Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-779-2009.pdf
PDF · 80.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/779/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: SLOVENSKÁ DREVÁRSKA SPOLOČNOSŤ, s. r. o., naposledy so sídlom Kráľova Lehota 2, IČO: 36 412 457, pre vymoženie 2.470,20 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. Ex 10999/09, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 42,83 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 25. 8. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 10999/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 2.470,20 eur s prísl., priznanej platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 501/00613/2009 zo dňa 2. 4. 2009. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 022850* zo dňa 20. 10. 2009, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.470,20 eur a úrok z omeškania 73,82 eur, trovy predchádzajúceho konania 5,- eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 19. 2. 2013 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Súdny exekútor nie je účastníkom konania s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie), preto súd posúdil jeho podanie ako podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd za preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 1K/28/2011 - 75 zo dňa 3. 4. 2012, ktorým bolo konkurzné konanie dlžníka SLOVENSKÁ DREVÁRSKA SPOLOČNOSŤ, s. r. o. zastavené pre nedostatok majetku bola obchodná spoločnosť s obchodným menom SLOVENSKÁ DREVÁRSKA SPOLOČNOSŤ, s. r. o., so sídlom 032 33 Kráľova Lehota 2, IČO: 36 412 457 v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 10. 10. 2012.
Podľa ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden
majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, sp. zn. 6 M Cdo/13/2012 zo dňa 15. 08. 2012).
Nakoľko povinný bol v priebehu exekúcie zrušený bez likvidácie, teda bez zanechania majetku a bez právneho nástupcu, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 159,68 eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 10999/09.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinného, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súd zároveň poukazuje na ust. § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 25. 8. 2009, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v platnom znení.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súdny exekútor si v špecifikácii trov exekúcie okrem minimálnej odmeny uplatnil aj paušálnu odmenu po 3,32 eur za 22 úkonov exekučnej činnosti.
Vyhláška v platnom znení upravuje minimálnu výšku odmeny súdneho exekútora 33,19 eur. Pokiaľ si súdny exekútor uplatní takto upravenú odmenu, nepatrí mu paušálna odmena za jednotlivé exekučné úkony. V opačnom prípade by dochádzalo k duplicitnému odmeňovaniu za identické úkony exekučnej
činnosti. Inštitút minimálnej odmeny súdneho exekútora má zabezpečiť ohodnotenie činnosti exekútora v prípade, ak do času rozhodovania o trovách exekúcie podľa ust. § 14 vyhlášky nevykonal aspoň desať úkonov exekučnej činnosti. Z predloženého exekútorského spisu mal súd preukázaných iba päť úkonov exekučnej činnosti a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa), každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Dopravný inšpektorát) a doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Na základe uvedeného tak patrí súdnemu exekútorovi minimálna odmena vo výške 33,19 eur.
Súd považuje za potrebné uviesť aj dôvody, pre ktoré bola súdnemu exekútorovi priznaná minimálna odmena a nie odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie adresované povinnému bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súd poukazuje na to, že súdny exekútor by mal pri výkone svojej činnosti postupovať účelne a hospodárne, tak aby nedochádzalo k zbytočnému „predražovaniu“ konania. Súdny exekútor vydal 16 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súd má za to, že účelnejšie a hospodárnejšie by bolo zisťovať najprv existenciu prípadného účtu, resp. účtov prostredníctvom Daňového úradu alebo Sociálnej poisťovne, príslušných podľa sídla povinného a až následne doručovať príkaz banke, v ktorej má povinný vedený účet. Navyše ust. § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku jednoznačne ustanovuje, že exekútor poverený vykonaním exekúcie, prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom. V súlade s uvedeným súd v predchádzajúcom odseku priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie jedného príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Podľa ust. § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si vo špecifikácii trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 32,20 eur, pričom ich špecifikoval nasledovne: zaslanie žiadosti na súd o udelenie poverenia - 1,40 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému - 2,80 eur (á 1,40 eur), doručovanie príkazov na začatie exekúcie do 16 bánk - 22,40 eur (á 1,40 eur), doručovanie príkazov na začatie exekúcie do 16 bánk - 22,40 eur (á 1,40 eur), doručovanie súčinnosti - Sociálna poisťovňa ústredie, miestne príslušná poisťovňa, ODI - 4,20 eur (á 1,40 eur) a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd - 1,40 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 2,50 eur a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,30 eur (doporučená zásielka do vlastných rúk), doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni ústredie - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka) a za doručenie žiadosti o súčinnosť ODI Liptovský Mikuláš - 0,40 eur obyčajná listová zásielka). Súd pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal z cien platných v čase doručovania, zverejnených Slovenskou Poštou a z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise. Pokiaľ súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného zodpovedajúcu cene obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že súčasťou exekútorského spisu neboli poštové doručenky preukazujúce doručenie jednotlivých listín, avšak vynaloženie poštovného mal súd preukázané odpovednými správami žiadaných inštitúcii, ktoré sú obsahom exekútorského spisu. Doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni pobočka Liptovský Mikuláš nie je v exekútorskom spise preukázané poštovými doručenkami ani správou žiadanej inštitúcie, preto súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada poštovného za
doručenie tejto žiadosti. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručenie 16 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, nakoľko v exekútorskom spise chýbajú poštové doručenky, ktoré by preukázali, že súdny exekútor na doručenie týchto listín využil služby pošty. Navyše, súdny exekútor si uplatnil tak paušálnu odmenu za doručenie príkazov ako aj náhradu poštovného. Ak súdny exekútor podľa podacích pečiatok bánk doručoval príkazy osobne, resp. zamestnancami jeho úradu, potom mu poštovné výdavky za doručenie týchto listín nemohli vzniknúť. Navyše o neúčelnosti týchto výdavkov nehovoriac.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie odmeny a náhrad o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) a predložil Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor je platiteľom tejto dane, súd zvýšil priznanú odmenu 33,19 eur a náhrady 2,50 eur o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 7,14 eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi náhradu vzniknutých trov vo výške 42,83 eur. Tieto trovy je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.