Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-156-2009.pdf
PDF · 159.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/156/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyne Q. C. rod. I., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, XXX XX C., právne zast. Centrom právnej pomoci, IČO: 30 798 841, Nám. Slobody 12, P.O. Box 18, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému K. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. XXX, právne zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, Pugačevova 1, 066 01 Humenné, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalobkyňa Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, C. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to bytu č. 2 na prízemí, vchod č. 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch a spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 1/6 zapísaného na LV č. XXX k.ú. L., zapísané na k.ú. Prešov, Správa katastra J. pre obec L..
Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy súdneho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala dňa 05.11.2009 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to bytu č. 2, na prízemí, vchod č. 1, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/6, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. L., zapísané na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra J. pre obec L..
Podanú žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 21.02.2005 žalovaný nadobudol predmetný byt do vlastníctva. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu zo dňa 21.02.2005 pod sp. zn.: V 428/05. Predmetný byt účastníci užívali na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej vo februári 1993, ktorý im bol poskytnutý vtedajším zamestnávateľom žalovaného. Žalovaný zmluvu o prevode vlastníctva k bytu uzatvoril ešte predtým ako boli rozvedení, pretože rozhodnutie súdu, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, nadobudlo právoplatnosť 30.03.2005. Kúpna cena bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov. Dňa 26.01.2006 účastníci uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej predmetom nebol predmetný byt. Dňa 28.03.2006 žalobkyňa požiadala tunajší súd o opätovné pridelenie predmetného bytu, avšak jej podanie súd odmietol uznesením č.k.: 17C/49/2006-12 zo dňa 14.08.2006. Podanie žaloby odôvodnila
aj naliehavým právnym záujmom na určení vlastníckeho práva, aby sa faktický stav zosúladil so stavom právnym.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 09.12.2009 č.k. 21C/156/2009-34 určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to bytu č. 2, na prízemí, vchod č. 1, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/6, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. L., zapísané na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra J. pre obec L.. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy súdneho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval pri rozhodovaní § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka Poukázal na osobitný zákon t.j. katastrálny zákon, podľa ktorá práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv sa zapisujú do katastra vkladom, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Právotvorné účinky vkladu nastávajú právoplatnosťou o jeho povolení. Vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Správa katastra Humenné povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dňa 08.04.2005, čím nastali právne účinky vkladu, pretože rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť týmto dňom, a tieto skutočnosti podľa žalovaného súd zle posúdil. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2005. Týmto dňom došlo k zániku manželstva a k zániku BSM. Majetok nadobudnutý po tomto dátume je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uzavretie kúpnej zmluvy dňa 21.02.2005 t.j. pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva účastníkov nemohlo mať žiaden vplyv na získanie výlučného vlastníctva žalovaného k súdeným nehnuteľnostiam.
Odvolací súd uznesením č.k.: 8Co/19/2010- 60 zo dňa 24.05.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil záverom, že predmetný byt bol zakúpený žalovaným za trvania manželstva, t.j. pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode a z tohto dôvodu patrí do BSM, citoval § 143 OZ a § 148 ods. 1 OZ. Uviedol, že vklad bol povolený dňa 21.02.2005 a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva. Tento záver odvolací súd považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V rozhodnutí prvostupňového súdu chýbalo to, kedy žalovaný sporný byt nadobudol. Súd neaplikoval ustanovenie § 133 ods. 2 OZ pri rozhodovaní. Súd v odôvodnení konštatoval, že vklad bol povolený dňa 21.02.2005, avšak nie je uvedené ako k tomu záveru súd dospel, čím žalovaný nemal možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa nadobudnutia sporného bytu do vlastníctva. žalovaného, čím bola žalovanému odňatá možnosť spochybniť v odvolacom konaní správnosť vydaného rozhodnutia. Uložil prvostupňovému súdu vysloviť záver kedy žalovaný sporný byt nadobudol, súd má rozhodnúť tak, aby rozhodnutie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.08.2010, č.k.21C/156/2009-90, ktorým opätovne určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to bytu č. 2, na prízemí, vchod č. 1, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/6, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. L., zapísané na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra Humenné pre obec L.. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy súdneho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu, prípadne aby rozsudok zmenil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Zvýraznil, že predmetný byt vôbec nepatrí do BSM a nie je preto na neho možné aplikovať ust. 143 až 151 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti za finančné prostriedky získané z darov na krstinách. Tieto finančné
prostriedky boli výlučným vlastníctvom žalovaného a žalobkyňa sa na ich získaní nijako nepodieľala. Použitie výlučných finančných prostriedkov žalovaného na kúpu nehnuteľnosti napriek tomu, že ide o odplatné nadobudnutie majetku počas trvania manželstva nie je nadobúdaním majetku do BSM. Je nadobudnutím majetku do výlučného vlastníctva žalovaného.
