Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-19-2013.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/19/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom ul. Astrová č. 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného spoločnosťou MCGA legal, s. r. o., ul. Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému Q. D., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca M. M., zastúpený opatrovníčkou O. Q., pracovníčkou Okresného súdu C., vedenej pod sp. zn. EX 2042/09 súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom ul. P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.659,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/714/2009-35 z 14. 05. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) zastavil exekúciu. Oprávnenému uložil podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 80,41 EUR, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému náhradu trov nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že exekúcia v danej veci sa vedenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. II/2009-137 z 16.02.2009, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovský súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2009 a vykonateľnosť dňa 17.04.2009. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný bol ako žalovaný zaviazaný na plnenie oprávnenému a to na zaplatenie sumy vo výške 1.659,70 EUR, spolu s úrokmi vo výške 23% p. a. zo sumy 1.659,70 EUR odo dňa 11.05.2007 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 10% p. a. zo sumy 1.659,70 EUR odo dňa 12.05.2007 do zaplatenia a poplatky vo výške 29,87 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 66,39 EUR. Odporcovi uložil aj povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 233,02 EUR do troch dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Dôvodom pre uloženie uvedených povinnosti bol nesplatený úver, ktorý bol povinnému poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.12.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Predmetnú zmluvu okresný súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (do 31.12.2007) skúmal, či rozhodcovská doložka začlenená do bodu článku 9 - Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 9.2 Obchodných podmienok pre úver nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná zmluvná podmienka). Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola dojednaná individuálne so spotrebiteľom. Splynula s ostatnými štandardnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Obchodným podmienkam pre úver a teda aj rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je neplatná. Neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z doložky odporuje dobrým mravom boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, preto mu okresný súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 80,41 EUR súdnemu exekútorovi.
Proti predmetnému uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v tom, že ak by určité ustanovenie rozhodcovskej doložky bolo aj neprijateľnou zmluvou podmienkou, táto skutočnosť nemá za následok zrušenie platnosti doložky ako celku. Spotrebiteľ mohol svoje práva uplatniť aj v konaní pred všeobecným súdom. Ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vstúpili do účinnosti od 01.01.2008 a vzťahujú sa na spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré predmetná úverová zmluva v čase jej uzavretia nepatrila. Na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky mal okresný súd posudzovať so zreteľom na to, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 prípustné dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorú okresný súd mohol posudzovať len so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku, ktorá upravuje predmet a cenu plnenia v úverovej zmluve. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 37 ZoRK a ani žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. ZoRK. Nenastala skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 ZoRK, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., pretože odvolaniu nemienil vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku je zrejmé, že dôvodom pre zastavenie exekúcie môžu byť aj skutočnosti, ktoré sú predpokladané inými ustanoveniami zákona ako je § 57 Exekučného poriadku a tiež ustanoveniami osobitného zákona. Z ustanovení ZoRK vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, preto exekučný súd v každej fáze konania je povinný prihliadnuť, na to či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ZoRK.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor dňa 28.05.2009 požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Bencont Investments, s. r. o., proti povinnému, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-137 z 16.02.2009, vydaný Stálym rozhodcovský súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2009 a vykonateľnosť dňa 17.04.2009. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že povinný bol ako žalovaný zaviazaný na plnenie oprávnenému a to na zaplatenie sumy vo výške 1.659,70 EUR, spolu s úrokmi vo výške 23% p. a. zo sumy 1.659,70 EUR odo dňa 11.05.2007 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 10% p. a. zo sumy 1.659,70 EUR odo dňa 12.05.2007 do zaplatenia a poplatky vo výške 29,87 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 66,39 EUR. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 233,02 EUR do troch dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Dôvodom pre uloženie uvedených povinnosti bol nesplatený úver, ktorý bol povinnému poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.12.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Odvolateľ v odvolaní polemizuje o správnosti záverov okresného súdu a tvrdí, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, pretože rozhodcovská doložka, ktorá bola základom právomoci rozhodcovského súdu nie je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bolo nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Aj keď ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka platného v danom čase (ku dňu 21.12.2006) ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník (ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti však nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Je nutné v širšom kontexte vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podpísania posudzovanej zmluvy o úvere. Predovšetkým z ustanovenia § 1 písm. a/ a b/ definujúceho zmluvné strany a z ustanovenia § 6 tohto zákona, zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere navyše možno nesporne považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia, odseku 1, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2006 je nutné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Odvolací súd sa v predloženej veci stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení. Dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu v danej veci zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 ZoRK, pretože zistenie o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon, ktorej odporuje dobrým mravom zakladá jej neprijateľnosť. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok bola založená na neplatnom právnom úkone (právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom je aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný) - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom.
Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Obchodné podmienky v bode 9.2 stanovili, že „ zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ, alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská Arbitrážna a Mediačná a. s. ...“ Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že vopred bol presne určený rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený v rámci rozhodcovského konania vo veci sporu účastníkov konať. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu pred všeobecným súdom (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.
Z kópie zmluvy o úvere predloženej oprávneným odvolací súd zistil, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Obchodných podmienok, o ktorých v zmluve povinný vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, súhlasí s nimi. Z textu zmluvy nie je možné zistiť, aké poučenie poskytla banka klientovi pri uzatváraní zmluvy o úvere, či informovala klienta o tom, že ako banka je povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorý klient nie je povinný prijať.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 9, bodu 9.2. Obchodných podmienok pre úver, (podľa ktorej zmluvné strany môžu akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní s dodatkom, že rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre nich konečné a záväzné), správne okresný súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy ako absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Zo zaradenia rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok úveru, keď rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne v tom zmysle, že by jej odmietnutie nemalo za následok odmietnutie celej zmluvy, je preukázaná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o úvere. Ak chcel spotrebiteľ rozhodcovskú doložku v zmysle § 93b ods. 2 Zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy odmietnuť, musel odmietnuť zmluvu ako celok. Ak mal povinný záujem o čerpanie úveru, musel súhlasiť aj s obchodnými podmienkami, na ktoré zmluva odkazovala, čím bol vlastne prinútený návrh rozhodcovskej zmluvy prijať. Nanútenú rozhodcovskú doložku považuje aj odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007).
Odvolací súd v reakcii na dôvody odvolania pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o namietaný výklad k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka obsiahnutý v dôvodovej správe k danému novelizovanému ustanoveniu, z citovaného výkladu vyplýva len to, že ochrana práv spotrebiteľa je posilnená a zabezpečená v tom zmysle, že aj napriek existencii rozhodcovskej doložky dohodnutej podľa znenia § 53 ods. 4 písm. r/, je nedotknuté právo a možnosť spotrebiteľa uplatňovať svoje práva na všeobecnom súde, a to popri zachovanej možnosti voľby eventuálne aj rozhodcovského konania, avšak táto voľba je výlučne na strane spotrebiteľa. Toto konštatovanie však nič nemení na skutočnosti, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ takéto zmluvné dojednanie považuje výslovne za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve a vychádzajúc zo zákonného znenia - neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.