Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: M. T. nar. XX. XX. XXXX, bytom H., A. XX, zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15, proti odporcovi: A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., S. K. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 11. 2012 č. k. -670, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 400 eur mesačne od 14. 07. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za čas od 14. 07. 2011 do 31. 10. 2012 v sume 5.619,30 eura povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhod splátok. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodil ust. , , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh je čiastočne dôvodný, navrhovateľ študuje na vysokej škole, nemá žiadny príjem a nie je schopný sám sa živiť. Vychádzajúc z jeho odôvodnených potrieb a majetkových pomerov odporcu dospel k záveru, že mu umožňujú prispievať navrhovateľovi na výživu sumou 400 eur mesačne. Tvrdenia odporcu, že navrhovateľ prepadol hazardu - pokru a okrajovému obchodu s drogami označil za nepreukázané. V tejto súvislosti poukázal na správu klinického psychológa. Rovnako tak tvrdenia, že nemá dostatočný príjem na platenie výživného s odôvodnením, že je kríza, v dôsledku čoho je v nepriaznivej finančnej situácii, že má úvery, výdavky, pôžičky, leasingy a ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom považoval za nedôvodné vzhľadom na jeho nadštandardné majetkové pomery a zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. V tomto smere poukázal na to, že odporca je vlastníkom rozsiahleho hnuteľného majetku a viacerých nehnuteľností, motorových vozidiel, motocyklov, lode, D. L., rodinného domu v H. na T. a v L. a nehnuteľností, ktoré má v podielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou. Odporcom navrhovanú sumu 150 eur mesačne, ktorou bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľa, preto považoval za nepostačujúcu a neprijateľnú. Vychádzajúc z jeho daňového priznania za rok 2011 a z preukázaných mesačných výdavkov konštatoval, že príjem odporcu podľa daňového priznania nepredstavuje jeho reálny príjem, nakoľko jeho výdavky sú vyššie ako príjem vykazovaný z daňového priznania. Navrhovateľ žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti, čím sa matka skutočne fyzicky podieľa na úhrade jeho nákladov, pričom jej majetkové pomery nie sú také rozsiahle ako majetkové pomery odporcu. Z vyššie uvedených dôvodov preto určil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa na sumu 400 eur mesačne od 14. 07. 2011, od podania návrhu, ako primeranú vzhľadom k potrebám navrhovateľa a príjmom odporcu. Vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Zročné výživné za obdobie od 14. 07. 2011 do 31. 10. 2012 v sume 5.619,30 eura ( za 17 dní v mesiaci júl 2011 a 15 mesiacov od začiatku augusta 2011 do konca októbra 2012, t. j. 219,30 eura, za 17 dní x 12,90 eura na deň, plus 15 mesiacov x 400 eur, t. j. 6.000 eur, spolu 6.219,30 eura po odpočítaní sumy 600 eur, ktorú sumu ako výživné odporca zaplatil za mesiace júl- október 2012 ) povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným v súlade s ust. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny. Žiadal, aby mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150 eur mesačne od 01. 07. 2012 do 30. 11. 2012 a od 01. 12. 2012 sumou 200 eur mesačne a nepriznať mu zročné výživné. Nesúhlasil s výškou určeného výživného s poukazom na to, že súd nevyhodnotil správne jeho majetkové pomery a majetkové pomery matky navrhovateľa. V tejto súvislosti dôvodil, že jeho majetok je z časti zaťažený úvermi, ktoré spláca a všetky jeho nehnuteľnosti ( okrem rodinného domu, v ktorom býval s navrhovateľom a jeho matkou od júna 2012 ) slúžia na podnikanie, pričom výnos z jeho podnikateľskej činnosti sa prejaví až v budúcnosti. Z prenájmu spoločných nehnuteľností má s matkou navrhovateľa rovnaký príjem, pôžičky, úvery, ako i investície do spoločného majetku platí výlučne sám. