Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_16Csp-37-2023.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/37/2023
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX a žalovanej v 2. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpených: Advokátska kancelária Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o zaplatenie 21.589,75 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Zastavuje sa konanie.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 14.06.2023 na tunajšom súde žalobu , ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu istinu vo výške 15.936,45 EUR, zmluvný úrok 5.653,30 EUR, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.936,45 EUR od 17.10.2017 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
2. Pred začatím pojednávania v spore písomným podaním doručeným súdu dňa 02.08.2023 žalobca svoju žalobu vzal v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Svoje späťvzatie žaloby ničím neodôvodnil. Zároveň navrhol, aby súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania a tiež rozhodol o vrátení krátenej časti súdneho poplatku žalobcovi.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom nimi splnomocneného právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 06.08.2023, v ktorom okrem iného žiadali , aby súd o uplatnenom nároku meritórne rozhodol, čím sa stane ich postavenie istým a nebudú vystavaní stresom a neustálej neistote v tom, kedy a či si žalobca znovu po niekoľkých rokoch na inom súde uplatní svoj nárok z predmetnej zmluvy o úvere alebo nie. V tejto súvislosti poukázali aj na to, že si žalobca nárok z uvedenej zmluvy o úvere už raz uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 13Csp/155/2019, pričom po ich vyjadrení vzal žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň v tomto podaní žalovaní žiadali priznať im aj náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“ , žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a to ešte pred prvým pojednávaním v spore, súd konanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku zastavil bez ohľadu na súhlasné či nesúhlasné stanovisko žalovaných, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie tohto sporu podľa § 168 CSP a ani pojednávanie o tomto spore ešte neprebehlo, a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu by mal vyplývať z osobitného predpisu.
9. K požiadavke žalovaných, aby súd o uplatnenom nároku meritórne rozhodol, a tým odstránil neistotu v ich postavení vo vzťahu k nároku uplatňovanému z predmetnej zmluvy o úvere, súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je jednostranný právny úkon , ktorým žalobca ako dominus litis prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia . Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby toto konanie bolo bez ďalšieho prejednania veci zastavené. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva , keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP alebo absencia súhlasu žalovaného podľa § 1146 ods. 2 CSP. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 534). V danom prípade by prípadný súhlas žalovaných( so späťvzatím žaloby) nemal charakter kvalifikovaného súhlasu, keďže k späťvzatiu predmetnej žaloby došlo ešte pred predbežným prejednaním tohto sporu, resp. jeho pojednávaním. Ich súhlas v takomto prípade nie je nevyhnutný, resp. ich prípadný nesúhlas so späťvzatím , nemá žiadnu relevanciu na tom, aby súd uvedené konanie zastavil. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 536). Súd preto na ich požiadavku na meritórne prejednanie uvedenej veci neprihliadal.
10. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
12. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj
ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). / porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011/ .
15. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Sžo 225/2010). / porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo /1/2014 zo dňa 29.04.2014/ .
16. V danej veci žalobca svoje späťvzatie žaloby ničím relevantným neodôvodnil, a ani nepreukázal, že by zo strany žalovaných mu po podaní žaloby bolo poskytnuté plnenie, ktorého sa od nich prostredníctvom tejto žaloby domáhal. Za takejto situácie je teda zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca . Keďže žalovaní si cestou svojho právneho zástupcu nárok na náhradu trov konania uplatnili, vzhľadom na uvedené tak o trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovaným v plnom rozsahu.
17. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
18. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O prípadnom vrátení súdneho poplatku zo žaloby bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktorým rozhodne v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ako „ zák. č. 71/1992 Zb.“) vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( § 357 písm. a/ a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.