Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2C/64/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci žalobcu Akadémia vzdelávania, so sídlom Bratislava, Gorkého 10, IČO: 00441074, zastúpeného JUDr. Margitou Čulenovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Benediktiho 4, proti žalovanej F.. F. Ž., Z.. XX. XX. XXXX, B. E., V. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Lučenec. Dr. Herza 20, o zaplatenie sumy 1.155,61 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania účelne vynaložené na bránenie jej práv vo výške 100%.

odôvodnenie:

Podanou žalobou na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.155,61 Eur (predtým 34.814,- Sk istiny), zmluvnú pokutu od 01. 05. 2007 do zaplatenia vo výške 0,01 % z dlžnej sumy 1.155,61 Eur (33.000,- Sk) istiny, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % z dlžnej sumy 1.155,61 Eur (33.000,- Sk) istiny od 01. 05. 2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, z všetko z titulu nezaplatenej odmeny za poskytnuté služby. V žalobe žalobca uviedol, že v zmysle článku 5 Zmluvy o sprostredkovanie prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore právo č. 77135, sa žalovaná zaviazala uhradiť mu odmenu za každý akademický rok vo výške 33.000,-- Sk. Za akademický rok 2006/ 2007 bola žalovaná povinná zaplatiť v zmysle bodu 2 článku 5 zmluvy túto sumu v dvoch splátkach a to sumu 20.000,- Sk do 01. 10. 2006 a zvyšnú sumu vo výške 13.000,- Sk najneskôr do 28. 02. 2007. Nakoľko žalovaná prvú splátku vo výške 20.000,- Sk neuhradila, vyzval ju listom z 24. 11. 2006 na úhradu žalovanej istiny. Žalovaná ani druhú splátku vo výške 13.000,- Sk nezaplatila a preto ju listom z 31. 03. 2007 opätovne vyzval na zaplatenie celej výšky 33.000,- Sk. Žalovaná však ani napriek týmto výzvam dlžnú istinu nezaplatila v žiadnej sume, z toho dôvodu v zmysle článku 5 bod 5 citovanej zmluvy si uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % denne z dlžnej sumu, ktorá ku dňu 30. 04. 2007 predstavuje sumu 501,- Sk a bola vypočítaná ako zmluvná pokuta zo sumy 20.000,- Sk za 211 dní, t.j. za obdobie od 02. 10. 2006 do 30. 04. 2007 a zo sumy 13.000,- Sk za 61 dní, t.j. od 01. 03. 2007 do 30. 04. 2007 v sume 79,- Sk.

Súd o veci rozhodol vydaním platobného rozkazu z 22. 05. 2007 sp. zn. , proti ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a súd nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby v znení zmeny žaloby, ktorú súd pripustil uznesením z 09. 11. 2007 č. k. -44 a žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 34.814,- Sk istiny, zmluvnú pokutu od 01. 05. 2007 do zaplatenia vo výške 0,01 % denne z dlžnej istiny 33.000,- Sk, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % z dlžnej sumu 33.000,- Sk istiny od 01. 05. 2007 a náhradu trov konania. Poukázal na to, že v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore právo č. 77135 z 10. 12. 2004 ( ďalej len zmluvy ) sa zaviazal žalovanej za odmenu obstarať samostatne, ale aj prostredníctvom tretieho subjektu služby poskytujúce prípravu ku skúškam magisterského štúdia v študijnom odbore právo a to v akademických rokoch 2004/2005, 2005/2006 a 2006/2007. Dohodnutá odmena činila sumu 33.000,- Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť v dvoch splátkach, prvú splátku vo výške 20.000,- Sk a druhú vo výške 13.000,- Sk. Za posledný akademický rok 2006/2007 žalovaná nezaplatila ani jednu z týchto splátok napriek tomu, že jej poskytol služby, na ktoré sa zaviazal zmluvou. Potvrdil, že žalovanej na jedno sústredenie nebol umožnený prístup, pretože sa nevedela preukázať dokladom o zaplatení odmeny v zmysle zmluvy, či sa žalovaná zúčastnila ďalších sústredení nevie, ale v zmysle článku 5 bod 4 zmluvy sa finančná úhrada nevracia, ak záujemca nevyužije ponúknuté služby. Preto ak by sa žalovaná nezúčastnila sústredení, má za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Potvrdil, že žalovaná mala všetky sústredenia v zmysle školského rozvrhu zabezpečené, tieto boli verejne prístupné, informácie o nich boli prístupné na jeho internetovej stránke alebo na právnickej fakulte. Žalovaná zmluvu riadne podpísala a súhlasila s jej podmienkami, urobila tak až po prijatí na štúdium na vysokej škole, teda v čase keď už bola študentkou, preto neobstojí jej tvrdenie, že ju podpísala z obavy neumožnenia doštudovať. Ďalej uviedol, že žalovanej riadne poskytol služby a v prípade ak žalovaná mala za to, že služby jej neposkytuje v súlade so zmluvou, mohla využiť článok 6 bod 3 zmluvy a domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá pre tento prípad bola dohodnutá, prípadne mala právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu zrušiť. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb a to samotné technické zabezpečenie štúdia, nie poskytnutie vzdelania, ale zabezpečenie priestorov, zaplatenie za ich prenájom, za elektrickú energiu, prípadne náklady za samotnú technickú realizáciu prípravy. Poukázal tiež na to, že zákon o vysokých školách zaručoval bezplatné štúdium, avšak v zmysle zmluvy, ktorú žalovaná s ním uzatvorila, jej on zabezpečoval sústredenia ako prípravu na štúdium, termíny skúšok, prednášajúcich, nie samotné štúdium, ktoré poskytovala škola.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a túto žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala platnosť zmluvy, s tým, že zmluva je v rozpore s a so zákonom o vysokých školách, v zmysle ktorých jej bolo garantované bezplatné štúdium. Tvrdila, že zmluva uzavretá so žalobcom obchádza zákon o vysokých školách, je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná v zmysle . Ďalej uviedla, že odmenu žalobcovi v akademických rokoch 2004/2005 a 2005/2006 riadne zaplatila. V akademickom roku 2006/2007 odmenu nezaplatila z toho dôvodu, že jej zo strany žalobcu nebol umožnený prístup na sústredenie v mesiaci november 2006, pričom sa jednalo o prvé sústredenie v tomto akademickom roku, hoci bola riadne zapísaná do 3. ročníka magisterského štúdia. Zároveň bola pracovníkmi žalobcu upozornená, že do zaplatenia odmeny sa nemá domáhať prístupu na sústredenia. Z týchto dôvodov v poslednom akademickom roku na ktorý mala zmluvu uzatvorenú, nevyužívala služby žalobcu a preto nie je ochotná za neposkytnuté služby odmenu zaplatiť. Ďalej uviedla, že žalobca jej svojim správaním znemožnil prístup na sústredenia, ktoré zabezpečoval a znemožnil jej zákonné a ústavné právo na štúdium na vysokej škole, preto má za to, že mu nevznikol nárok ani na odmenu. Okrem toho je predmet zmluvy vadný, nejasný, nezrozumiteľný a preto žalobca nemôže preukázať, či ho naplnil. Poukázala tiež na to, že žalobca jej neoznámil včas a riadne predmet služby a miesto konania poskytovaných služieb a ničím nepreukázal, že na poskytnutie akých služieb sa vôbec zaviazal. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala o stanovisko Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ktoré listom z 14. 04. 2008 zaujalo jednoznačné stanovisko, že školné na štúdium dennom či externom sa neplatí a že školstvo je u nás zabezpečené bezplatne, preto tvrdí, že v akademickom roku 2006/2007, vzhľadom na zabezpečené bezplatné vysokoškolské štúdium, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Ďalej uviedla, že v zmysle zmluvy, ktorú so žalobcom uzavrela, jej tento poskytoval priestory na sústredenia, ktoré sa uskutočňovali dva alebo trikrát za semester po tri dni, na začiatku akademického roka jej zvykol zaslať rozvrh na semester na všetky sústredenia, avšak si nespomína, či jej ho zaslal aj v akademickom roku 2006/2007, ale dozvedela sa o ňom od spolužiakov a od študijnej vedúcej. Má za to, že žalobca žiada zaplatiť za služby, ktoré jej bola povinná poskytnúť Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na ktorej študovala. Pokiaľ žalobca zabezpečil služby objednaním priestorov pre