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa riadne nevysporiadal s otázkou odôvodnených výdavkov navrhovateľa. Za neprimerané výdavky označil sumu 50 eur mesačne na mobil, cestovné do školy vo výške 50-100 eur, 50 eur na doučovanie z matematiky. Dôvodil, že navrhovateľ opakuje 3. ročník vysokej školy a na povolanie sa nepripravuje sústavne. Mal za to, že pokiaľ má mať navrhovateľ rovnakú životnú úroveň ako jeho rodič, má dostatok času, aby sa o ňu aj sám pričinil, napríklad brigádnickou prácou. Poukázal, že matka navrhovateľa má obdobné majetkové pomery, keďže obaja sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, s výnimkou D. L. a domu v L.. Mal za to, že ak by sa matka navrhovateľa podieľala na zabezpečení potrieb navrhovateľa v rovnakej výške, jeho mesačný príjem by činil sumu 800 eur, čo je viac o 300 eur, ako sú jeho náklady. Naviac, navrhovateľ má vytvorené slušné podmienky na bývanie v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s jeho matkou a ktorý je zaťažený úverom v splátkach po 1.000 eur mesačne. Uviedol, že navrhovateľovi platí stavebné sporenie vo výške 500 eur ročne, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa nezohľadnil. Rovnako neprihliadol ani na jeho dve vyživovacie povinnosti k mal. C. a mal. T.. O obe maloleté deti zabezpečuje s manželkou striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch, s čím súvisia jeho zvýšené výdavky. Nesúhlasil s určením doby, od kedy má prispievať na výživu navrhovateľa, pretože na jeho výživu riadne prispieval od júna 2012, nakoľko žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľovi uhrádzal výdavky na stravu, oblečenie a kozmetiku. Neprispieval mu na výdavky súvisiace s jeho záľubou hrania hazardnej hry - poker. Navrhovateľovi začal prispievať od júla 2012 sumou 150 eur mesačne po tom, čo spolu s matkou a mal. deťmi odišli zo spoločnej domácnosti. Od decembra 2012 je ochotný navrhovateľovi platiť výživné v sume 200 eur mesačne, a keďže do rozhodnutia súdu prvého stupňa výživné za uvedené obdobie zaplatil, žiadal, aby súd prvého stupňa zročné výživné neurčil.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odporcom deklarované príjmy vyplývajúce z jeho daňových priznaní nezodpovedajú realite, nakoľko vysoká životná úroveň a výdavky, ktoré odporca v konaní prezentoval, sú vyššie ako jeho oficiálne príjmy v zmysle daňových priznaní. Mal za to, že pokiaľ by odporcovo podnikanie nebolo vysoko ziskové, nebol by schopný disponovať na bankových účtoch finančnou hotovosťou vo výške spolu 35.228,86 eura. Poukázal, že odporca chodí pravidelne na luxusné dovolenky, s čím sú spojené vysoké výdavky. Všetky úvery a leasingy zhodnocujú podnikateľský majetok odporcu, a nie naopak. Mal za to, že pokiaľ by veritelia odporcu neboli presvedčení o ziskovosti podnikateľských aktivít odporcu, určite by úvery, resp. leasingy v takej výške odporcovi nikdy neposkytli. Poukázal na to, že niektoré podnikateľské výdavky odporca nemusel nevyhnutne vynaložiť, ako napríklad nadstavbu hotela „L.“, kde investoval do zariadenia bytov sumu 25.000 eur. Zdôraznil, že tvrdenia odporcu o jeho údajnom obchodovaní s drogami a závislosti na hracích automatoch jednoznačne v konaní popiera potvrdenie lekára, že netrpí žiadnou závislosťou. S poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine mal za to, že odporca nechápe zmysel a spôsob určovania výživného na dieťa, keďže súd určuje výživné predovšetkým tak, aby jeho životná úroveň bola približne rovnaká ako životná úroveň rodičov. Výživné tak neslúži len na mechanické uhrádzanie opodstatnených výdavkov, ale vyrovnáva životnú úroveň medzi rodičom a dieťaťom v prípade, že rodič sa na výžive dieťaťa nepodieľa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 14. 07. 2011, domáhal voči odporcovi určenia výživného vo výške 600 eur mesačne odo dňa podania návrhu. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne, keď odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 400 eur mesačne od 14. 07. