Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovaným: 1. A. B., rod.Leščinská, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., žalovaná v 1. rade právne zastúpená: JUDr. Michal Barnovský, advokát so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, 2. F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. H. XX, XXX XX B. H., 3. C. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. H. XX, XXX XX B. H. 4. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX, XXX XX B. H., 5. B. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., žalovaní v 4. a 5. rade zastúpení zákonným zástupcom A. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., v konaní o zaplatenie 2.551,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. až 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 20.10.2022, č.k. -153, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a VI.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II., III., IV. V. a VII. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne cit.:

,,I. Žalobu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný v 5. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 283,87 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 283,87 eur od 8.5.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovaným v 2., 3., 4., 5. rade z a m i e t a .

VII. Žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 78 %, stým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a poručiteľom bola uzatvorená dňa 26.4.2017 zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou podľa všeobecných ustanovení a nasl. , ako aj osobitných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej ako ,Ú“). Považoval za nesporné, že poručiteľ úver čerpal, peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur a vrátil sumu 729,04 eura, z ktorej na istinu bolo započítaných 623,72 eura a na úrok 105,32 eura. Predmetnú pohľadávku žalobcu nadobudli žalovaní na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. , ktorí zodpovedajú za dlhy poručiteľa v zmysle ustanovenia . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity poručiteľa ako spotrebiteľa v zmysle v spojení s druhá veta ZoSÚ. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na splnenie povinnosti a získanie reportu zo Sociálnej poisťovne a SRBI, avšak z týchto dokumentov absentuje skutočnosť zistenia príjmových pomerov poručiteľa a jeho výdavkov a schopnosti splácať úver. Žalobca vôbec tieto dôležité finančné ukazovateľa neskúmal- nezisťoval. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii poručiteľa je v rozpore s odbornou starostlivosťou a je hrubým porušením povinnosti podľa v spojení s druhá veta ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poručiteľovi bol poskytnutý úver vo výške 3.000 eur na ktorý zaplatil sumu 729,04 eura, teda by mal vrátiť žalobcovi sumu 2.270,96 eura. Žalovaná v 1. rade - manželka zomrelého J. G. mala zaplatiť na poskytnutý úver sumu 1.135,48 eura. Žalobca si podanou žalobou uplatnil sumu 1.275,67 eura a žalovaná v 1. rade na výzvu žalobcu zaplatila dňa 29.6.2020 sumu 1.188,14 eura. V konaní si žalobca naďalej uplatňoval sumu 87,93 eura s prísl., ktorú súd ako nedôvodnú zamietol. Žalovaní v 2. až 5. rade ako zákonní dedičia majú zaplatiť titulom prijatého dedičstva každý jeden z nich sumu 283,87 eura, pričom žalobca si uplatňoval sumu 318,92 eura voči každému jednému z nich. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 2. až 5. rade každého jedného z nich na zaplatenie sumy 283,87 eura a zároveň priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 08.05.2020 (uplynutím 10-dňa uvedeného vo výzve na plnenie zo dňa 27.4.2020). V prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobcu žalobu voči žalovaným v 2. až 5. rade súd prvej inštancie zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia a (ďalej len „“) tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 78 % voči každému zo žalovaných v 1. až 5. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a VI. podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v , a . K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity poručiteľa ako spotrebiteľa, žalobca namietal, že overil schopnosť právneho predchodcu žalovaných splácať úver a to dopytom do Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI)

- preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania (Credit report analytic), údaje zo Sociálnej poisťovne v súlade s o sociálnom poistení a vykonávacím predpisom (aktuálne č. ) a následne údaje poskytnuté samotným klientom v Žiadosti o poskytnutie úveru

- najmä údaje o záväzkoch žiadateľa. Uviedol, že z dopytu zo Sociálnej poisťovne zisti, že okrem toho, že právny predchodca žalovaných bol poberateľom invalidného dôchodku, bol tiež registrovaný ako SZČO, pričom toto uviedol aj v samotnej žiadosti o poskytnutie úveru (typ príjmu: príjem z podnikania v SR