konanie sústrední, ich vykurovania a pod. tvrdí, že tieto poskytoval vysokej škole a nie jej ako študentke, pretože bolo povinnosťou školy, aby jej ich zabezpečila, preto sa nejedná o vzťah medzi ňou a žalobcom, ale malo by ísť o vzťah medzi žalobcom a vysokou školou, na ktorej študovala.

Rozsudkom tunajšieho súdu z 29. 04. 2008 č. k. -85 súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.814,- Sk istiny, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.000,- Sk od 01. 05. 2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % denne zo sumy 33.000,- Sk od 01. 05. 2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.088,- Sk. Pri rozhodovaní mal súd preukázané, že účastníci dňa 10. 12. 2004 uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore „právo“ č. 77135 (ďalej len zmluva) a to na obdobie akademických rokov 2004/2005, 2005/2006 a 2006/2007. Túto zmluvu súd považoval za zmluvu nepomenovanú v zmysle ustanovenia . K námietke žalovanej, že zmluva svojim obsahom a účelom odporuje zákonu súd konštatoval, že zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, nie je ani v rozpore s článkom 42 ods. 2 , podľa ktorého občania majú právo na bezplatné vzdelanie aj na vysokých školách, pretože nešlo o poskytovanie vzdelávania v zmysle zákona o vysokých školách a o platenie ceny štúdia, ale dohodnutú odmenu za sprostredkovanie prípravy štúdia v zmysle zmluvy. Preto okresný súd zmluvu považoval za platne uzatvorenú. Keďže žalobca poskytol žalovanej dohodnuté služby v zmysle zmluvy aj v akademickom roku 2006/2007 a žalovaná dohodnutú odmenu nezaplatila, priznal žalobcovi dohodnutú odmenu v sume 33.000,-- Sk. Pokiaľ žalovaná mala za to, že aj žalobca zavinene porušoval povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, mala právo voči nemu uplatniť zaplatenie zmluvnej pokuty, prípadne právo od zmluvy odstúpiť, čo však nevyužila. Okrem odmeny, okresný súd žalobe vyhovel aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,01% denne z dlžnej sumy ku dňu podania žaloby na súd vo výške 501,- Sk a od 01. 05. 2007 z istiny 33.000,- Sk až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR a to 9,5 % ročne spolu v sume 1.313,- Sk ako vyčíslený úrok z omeškania a od 01. 05. 2007 do zaplatenia zo sumy 33.000,- Sk vo výške 8,5%. Pokiaľ si žalobca uplatnil úroky z omeškania nad rozsah dvojnásobku diskontnej sadzby, žalobu v tejto časti zamietol.

