Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/13/2023

Potvrdené rozhodnutím 8Co/52/2023
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobkyne: A. A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. F. G. X proti žalovanému: H. B. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v C. D. I. F. G. XX zastúpenému Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ulici č. 1, v mene ktorej koná JUDr. Alexander Bröstl ako konateľ a advokát v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 22.8.2023 č.k. 17C/13/2023-64 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku II. o trovách konania. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., proti žalovanému: E. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, D., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Brostl & Čentík, s.r.o., sídlom Rázusova 1, Košice, v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva strán sporu, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa 17.1.2004. Žalobu odôvodnila tým, že manžel vykonáva podnikateľskú činnosť, je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti ATERIA, s.r.o., preto podľa žiadala žalobe vyhovieť a nepriznať stranám nárok na náhradu trov konania. K žalobe pripojila listinné dôkazy.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil najprv z dôvodu, že nedisponuje podnikateľským oprávnením. Tým disponuje len samotná obchodná spoločnosť, v ktorej má žalovaný vklad do základného imania splatený v celom rozsahu a za jej záväzky teda neručí. K zániku BSM dôjde v dohľadnej dobe automaticky v dôsledku rozvodu manželstva strán sporu.

3. Žalobkyňa na pojednávaní poukázala na to, že žalovaný je zapísaný v živnostenskom registri a ako dôkaz predložila výpis zo ŽR SR z 19.7.2023.

4. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu k tomu uviedol, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť k 11.8.2023 a predložil výtlačok z webstránky ŽRSR z 21.8.2023. Zároveň poukázal na účel ustanovenia § 148a ods. 2 Obč. zák. a judikatúru, v zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu aj v danom prípade rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (napr. R 54/1999).

5. Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a lustrovaním vo verejných registroch a zistil tento skutkový stav:

7. Podľa sobášneho listu strany sporu uzavreli manželstvo dňa 17.1.2004 v Košiciach-Staré Mesto a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice-Staré Mesto vo zväzku 122 ročník 2004 na strane 90 pod poradovým číslom 11.

8. Podľa výpisu zo živnostenského registra z 19.7.2023 žalovaný podnikal pod obchodným menom Martin Musl - ŠKOLCENTRUM, IČO 32463383, miesto podnikania Ladožská 12, Košice-Nad jazerom s predmetom podnikania: Veľkoobchod a maloobchod – meracie prístroje pre revízie elektro a Sprostredkovanie obchodu a služieb od 12.1.1994 a Vykonávanie výškových prác pomocou speleologickej techniky od 12.7.1996. Aj podľa odpovede na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni je typ vzťahu prvej registrácie u žalovaného SZČ so začiatkom od 4.2.1994. Podľa aktuálneho výtlačku z webstránky ŽRSR podnikateľský subjekt Martin Musl – ŠKOLCENTRUM ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých uvedených predmetoch podnikania k 11.08.2023.

9. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo

nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získanej dedičstvom

alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu zástupcovi pôvodného vlastníka ( ).

10. Podľa § 148 ods. 2 Obč. zák., zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

11. Podľa § 148a ods. 2 Obč. zák., súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obch. zák., podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

13. Podľa ust. § 2 ods. 2 Obch. zák., podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že strany sporu sú manželia od 17.1.2004. Žalovaný od 12.1.1994 do 11.8.2023 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, teda bol podľa podnikateľom. So vznikom oprávnenia na podnikateľskú činnosť na strane žalovaného vzniklo žalobkyni po uzavretí manželstva oprávnenie podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom podľa , ktorý je špeciálnym ustanovením k , a pretože v ňom je dôvod na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov daný priamo zákonom, a to na účely ochrany manžela, ktorý nie je podnikateľom, keďže na výkon podnikateľskej činnosti jedného z manželov sa bežne použije nie len jeho oddelený (samostatný) majetok, ale aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Podľa prvá veta , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase podania žaloby mal žalovaný oprávnenie na podnikateľskú činnosť, avšak v čase rozhodovania súdu (vyhlásenia rozsudku) ho už nemal. Tým, že v priebehu konania stratil oprávnenie na podnikateľskú činnosť, neboli naplnené podmienky pre zrušenie BSM podľa . Žalovaný poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 11.08.1997 sp. zn. (R 54/1999), ktoré je aplikovateľné aj na okolnosti tejto prejednávanej veci. Podľa neho, ak v čase rozhodovania súdu bolo oprávnenie manžela na podnikateľskú činnosť zrušené, súd nemôže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa .

17. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia najvyšší súd uvádza, že účel ustanovení § 148 ods. 2 a § 148a ods. 2 Obč. zák., ktoré sú navzájom v postavení všeobecnej a osobitnej úpravy, je obdobný. Účelom ustanovenia § 148 ods. 2 Obč. zák. je vytvoriť podmienky pre zabezpečenie ochrany jedného z manželov v situácii, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyjadrujúci ich rovnoprávne postavenie aj v majetkovej oblasti, zo závažných dôvodov prestal plniť svoju funkciu. Poskytovaná ochrana má predísť takým negatívnym dôsledkom dopadajúcim na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré sú vyvolané (zákonom v tomto ustanovení bližšie nešpecifikované) správaním druhého z manželov. Pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým bolo toto spoluvlastníctvo zrušené. Pretože ide o súdne rozhodnutie konštitutívnej povahy s účinkami ex nunc (od právoplatnosti rozsudku), nezrušuje sa ním bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spätne ku dňu podania žaloby alebo ku dňu jeho vzniku, len sa vytvárajú zákonné podmienky vyporiadania tohto spoluvlastníctva. Uvedeným ustanovením poskytnutá ochrana preto nedopadá na negatíva, ku ktorým už došlo pred právoplatnosťou rozsudku zrušujúceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vytvára len právnu možnosť zabrániť vzniku ďalším negatívnym dopadom na majetok v tomto spoluvlastníctve. Vychádzajúc z účelu tohto ustanovenia je zrejmé, že zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 Obč. zák. nie je namieste tam, kde v čase vyhlasovania rozsudku súdu nie sú splnené zákonné podmienky tejto ochrany, či už preto, že nikdy neexistovali, alebo preto, že pominuli. V oboch prípadoch ochranu nemožno poskytnúť preto, lebo (už) nehrozí (ďalší) negatívny dopad správania sa žalovaného na bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania.

18. Ďalej najvyšší súd uvádza, že aj účelom § 148a ods. 2 Obč. zák., ktorý je vo vzťahu k § 148 ods. 2 tohto zákona osobitným ustanovením, je vytvoriť podmienky pre ochranu jedného z manželov (toho, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť), avšak nie všeobecne pred všetkými rizikami správania druhého manžela (ktorý uvedené oprávnenie získal) dopadajúcimi negatívne na ich majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale osobitne len pred tými formami a stránkami jeho správania, ktoré vyplývajú z príslušným orgánom povolenej podnikateľskej činnosti. Z doslovného znenia ustanovenia § 148a ods. 2 Obč. zák., poukazom na ktoré odôvodnil odvolací súd svoje rozhodnutie, sa skutočne môže na prvý pohľad zdať, akoby úmyslom zákonodarcu bolo podmieniť súdne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na návrh jedného z nich len tým, že druhý manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a akoby už otázka ďalšej existencie tohto oprávnenia bola bez právneho významu. Je to však mylný dojem. Napriek tomu, že doslovné znenie k tomuto výkladu zvádza, je potrebné prihliadnuť na účel predmetného ustanovenia a uvedomiť si jeho podstatu, ktorou je ochrana jedného z manželov v prípade, že je potrebná. Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že teda uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať. V ustanovení § 148a ods. 2 veta druhá Obč. zák. použitý pojem "získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť" treba preto so zreteľom na jeho účel vykladať tak, že sa ním rozumie získanie právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a že na podnikanie oprávnený manžel túto možnosť v čase rozhodovania súdu aj má. Tomu výkladu jednoznačne zodpovedá aj iné slovné spojenie "... oprávnenie majú obaja manželia...", ktoré sa v tom istom paragrafe uvádza v tretej vete. Pokiaľ by sa ustanovenie § 148a ods. 2 Obč. zák. malo interpretovať tak, ako ho nesprávne vyložil odvolací súd, bolo by v rozpore s účelom zákona povinnosťou súdu zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj napr. v prípade, že (už) nehrozí žiadna (ďalšia) možnosť negatívneho dopadu v zákone vymedzenej činnosti na žalobcu, pretože žalovaný získané oprávnenie na podnikateľskú činnosť neskôr stratil. Pri takomto výklade by získanie uvedeného oprávnenia mohlo byť nezvratnou aj zneužiteľnou skutočnosťou, so zreteľom na ktorú by musel súd kedykoľvek neskôr zrušiť spoluvlastníctvo aj v okolnosťami neodôvodnených prípadoch. Uplatnenie práva toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, domáhať sa podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva je teda ohraničené časovým úsekom, po ktorý má druhý manžel na základe získaného

oprávnenia faktickú i právnu možnosť podnikať. V prejednávanej veci je (bol) tento časový úsek vymedzený na jednej strane dňom, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie oprávňujúce žalovaného na podnikanie a na druhej strane dňom, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení tohto oprávnenia. So zreteľom na obdobný účel sledovaný ustanoveniami § 148 ods. 2 a § 148a ods. 2 Obč. zák., možno uzavrieť, že rovnako tak, ako nie sú podmienky pre súdne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 Obč. zák. v prípade, že už zanikli v ňom uvádzané závažné dôvody (napr. preto, lebo manžel, ktorého správanie bolo pôvodne v rozpore s dobrými mravmi, sa už správa v súlade s nimi), niet zákonného dôvodu na zrušenie tohto spoluvlastníctva podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. vtedy, ak v dôsledku zrušenia oprávnenia na podnikateľskú činnosť už žalovaný nemá (stratil pôvodnú) možnosť podnikať a svojou činnosťou (naďalej) negatívne postihovať majetkovú sféru druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu musel zamietnuť, keďže v čase pred vyhlásením rozsudku, ktorý je pre rozsudok súdu rozhodujúci, odpadli dôvody, pre ktoré možno podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , a to vzhľadom na povahu veci, na charakter konania a procesnej situácie ako aj na postoj strán v konaní, kedy ide o konanie medzi manželmi, pričom žalobný návrh bol daný v čase podania žaloby dôvodne a len krátko pred uskutočnením pojednávania došlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktoré bolo možné vyhovieť žalobe, pričom nemožno opomenúť ani fakt, že žalovaný vo svojom prvotnom vyjadrení k žalobe nepravdivo uviedol, že nedisponuje podnikateľským oprávnením, hoci v tom čase ním disponoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. ).