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúd navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Pre absenciu odvolania účastníkov konania proti zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho vyhovujúca časť a na ňu nadväzujúci výrok o zročnom výživnom a o náhrade trov konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Úvodom je potrebné poznamenať, že z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením ( ). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samé sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. V preskúmavanej veci je nesporné, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi naďalej trvá, keďže tento s ohľadom na jeho prípravu na budúce povolanie nie je schopný sám sa živiť, pričom túto skutočnosť nespochybnil ani samotný odporca, keď súhlasil s plnením si svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi v sume 150 eur mesačne. Pokiaľ ide o majetkové pomery na strane všetkých účastníkov konania, týmito sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí obšírne a dôsledne zaoberal. Odvolací súd si jeho závery v tomto smere osvojuje, na tieto v podrobnostiach poukazuje, a preto ich duplicitne opakovať nebude. Posudzujúc zistené zárobkové a majetkové pomery odporcu v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že týmto zodpovedá určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi na sumu 400 eur mesačne. Výživné v takomto rozsahu totiž plne zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako i odôvodnené potreby navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že navrhovateľ i v minulosti mal zvýšené náklady, ktoré súviseli s vytvorením a zabezpečovaním nadštandardného spôsobu života zo strany oboch rodičov. Rovnako tak berie do úvahy skutočnosť, že na výžive navrhovateľa sa podieľa i jeho matka, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje osobnou starostlivosťou, keďže navrhovateľ s ňou žije v spoločnej domácnosti, a teda fyzicky sa podieľa na úhrade jeho nákladov spojených s bývaním a stravovaním, pričom je nesporné, že majetkové pomery matky nie sú takého rozsahu ako u odporcu. Berúc do úvahy i životné náklady odporcu, je dôvodný záver, že plnením si vyživovacej povinnosti v rozsahu určenom súdom prvého stupňa nebude ohrozená vlastná výživa odporcu a ani chod jeho domácnosti. Takto určené výživné nielenže plne zodpovedá citovanej zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov.

Odvolací súd, reagujúc na námietky odporcu vo svojom odvolaní uvádza, že nemožno považovať za dôvodné námietky ohľadne zaťaženia jeho majetku úvermi, splácania pôžičiek, leasingu. Tieto záväzky súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou a mal by ju odporca vykonávať tak, aby sa neprimerane nezadlžoval a aby mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti aj k jeho dvom maloletým deťom T., C., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúcich z jeho manželstva so T. T.. I podľa názoru odvolacieho súdu reálne príjmové pomery odporcu nie sú súladné s ním tvrdenými prímami, ako to správne konštatoval i súd prvého stupňa, keď tieto jeho závery sú logické a vychádzajú i zo skutkového stavu v konaní zisteného. Bolo preukázané, že výdavky odporcu sú niekoľkonásobne vyššie ako jeho príjmy deklarované v daňovom priznaní. V tomto smere argumentáciu odporcu v odvolaní je preto potrebné považovať za nenáležitú a účelovú. Majetkové pomery odporcu totiž reprezentuje celý rad nehnuteľností podľa pripojených listov vlastníctva ( č. l. 56-72 spisu ), ktorých je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom, ako i väčší počet motorových vozidiel a motocyklov, skútrov. Poukazovanie na to, že niektoré vozidlá musel z finančných dôvodov predať, sú právne bezvýznamné, keďže zostávajúci vozový park presahuje potreby odporcu v nadštandardnom rozsahu. Všetky tieto atribúty tak poskytujú obraz o zárobkových a majetkových pomeroch odporcu, z ktorých bolo preto potrebné vychádzať. Naviac, aj fotodokumentácia doložená navrhovateľom do spisu dokladuje nadštandardné majetkové pomery odporcu a vyvracia