Na odvolanie oboch účastníkov (žalobcu proti výroku o trovách konania, žalovanej vo veci samej) Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 04. 11. 2008 č. k. -116 napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania vo výške 23.406,-- Sk. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že sa prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti zmluvy, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok na plnenie. Odvolací súd mal za to, že zmluvné plnenie zo strany žalobcu predstavovalo technické zabezpečenie štúdia a tvorili ho náklady za samotnú technickú realizáciu tohto štúdia z dôvodu limitovaných prostriedkov na poskytovanie bezplatného vysokoškolského štúdia, išlo teda o absolútnu obsahovú odlišnosť v porovnaní s predmetom zmluvy uvedeným v jej čl. I bod 1 zmluvy. Keďže do rámca vzdelávacej činnosti zabezpečovanej priamo vysokou školou spadá aj materiálno- technické zabezpečenie takéhoto vzdelávania, bolo povinnosťou a úlohou vysokej školy poskytnúť technické zabezpečenie externého štúdia žalovanej. Z týchto dôvod mal krajský súd za to, že zmluva obchádza zákon, ak sa ňou sledoval cieľ získania finančných prostriedkov od študenta na úhradu nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelania, preto zmluvu považoval za právny úkon absolútne neplatný ( ), ktorý nevyvolal žiadne právne účinky, nezaložil právny vzťah medzi účastníkmi konania a preto žalobcom uplatnený nárok na plnenie z tejto zmluvy je bezzákladný.

Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. 09. 2010 č. k. -161 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 04. 11. 2008 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia najvyšší súd okrem iného uviedol, že v danej veci uzavretím zmluvy o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore „právo“ došlo medzi žalobcom a žalovanou ku vzniku záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy založeného na zásadách súkromného práva (nešlo o vzťah verejnoprávny vyplývajúci zo zákona o vysokých školách). Bolo preto výlučne vecou žalobcu a žalovanej, či pristúpia k uzavretiu tohto právneho vzťahu za podmienok uvedených v zmluve. Predmetom zmluvy je záväzok žalobcu za odmenu obstarať žalovanej ako externej študentke samostatne alebo prostredníctvom tretieho subjektu služby

poskytujúce prípravu ku skúškam magisterského štúdia v študijnom odbore právo podľa študijného programu právnickej fakulty formou trojdňových resp. dvojdňových sústredení. Vychádzajúc z obsahu a účelu zmluvy, ide o záväzkový vzťah, ktorý má najbližšie k právnej úprave zmluvy o obstaraní veci v zmysle a nasl. . Podľa dovolacieho súdu uvedený právny úkon svojim obsahom ani účelom neodporuje zákonu. vznik takéhoto právneho vzťahu v ustanovení predpokladá, pričom ani zákon o vysokých školách, prípadne iný zákon takýto právny úkon výslovne nezakazujú. Nejde preto o právny úkon, ktorý by bol v rozpore so zákonným zákazom. Nejedná sa ani o právny úkon, ktorý by svojimi účinkami odporoval zmyslu a účelu zákona alebo ho obchádzal. Účelom zmluvy nebola totiž realizácia a zabezpečenie vysokoškolského štúdia za odplatu v podobe školného (žalobca nie je verejnou ani súkromnou vysokou školou), ale pomôcť žalovanej ako externej študentke lepšie zvládnuť prípravu ku skúškam a tak zabezpečiť ich úspešné vykonanie. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná okrem dôvodu neplatnosti v zmysle tvrdila, že právny úkon trpel nedostatkom slobody vôle, pričom týmto dôvodom neplatnosti sa odvolací súd vôbec nezaoberal, bude preto úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní neplatnosť právneho úkonu skúmať aj z tohto dôvodu. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že zmluva je platná, bude potrebné vecou sa zaoberať aj z hľadiska, či žalobca počas trvania záväzkového vzťahu bol alebo nebol v zmysle zmluvy oprávnený nepripustiť účasť žalovanej na sústredení z dôvodu nezaplatenia dohodnutej odmeny a či teda žalovanej riadne poskytol dohodnuté služby (ich časť) alebo nie a či má, resp. nemá, prípadne v akej časti nárok na plnenie od žalovanej (obdobne treba posúdiť vec aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia).

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 14. 03. 2011 č. k. -168 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že žalovaná tvrdila, že zmluvu so žalobcom uzavrela len z obavy, aby mohla doštudovať na vysokej škole, pretože dekan právnickej fakulty vyzýval študentov k uzavretiu takýchto zmlúv a teda zmluvu uzavrela pod nátlakom. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla žalovaná vypočuť svedkov F.. V. U. T. F.. X. Q.Í., ktoré návrhy na doplnenie dokazovania okresný súd zamietol. Pre zistenie, či účastníkmi uzavretú zmluvu treba považovať za platnú aj z hľadiska § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, teda či bola uzavretá zo strany žalovanej slobode resp. konala tak pod nedovoleným nátlakom zo strany žalobcu alebo tretej osoby, sa okresný súd nezaoberal. Bude preto povinnosťou okresného súdu doplniť dokazovanie za účelom zistenia pravdivosti tvrdenia žalovanej o dôvode, pre ktorý zmluvu uzavrela t. j. že tak urobila len na základe výzvy vtedajšieho dekana fakulty a z obavy, že jej nebude umožnené pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. V prípade, že by sa preukázalo, že zmluva bola uzavretá platne, bude musieť okresný súd pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy skúmať aj či žalobcovi vyplývalo zo zmluvy oprávnenie nepripustiť žalovanú na sústredenie z dôvodu nezaplatenia dohodnutej odmeny a či teda jej bola riadne a v akom rozsahu poskytnutá služba a či teda žalobca má nárok na plnenie a v akom rozsahu.

