Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-325-2012.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Subarea
25Co/325/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., B. XXXX/XX, zast. Centrum právnej pomoci, so sídlom Bratislava 15, Nám. Slobody 12, proti odporkyni: O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., V. XXXX/X, zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou so sídlom Nitra, Mostná 72, o zaplatenie 11.950 eur, o odvolaní Centra právnej pomoci proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 06. 08. 2012 č. k. 16C/63/2010-173, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania Centru právnej pomoci, p o t v r d z u j e.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania navrhovateľke ani jej zástupcovi, Centru právnej pomoci so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 12. O nepriznaní náhrady trov konania rozhodol samostatným uznesením po tom, čo svojím rozsudkom zo dňa 06. 03. 2012 č.k. 16C/63/2010-127, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2012, návrhu navrhovateľky vyhovel a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť jej žalovanú sumu 11.950 eur. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1-3 OSP poukazujúc na to, že navrhovateľka, ktorá mala vo veci plný úspech, si náhradu trov konania neuplatnila a jej zástupca Centrum právnej pomoci si náhradu trov konania uplatnil oneskorene a to po lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto uzneseniu podal zástupca navrhovateľky Centrum právnej pomoci v zákonnej lehote odvolanie len v časti, týkajúcej sa nepriznania mu náhrady trov konania. Žiadal v tejto časti napadnuté uznesenie zmeniť a uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 346,41 eura. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodoval o trovách konania samostatným uznesením, pričom žiadosť o oznámenie, či si navrhovateľka uplatňuje trovy konania, mu bola doručená dňa 20. 07. 2012. Desaťdňová lehota na uplatnenie náhrady trov konania a ich špecifikáciu mu začala preto plynúť 21. 07. 2012 a uplynula dňa 30. 07. 2012, pričom vyúčtovanie trov konania zveril na poštovú prepravu dňa 27. 07. 2012 a teda v súdom stanovenej lehote. Poukázal taktiež na to, že rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2012, avšak táto mu bola na rozsudku vyznačená až dňa 18. 05. 2012 s tým, že skoršie vyznačenie právoplatnosti, o ktorú sa snažil bolo znemožnené postupom súdu prvého stupňa. Dôvodil, že pokiaľ by aj trovy konania vyčíslil hneď v deň vyznačenia právoplatnosti rozsudku, lehotu podľa § 151 ods. 3 OSP by zmeškal. Riadil sa preto 10- dňovou lehotou určenou súdom prvého stupňa na zaslanie vyúčtovania trov konania predpokladajúc, že pokiaľ by mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia zanikol, súd by ho nevyzýval na ich vyčíslenie. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že i keď v žiadosti bola výzva na oznámenie, či si trovy uplatňuje navrhovateľka, tieto mal súd zistiť podľa ust. § 151 ods. 2 OSP priamo zo spisu a k jej trovám patria aj trovy právneho zastúpenia. Záverom poznamenal, že právoplatnosť na rozhodnutiach je na Okresnom súde Nitra pravidelne vyznačovaná rádovo niekoľko mesiacov po ich nadobudnutí. Ak po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí začína účastníkovi plynúť akákoľvek ďalšia lehota, vyslovil preto názor, že by ich mal súd na nadobudnutie právoplatnosti upozorniť. V opačnom prípade, ak zmeškal lehotu, bolo to spôsobené postupom samotného súdu, a preto ide o odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Opierajúc sa o ust. § 151 ods. 1 a 3 OSP argumentovala, že z týchto zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva povinnosť právneho zástupcu navrhovateľky uplatniť si trovy konania v lehote 3-pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s tým, že uvedená lehota je lehotou zákonnou, ktorej nedodržanie má za následok zánik práva na vyčíslenie trov a následný procesný postup zodpovedajúci ust. § 151 ods. 2 OSP. Uviedla, že aj právny zástupca navrhovateľky vzhľadom k svojmu odbornému vzdelaniu je povinný poznať zákonné ustanovenia, riadiť sa nimi, preto jeho tvrdenie o tom, že môže vyčíslenie zaslať v 10-dňovej súdom určenej lehote, neobstojí. Naviac touto žiadosťou si súd prvého stupňa zisťoval, či si trovy konania uplatňuje navrhovateľka a nie jej právny zástupca. Za irelevantné označil i odvolávanie sa právneho zástupcu navrhovateľky na skutočnosť, že informačné centrum mu oznámilo dátum právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej neskoro, keď mu nič nebránilo v tom, aby ihneď po vyhlásení rozsudku zaslal súdu vyčíslenie trov konania, zvlášť, pokiaľ sám tvrdil, že pravidelne mu je táto právoplatnosť vyznačovaná oneskorene. V záujme právnej istoty preto mal a mohol zaslať oznámenie o uplatnení a vyčíslení trov konania najneskôr po tom, čo mu bol doručený rozsudok vo veci samej. Právnym zástupcom navrhovateľky tvrdené skutočnosti v odvolaní preto nepredstavujú odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie odvolateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho (sporového) konania, je upravené v ust. § 142 OSP. Základným merítkom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konania znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 OSP). V prípade, že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená alebo v prípade, že úspech a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP). Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak účastník má vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania.