jeho tvrdenie o nedostatočnom príjme na platenie výživného. Taktiež je potrebné podotknúť, že odporcom uvádzané výdavky značne presahujú ním tvrdené príjmy, a preto sú tvrdenia odporcu neudržateľné. Je nutné zdôrazniť, že odôvodňovanie neschopnosti platiť výživné v určenej výške s poukazom na veľké množstvo úverov a leasingových splátok je absolútne neudržateľná jednak preto, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ale z dôvodu, že ak je odporca schopný platiť úvery a nájom (leasing), má dostatok finančných prostriedkov a dostatok majetku. V opačnom prípade by mu banka, bez garancie splátok svojej pohľadávky, neuzatvorila úverové, ani leasingové zmluvy. Odporca napriek tvrdeniu, že nemá dostatok finančných prostriedkov, naďalej investuje do nehnuteľností, dokončil nadstavbu hotela L. - zimnej záhrady, v ktorom sú na prenájom priestory obchodu, služieb a luxusné byty. Pokiaľ ide o jeho námietky ohľadne neprimeraných mesačných výdavkov navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine upravujúce právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, je potrebné vykladať v pozitívnom slova zmysle, ale rovnako tak i v negatívnom slova zmysle. Znamená to, že pokiaľ je životná úroveň rodičov vyššia, participuje ich dieťa na tejto vyššej životnej úrovni. Preto i poukaz odporcu, že navrhovateľ má dostatok času, aby sa napríklad brigádnickou činnosťou pričinil k rovnakej životnej úrovni, je nedôvodný, nakoľko aktivita a úsilie vysokoškoláka vylepšiť si svoju finančnú situáciu vykonávané nad rámec svojich povinností, nemôže byť na ujmu práv dieťaťa v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov, garantovaných mu zákonom, pričom tento ojedinelý príjem by ani zásadným spôsobom neovplyvnil sociálnu situáciu navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že matka navrhovateľa má z prenájmov nehnuteľností v spoluvlastníctve s odporcom príjem v nepomerne nižšej sume než odporca a niektoré nájomné zmluvy (so S. E., Vestern s.r.o., H.,), boli v priebehu konania ukončené. Má taktiež vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a v priebehu konania sa so všetkými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú mali v rodinnom dome na T.. V dôsledku toho jej pribudli výdavky spojené s bývaním, ktoré predtým hradil odporca, ako sám uvádzal. Finančné prostriedky jej poskytuje otec a sestra v sume 1350 euro mesačne, pretože zrejme tiež v dôsledku vysokého životného štandardu nie je v súčasnej situácii schopná uhrádzať výdavky iba z výnosov z prenájmov nehnuteľností. Pokiaľ ide o odporcom tvrdenú závislosť navrhovateľa na hazardných hrách a drogách, túto popiera lekárska správa od klinickej psychologičky S.. Z. S., podľa ktorej u navrhovateľa neboli spozorované prvky závislosti. Súd prvého stupňa takto pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky právne významné atribúty ako na strane navrhovateľa, tak i na strane odporcu, pričom i počiatok plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti odporcu určil v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a to odo dňa začatia súdneho konania. Rovnako tak správne stanovil i výšku zročného výživného, keď zohľadnil platby odporcu za júl až október 2012 v sumách po 150 euro mesačne, ako aj podmienky jeho zročnosti, postupujúc v súlade s ust. . Odporca nepreukázal, že v čase, keď žili s navrhovateľom v rodinnom dome spolu s jeho matkou a súrodencami, že mu prispieval na výživu. Pokiaľ poukazoval na to, že kupoval potraviny, drogériu a ostatné bežné veci, je nutné poznamenať, že ich kupoval do spoločnej domácnosti, v ktorej žila aj jeho manželka a ďalšie 2 maloleté deti, preto nie je možné, bez preukázania tejto skutočnosti mať za to, že prispieval na výživu navrhovateľovi tak, ako to má na mysli ust. Zákona o rodine.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa , keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľ návrh na ich priznanie síce podal, ale si ich nevyčíslil v lehote podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.