Žalobca sa na pojednávaní po zrušení veci pridržiaval doterajších vyjadrení a stanovísk. Ďalej uviedol, že žalovaná nepreukázala v konaní svoje tvrdenia, že išlo o obchádzanie zákona o vysokých školách. Podľa rozhodnutí vyšších súdov išlo výlučne o súkromnoprávny vzťah rovnoprávnej účasti strán, pričom každá strana sa mohla slobodne rozhodnúť, že či takú zmluvu uzavrie alebo neuzavrie. Poukázal na to, že zmluvou uzavretou so žalovanou sledoval podporu pri externom štúdiu študentov, ktorých možnosti sú obmedzené a konal tak na základe spoločenskej objednávky. Žalovaná nepreukázala, že by bol na ňu vykonávaný nátlak, resp. nátlak v takej intenzite, ktorý by mohol ovplyvniť to, či doštuduje alebo nedoštuduje. Ďalej uviedol, že žalovaná dobrovoľne podpísala zmluvu, pokiaľ mala za to, že si neplní svoje záväzky zo zmluvy, mala možnosť zmluvu vypovedať alebo odstúpiť od nej. Pokiaľ ide o dokazovanie svedkami, väčšina vypočutých svedkov, najmä svedkovia X., O., Z., I., V., T. F. uviedli, že nemali pocit, že by bol na nich nejaký nátlak vykonávaní. Ďalší svedkovia ako B., C. T. Q. tvrdili, že na nich nátlak bol robený, za nátlak považovali prejav vtedajšieho dekana F., ktorý však nebol jeho zamestnanec, napriek tomu však aj títo študenti doštudovali. Väčšina z týchto svedkov boli však rodinní príslušníci alebo spriaznené osoby žalovanej, preto navrhuje žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, vrátane trov konania.

Žalovaná sa na pojednávaní po zrušení veci pridržiavala doterajších vyjadrení a stanovísk. Ďalej uviedla, že žaloba žalobcu je nedôvodná tak z dôvodu nedostatku jej slobodnej vôle, keď k uzavretiu zmluvy

došlo pod nátlakom, za nápadne nevýhodných podmienok, preto je podľa neplatná, čo bolo preukázané rozsiahlym svedeckým dokazovaním. K tvrdeniu žalobcu, že väčšina z vypočutých svedkov boli jej rodinní príslušníci alebo spriaznené osoby uviedla, že jediným jej príbuzným, ale aj priamym účastníkom jej nemožnosti vstupu do priestorov prednášok bol F.. X. Q., jej brat. Ostatní vypočutí svedkovia nie sú s ňou v žiadnom vzťahu. Ďalej uviedla, že aj svedkyňa P.. J. potvrdila, že zmluva bola podpísaná pod nátlakom, keď vtedajší dekan sa vyhrážal študentom v prípade nepodpísania zmluvy so žalobcom, že nedoštudujú a taktiež bola aj účastná situácie, keď žalobca nepripustil študentov do prednáškovej miestnosti. Tiež svedok F.. F. potvrdil, že si bol vedomý toho, že keby neuzavrel zmluvu so žalobcom, tak nemôže študovať a doštudovať, o čom boli presvedčení aj viacerí spolužiaci, s ktorými celú vec diskutoval. Poukázala tiež na to, že zo strany žalobcu nikdy neboli plnené podmienky zmluvy, jednalo sa len o formu získavania finančných prostriedkov na úkor študentov, ktorí boli pod tlakom, ktorému nevedeli odolať. Preto má za to, že si žalobca uplatňuje nárok za niečo, čo jej neposkytol s ohľadom na to, že vyučovací proces bol realizovaný prostredníctvom právnickej fakulty a podľa písomného vyjadrenia dekana právnickej fakulty, jedinou úlohou žalobcu bolo zabezpečovanie priestorov pre vykonávanie výučby. Okrem toho jej žalobca v akademickom roku 2006/2007 neposkytol žiadne služby v súlade s uzavretou zmluvou, pretože ju nepripustil na prednášky, realizované právnickou fakultou, v priestoroch UMB a neumožnil jej ani účasť na ďalších stretnutiach, na ktoré mala nárok.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom svedkov F.. P. H., F.. L. J., F.. F. J. O., P. B., P.. M. B., F.. F. C., F.. T. I., F.. X. Q., P.. T. X. (predtým B.), F.. F. Z., F.. P. F., F.. V. V., F.. A. O..

Svedkyňa F.. P. H. na pojednávaní uviedla, že zmluvu so žalobcom pôvodne študenti nepodpísali, pretože s ňou nesúhlasili z toho dôvodu, že bolo deklarované bezplatné externé štúdium. Následne zmluvu podpísali, ale bolo to pod nátlakom, pretože ich dekan právnickej fakulty F. upozornil, že kto nepodpíše zmluvu, nebude pripustený ku skúškam s tým, že majú byť vďační za to, že bolo otvorené magisterské štúdium, pretože toto bolo otvorené prvýkrát, pretože sa už možno ďalšie externé magisterské štúdium neotvorí a že kto zmluvu nepodpíše, nebude pripustený ku skúškam a nemá tam čo hľadať. Zmluvu preto podpísala, lebo chcela doštudovať a mala obavy, že ak zmluvu nepodpíše, nebude môcť doštudovať. Ďalej uviedla, že raz sa stalo, keď prišla so spolužiačkami J. T. B. na sústredenie, kontrolovala ich pracovníčka žalobcu s pracovníkom SBS pred vstupom do auly, či majú zaplatenú odmenu za štúdium a kto nemal zaplatené, toho nepustili do auly.

Svedkyňa F.. L. J. na pojednávaní uviedla, že zmluvu so žalobcom najskôr nepodpísala, pretože mala za to, že je bezplatné štúdium. Má vedomosť, že hromadne skoro všetci študenti zmluvy nepodpísali, preto ich dekan fakulty osobne prišiel upozorniť, že ak zmluvu neuzavrú a nezaplatia, nebudú pripustení ku skúškam ani ku štátniciam s tým, že sú prvý ročník, ktorí má možnosť ukončiť bakalárske štúdium a ktorý môže pokračovať v magisterskom štúdium. Uverila mu, lebo bola pravda, že boli prví, ktorí mali možnosť bakalárske štúdium študovať externe a keďže sa prvýkrát otváralo magisterské štúdium externé, bála sa, že nedoštuduje, pričom potrebovala ukončiť štúdium a získať právnické vzdelanie. Z toho dôvodu následne zmluvy študenti podpísali. Ďalej uviedla, že sa raz stalo, v poslednom akademickom roku, že pracovníčka žalobcu a SBS-kár kontrolovali pred vstupom na sústredenie, kto má zaplatené za štúdium, keďže nemala doklad o zaplatení, nevpustili ju do sály a povedali jej, že tam nemá čo robiť. Ďalších sústredení sa už nezúčastnila, na tieto jej ani neprišla žiadna pozvánka.

