Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/34/2013

Zmenené rozhodnutím 13Co/109/2013
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou C. K., pracovníčkou Okresného súdu Y., o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27.2.2013 pod č. k. 17C/34/2013-35, jednohlasne takto rozhodol: M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách právneho zastúpenia tak, že žalovaný je ich p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške 86,44 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi Š.P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX D., P..Č.. L. neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou C. K., G. M. Y., o zaplatenie 50,50 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur a trovy konania vo výške 16,50 eur všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa navrhovateľovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal dňa 20.07.2012 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 50,50 eur a na náhradu trov konania.

Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca v prostriedku MHD v Bratislave dňa 08.11.2010 o 07.58 hod. na linke MHD č. 21 cestoval bez platného cestovného lístka, čo je preukázané hlásením zo dňa 08.11.2010, čím porušil tarifné a prepravné podmienky. Z tohto dôvodu vznikol navrhovateľovi podľa prepravného poriadku a podľa tarify nárok na sumu vo výške hodnoty lístka a navyše aj nárok na stonásobok ceny lístka.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. -7 zo dňa 10.08.2012, ktorý bol zrušený uznesením súdu zo dňa 21.12.2012 z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk.

V priebehu konania súd zistil, že odporca sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jeho súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, pokusom o zmier - výzvou na zaplatenie a zistil nasledovný skutkový stav.

Z Hlásenia revízora o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 08.11.2010 súd zistil, že odporca cestoval tohto dňa na linke č. 21, číslo voza 1502/1 v prostriedku MHD v Bratislave bez platného cestovného lístka. Bola mu preto uložená povinnosť uhradiť cenu cestovného lístka a to 0,50 eur a postih 50 eur. Právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu listom zo dňa 15.12.2010 na úhradu dlžnej sumy.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh bol dôvodný.

Podľa o cestnej doprave dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly ( ďalej len „revízor“), alebo organizáciou prepravy ( ďalej len „dispečer“) oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor, môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu, alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady.

V súlade s úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je v danom prípade do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, pretože sa jedná o mestskú autobusovú dopravu.

Podľa ustanovenia cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do dráhového vozidla, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo dráhového vozidla alebo bezprostredne po nastúpení do dráhového vozidla, ak ho vydáva vodič alebo sprievodca dráhového vozidla alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v dráhovom vozidle, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dráhového vozidla.

Podľa ustanovenia §46b ods. 2 písm. g) citovaného ustanovenia, cestujúci je povinný preukázať sa platným cestovným lístkom na výzvu vodiča alebo sprievodcu dráhového vozidla alebo iného zamestnanca povereného výkonom kontroly. Ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť cestovné a úhradu podľa ods. 3 až 7 alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného.

Úhrada pri nepreukázaní sa cestujúceho platným cestovným lístkom podľa ods. 2 písm. g) na električkovej, trolejbusovej a špeciálnej dráhe je do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav a určí ju dopravca v prepravnom poriadku a na lanovej dráhe desaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav. ( b) ods. 7 ).

V danom prípade bolo preukázané, že odporca dňa 21.07.2011 cestoval bez cestovného lístka. Navrhovateľ ho výzvou na zaplatenie vyzval na úhradu dlžnej sumy, na ktorú nereagoval a preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, t.j. zaviazal odporcu na úhradu ceny lístka 0,50 eur a stonásobku ceny lístka 50 eur.

Podľa ustanovenia veta prvá dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Uvedeným predpisom je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . V zmysle cit. nariadenia výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pretože odporca sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením nariadenia vlády č.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16, eur.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania

v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľovi na zastúpenie advokátom ( ) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov navrhovateľa dochádza vzorovým návrhom, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto návrhov je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takýto návrh bol niekedy zamietnutý, určite nie na OS Humenné.

Navrhovateľ a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech navrhovateľa.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou , možno dospieť aj aplikáciou , podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom odporca nárok navrhovateľa relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda navrhovateľom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. , podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.