá procesnú spôsobilosť,

3. návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom ( § 39) a preto nemožno pokračovať v konaní, 4. exekútor sa cíti vo veci zaujatý.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Vydanie poverenia v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je povinný už v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15. 07. 2011, sp. zn. SR 05916/11, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 16.04.2010 (č.l. 4 spisu). Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, keďže veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dodáva, že normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v , keďže normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k , pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred všeobecnou.

Keďže v danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, bolo nevyhnutné prioritne sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, t. j. či sú dané okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V tomto smere odvolací súd poukazuje jednak na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. októbra 2010, č. k. -18. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť. Zmysel a podstata vyššie uvedenej sprísnenej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je naplnená aj tým, že poverenie na vykonanie exekúcie súd nevydá, pretože v ďalšom štádiu konania by aj tak bol daný dôvod na zastavenie exekúcie aj bez návrhu.

V tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal je typovou zmluvou , povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. neplatná, súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Dôsledkom neplatnosti rozhodcovskej doložky je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť a ak tak urobil, jeho rozhodnutie nemôže byť exekučným titulom. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nezaoberal a neposudzoval správnosť ďalších záverov súdu prvého stupňa, pretože ich považoval za nadbytočné a nie vždy správne, ktoré nič nemôžu zmeniť na dôvode, pre ktorý odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.