Svedkyňa F.. F. J. O. na pojednávaní uviedla, že so žalobcom mala uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní štúdia. Vždy na začiatku školského roku prišiel pracovník akadémie vzdelávania, ktorý doniesol zmluvy. Študenti, ktorí súhlasili s podmienkami zmluvy túto zmluvu podpísali. Na základe zmluvy boli povinní zaplatiť akadémii vzdelávania určitú sumu v určitých lehotách. Vedela o tom, že akadémia vzdelávania v zmysle tejto zmluvy im zabezpečí organizačne štúdium, teda že im zabezpečila miestnosť na sústredenia a prednášky, zaslala im rozvrh na školský rok, zabezpečila prednášajúcich alebo vyučujúcich, u ktorých sme potom robili skúšky. Sústredení sa zúčastňovala a preto môže uviesť, že zo strany akadémie vzdelávania im boli tieto služby zabezpečené v zmysle uzatvorenej zmluvy. Tvrdila, že ju nikto nikdy nenútil, aby predmetnú zmluvu podpísala. Pretože mala za to, že kto chcel študovať a mal záujem ukončiť magisterské štúdium, tak mal možnosť študovať cez akadémiu vzdelávania. Osobne to chápala

tak, že nebude môcť študovať, ak predmetnú zmluvu s akadémiou vzdelávania nepodpíše, že tak boli stanovené podmienky, že ak zmluvu so žalobcom neuzavrie, nemôže študovať.

Svedok P. B. na pojednávaní uviedol, že so žalobcom mal uzavretú zmluvu, keďže súhlasil s podmienkami tejto zmluvy, zmluvu podpísal a študoval externé magisterské štúdium. Nikto ho nenútil, aby takúto zmluvu uzatvoril, mal prioritu len vzdelať sa v odbore právo a pretože to iným spôsobom nešlo, preto sa nezamýšľal ani nezisťoval, či je možné študovať iným spôsobom, prípadne bez uzatvorenia takejto zmluvy. Vedel, že takéto spoločnosti ako žalobca zabezpečujú organizačne externé štúdium aj na iných vysokých školách. Ďalej uviedol, že si nepamätá s odstupom času na okolnosti podpísania zmluvy so žalobcom, ani si nepamätá, či prišiel medzi nich niekedy dekan, ani kto bol dekan právnickej fakulty UMB v B. Bystrici.

Svedkyňa P.. M. B. na pojednávaní uviedla, so žalobcom mala uzavretú zmluvu o poskytnutí služby v súvislosti so štúdiom. Mala za to, že môže študovať na UMB pretože má uzatvorenú zmluvu so žalobcom. Keďže chcela študovať, preto takúto zmluvu s uzatvorila, pretože to bolo podmienka jej štúdia. Ďalej uviedla, že na prvom sústredenia na externé magisterské štúdium väčšina študentov nechcelo podpísať zmluvu so žalobcom, pretože sa hovorilo, že bude spoplatnené vysokoškolské štúdium a aby neplatili 2x za štúdium, teda aj akadémii vzdelávania, aj vysokej škole. Z toho dôvodu väčšina študentov odmietli zmluvu so žalobcom podpísať. Na ďalšie sústredenie im už bola predložená nová zmluva s klauzulou o tom, že sa bude platiť len žalobcovi. Väčšina študentov sa dohodla, že zmluvu nepodpíše, pretože vysokoškolské štúdium je zatiaľ nespoplatnené a preto nemajú dôvod podpísať predmetnú zmluvu so žalobcom. Na to prišiel na sústredenie dekan fakulty pán doktor F., ktorý mal k nim príhovor v tom zmysle, že „ nezaplatíš - nedoštuduješ.“. Mala reálnu obavu, že napriek tomu, že sa bude snažiť nedoštuduje, ak nezaplatí. Ďalej uviedla, že v poslednom ročníku magisterského štúdia v prvom semestri nepustili niektorých spolužiakov do auly, kde sa mali konať prednášky, pri vstupe do auly bola pracovníčka žalobcu s menoslovom študentov spolu s SBS-károm, kde sa museli prezentovať, a kto nemal zaplatený poplatok, nebol pustený do auly.

Svedok F.. F. C. na pojednávaní uviedol, že si pamätá na okolnosti uzatvorenia zmlúv so žalobcom na magisterské štúdium. Táto zmluva im ako študentom bola predložená pri zápise na magisterské štúdium na prvom sústredení. Zmluvu osobne nepodpísal, pretože s ňou aprióri nesúhlasil. Podpísal ju až neskôr, pričom ju podpísal pod nátlakom, ktorý bol robený na neho zo strany žalobcu, pretože tento ho telefonicky vyzýval na podpísanie zmluvy, kde mu telefonovali pracovníci žalobcu pani A. alebo pán P. s tým, že bez podpísania zmluvy nebude môcť doštudovať. Ďalej uviedol, že nebol prítomný na žiadnom sústredení, kde by vystúpil niekto z právnickej fakulty ku uzatvoreniu zmluvy so žalobcom, ale má vedomosť, že bolo vystúpenie dekana F. k tejto zmluve na jednom sústredení, vie o tom z toho dôvodu, že boli určitá komunita študentov, kde viac ako 80 % zo študentov nechcelo uzatvoriť zmluvu so žalobcom.