a zahraničí, profesia: SZČO, odvetvie: stavebníctvo, IČO: 37169386. Právny predchodca žalovaných požiadal žalobcu o úver vo výške 3.000 eur, ktorého účelom bolo refinancovanie iného úveru. Z dopytu zo SRBI o.i. vyplynulo, že predchodca žalovaných mal ku dňu žiadosti o poskytnutie úveru spotrebný úver so zostávajúcimi 40 splátkami vo výške mesačnej splátky 76 eur, pričom na danom úvere nebol v omeškaní a nemal žiadne dlžné či nesplatené splátky. Podľa žalobcu žiadny zákon ani predpis na ochranu spotrebiteľa nezakazuje a ani len neobmedzuje možnosť banky poskytnúť klientovi viac úverov. Vyvodenie záveru, že žalobca konal bez odbornej starostlivosti len na základe toho, že poskytol úver osobe, ktorá už má iný úver, by bolo absolútne neprijateľné a bez akejkoľvek opory v právnej úprave. Žalobca na záver odkázal na ust. §7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver") alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver"), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov. Keďže účelom úveru bolo refinancovanie iného úveru, na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver nebolo potrebné zo strany veriteľa použiť položku, ktorou bol napr. čistý príjem spotrebiteľa, pretože ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 sa nevzťahovali na refinancovaný úver. Veriteľovi teda nevyplývala zákonná povinnosť overiť príjem spotrebiteľa. Na základe uvedeného preto podľa žalobcu nemožno dospieť k záveru, že hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity poručiteľa, a teda úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaných uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu II., III., IV., V. a VII. výroku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 2. až 5. rade. Namietajú nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie predovšetkým z toho dôvodu, že súd prvej inštancie druhým až piatym výrokom napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaných v 2. až 5. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 283,87 eura. Sú toho názoru, že v danom prípade ostala dlžná suma, pomerne pripadajúca na každého jednotlivého žalovaného v 2. až 5. rade vo výške 270,75 eura a nie vo výške 283,87 eura. Tým, že žalovaná v 1. rade mala žalobcovi uhradiť sumu vo výške 1.135,48 eura a uhradila 1.188,14 eura, mal súd prvej inštancie započítať prevyšujúcu sumu ako úhradu za žalovaného v 2. až 5. rade, nakoľko je ich matka a vo zvyšnom rozsahu dlh plnila za nich. Ak teda žalovaná v 1. rade uhradila žalobcovi sumu vo výške 1.188,14 eura ostala celková dlžná suma vo výške 1.082,82 eura. Súd preto nesprávne nezapočítal prevyšujúcu sumu vo výške 52,66 eura ako úhradu za žalovaných v 2. až 5. rade, resp. jej deti. Zdôraznili, že aj napriek tomu, že žalovaná v 1. rade celý svoj dlh uhradila, žalobca nenavrhol súdu zastavenie konania ale ďalej zotrvával na podanej žalobe aj voči žalovanej v 1. rade v celom rozsahu, čím teda došlo k procesnému neúspechu žalobcu v tejto súvislosti. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu vrátil sudu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu II. výroku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie predovšetkým z toho dôvodu, že súd prvej inštancie druhým výrokom napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 283,87 eura. Je toho názoru, že v danom prípade ostala dlžná suma, pomerne pripadajúca na žalovaného v 2. rade vo výške 270,75 eura a nie vo výške 283,87 eura. Je toho názoru, že tým, že žalovaná v 1. rade ako jeho matka mala žalobcovi uhradiť sumu vo výške 1.135,48 eura a uhradila 1.188,14 eura, mal súd prvej inštancie započítať prevyšujúcu sumu ako úhradu za žalovaného v 2. rade, nakoľko je jeho matka a vo zvyšnom rozsahu dlh plnila za neho. Ak teda žalovaná v 1. rade uhradila žalobcovi sumu vo výške 1.188,14 eura ostala celková dlžná suma vo výške 1.082,82 eura. Súd preto nesprávne nezapočítal prevyšujúcu sumu vo výške 52,66 eura ako úhradu za žalovaných v 2. rade

- 5. rade, resp. jej deti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vrátil sudu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil.