Krajský súd v Prešove, uznesením zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 8Co/161/2010 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, keďže vo všeobecnosti platí, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov ( napr. ktoré sám získal darovaní ) sa nestáva predmetom BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto nadobudol. Je tomu tak aj v prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám ( vo svojom mene ) pre seba a keď druhý z manželov sa na takejto kúpe nepodieľa. Súd však v tomto smere dokazovanie nevykonal a tak nedostatočne zistil skutkový stav.
Rozsudkom súdu zo dňa 2.3.2012 bola žaloba zamietnutá a žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému trovy súdneho konania vo výške 672,75 eur a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal najmä otázkou, či finančné prostriedky použité na kúpu bytu patrili do BSM. V danom prípade zo svedeckých výpovedí viacerých osôb mal súd za preukázané, že žalovaný použil na kúpu bytu finančné prostriedky, ktoré dostal darom od svojho otca na krstinách svojho syna. Teda na kúpu bytu použil finančné prostriedky, ktoré nadobudol za trvania BSM, tieto však patrili výlučne jemu, nakoľko ich získal darom od svojho otca a získal ich iba on a nie aj žalobkyňa. Preto sa tieto peniaze nemohli stať predmetom BSM, ale boli vo výlučnom vlastníctve toho kto ich nadobudol, teda žalovaného. Teda bola naplnená dikcia ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva, okrem zákonom stanovených výnimiek, ktorými sú veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Proti uvedenému rozsudku sa odvolala žalobkyňa, ktorá v odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala ďalej na to, že pri hodnotení výpovede svedka N. C., by mal súd prihliadnuť na to, že je osobou blízkou žalovanému a zároveň svedkyňa C. C. rod. R. je manželkou žalovaného a taktiež osobou blízkou. Predpokladá sa, že budú vypovedať tak aby výpoveď bola v prospech žalovaného. Zároveň sú to výpovede bez písomného prejavu a písomných dôkazov. Jedná sa o značnú nerovnováhu dôkazného bremena oproti právnej a písomnej argumentácii, ktoré predložila žalobkyňa a dôkaznými listinami. Žalobkyňa taktiež poukázala na dostatok finančných prostriedkov počas trvania, bezpodielového spoluvlastníctva v rozhodujúcom období. V odpovedi na list vyhotovenej Wüstenrot - stavebná sporiteľňa sa uvádza, že bol vyplatený stavebný medziúver vo výške 150.000,- Sk v prospech účtu č. X-XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom a disponentom bol výlučne žalovaný, K. C.. Žalobkyňa zdôrazňuje, že prostriedky mali byť použité výlučne na kúpu predmetného bytu, túto skutočnosť potvrdzuje svojim listom aj matka žalobkyne G. I.. Ďalej poukázala na terminovaný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol zrušený žalovaným a bol následne vykonaný transfer na účet XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 43 200,- Sk. Z výpisu z účtu zo dňa 31.1.2005 vyplýva údaj o príjme financií vo výške 14,473,- Sk. Jedná sa o zrušenie poistnej zmluvy na staršieho syna v KOOPERATIVA a.s.. Počas manželstva účastníci nadobudli aj finančné prostriedky na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX, ktoré žalobkyňa listom poukázala aj na účtovne transakcie niekoľko mesiacov pred kúpou bytu. Jej existenciu preukazujeme listom Tatra banky a.s. zo dňa 14.5.2010. K svedeckej výpovedi otca žalovaného žalobkyňa uvádza, že je nepravdivá a účelová. Jeho výpoveď obsahuje mnoho rozporov.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 8Co/75/2012 zo dňa 28.6.2012, zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže prvostupňový súd nevyhodnotil všetky dôkazy. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ustanovenia § 157 ods. 2