Svedok F.. T. I. na pojednávaní uviedol, že s odstupom času si nepamätá na obsah zmluvy uzavretej so žalobcom, ani na okolnosti uzatvorenia týchto zmlúv, nevie si spomenúť, kto mu predložil zmluvu, kde to bolo a akou formou. Ďalej uviedol, že na základe predmetnej zmluvy platil za dva semestre sumu okolo 30.000,-- Sk, on vždy zaplatil a študoval. Bol rád, že mal možnosť študovať, pretože rok po ukončení bakalárskeho štúdia neštudoval, pretože sa neotváralo externé magisterské štúdium. Nikdy nemal žiadny problém, že by ho nepustili na niektorú prednášku či sústredenie. Potvrdil, že má vedomosť, že na niektorom zo sústredení sa stretol s dekanom F., ale už si nepamätá na ktorom, ani nevie k čomu hovoril. Nepočul ani o tom, že by niekoho nepustili na sústredenie z dôvodu, že nemal zaplatený poplatok žalobcovi. Uzavretie zmluvy so žalobcom chápal tak, že ak zaplatí - študuje, keďže on vždy zaplatil, mohol študovať. Nikdy neuvažoval na tým, že ak by nezaplatil, že by prípadne nemohol doštudovať ani nepociťoval žiaden nátlak zo strany nikoho.

Svedok F.. X. Q., brat žalovanej na pojednávaní uviedol, so žalovanou, boli spolužiaci, preto sa spolu zúčastňovali sústredení a prednášok. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy so žalobcom na magisterské štúdium uviedol, že na prvé sústredenie, prišla pracovníčka žalobcu, kde im predložila pripravené zmluvy na podpis. Vzhľadom na to, že študenti mali za to, že sú pre nich zmluvy nevýhodné z dôvodu, že bolo deklarované vysokoškolské štúdium bezplatné, ako aj z dôvodu, že sa hovorilo, že sa má

spoplatniť externé štúdium a nechceli platiť dvakrát, odmietli zmluvy podpísať. Následne pracovníčka žalobcu na druhé sústredenie, na ktoré prišli spolu so žalovanou, im doniesla prepracované v tom zmysle, že ak bude spoplatnené vysokoškolské štúdium externé, nebudú povinní platiť za štúdium aj akadémii vzdelávania, aj vysokej škole. Zmluvy odmietli znovu podpísať, predpokladá že z toho dôvodu prišiel medzi študentov profesor F., ktorý mal k nim príhovor v tom zmysle, že dostali šancu ako prvý ročník študovať externé magisterské štúdium, aby si túto šancu nezahodili, že každý je povinný si svoje povinnosti plniť, že oni ako študenti sú povinní uhrádzať školné, keď chcú, aby si povinnosti plnila aj škola. Na základe toho zmluvu podpísal a urobila tak aj žalovaná. Vystúpenie dekana profesora F. pochopil tak, že ak chce študovať, je jeho povinnosťou podpísať zmluvu so žalobcom a zaplatiť jej školné. Má vedomosť, že každý zo spolužiakov to chápal tak ako on, že pokiaľ chcú študovať, musia podpísať zmluvu a zaplatiť. Ďalej uviedol, že na jeseň v roku 2006, jednalo sa už o posledný ročník magisterského štúdia, prišli spolu so žalovanou na sústredenie, jednalo sa o prvé sústredenie v poslednom ročníku magisterského štúdia, kde pred vstupom do auly bola pracovníčka žalobcu, spolu s príslušníkom bezpečnostnej služby a každého študenta kontrolovali, či má zaplatené akadémii vzdelávania školné za posledný školský rok, s tým, že kto nemal zaplatené, nebol pripustený na sústredenie. Zo strany pracovníčky žalobcu im zároveň bolo oznámené, že pokiaľ nezaplatia, nebudú pripustení ani na žiadne ďalšie prípadné sústredenia, či prednášky. Z toho dôvodu sa následne už ďalších sústredení ani prednášok nezúčastňoval, pretože ani nemal vedomosť, či sa tieto konajú alebo nie, žalobca ho o ničom už neinformoval.

Svedkyňa P.. T. X. (X. B.) na pojednávaní uviedla, že mala uzatvorenú zmluvu so žalobcom o poskytovaní prípravy na štúdium na vysokej škole, presne si už nepamätá na okolnosti, za akých túto zmluvu uzatvárali. Ďalej uviedla, že podmienky zmluvy prijala a z toho dôvodu aj zmluvu uzatvorila a zaplatila dohodnutý poplatok. Nezaujímali ju spolužiaci, ktorí mali iný názor, preto sa nevie vyjadriť, či sa stalo, že niekto zmluvu nepodpísal alebo nesúhlasil s jej podmienkami. Nepamätá si, či bol na niektorom sústredení dekan F. v súvislosti so zmluvou so žalobcom. Ďalej uviedla, že ju nikdy nikto nenútil, aby zmluvu uzatvorila, sama sa rozhodla uzatvoriť so žalobcom zmluvu, prijala dobrovoľne podmienky zmluvy a zaplatila aj poplatok v zmysle zmluvy. Mala za to, že okrem rozhodnutia o prijatí na štúdium bolo podmienkou štúdia podpísanie zmluvy so žalobcom a zaplatenie poplatku.

