Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-161-2010.pdf
PDF · 76.79 KB
No categories available
8Co/161/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Q. C., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., W. XXX proti žalovanému K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 06. 08. 2010 č. k. 21C 156/2009-90 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobkyňa Q. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, C. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to bytu č. 2 na prízemí, vchod č. 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/6 zapísaná na LV č. XXX k. ú. L. zapísaný na Katastrálnom úrade v I., Správa katastra J. pre obec L.. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. 2 na prízemí, vchod č. 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/6 zapísaného na LV č. XXX k. ú. L. zapísané na Katastrálnom úrade v I., Správa katastra J. pre obec L. je žalovaný. Návrh na vklad bol podaný na Správu katastra J. dňa 08. 03. 2005, a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 21. 02. 2005, ktorú uzatvoril žalovaný ako kupujúci. K uzavretiu zmluvy (dňa 21. 02. 2005) a k podaniu návrhu na vklad (dňa 08. 03. 2005) tejto zmluvy došlo za trvania manželstva, keďže manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 9C 68/2004-47, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 03. 2005. Žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti so žalovaným do roku 2003 v predmetnom byte. K vyporiadaniu BSM došlo dohodou zo dňa 26. 01. 2006, avšak predmetom tejto dohody byt nebol.
Z uvedeného bolo pre súd prvého stupňa zrejmé, že v tomto prípade došlo u žalovaného na základe kogentných ustanovení katastrálneho zákona k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu na základe zmluvy ku dňu podania návrhu na vklad, t. j. dňom 08. 03. 2005, teda ešte za trvania manželstva účastníkov, a teda sa uplatní kogentné vyššie citované ust. § 143 Občianskeho zákonníka a tzv. zákonná fikcia, že do BSM patria všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva niektorým s manželov, okrem stanovených výnimiek. Zrejmé aj to, že byt bol zakúpený žalovaným za trvania manželstva, t. j. pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode a z tohto dôvodu patrí do BSM (§ 143, § 148 ods. 1 OZ). Keďže
k vysporiadaniu BSM ohľadom tohto bytu nedošlo medzi účastníkmi ani do 3 rokov od zániku BSM a uvedený byt nebol zahrnutý do dohody o vyporiadaní BSM priamo zo zákona sa žalobkyňa stala uplynutím 3-ročnej lehoty podielovou spoluvlastníčkou tohto bytu o veľkosti podielu 1/2.
V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovaného vzniesol poslednú a novú námietku, a to že kúpna cena za uvedený byt bola vyplatená žalobcom z peňazí, ktoré získal darom dňa 15. 01. 2005 od prítomných hostí a svojho otca sumu 60 000 Sk, a to pri krstinách svojho syna C., ktorého mal so svojou družkou ešte počas manželstva so žalobkyňou. Tieto peniaze mal žalovaný použiť na vyplatenie kúpnej ceny za byt. Právny zástupca tvrdil, že z toho je zrejmé, že tento byt nepatrí do BSM a žiadal vypočuť svedkov, ktorí mali uvedené peniaze pri krstinách darovať žalobcovi. Uvedenú obranu súd prvého stupňa považoval za účelovú a to z dôvodu, že tieto skutočnosti žalovaný doteraz vôbec neuviedol, a to ani v predchádzajúcich konaniach vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach, pri svojich výpovediach, ani vo svojom odvolaní a ani v odvolacom konaní, avšak podstatné je, že toto tvrdenie je pre toto konanie právne bezvýznamné, a to z dôvodu, že v súlade s vyššie citovaným ust. § 143, § 148 ods. 1 OZ byt nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM a v súlade s ust. § 150 druhá veta OZ, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, mal žalovaný nárok, aby v rámci vyporiadania BSM požadoval to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok. Dôležité podľa názoru súdu prvého stupňa je aj to, že predmetom daru na krstinách nebol samotný byt, ale len peniaze. Ide o vyporiadanie tzv. vnosov. Toto je aj v súlade s obvyklou judikatúrou súdov SR.
Súd prvého stupňa uzavrel, že keďže predmetom tohto konania nie je vyporiadanie BSM v širšom slova zmysle, táto obrana je v tomto konaní okrem toho, že je účelová aj právne bezvýznamná a nič nebráni žalovanému, aby si voči žalobkyni uplatnil svoje nároky ohľadom vyporiadania BSM, teda čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok. Z týchto dôvodov súd zamietol aj návrh právneho zástupcu žalovaného na vypočutie svedkov, ktorí vraj mali darovať žalovanému 60 000 Sk na krstinách.
Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol v celom rozsahu, prípadne rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Okrem iných skutočností uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Zvýraznil, že súdený byt vôbec nepatrí do BSM a nie je preto na neho možné aplikovať ust. § 143 - 151 OZ. Odporca nadobudol nehnuteľnosti za finančné prostriedky získané z darov na krstinách. Tieto finančné prostriedky boli výlučným vlastníctvom odporcu a navrhovateľka sa na ich získaní nijako nepodieľala. Použitie výlučných finančných prostriedkov odporcu na kúpu nehnuteľnosti napriek tomu, že ide o odplatné nadobudnutie majetku počas trvania manželstva nie je nadobúdaním majetku do BSM. Je nadobudnutím majetku do výlučného vlastníctva odporcu.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. a zistil., že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolateľ v podanom odvolaní okrem iného namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právne predpis, nesprávneho ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Ak v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa cituje a následne poukazuje na ust. § 143 OZ so zvýraznením, že do BSM patria všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva niektorým z manželov, okrem zákonom stanovených výnimiek a žalovaným tvrdenú zákonom stanovenú výnimku považuje za právne bezvýznamnú, nepochybne ide o nesprávnu interpretáciu správne aplikovaného právneho predpisu.
Všeobecne totiž platí, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. ktoré sám získal darovaním) sa nestáva predmetom BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto nadobudol. Je tomu tak v prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám (vo svojom mene) pre seba a keď druhý z manželov sa na takejto kúpe nepodieľa.
V tejto veci toto tvrdí žalovaný. Naviac navrhuje vykonať na preukázanie svojho tvrdenia dôkazy. Súd však dokazovanie v tomto smere nevykonal a tak nedostatočne zistil skutkový stav.
Z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.).
V ďalšom konaní rozhodne súd prvého stupňa tiež o trovách tohto konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.