O.s.p. súdu povinnosť v odôvodnení jeho rozsudku ( okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré skutočnosti vo vzťahu k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Krajský súd zároveň uviedol, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyhodnotí všetky vykonané dôkazy a to spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na podanej žalobe trvá aj naďalej v celom rozsahu. Taktiež trvá aj na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Na pojednávaní súdu predložila príkaz na úhradu do tuzemska z Tatra banky v sume 90.000,-Sk so splatnosťou 12.03.2003, pričom išlo o prevod peňazí z jej účtu na účet žalovaného, ktorému boli finančné prostriedky boli poukázané. Teda z jej strany nikdy nešlo voči žalovanému o vydieranie. Naopak žalovaný mal voči nej dlhy aj na výživnom a viedlo sa voči nemu aj exekučné konanie. Ďalej uviedla, že po odchode zo spoločnej domácnosti žalovaný vyberal rôzne sumy peňazí z finančných inštitúcií, ktoré nadobudli za trvania manželstva a celkovo v sume 101.500,-Sk, táto suma však nezahŕňa čiastku 90.000,-Sk, ktorú mu poukázala na jeho účet. Taktiež na účet žalovaného bola vyplatené odbavné, nakoľko na základe jeho žiadosti bolo zrušené poistenie. Vyplatené odbavné činilo čiastku 14.473,-Sk. Teda žalovaný mal dostatok finančných prostriedkov ešte z BSM na zakúpenie predmetného bytu a teda nie je pravdou, že na jeho kúpu použil peniaze, ktoré do BSM nepatrili. Zároveň uviedla, že aj po odchode zo spoločnej domácnosti bola v čase od 05.02.1992 do 20.11.2007 prihlásená k trvalému pobytu na adrese L. XXX. Taktiež pri uzatváraní dohody o vyporiadaní v roku 2006, žalovaný zamlčal tieto hotovosti, vôbec ich tam neuviedol, a preto v tejto dohode nie sú uvádzané ani peniaze, ani auto, rovnako ako aj byt. Výpovede svedkov považovala za účelové a navrhla vypočuť svedka K.. K. K., správcu konkurznej podstaty, ktorý predmetný byt odpredával, aby uviedol bližšie okolnosti ohľadom predaja bytu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že stavebné sporenia jej starého otca a jej starých mám boli zlúčené s jej stavebným sporením a následne boli tieto peniaze prevedené z jej účtu na účet žalovaného, koncové číslo XXX v sume 150.000,- Sk v júni 2004. Tieto peniaze mal k dispozícii žalovaný a z tohto stavebného sporenia ďalšia suma vo výške 100.000,- Sk bola vyplatená na jej účet č. XXX v Tatra banke. Poukázala taktiež na list Wüstenrot stavebná poisťovňa zo dňa 18.4.2012 pod značnou 1784/2012, z ktorého vyplýva, že Q. C. mala založený vo Wüstenrote stavebný účet č. XXXXXXXX/XXXX, ktorého bola aj majiteľkou a ktorý bol spojený dňa 29.10.2002 s ďalšími účtami, pričom jej bol vyplatený stavebný medziúver vo výške 180.000,- Sk podľa úverovej zmluvy zo dňa 7.1.2003 a poberateľkou medziúveru bola Q. C.Á. a manželský partner K. C.. Dňa 10.02.2003 boli z medziúverového účtu vyplatené finančné prostriedky vo výške 79.344,50 Sk v prospech účtu koncové číslo 633, banka 1100 a dňa 21.11.2003 boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 100.655,50 Sk v prospech účtu koncové číslo 633, banka 110 s tým že dňa 12.08.2008 bol úver splatený a tento účet žalobkyni pod číslom XXXXXXXX/XXXX bol zrušený. Z uvedeného listinného dôkazu ďalej vyplýva na strane 2, že žalovaný, tzn. K. C. mal vo Wüstenrote stavebnej sporiteľni taktiež vedený účet stavebného sporenia č. XXXXXXXX/XXXX, ktorého bol aj majiteľom. Účet bol účinný od 25.06.2002 a zrušený 16.12.2009. Dňa 26.07.2002 boli s týmto účtom spojené ďalšie štyri účty stavebného sporenia a na tento účet žalovaného bol poskytnutý a vyplatený stavebný medziúver vo výške 150.000,- Sk podľa úverovej zmluvy z 02.09.2002. Poberateľmi medziúveru bol K. C. a jeho manželský partner Q. C., pričom dňa 25.09.2002 boli z medziúverového účtu vyplatené finančné prostriedky vo výške 150.000,- Sk v prospech účtu koncové číslo 420 v Tatra banke, tzn. 1100 a dňa 16.12.2009 bol úver splatený a účet K. C. XXXXXXXX/XXXX bol zrušený. Žalobkyňa predložila krátkou cestou do spisu výpis z bankového účtu majiteľa K. C., číslo účtu 2117550216 za obdobie od 31.07.2003 až do 15.03.2005. Podľa žalobkyne z tohto výpisu vyplýva, že dňa 23.02.2005 bolo na tento bankový účet žalovaného reálne vybraná suma 53.732,- Sk pričom ako variabilný symbol je uvedené určité číslo a okrem toho je tu uvedený kód 05454P, ktorý sa týka len výlučne čísla pre vkladné knižky a termínované účty, pričom zrejme ide o účet správcu konkurznej podstaty, čiže sa zrejme jednalo o úhradu kúpnej ceny za byt. Tento listinný dôkaz potvrdzuje, že žalovaný mal na účte v tomto období sumu 53.732,- Sk, teda mohol uhradiť aj kúpnu cenu za byt z tejto sumy zo spoločných prostriedkov.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Pokiaľ ide o sumu 90.000,-Sk, ktorá mu mala byť poukázaná z účtu žalobkyne na jeho účet, tak nikdy takúto sumu neevidoval, nemá vedomosť o takejto úhrade zo strany žalobkyne a číslo účtu, ktoré udáva žalobkyňa ako číslo účtu príjemcu nepozná. Je pravdou, že sa voči nemu viedlo exekučné konanie vedené