7. K odvolaniam žalovaných podal vyjadrenie žalobca. So skutočnosťami tvrdenými v odvolaniach žalovaných sa nestotožnil a považuje ich za nesprávne a to práve z dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní, na ktoré odkazuje v celom rozsahu.V žiadnom prípade sa nestotožňuje s tvrdením, že žalovaná v 1. rade plnila časť za žalovaného v 2. rade a ostatných žalovaných. Toto žalovaná v 1. rade pred súdom prvej inštancie vôbec netvrdila, práve naopak, žalovaná v 1. rade predložila dôkaz o tom,

že žalobcovi uhradila sumu 1.188,14 eura a to z titulu dlhu po neb. J. G., t.j. dôkaz - výpis transakcie zo dňa 26.06.2020 zo D. D., z ktorého taktiež nevyplýva, že by časť z úhrady plnila žalovaná v 1. rade za žalovaného v 2. rade a ostatných žalovaných. V tomto smere ide o nové tvrdenie v odvolaní, ktorého prípustnosť žalovaní žiadnym spôsobom (podľa ) nezdôvodnili a odvolací súd by na uvedené nemal prihliadnuť.

8. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná v 1. rade Podľa jej názoru dokumenty predložené žalobcom žiadnym spôsobom nedávajú odpoveď na otázku výšky príjmu právneho predchodcu žalovaných a rovnako z nich žiadnym spôsobom nevyplýva ani výška jeho výdavkov a ani jeho rodinný stav. Uvedený postup zo strany žalobcu preto nepreukazuje, aby došlo k skúmaniu celkovej sociálno-ekonomickej situácie právneho predchodcu žalovaných. Ani ďalšia skutočnosť tvrdená zo strany žalobcu, že právny predchodca žalovaných bol registrovaný ako SZČO ipso facto nehovorí o výške príjmu absolútne nič. Argumentáciu žalobcu o tom, že vyvodenie záveru, že žalobca konal bez odbornej starostlivosti len na základe toho, že poskytol úver osobe, ktorá už má iný úver, by bolo absolútne neprijateľné a bez akejkoľvek opory v právnej úprave, považujú za irelevantnú. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na § 7 ods. 24 ZoSÚ je potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že sa v zmysle § 7 ods. 24 ZoSÚ ustanovenia odsekov 19 až 23 nevzťahujú na refinancovaný úver, dané ustanovenie žiadnym spôsobom nevylučuje aplikáciu § 7 ods. 1 ZoSÚ aj v prípade refinancovaných úverov. Nakoľko ani § 7 ods. 24 ZoSÚ a ani iné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nevylučujú aplikáciu § 7 ods. 1 ZoSÚ pre prípad refinancovaných úverov, je namieste jeho aplikácia aj u refinancovaných úveroch.

9. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 1. rade žalobca uviedol, že žalovaná v 1. rade opomína, že účelom úveru bolo refinancovanie iného úveru a na to nadväzujúce ust. 7 ods. 24 písm. a) zák. ZoSÚ Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže účelom úveru bolo refinancovanie iného úveru, na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver nebolo potrebné zo strany veriteľa použiť položku, ktorou bol napr. čistý príjem spotrebiteľa, pretože ustanovenia §7 ods. 19 až 23 sa nevzťahovali na refinancovaný úver. Veriteľovi teda nevyplývala zákonná povinnosť overiť príjem spotrebiteľa. Žalobca však riadne vykonal dopyt do úverového registra a tiež do Sociálnej poisťovne. Výsledkom dopytu do úverového registra bol výstup z úverového registra vo forme listiny označenej ako K. H. – I.. Žalobca si splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy.V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť so záverom, že žalobca skúmal schopnosť právneho predchodcu žalovaných splácať úver povrchne. Žalobcovi nevyplývala zákonná povinnosť overiť príjem spotrebiteľa. Právny predchodca žalovaných tiež nebol v omeškaní so splácaním splátok na žiadnom úvere.

10. Žalovaná v 1. rade v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu uviedla, že ak súd prvej inštancie uzavrel, že z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ predmetný úver bezúročný a bezpoplatkov a žalovaná v 1. rade mala žalobcovi uhradiť sumu vo výške 1.135,48 eura, pričom mu uhradila sumu vo výške 1.188,14 eura, nie je zrejmé, akým spôsobom započítal žalobca zvyšnú časť platby vo výške 52,66 eura. Ak teda žalobca spochybňuje, aby zo strany žalovanej v 1. rade išlo čiastočne o úhradu za žalovaných v 2. – 5. rade je otázne, čo konkrétne podľa názoru žalobcu predstavuje úhrada prevyšujúca sumu vo výške 1.135,48 eura (suma vo výške 52,66 eura) zo strany žalovanej v 1. rade žalobcovi.

11. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 1. rade žalobca uviedol, že žiadna zvyšná časť vo výške 52,66 eura vzniknúť nemohla, keďže žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1188,14 eura s prísl. a požiadal súd, aby konanie voči žalovanej v 1. rade v tejto časti zastavil. Žalovaná v 1. rade by mala ešte zaplatiť žalobcovi sumu 87,53 eura s prísl. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru nebolo zo strany súdu právoplatne rozhodnuté. S odkazom na podané odvolanie žalobcu úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaná v 1.rade uviedla, že logickým výkladom ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ možno dospieť k záveru, že hrubé porušenie povinnosti bude naplnené práve vtedy, ak bude aspoň jedenz výrokov, resp. 1. posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa; 2. posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov) pravdivý. V danom prípade je pravdivý prvý výrok. Záver, ktorý urobil žalobca, že v tomto prípade postačuje, ak nahliadol do príslušnej databázy by podľa jej názoru mohol obstáť len vtedy, ak by išlo o konjunkciu výrokov, resp., ak by medzi nimi týmito výrokmi bola spojka a. Práve v takomto

prípade, by pre nastúpenie sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti museli byť splnené obe podmienky súčasne, a to posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa ako aj bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov, o čo však tomto prípade nejde. Pokiaľ teda žalobca v naznačenom smere nepostupoval, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 a z toho vyvodil aj sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úver.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v časti potvrdiť a v časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 401757 zo dňa 26.04.2017 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a pôvodný dlžník je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že záver súdu prvej inštancie o hrubom porušení povinností žalobcu s poukazom na § 7 ods. 19 – 23 ZoSÚ neobstojí, keďže predmetné ustanovenia sa na tento zmluvný vzťah neaplikujú, a to pre refinančný účel úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.04.2017. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal v rámci svojho právneho posúdenia veci z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, tak ako to uviedol v bodoch 27. a 28. odôvodnenia rozsudku. V rámci svojho záveru o hrubom porušení povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 ZoSÚ.

18. Odvolací súd zároveň nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ pre prípad, ak je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 19 - 23 ZoSÚ, ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní. Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná prípad, kedy je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 1 ZoSÚ, a to podľa § 1 ods. 6 ZoSÚ, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie

sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vylúčenie aplikácie ust. § 7 v tejto veci z dôvodu ustanovenia § 1 ods. 6 ZoSÚ však žalobca ani netvrdil ani neuniesol dôkazné bremeno k splneniu zákonných podmienok podľa tohto ustanovenia (napríklad predložením pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá nemá horšie podmienky splácania ako nová uzavretá).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

20. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ nepostupoval dôsledne podľa ZoSÚ, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v . Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

21. Je nevyhnutné dať do pozornosti, že vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

22. Vo veci C-679/18 Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

23. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

24. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa , a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

25. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu pôvodného dlžníka, právneho predchodcu žalovaných náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

27. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že bonitu pôvodného dlžníka skúmal riadne, pričom postupoval s odbornou starostlivosťou a vychádzal pritom z preverenia údajov uvedených v Spoločnom registri bankových informácii a Nebankového registra klientskych informácii (Credit report – Analytic), údajov so Sociálnej poisťovni, údajov poskytnutých pôvodným dlžníkom v jeho Žiadosti o poskytnutie úveru a kreditných a debetných obratov na jeho bežnom účte.

28. Odvolací súd, obdobne ako súd prvej inštancie, však má za to, že len z týchto údajov nemohol žalobca úplne zistiť celkovú finančnú situáciu na strane pôvodného dlžníka, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že žalobca nepreukázal, že skúmal prijem pôvodného dlžníka. V časti údajov o jeho prijme v Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 26.04.2017 sa žiadna výška príjmu nenachádza. Výška príjmu nie je ani v Reporte so Sociálnej poisťovne, v ktorom sa síce uvádza, že pôvodný dlžník je poberateľom invalidného dôchodku, avšak výška tohto dôchodku nie je vôbec špecifikovaná. Je neprípustné, aby si veriteľ pred poskytnutím úveru žiadnym spôsobom neoveril výšku príjmu dlžníka pred poskytnutím úveru, resp. jeho overenie v tomto konaní žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno.

29. Žalobca ďalej tvrdil, že existujúce záväzky pôvodného dlžníka boli overené dopytom do úverového registra. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že skúmanie výdavkov len nahliadnutím do úverového registra, výpis z ktorého predložil žalobca, nie je ani dostatočné. Táto databáza nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že skúmal domáce výdavky pôvodného dlžníka.

