Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/19756/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu L.. M. F., N. S. G., X.. F. Č.. X, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRP-DI-OBCP-P-149/10 z 19.7.2010, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRP-DI-OBCP-P-149/2010 z 19.07.2010, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORP-P-37/1- ODI-2010 z 20.05.2010 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 692,80 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Žalobca sa včas podanou žalobou prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal preskúmania hore uvedeného rozhodnutia žalovaného z 19.7.2010, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodol v priestupkovej veci žalobcu tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORP-P-37/1-ODI-2010 z 20.5.2010 a odvolanie žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu zamietol.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 20.5.2010 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov pre porušenie ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 28.12.2009 o 13.15 hod. v Košiciach na Hlavnej ulici č. 2 zastavil a stál s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Z. U., I.. Č.. G.-XXXEI v Centrálnej mestskej zóne na platenom parkovisku, pričom vozidlo nemalo zaplatený poplatok za parkovanie.

II.

Žalobné námietky žalobca obsahovo zhodne s dôvodmi podaného odvolania (doplnenia dôvodov odvolania zo 14.6.2010) formuloval nasledovne:

„V odvolaní, ktoré som podal proti prvostupňovému rozhodnutiu som poukázal na skutočnosť, že priestranstvo, ktoré som zaujal svojím motorovým vozidlom, je verejným priestranstvom resp. miestnou komunikáciou a z tohto dôvodu je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať. Nie je mi známe, že by obec, teda Mesto Košice obmedzilo užívanie tohto priestranstva takým spôsobom, že použitie tohto priestranstva je podmienené úhradou poplatku, v tomto prípade parkovného.

Správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezistili a ani netvrdia, že by obec obmedzila využívanie verejného priestranstva, ktoré som zaujal tak, že by podmienila jeho zaujatie na parkovanie motorového vozidla zaplatením akéhokoľvek poplatku. Žalovaný v odpovedi na túto moju námietku poukázal na skutočnosť, že pokiaľ nie je zákonným spôsobom ustanovenie zákona označené ako v rozpore s inými normami resp. , je takéto ustanovenie platné. Ja som však vo svojom odvolaní nenamietal platnosť alebo neplatnosť ustanovení Zákona o cestnej premávke. Namietal som, že podmienenie užívania verejného priestranstva resp. miestnej komunikácie (doposiaľ nie je z prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia zrejmé, či ide o verejné priestranstvo alebo miestnu komunikáciu), nie je v súlade s v odvolaní citovanými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, a to jeho ustanovenia , . Týmto argumentom sa ani prvostupňový ani druhostupňový orgán nevysporiadal. Naďalej zotrvávam na názore, že výsledkom konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným nemôže byť rozhodnutie, ktoré sa zakladá na nezákonnom postupe iného subjektu, v tomto prípade správcu komunikácie, ktorým je Mesto Košice, ktorý označil, či už verejné priestranstvo alebo miestnu komunikáciu dopravnou značkou obmedzujúcou toto využitie, teda obmedzil využitie takéhoto priestranstva obvyklým spôsobom.

Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci musí obsahovať predpísané náležitosti. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi. Ani prvostupňový správny orgán, ani žalovaný neboli oprávnení obmedziť Povinnosťou správnych orgánov vyplývajúcou nielen z ustanovenia Správneho poriadku, ale aj článku 2 ods. 2 , je postupovať v súlade so zákonmi. Ako už bolo uvedené, ani jeden zo správnych orgánov sa s uvedenou námietkou nevyrovnal. Argument žalovaného spočívajúci v poukázaní na nedostatok jeho právomoci vo vzťahu k ústavnosti , nie je na mieste. Súhlasím s tým, že pokiaľ nebolo zákonom predpísaným spôsobom určité zákonné ustanovenie zrušené alebo označené na neúčinné, sú ním orgány verejnej moci viazané. Ja som sa však domáhal preskúmania postupu Mesta Košice ako správcu miestnej komunikácie a verejného priestranstva, pri ktorom neplatí apriórne prezumpcia zákonnosti.“

III.

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 25.10.2010, reagujúc na obsah žaloby poukázal v celom rozsahu na obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 19.7.2010 a uviedol:

„Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach svojím rozhodnutím zo dňa 19.07.2010 pod č.p.:KRP-KDI-OBCP-P-149/2010 preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku vydané okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dňa 20.05.2010 pod č.p.: ORP-P-37/1-ODI-2009. Odvolací správny orgán je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tento po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že L.. M. F. porušením ustanovenia zákona NR SR číslo o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa zákona SNR číslo o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože dňa 28.12.2009 v čase o 13.50 hod. v Košiciach na Hlavnej ulici č. 2 zastavil a stál s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Z. U., evidenčného čísla G.-XXXEI v centrálnej mestskej zóne na platenom parkovisku, pričom vozidlo nemalo zaplatený poplatok za parkovanie. Vodič na mieste nebol prítomný. Uvedená skutočnosť bola zistená hliadkou Mestskej polície stanica Stred. Na koleso vozidla bol nasadený technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla z miesta priestupku. K priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bola spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku a vyhotovená fotodokumentácia z miesta.

Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako vecne, miestne a funkčne príslušný druhostupňový správny orgán (ďalej len odvolací správny orgán) začal dňa 25.06.2010 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.12.2009, oznámenia o dopravnom priestupku zo dňa 28.12.2009, zápisnice o podaní vysvetlenia členov hliadky MsP zo dňa 29.12.2009, záznamu z vyjadrenia podozrivého L.. M. F. na mieste priestupku zo dňa 29.12.2009, záznamu z vyjadrenia podozrivého L.. M. F. na mieste priestupku zo dňa 29.12.2009, fotodokumentácie, rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 09.02.2010, evidenčnej karty vodiča L.. M. F., odporu proti rozkazu, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 20.05.2010, rozhodnutia o priestupku zo dňa 20.05.2010, odvolania proti rozhodnutiu a stanoviska ODI k odvolaniu.

K tvrdeniam a námietkam žalobcu uvedenej v žalobe, odvolací správny orgán uvádza, že vzhľadom k tomu, že sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, zaujíma nemenné stanovisko tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní zo dňa 19.07.2010 pod č.p.: KRP-DI-OBCP-P-149/2010. Odvolací správny orgán má za to, že v rozhodnutí o odvolaní podrobne rozobral paragrafové znenia zákonov a vyhlášok, súvisiacich s priestupkom, ktorého sa obvinený L.. M. F. dopustil. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že L.. M. F. spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku v spojení s výrokom rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací správny orgán zastáva názor, že pri rozhodovaní o priestupku boli zistené všetky skutočnosti dôležité pre vydanie meritórneho rozhodnutia a tieto boli následne uvedené v odôvodnení tak rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí o odvolaní vydaného odvolacím správnym orgánom.“

IV.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.6S/19756/2010-39 z 19.1.2012 žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Na základe včas podaného odvolania z 2.3.2012 podaného žalobcom prostredníctvom právnej zástupkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -39 z 19.1.2012 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom uznesení z 10.10.2012 okrem iného uviedol:

„Podľa , priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je možné. Na preukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku nepostačuje len konštatovanie, že neznalosť zákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenie povinnosti vodiča.

V prerokúvanom prípade je zrejmé, že v priestupkovom konaní nebolo doposiaľ preukázané, či existuje právna norma - všeobecne záväzné právne nariadenie mesta Košice, ktoré by v súlade s ustanovením o obecnom zriadení umožňovalo obmedziť používanie verejne prístupného majetku obce za odplatu.

Z týchto dôvodov ustanovuje už , ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (čo sa týka i priestupkového konania pre jeho trestnú povahu).

Vzhľadom na obranu žalobcu, že mesto Košice nevydalo žiadne všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by obmedzilo používanie miestnych komunikácií v súlade s o obecnom zriadení, bolo povinnosťou Krajského súdu v Košiciach v súlade s ustanovením („Ak správny orgán podľa osobitného zákona v súlade rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov () alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy“), nie konaním podľa a, postupom podľa - podanie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska o prípadnom rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu a SR, ale podľa vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy

Krajský súd si ale nesplnil povinnosť preskúmať komplexne konanie správnych orgánov, či ich postup a rozhodnutie má oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky, nielen v zákone o priestupkoch a zákone o cestnej premávke, ale i v ďalších, resp. či také vôbec existujú.

Ak tomu tak nie je, ako tvrdí počas celého konania žalobca, potom nie je dané ani zavinenie za priestupok a žalobca má pravdu, že potom konanie, ktorého sa dopustil, nie je priestupkom a správny orgán mal konanie o ňom zastaviť.

Podľa na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa a priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale

bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,

hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Ak sa potvrdí tvrdenie žalobcu, že neexistuje všeobecne záväzné nariadenie Mesta Košice, ktoré by oprávňovalo akýkoľvek subjekt na zriadenie platených parkovacích miest na verejnom priestranstve (kde parkoval aj žalobca), potom nie je dané žalobcove zavinenie priestupku ani z nevedomej nedbanlivosti.

Z týchto dôvodov vyhovujúc v plnom rozsahu odvolaniu žalobcu bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach ( a ).

Ten bude povinný po vrátení veci zistiť existenciu či neexistenciu takej normy vydanej na základe zmocňovacieho ustanovenia o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a ak existenciu takej normy nezistí, bude musieť rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť s tým, že konanie vedené proti žalobcovi treba zastaviť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania ( v spojení s ).“

Krajský súd v Košiciach na základe odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 10.10.2012, konajúc v režime tzv. plnej jurisdikcie danej ustanovením vykonal v súlade s ustanovením , druhá veta dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia vyžiadaním správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach (žalovaného), aby uvedený správny orgán predložil súdu písomné vyjadrenie týkajúce sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. č.k. z 10.10.2012, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, a to predovšetkým k otázke existencie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice, ktoré by obmedzilo používanie miestnych komunikácií v súlade s ustanovením v platnom znení na mieste, na ktorom malo dôjsť k spáchaniu priestupku.