exekútorským úradom Michalovce, súdny exekútorom K.. E. K., avšak ku dňu podpísania dohody o vyporiadaní BSM v roku 2006 dlžné výživné vymáhané exekúciou žalobkyni zaplatil a exekučné konanie bolo skončené. Pokiaľ ide o doklady predložené žalobkyňou ohľadne výberov finančných prostriedkov zo spoločných peňazí, tak dňa 01.08.2003 vybral sumu 50.000,-Sk, žalobkyňa však opustila spoločnú domácnosť dňa 06.08.2003 a tieto peniaze vzala so sebou. Z týchto peňazí si zaplatila podnájom na 3 mesiace vopred. V septembri 2003 vybral čiastku 11.000,-Sk, ktoré však použil na striekanie ich auta Renault Laguna a ktoré bolo nastriekané na bordovú farbu. V októbri a decembri vybral okolo 15.000,-Sk a tieto použil u stomatológa. Peniaze, ktoré vybral v apríli a máji 2004 v celkovej sume 25.000,-Sk použil na vyplatenie výživného pre maloleté deti. Peniaze zo zrušeného termínovaného účtu č. XXXXXXXXXX, ktorý bol zrušený ešte v auguste 2003 v sume 20.759,68 Sk použil tiež na úhradu striekania ich motorového vozidla Renault Laguna, ktoré však v súčasnej dobe už neexistuje. K stavebnému sporeniu vo Wüstenrote uviedol, že všetky finančné prostriedky zo stavebného sporenia im boli vyplatené, avšak okrem sumy 100.000,- Sk, do 06.08.2003, teda dokedy odišla zo spoločnej domácnosti. Všetky prostriedky boli použité na nákup osobného motorového vozidla Renault Laguna. Kúpna cena bola 379.000,- Sk. Je pravda, že robil transakcie na účtoch stavebného sporenia, kde vyberal peniaze z iných účtov a vkladal ich na stavebné sporenia, ale to bolo z dôvodu, aby dosiahol čerpanie medziúveru. Pokiaľ ide o peniaze zo zrušenej poistky, jednalo sa o poistku v poisťovni Kooperativa pre ich staršieho syna N.. Nakoľko poistku platil výhradne on sám, zrušil ju a peniaze vo výške 14.473,-Sk boli vyplatené na jeho účet. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa zrušila poistku na mladšieho syna a peniaze z nej si zobrala. Na tejto poistke bola nižšia suma, a to okolo 8.000,-Sk. Ďalej uviedol, dňa 15.01.2005 sa konali krstiny jeho syna Sebastiána, ktorý sa narodil dňa 05.12.2004 jeho terajšej manželke C. C., rod. R.. Na krstinách sa zúčastnila najbližšia rodina, to konkrétne on, jeho terajšia manželka, jeho otec, krstný otec jeho manželky, Š. R., mama jeho manželky, R. R., jeho dvaja bratia s manželkami, bratia jeho terajšej manželky, jeho babka, ktorá je však v súčasnej dobe už nebohá. Okrem rodiny tam bola aj kameraman. Jeho otec vedel, že chce odkúpiť byt, tak mu pri tejto príležitosti daroval peniaze vo výške 60.000,-Sk. Okrem týchto peňazí, dostali peniaze aj od iných ľudí, ktorí sa krstín zúčastnili, teda celková čiastka prevyšovala 60.000,-Sk. Jeho otec mu však daroval najviac. Peniaze dostal asi v obálke, v akých hodnotách boli bankovky nevedel uviesť. Pri darovaní bola aj jeho terajšia manželka, pretože im boli darované spoločne. Taktiež krstný otec mu daroval 5.000,-Sk, čo bola taktiež jedna z tých vyšších darovaných súm.
Žalovaný výslovne uviedol, že tieto peniaze, ktoré dostal od otca použil na kúpu bytu. Peniaze vyplácal konkurznému správcovi v hotovosti. Kúpna cena bytu bola 50.000,-Sk, okrem nej musel vyplatiť ešte nejaké poplatky. Kde a kedy však túto sumu vyplácal predávajúcemu konkurznému správcovi uviesť nevedel.
Opätovne však zdôraznil, že na kúpu bytu nepoužil peniaze, ktoré vybral z termínovaných účtov a vkladných knižiek, ale použil peniaze, ktoré získal darom od svojho otca. Stále má za to, že žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti dobrovoľne za svojím priateľom a až doposiaľ nepovažoval za potrebné uvádzať, odkiaľ získal peniaze na kúpu bytu.