30. Skúmanie bonity zo strany žalobcu bez overenia výšky mesačného príjmu, výdavkov na živobytie, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky pôvodného dlžníka, nemohol si utvoriť reálny obraz o jeho majetkovej situácii, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou.

31. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom veriteľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ odvolací súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Odvolací súd zastáva názor, že pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ postačuje aj neúplne zisťovanie jedného z kritérií podľa § 11 ods. 2 tretia veta ZoSÚ. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je správny.

32. Žalobca sa po tomto objasnení veci nemohol odôvodnene domnievať, že spotrebiteľ bude schopný plniť si povinnosti vyplývajúce z plánovanej zmluvy a pre nezvládnutý proces skúmania schopnosti splácať úver zo strany právneho predchodcu žalobcu je rozhodnutie vecne správne.

33. Keďže v dôsledku záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru bola výška istiny (3.000 eur) vyššia ako úhrady pôvodného dlžníka v prospech úveru (729,04 eura), zostava zaplatiť dlh vo výške 2.270 eur.

34. Ako vyplýva zo zistení súdu prvej inštancie, podľa uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 18.9.2018 pôvodný dlžník, J. G., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine nastúpili maloleté deti, a to mal. F. G., mal. C. G., mal. I. G. a mal. B. G., žalovaní v 2. až 5. rade a pozostalá manželka - žalovaná v 1. rade z titulu vyporiadania BSM. Žalobca si uplatnil v dedičskom konaní pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 401757 vo výške 2.376,28 eura. Polovicu pohľadávky žalobcu vo výške 1.188,14 eur nadobudla žalovaná v 1. rade a druhú polovicu pohľadávky vo výške 1.188,14 eura nadobudli maloleté deti - žalovaní v 2. až 5. rade.

35. V tomto konaní si žalobca uplatnil nárok na istinu voči žalovanej v 1. rade vo výške 1.275,67 eura a voči žalovaným v 2. až 5. rade, každému zvlášť 318,92 eura. V dôsledku záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, vznikol žalobcovi nárok voči žalovanej v 1. rade iba do výšky polovice z istiny 2.270 eur, t.j. 1.135 eur a voči žalovaným v 2. až 5. rade, každému zvlášť, 1 z druhej polovice z 2.270 eur, t.j. 283,75 eura.

36. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca oznámil, že žalovaná v 1. rade po podaní žaloby uskutočnila dňa 29.06.2020 úhradu vo výške 1.188,14 eura a žiadal konanie v tej časti konanie zastaviť. Voči žalovanej v 1. rade si naďalej uplatňoval sumu istiny 87,53 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle a konal o zvyšku uplatneného nároku voči žalovanej v 1. rade vo výške 87,53 eura s príslušenstvom bez rozhodovania o zastavení konania v časti späťvzatia čo do výšky 1.188,14 eura voči žalovanej v 1. rade.

37. Ak však súd prvej inštancie uzavrel, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkov a žalovaná v 1. rade mala žalobcovi uhradiť sumu vo výške 1.135,48 eura, pričom mu uhradila sumu až vo výške 1.188,14 eura, nie je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, či sa súd prvej inštancie vyporiadal s prevyšujúcou častou platby vo výške 52,66 eura. Tým, že žalovaná v 1. rade mala uhradiť žalobcovi sumu len vo výške 1.135,48 eura, sa javí odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie mal započítať prevyšujúcu sumu 52,66 eura ako jej čiastočnú úhradu za žalovaných v 2. až 5. rade ako ich zákonného zástupcu v čase vykonania úhrady (29.06.2020) než zastaviť v tejto časti konanie.

38. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie aplikoval ust. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným

v rozsahu 78 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

39. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie sa ho nedotkne.

40. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či v tomto prípade existujú dôvody pre aplikácie .

41. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a VI. ako vecne správny v zmysle ust. , a zrušil rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V. a VII. podľa a a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní v zrušenom rozsahu opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na zaplatenie dlžných súm voči jednotlivým žalovaným v 2. až 5. rade do výšky ich prijatého dedičstva po poručiteľovi s tým, že sa vysporiada s úhradou žalovanej v 1. rade ako zákonnej zástupkyne žalovaných v 2. až 5. rade v čase jej vykonania, ktorá prevyšovala jej povinnosť zaplatenia polovice dlžnej istiny o sumu 52,66 eura. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení . Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ), pričom posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. .

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).