Niet pochýb o tom, že v tomto konaní sa navrhovateľka voči odporkyni domáhala zaplatenia sumy 11.950 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 06. 03. 2012 č.k. 16C/63/2010-127 bolo jej návrhu v plnom rozsahu vyhovené, keď odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľke ňou požadovanú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2012. Vo svetle zhora uvedených zásad preto platí, že navrhovateľka mala v konaní plný úspech, z ktorého dôvodu jej v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie jej práva. Rovnako tak niet sporu o tom, že trovy konania navrhovateľky sú reprezentované len trovami zastúpenia, keď navrhovateľke bolo uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 12. 10. 2010 č.k. 15Ro/188/2010-31 a uznesením zo dňa 19. 06. 2012 č.k. 16C/63/2010-162 priznané oslobodenie od súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, ako aj úplné oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní. Vychádzajúc z ust. § 137 ods. 1, podľa ktorého k trovám konania účastníka patrí i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, za situácie, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 11. 04. 2011 č.k. 16C/63/2010-91 bolo navrhovateľke v tomto konaní za zástupcu ustanovené Centrum právnej pomoci so sídlom Bratislava 15, Nám. Slobody 12, preto platí, že v konaní neúspešná odporkyňa je povinná zaplatiť i náhradu trov ustanoveného zástupcu navrhovateľky. Nakoľko súd prvého stupňa nepriznanie týchto trov zástupcovi navrhovateľky založil na ust. § 151 OSP, ktorý postup odvolateľ vo svojom odvolaní spochybňuje, odvolací súd v ďalšom bude posudzovať práve správnosť postupu súdu prvého stupňa v tomto smere.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi, okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 OSP).
Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3-pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vychádzajúc z týchto ustanovení je zrejmé, že rozhodovanie o náhrade trov konania je založené na zásade podania návrhu účastníka konania na priznanie náhrady trov konania na základe špecifikácie požadovaných trov konania. Súd preto o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh účastníka konania a nie aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať totiž výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v návrhu alebo v priebehu konania, predstavuje relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Platí preto, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že vyčíslenie je povinné nielen u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. Tieto trovy treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote 3-pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 OSP rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci nevyčíslené trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. V prípade, že súd rozhodne o tom, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, účastník je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej za súčasného aplikovania vyššie uvedených princípov. Iba v prípade, že rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, sa nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd je povinný vyzvať účastníka konania, aby vyčíslil trovy konania do 3 pracovných dní od doručenia výzvy (§ 151 ods. 4 OSP). V oboch posledne menovaných situáciách, ak účastník v 3- dňovej lehote trovy konania nevyčísli, súd mu prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia, ktorých náhrada sa vôbec neprizná.
V súdenej veci ide práve o takýto prípad. Obsah spisu totiž preukazuje, že ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená Centrom právnej pomoci, ktorý zástupca na ostatnom pojednávaní konanom dňa 06. 03. 2012, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, v konečnom návrhu si uplatnil náhradu trov konania. Pokiaľ súd prvého stupňa následne rozsudkom rozhodol vo veci samej s tým, že o trovách konania rozhodne až po jeho právoplatnosti, začala lehota 3 pracovných dní navrhovateľke a jej zástupcovi na vyčíslenie trov konania plynúť od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2012. Navrhovateľka však až podaním zo dňa 25. 07. 2012 oznámila súdu, že si náhradu trov konania neuplatňuje a zástupca navrhovateľky trovy konania vyčíslil až písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 07. 2012. Aplikujúc na danú procesnú situáciu vyššie uvedené hľadiská preto správne súd prvého stupňa postupujúc v intenciách § 151 OSP zástupcovi navrhovateľky náhradu trov nepriznal, keďže ním uplatnené trovy si vyčíslil po uplynutí lehoty 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní a spochybňujúce tento záver sú nenáležité, keď ani neskoré vyznačenie právoplatnosti súdom prvého stupňa nie je dôvodom na sprostenie sa povinnosti vyčíslenia uplatnených trov v zákonnej lehote. Ako správne poznamenala odporkyňa vo svojom vyjadrení, totiž nič nebránilo zástupcovi navrhovateľky trovy konania vyčísliť už na pojednávaní, na ktorom si návrh na priznanie trov uplatnil, resp. následne v odvolacej 15-dňovej lehote, ktorá mu plynula od doručenia rozsudku. Berúc do úvahy zásadu, že právo patrí bdelým, zvlášť v prípade právnickej osoby, vytvorenej za účelom poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, preto zástupcom navrhovateľky predkladaná obrana, týkajúca sa postupu súdu prvého stupňa pri vyznačovaní právoplatnosti rozhodnutí, nespôsobuje vadu konania a odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporkyňa v tomto smere návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.