Svedok N. C. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný je jeho synom a pozná aj žalobkyňu, keďže je to jeho bývalá manželka. Ďalej uviedol, že sa zúčastnil oslavy krstín, ktoré sa konali niekedy začiatkom roka 2005. Na týchto krstinách dal svojmu synovi, teda žalovanému peniaze na kúpu bytu. Presnú sumu nevedel uviesť, avšak suma bola do 60.000,-Sk. Žalovaný mu predtým spomenul, že sa predávajú byty v bytovke, kde býval a že chcel by byt odkúpiť, avšak nemal dostatok finančných prostriedkov, a tak ho poprosil, či by mu nepomohol. Tak mu túto sumu odovzdal na krstinách, a to z nasporených peňazí, ktoré mal doma, pričom boli to len jeho peniaze. Jeho manželka má vlastné peniaze a tieto peniaze dával len on a boli dané žalovanému na kúpu bytu. Na krstiny dali ešte zvlášť asi 500,-Sk. Keďže to boli krstiny peniaze okrem nich dával určite aj niekto iný, nakoľko je to zvykom. Avšak či niekto a v akej sume žalovanému dal ešte peniaze nevedel uviesť, keďže to nesledoval. Peniaze dával rodine svojho syna, teda aj jeho terajšej manželke. Tieto peniaze mu dával ako svojmu synovi, teda nie s tým, že mu ich musí vrátiť ako požičané peniaze. Tieto peniaze mu daroval. Avšak zároveň sa dohodli, že ak by raz on potreboval peniaze, tak mu pomôže.
Svedkyňa C. C., rod. R. vo svojej výpovedi uviedla, že je terajšou manželkou žalovaného. Ďalej uviedla, že na krstinách ich syna C. sa zúčastnila len najbližšia rodina, a to rodičia žalovaného, jej mama, žalovaného i jej súrodenci, jej stará mama, krstná ich syna a na začiatku sa tam zdržal aj bratranec jej otca, kňaz, ktorý krstil C.. Na krstinách od každého z rodiny dostali peniaze, avšak najvyššiu sumu im dal otec žalovaného. Pri darovaní týchto peňazí síce nestála pri žalovanom, avšak videla ako ich jej svokor dáva žalovanému. Peniaze odovzdal v obálke a bola tam suma 60.000,-Sk, pretože ich následne so žalovaným spoločne prerátali. Ďalej uviedla, že keď spomínali svokrovi kúpu bytu, sám im povedal že im takúto suma na kúpu bytu dá, pretože im chcel na to prispieť. Na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky, ktoré dostali od svokra, pretože v tom čase nemali žiadne peniaze a keby nedostali peniaze od svokra, nemali by z čoho vyplatiť predmetný byt. Od ostatnej rodiny, ktorá sa zúčastnila krstín, dostali sumu okolo 20.000,-Sk.
Svedok Š. R.Š. uvádza, že bol prítomný na krstinách, ktorí robil žalovaný a bol zároveň pozvaný ako krstný otec terajšej manželky žalovaného a práve z tohto titulu im daroval sumu 5.000,-Sk. Peniaze im dal v obálke. Videl, že v priebehu krstín aj ostatní pozvaní rodičom krsteného dieťaťa dávajú peniaze. Peniaze im dal ako dar na krstiny, nie na nejaký konkrétny účel, použitie peňazí už nechal na nich.
Svedkyňa R. R.Ň., rod. Š., uviedla, že žalovaný je jej zať. V roku 2005 bola na krstinách a bolo to jej prvé vnúča. Bolo tam prítomných okolo 20 ľudí, avšak len najbližšia rodina rodičov. Aj ona rodičom darovala peniaze v sume 3.000,-Sk, nebola to síce vysoká čiastka, avšak je vdova a viac v jej možnostiach prispieť nebolo. Aj ostatní hostia rodičom darovali peniaze. Koľko konkrétne peňazí od dostali nevedela, vedela však, že dostali peniaze, za ktoré si budú môcť kúpiť byt.
Svedok K.. K. K., konkurzný správca, ktorý predával uvedený byt na pojednávaní uviedol, že v roku 2004 - 2005 vykonával funkciu konkurzného správcu úpadcu družstva A. J.. V konkurznej podstate tohto úpadcu sa nachádzala aj bytová jednotka, resp. bytový dom v L., kde však boli neskutočné dlhy ohľadom jedného bytu, preto riešil aj tento bytový dom. Uzatváral aj predmetnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu ako konkurzný správca s kupujúcim K. C.. Pamätá sa, že boli problémy s úhradou dohodnutej kúpnej ceny. S odstupom času si už nepamätá, či to bolo uhrádzané v hotovosti alebo na účet. Pamätám sa len, že dostal informáciu od ekonómky, že je kúpna cena uhradená, a vtedy dal pokyn, aby zmluva išla na kataster. Žalovaný žil v čase uzatvárania zmluvy nie s manželkou ale s nejakou partnerkou. Pamätá sa taktiež, že kupujúci sa vyjadril, že peňažné prostriedky zohnal od rodiny, avšak presne, akú rodinu tým myslel nevie. Svedok taktiež uviedol, že nevedel, že kupujúci bol v tej dobe ešte ženatý, a keďže prejavil záujem odkúpiť tento byt, jednal teda s ním.