Žalovaný správny orgán na výzvu súdu z 30.10.2012 (č.l.70 spisu) predložil súdu písomné vyjadrenie z 26.11.2012, v ktorom uviedol:

„Na základe výzvy, ktorú sme obdŕžali dňa 31.10.2012 na vyjadrenie týkajúce sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 10.10.2012 Vám podávame nasledovné vyjadrenie:

Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k otázke existencie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice, ktoré by obmedzovalo používanie miestnych komunikácií v súlade s ustanovením zákona číslo v platnom znení uvádza, že takéto všeobecne záväzné nariadenie nebolo v čase spáchania priestupku L.. M. F. mestom Košice vydané.

Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že L.. M. F. ako vodič motorového vozidla zastavil a stál na platenom parkovisku, bez zaplatenia poplatku za parkovanie, pričom parkovisko bolo riadne označené dopravnou značkou IP-17 „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím“. V zmysle ustanovenia zákona NR SR číslo o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Miesto - parkovisko, kde L.. M. F. s motorovým vozidlom zastavil a stál bolo označené dopravnou značkou IP-17 „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím“. V zmysle ustanovenia citovaného zákona, vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Logickým a gramatickým výkladom vyššie citovaných ustanovení nemožno dôjsť k inému záveru ako k takému, že každý vodič motorového vozidla, ktorý chce zastaviť a stáť na parkovisku označenom dopravnou značkou IP-17 „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím“ tam môže zastaviť a stáť len so zaplateným parkovacím lístkom, bez ohľadu nato, kto je vlastníkom parkoviska. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 14.02.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené má krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zato, že existencia resp. neexistencia všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice, ktoré by obmedzilo používanie miestnych komunikácií v súlade s ustanovením zákona SNR číslo o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nemá vplyv na skutočnosť, že L.. M. F. ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie zákona NR SR číslo o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa zákona SNR číslo o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

Ako to vyplynulo z obsahu vyjadrenia žalovaného z 26.11.2012, v čase, v ktorom malo dôjsť k spáchaniu priestupku žalobcom nebolo mestom Košice vydané všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktoré by obmedzovalo používanie miestnych komunikácií v súlade s ustanovením v platnom znení. Daný stav si súd overil aj zo všeobecne dostupných informácií na internetovej stránke Mesta Košice.

Vychádzajúc z právnych dôvodov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 10.10.2012 teda súd považoval za vyriešenú právnu otázku nastolenú Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako kľúčovú pre posúdenie dôvodnosti žaloby.

Krajský súd v Košiciach je v preskúmavanej právnej veci viazaný právnym názorom uvedeným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.10.2012. Z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia jednoznačne vyplýva právna povinnosť súdu v prípade preukázania neexistencie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice, ktoré by oprávňovalo akýkoľvek subjekt na zriadenie platených parkovacích miest na verejnom priestranstve (kde parkoval aj žalobca) vyvodiť záver súdu, v zmysle ktorého nie je dané zavinenie žalobcu na priestupku, a to ani z nevedomej nedbanlivosti.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z právnych dôvodov uvedených v ustanovení , a vrátení veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Súd rešpektujúc preň záväzný právny výklad preskúmavanej právnej veci uvedený v uznesení NS SR z 10.10.2012 nemohol zohľadniť žiadne námietky uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného správneho orgánu z 26.11.2012 a v jeho predchádzajúcich písomných vyjadreniach a prednesoch na ústnom pojednávaní pred súdom.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania.

Trovy konania pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov v celkovej sume 66 Eur (2 x 33 Eur, t. j. za žalobu aj za odvolanie) a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za nasledovné úkony právnej služby: 1.) prevzatie a príprava právneho zastupovania, 2.) žaloba zo dňa 22.9.2010, 3.) zastupovanie na pojednávaní súdu dňa 19.1.2012, 4.) odvolanie zo dňa 2.3.2012, v nasledovnej výške:

- 2 x (120,23 Eur + 7,21 Eur režijný paušál + 24,21 Eur 19% DPH) = 303,30 Eur

- 2 x (127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 26,96 Eur 20% DPH) = 323,50 Eur,

t. j. spolu vo výške 692,80 Eur.

Právna zástupkyňa žalobcu si vo vyčíslení trov konania zo dňa 5.3.2013 uplatnila aj nárok na trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby, ktorý špecifikovala ako vyjadrenie zo dňa 27.2.2013 vo výške 165,56 Eur. Súd jej však za tento úkon právnej služby odmenu nepriznal, pretože to nebol súdom vyžiadaný úkon a podľa názoru súdu nešlo o náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, keďže obsahom podania bolo ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní súdu a len okrajovo v ňom právna zástupkyňa žalobcu poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.10.2012, ktorým súd disponuje a je súčasťou súdneho spisu. Účelnosť trov predstavuje nevyhnutnosť vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Teda súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré evidentne súvisia s uplatneným nárokom na súde a zároveň sú nevyhnutné na účelné uplatňovania práva.

Súdom priznané trovy konania vrátane súdneho poplatku preto predstavujú celkovú sumu 692,80 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený v Z. Z., V..Z.., s názvom: M.. L. F., č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. v spojení s ust. prvá veta .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.