Po nahliadnutí do výpisu z účtu z Tatra banky, a.s. ktorý bol založený na meno žalovaného, ktorý na pojednávaní doložila žalobkyňa a jej právna zástupkyňa a konkrétne na otázku súdu, či sa vie vyjadriť ku transakcii zo dňa 23.02.2005, kde je uvedený prevod sumy 53.732,- Sk a nejaké číslo účtu, sa nevedel vyjadriť k tomuto číslu účtu, či to je jeho účet a či išlo o úhradu kúpnej ceny za byt, pretože sa na to nepamätal. Mohlo byť totiž zaplatených viac ako 50.000,- Sk, pretože sa mohlo jednať o nedoplatky spojené s užívaním bytu. K tejto transakcii sa teda nevedel presne vyjadriť, avšak po nahliadnuť do dokladov, zistí, akým spôsobom bola zaplatená táto kúpna cena za byt vo výške 50.000,- Sk od kupujúceho. Následne konkurzný správca k tejto otázke zaslal súdu svoje nižšie uvedené stanovisko.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že dôkazy, ktorá boli vykonané na základe návrhu žalovaného na pojednávaní nemajú veľký právny význam a je potrebné skúmať skutočnosti, ktoré existovali ku dňu dourčenia návrhu na vklad na kataster nehnuteľnosti, t.j. ku dňu 08.03.2005, kedy manželstvo účastníkov a ich BSM ešte trvalo. Poukázala na skutočnosť, že v prípade zmlúv, ktoré sa týkajú vlastníctva bytov a nebytových priestorov, podľa katastrálneho zákona účinky nenastávajú právoplatnosťou rozhodnutia katastra o vklade, ale ku dňu podania návrhu na vklad, čo je v tomto prípade ku dňu 08.03.2005.
Čo sa týka okolností nadobudnutia finančných prostriedkov, nemajú právny význam, pretože platí zásada, že všetko nadobudnuté počas trvania BSM patrí do BSM, vrátane bytu a finančných prostriedkov, okrem zákonom stanovených výnimiek. Zároveň doložili dostatok listinných dôkazov
preukazujúcich výbery peňazí z účtov, ktoré boli nadobudnuté za trvania manželstva a na účtoch bol dostatok peňazí, z ktorých žalovaný mohol kúpiť byt. Uviedla, že preukázali, že žalovaný mal dostatok prostriedkov z BSM na kúpu bytu a jeho obrana je len účelová. Má za to, že peňažné prostriedky použité na kúpu bytu boli aj z BSM, preto je žaloba dôvodná, preto žiadala, aby súd žalobe vyhovel.
Právny zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko majú za to, že v konaní nebolo preukázané, že byt bol zakúpený z prostriedkov z BSM. V tomto konaní žalovaný preukázal, že peniaze, ktoré použil na kúpu bytu získal darom od svojho otca, teda peniaze boli darované a nepatria do BSM, a teda byt ktorý bol z týchto peňazí zakúpený patrí len do výlučného vlastníctva žalovaného a nie do BSM. K sume 150.000,- Sk, ktorá bola vyplatená 25.09.2002 uviedol, že žiadne peňažné prostriedky neboli žalovanému vyplatené. Medziúverový účet znamená, že na tomto účte sa vedie mínusová suma, teda od sumy ktorá bola vyplatená, teda suma 150.000 + sa tam započítavajú ako mínus vedenie účtu, teda narastá suma dlžná. Vkladový účet znamená, že splátkou, ktorú je povinný žalovaný vkladať, žalovaný spláca medziúver vo výške 150.000,- Sk z vkladového účtu z týchto vkladov. Úver sa však neposkytne reálne v peniazoch, ale iba zaúčtuje sumu mínusov z úveru a sumu vkladov, ktoré splácal. K tomuto dňu zároveň určí novú výšku splátok a zároveň sa úročí inou výškou úroku ako medziúver. V tomto prípade sa začala žalovanému úverovať dlžná čiastka vo výške 49.615,- Sk, čo je zostatok zo sumy 150.000,- Sk a k 01.07. žalovaný získal nižšie úroky a zároveň mu tým vznikla aj povinnosť splácať nižšie splátky teda z 940,- na sumu 900,- Sk. K sume 49.000,- Sk uviedol, že sa jedná o iné prostriedky, ktoré boli výlučne patrili žalovanému, a ktoré vo vzťahu k žalobkyni nemajú žiaden význam, nepochádzajú z BSM a tieto boli vložené v hotovosti na účet 22.05.2005.
Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a § 120 ods. 4 účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.
Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 Os.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120 ods. 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 143 OZ , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)
Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 149 ods. 5 OZ, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
Podľa § 150 OZ : Pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery príčiny je treba vziať aj zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 132, ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 136 ods.1, 2 OZ, môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
V tomto spore sa uplatňuje ako obrana žalovaného tzv. zásada surogácie, t.j. že zo všeobecného princípu, že manželia nadobúdajú počas trvania manželstva a BSM všetko do BSM, sú vylúčené veci, ktoré jeden z manželov nadobudol len zo svojich výlučných prostriedkov nepatriacich do BSM. V tomto prípade teda bolo na žalovanom, aby uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal túto zásadu surogácie, t.j., že byt kúpil výlučne zo svojich prostriedkov nepatriacich do BSM. V takomto prípade by aj zakúpený byt patril len do jeho výlučného vlastníctva. O zásadu surogácie však nejde, ak by časť prostriedkov na kúpu bytu bola z BSM a časť z výlučných prostriedkov žalovaného. Vtedy byt patrí do BSM a žalovaný by mal len nárok na tzv. vnosy, t.j. mohol by žiadať vrátiť to, čo vynaložil zo svojich prostriedkov na majetok v BSM.
Súd žalobe vyhovel, pretože do skončenia dokazovania žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že byt bol zakúpený výlučne z jeho prostriedkov nepatriacich do BSM a to konkrétne nepreukázal svoje tvrdenia, že byt zakúpil výlučne z prostriedkov, ktoré mu daroval jeho otec pri krstinách. Výpoveďou a písomným stanoviskom konkurzného správcu bola vyvrátená, účelová výpoveď žalovaného, že kúpnu cenu za byt platil v hotovosti. Naopak v konaní bolo preukázané, že kúpnu cenu vyplatil zo svojho účtu, na ktorom boli aj prostriedky patriace do BSM. Preto sa zásada surogácie nemôže uplatniť.
V predmetnej veci bolo potrebné okrem iného vysporiadať sa s otázkou, či má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem (keďže jej žaloba je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.), pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe je nevyhnutný pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam a v tomto konaní je zrejme, že žalobkyňa nie je vedená ako spoluvlastníčka nehnuteľností v katastri nehnuteľností aj napriek tomu, že jej svedčí vlastnícke právo a z tohto dôvodu nemôže vykonávať ani všetky vlastnícke oprávnenia ( vec držať, disponovať s ňou, užívať a iné ).
Po vyriešení tejto otázky sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou žaloby, pričom po zhodnotení vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX- čiastočný súd konštatuje, že vlastníkom nehnuteľnosti a to bytu č. 2, na prízemí, vchod č. 1, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/6, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. L., zapísané na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra J. pre obec L., je žalovaný. Návrh na vklad bol podaný na Správu katastra Humenné dňa 08.03.2005 a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 21.02.2005, ktorú uzatvoril žalovaný ako kupujúci. K uzavretiu zmluvy ( dňa 21.02.2005 ) a k podaniu návrhu na vklad ( dňa 8.3.2005 ) tejto zmluvy došlo za trvania manželstva, keďže manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 9C/68/2004-47, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2005. Žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti so žalovaným do roku 2003 v predmetnom byte. K vyporiadaniu BSM došlo dohodou zo dňa 26.01.2006, avšak predmetom tejto dohody byt nebol.
Žalovaný uviedol, že do dohody jeho právnik byt nedal, lebo bol len v jeho výlučnom vlastníctve a nepatril do BSM, naopak žalobkyňa tvrdila, že byt v dohode naschvál neuviedli, aby nevedela o tom, že byt jej exmanžel odkúpil, pričom ona naozaj nevedela o tom, že medzi tým byt kúpil žalovaný.
Podľa § 28 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu podľa osobitného predpisu9a) vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad. Osobitným predpisom je zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ide o zákonom stanovenú výnimku.
V tomto prípade došlo u žalovaného na základe kogentných ustanovení katastrálneho zákona k nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu ( právne účinky vkladu ) na základe zmluvy ku dňu podania návrhu na vklad, t.j. dňom 8.3.2005 teda ešte za trvania manželstva účastníkov ( rozsudok o rozvode právoplatný dňa 30.03.2005 ) a teda sa uplatní znova kogentné vyššie citované ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka a tzv. zákona fikcia, že do BSM patria všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva niektorým s manželov, okrem zákonom stanovených výnimiek.
Z odpovede Wüstenrot stavebne sporiteľne zo dňa 18.4.2012 vyplýva, že dňa 25.9.2002 boli z medziúverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX vyplatené finančné prostriedky vo výške 150.000,- Sk v prospech účtu č. X-XXXXXXXXXX/XXX, VS 20214997. Poberateľmi medziúveru bol žalovaný a vtedy manželka žalovaného, žalobkyňa.
Z výpisu účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 23.2.2005 bola pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX vykonaná platba v sume 53.732,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX.
V nadväznosti na to z vyjadrenia predávajúceho K.. K. K., bývalého správcu konkurznej podstaty, doručeného súdu dňa 13.2.2013 vyplýva, že na účet č. 0462183497 dňa 23.2.2005 žalovaný uhradil sumu 53,732 ,- Sk na účet správcu konkurznej podstaty A. J., suma 50.000,- Sk bola za odpredaj bytu a zvyšok 3.732,- Sk boli 2 mesačné omeškané nájomné za byt.
V danom prípade je zrejmé, že byt bol zakúpený žalovaným za trvania manželstva, t.j. pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode a z tohto dôvodu patrí do BSM ( § 143, § 148/1 OZ ). Keďže k vysporiadaniu BSM ohľadom tohto bytu nedošlo medzi účastníkmi ani do troch rokov od zániku BSM ( § 148/1, § 149/4 OZ ) a uvedený byt nebol zahrnutý do dohody o vysporiadaní BSM ( §149/5 OZ ) priamo zo zákona sa žalobkyňa stala uplynutím trojročnej lehoty podielovou spoluvlastníčkou tohto bytu ( § 149/4, §132/1 OZ ) o veľkosti podielu 1/2.
Žalobkyňa v tomto prípade uniesla svoje dôkazné bremeno najmä listinnými dôkazmi a výsluchmi. V konaní bolo preukázané, že kúpna cena za byt bola uhradená prevodom z účtu žalovaného na účet predávajúceho konkurzného správcu dňa 23.2.2005 počas trvania BSM, a nie v hotovosti, ako tvrdil žalovaný. Kúpna cena bola pritom uhradená z účtu žalovaného, na ktorom boli aj prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže kúpna cena bola uhradená 23.2.2005, teda ešte pred právoplatnosťou rozvodu manželstva účastníkov konania. Išlo pritom o účet, na ktorý boli vyplatené aj finančné prostriedky z medziúveru, ktorého poberateľmi boli žalovaný, ale aj žalobkyňa. V konaní bolo teda preukázané uhradenie kúpnej ceny bytu z prostriedkov patriacich do BSM, preto súd žalobe vyhovel.
Obrana žalovaného, že žalobkyňa dobrovoľne odišla z uvedeného bytu a pred jej odchodom nemali žiadne problémy v manželstve bolo vyvrátené samotným žalovaným, ktorému bol prečítaný právoplatný rozsudok o rozvode kde je jasne uvedené, že z bytu žalobkyňa odišla po predchádzajúcom fyzickom útoku a predchádzajúcich dlhodobých problémoch medzi manželmi. Samotný žalovaný po prečítaní rozsudku na otázku súdu uviedol, že to všetko je pravda. Zo zhodných vyjadrení účastníkov bolo nesporné, že predmetný byt užívali obaja manželia na základe nájomnej zmluvy, pričom z potvrdenia
obce je zrejme, že tam mala žalobkyňa aj trvalý pobyt. Predaj bytu sa robil podľa z.č.182/1993 Zb. o vlastníctve bytov.
Bola vyvrátená aj obrana žalovaného, že kúpna cena za uvedený byt bola vyplatená žalobcom výlučne z peňazí ktoré získal darom dňa 15.01.2005 od prítomných hostí a svojho otca sumu 60.000-Sk a to pri krstinách svojho syna Sebastiána, ktorého mal so svojou družkou ešte počas manželstva so žalobkyňou. Tieto peniaze mal žalovaný použiť na vyplatenie kúpnej ceny za byt. Toto tvrdenie je pre toto konanie právne bezvýznamné a to z dôvodu, že v súlade s vyššie citovaným § 143, 148/1 OZ, byt nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM a v súlade s vyššie citovaným § 150 OZ, druhá veta : Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, má žalovaný nárok aby v rámci vyporiadania BSM požadoval to čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok. Dôležité je aj to, že predmetom daru na krstinách nebol samotný byt ale len peniaze. Ide o vyporiadanie, tzv. vnosov. Toto je aj v súlade s obvyklou judikatúrou súdov SR. Keďže predmetom tohto konania nie je vyporiadanie BSM v širšom slova zmysle, táto obrana je v tomto konaní okrem toho, že je účelová aj právne bezvýznamná a nič nebráni, žalovanému, aby si voči žalobkyni uplatnil svoje nároky ohľadom vyporiadania BSM., teda čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, tzv. vnosy. Žalovaný teda nepreukázal, že byt kúpil - celú kúpnu cenu uhradil, výlučne zo svojich prostriedkov. Preto sa nemôže použiť zásada surogácie. Je zrejme z výpisu jeho účtu, že na tento účet mu chodila aj jeho výplata od zamestnávateľa firmy N. a.s. J., pričom nárok na mzdu je výlučným nárokom zamestnanca, avšak po vyplatení patria tieto prostriedky do BSM. V tomto prípade je z účtu zrejme, že žalovanému na tento účet z ktorého zaplatil aj kúpnu cenu za byt prichádzala aj výplata a ďalšie pracovné nároky od jeho zamestnávateľa N. a.s., ktorá patrí do BSM a teda aj z týchto prostriedkov sa vyplácala kúpna cena za byt. Kúpna cena 50.000-Sk + 3.732-Sk nájom vyplatená z jeho účtu 23.2.2005. N. a.s. napríklad 20.780-Sk dňa 10.03.2005, dňa 9.12.2004 suma 24.671-Sk.Okrem toho došlo k zmiešaniu výlučných prostriedkov žalovaného z prostriedkami patriacimi do BSM.
Súd na základe prevedeného dokazovania určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to bytu č. 2, na prízemí, vchod č. 1, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/6, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. L., zapísané na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra J. pre obec L..
O trovách súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., tak že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov súdneho konania hoci bola v konaní úspešná, pretože náhradu trov konania od žalovaného nepožadovala priznať.
Podľa § 138 ods. 4 o.s.p., ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.
Žalobkyni bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.