Svedok F.. F. Z. na pojednávaní uviedol, že so žalobcom mal uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní štúdia na vysokej škole. Mal za to, že na základe tejto zmluvy má možnosť študovať na právnickej fakulte, že mu žalobca zabezpečí priestory, učiteľov na štúdium. Nikto ho nenútil uzatvoriť zmluvu so žalobcom, bral to tak, že keď mal zmluvu počas bakalárskej štúdia, tak to tak bude aj počas magisterského externého štúdia. Má vedomosť, že sa konalo sústredenie do 1. ročníka magisterského externého štúdia, kde však meškal a prišiel neskôr, kedy mu spomínali spolužiaci, že tam bol dekan, ale čo hovoril, k tomu sa vyjadriť nevie. Z počutia tiež vie, že niektorí študenti nechceli zmluvu so žalobcom počas magisterského štúdia podpísať a ani zaplatiť, pretože sa spomínalo, že ich spolužiak C. vyhral súdny spor so žalobcom. On sa však s tým nezaoberal a ani neregistroval, či niekto zmluvu so žalobcom neuzatvoril alebo nechcel uzatvoriť. Tvrdil, že žiadny nátlak na neho nebol robený na podpísanie zmluvy. Zmluvu so žalobcom uzavrel preto, že mal záujem o štúdium v odbore právo, pričom mal vedomosť, že bude takáto zmluva o sprostredkovaní štúdia uzatvorená, pretože hoci sa deklarovalo, že je štúdium bezplatné, ale externé štúdium bolo spoplatnené, takže počítal s tým, že sa bude niečo platiť. Vnímal to ako bežnú súčasť štúdia, nie ako podmienku štúdia, pretože vtedy sa to tak robilo, že sa uzatvárali takéto zmluvy.

Svedok F.. P. F. na pojednávaní uviedol, že študoval externe na UMB v Banskej Bystrici na Právnickej fakulte v rokoch asi 2001-2007. Mal uzatvorenú zmluvu so žalobcom, ale pre odstup času si nepamätá, čo bolo predmetom tejto zmluvy ani sa nevie vyjadriť z akého dôvodu zmluvu uzatváral. Ďalej uviedol, že väčšina študentov malo uzatvorené zmluvy so žalobcom. Má vedomosť, že raz bol medzi študentmi dekan alebo niekto, pretože sa kontrovalo, či majú zaplatené poplatky, ale nespomína si z akého dôvodu a čo hovoril. Vie, že sa niečo dialo, ale pre odstup času si už nepamätá čo. Ďalej uviedol, že ho nikto nenútil zmluvu so žalobcom uzatvoriť, ale vie, že sa zmluvy uzatvárali z dôvodu, že chceli študovali. Nevie uviesť, že keby zmluvu neuzatvoril, či by nemohol doštudovať, snažil sa len o to, aby študoval a doštudoval a preto uzatvoril zmluvu so žalobcom, zaplatil mu poplatok, chodil na skúšky a o viac sa nestaral. Mal za to, že ak neuzatvorí zmluvu so žalobcom a nezaplatí poplatok, tak neštuduje, o tom sa rozprávali viacerí študenti a toto bol ich názor.

Svedkyňa F.. V. V. na pojednávaní uviedla, že počas bakalárskeho ako aj magisterského štúdia mala uzatvorenú zmluvu so žalobcom. Zo strany žalobcu jej bola zmluva ponúknutá, ponuku prijala, podpísala zmluvu, súhlasila s podmienkami zmluvy, zaplatila to, na čo sa v zmluve zaviazala, avšak s odstupom času si nepamätá na okolnosti uzatvorenia zmluvy. Ďalej uviedla, že nebola na žiadnom sústredení, kde by bol prítomný profesor F. ako dekan právnickej fakulty, pretože nechodila na všetky sústredenia. Nikto jej to ani zo strany spolužiakov nespomínal. Taktiež nevie nič o tom, že by niekedy niekto zo študentov nebol pripustený na niektoré zo sústredení alebo prednášku pre nezaplatenie poplatku žalobcovi, ani jej to nikto zo spolužiakov nespomínal. Ďalej uviedla, že všetkých sústredení a prednášok sa zúčastňovala v Bratislave, pretože bola v bratislavskej skupine a nie v banskobystrickej. Nikdy jej nikto nepovedal, že je povinná zmluvu podpísať, vie tak, že každý z jej spolužiakov prijal obsah zmluvy, túto podpísal a dodržal podmienky zmluvy.

Svedkyňa F.. A. O. na pojednávaní uviedla, že študovala na UMB v B. Bystrici, ale sústredenia mala v Bratislave, pretože má vedomosť, že bola zaradená do bratislavskej skupiny. Ďalej uviedla, že nikto ju nenútil zmluvu so žalobcom uzatvoriť, rozhodla sa slobodne. Mala za to, že je to jediná možnosť vyštudovať vysokú školu externou formou a preto túto možnosť využila. Nevie uviesť, či by mala možnosť študovať na externom magisterskom štúdiu, keby neuzatvorila zmluvu so žalobcom. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, či bol medzi študentmi dekan právnickej fakulty, ani čo hovoril, ale určite vie, že ak tam aj dekan bol, nič nehovoril také, čo by bolo v rozpore s jej presvedčením uzatvoriť zmluvu so žalobcom. Ďalej uviedla, že nemala pocit, že by ju niekto nútil zmluvu so žalobcom uzatvoriť a nemá ani vedomosť, že by bol niekto nútený podpísať zmluvu so žalobcom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkov F.. P. H., F.. L. J., F.. F. J. O., P. B., P.. M. B., F.. F. C., F.. T. I., F.. X. Q.A., P.. T. X. (X. B.), F.. F. Z., F.. P. F., F.. V. V., F.. A. O., oboznámením sa s výzvou na úhrad pohľadávky - žalobná upomienka z 24. 11. 2006, zmluvou o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore právo č. 77135 z 10. 12. 2004, výzvou na mimosúdne zaplatenie pohľadávky z 31. 03. 2007, odporom proti platobnému rozkazu z 11. 06. 2007, vyjadrením žalobcu k podanému odporu zo 04. 10. 2007, pripojenými rozsudkami Okresného súdu vo Zvolene z 02. 10. 2006, č. k. -87, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 11. 2006, č. k. -111, Okresného súdu v Rimavskej Sobote z 31. 07. 2007, č. k. -44, odpoveďou Ministerstva školstva Slovenskej republiky Bratislava, právnym odborom k podaniu právneho zástupcu žalovanej z 14. 04. 2008, rozvrhom výučby 6. ročníka zimného semestra magisterského externého štúdia AV Banská Bystrica, zoznamom študentov Mgr. externého štúdia akademický rok 2006/2007, 6. ročník čl. 183-187, rozvrhom výučby 4. ročníka Mgr. externého štúdia čl. 188-189, rozvrhom výučby 4. ročníka Mgr. externého štúdia v odbore právo čl. 190-191, rozvrhmi výučby čl. 192-196, rozsudkami predloženými žalobcom čl. 204-227, čl. 231-243, zoznamom študentov čl. 271-286, oznamom Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici z 15. 10. 2004 ( čl. 303 ), oznámením o zápise do 4. ročníka magisterského externého štúdia z 19. 10. 2004 (čl. 304), zoznamom externých magistrov AV BB čl. 307-309, správou dekana Právnickej fakulty UMB Banská Bystrica z 04. 04. 2012, odpoveďou na výzvu z 12. 04. 2012 čl. 327, oznámením UMB Právnická fakulta Banská Bystrica z 26. 06. 2012 ( čl. 371 ).

Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 10. 12. 2004 Zmluvu o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odpore „právo“ č. 77135. V zmysle článku I. bod 1 zmluvy sa žalobca zaviazal za odmenu obstarať žalovanej samostatne alebo aj prostredníctvom tretieho subjektu služby, poskytujúce prípravu ku skúškam magisterského štúdia v študijnom odbore „právo“ podľa študijného programu Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici v akademických rokoch 2004/2005, 2005/2006 a 2006/2007. Podľa článku II. body 1, 2, 3 zmluvy sa predmet zmluvy bude realizovať formou trojdňových, respektíve dvojdňových sústredení, záujemca sa zúčastní sústredení v predložených termínoch a sprostredkovateľ si vyhradzuje právo zmeny termínov sústredení, o čom však musí včas informovať záujemcu, pričom rozsah štúdia je daný rozvrhom. Podľa článku IV. bod 1 zmluvy sa účastníci dohodli na odmene za služby vo výške 33.000,- Sk za každý akademický rok. Z článku V. bod 1 a 2 vyplýva, že záujemca uhradí sprostredkovateľovi čiastku vo výške 33.000,- Sk formou prevodného príkazu v prospech jeho účtu v dvoch splátkach, prvá splátka vo výške 20.000,- Sk je splatná najneskôr do 01. októbra príslušného akademického roka a druhá splátka vo výške 13.000,- Sk najneskôr od 28. februára príslušného akademického roka. Podľa

bodu 4 článku V. zmluvy, finančná úhrada sa nevracia, ak záujemca nevyužil ponúknuté služby, doklad o úhrade je záujemca povinný na požiadanie preukázať. Z bodu 5 článku V. tiež vyplýva, že v prípade omeškania s platbou bude uplatnená voči záujemcovi zmluvná pokuta vo výške 0,01% denne z dlžnej sumy. V článku VI. bod 3 si účastníci zmluvy dohodli, že v prípade, že strany sprostredkovateľa dôjde k zavinenému porušeniu povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z tejto zmluvy, môže záujemca voči nemu uplatniť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- Sk za príslušný akademický rok, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty treba u sprostredkovateľa uplatniť najneskôr do jedného mesiaca po zistení porušenia povinností, inak toto právo zaniká.

Podľa ustanovenia , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia , zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci dňa 10. 12. 2004 uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore „právo“ č. 77135 (ďalej len zmluva) a to na obdobie akademických rokov 2004/2005, 2005/2006 a 2006/2007.

Podľa názoru dovolacieho súdu, ktorým je súd viazaný, v danej veci uzavretím zmluvy o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore „právo“ došlo medzi žalobcom a žalovanou nepochybne ku vzniku záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy založeného na zásadách súkromného práva (nešlo o vzťah verejnoprávny vyplývajúci zo zákona o vysokých školách). Medzi tieto zásady patrí aj princíp rovnakého postavenia účastníkov v tomto vzťahu (ani jeden z nich nie je vo vzťahu k druhému v nadradenom alebo podradenom postavení). Bolo preto výlučne vecou žalobcu a žalovanej, či pristúpia k uzavretiu tohto právneho vzťahu za podmienok uvedených v zmluve. Vychádzajúc potom z obsahu a účelu zmluvy, ide medzi účastníkmi o záväzkový vzťah, ktorý má najbližšie k právnej úprave zmluvy o obstaraní veci v zmysle a nasl. . vznik takéhoto právneho vzťahu v ustanovení predpokladá, pričom ani zákon o vysokých školách, prípadne iný zákon takýto právny úkon výslovne nezakazujú. Nejde preto o právny úkon, ktorý by bol v rozpore so zákonným zákazom. Nejedná sa ani o právny úkon, ktorý by svojimi účinkami odporoval zmyslu a účelu zákona alebo ho obchádzal. Účelom zmluvy nebola totiž realizácia a zabezpečenie vysokoškolského štúdia za odplatu v podobe školného, pretože žalobca nie je verejnou ani súkromnou vysokou školou, ale účelom zmluvy bolo pomôcť žalovanej ako externej študentke lepšie zvládnuť prípravu ku skúškam a tak zabezpečiť ich úspešné vykonanie. Na základe týchto skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že zmluva v zmysle nie je neplatným právnym úkonom.

Vzhľadom na to, že žalovaná okrem dôvodu neplatnosti v zmysle tvrdila, že predmetný právny úkon (zmluva) trpel nedostatkom slobody vôle a domáhala sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle , súd skúmal, či zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá slobodne a vážne.

V zmysle citovaného ustanovenia , sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, ktoré tvoria súčasť vôle. Keďže vôľa, ako samostatná zložka právneho úkonu, nie je bez jej prejavu poznateľná, preto súd musí skúmať slobodu a vážnosť jej prejavu, pretože ak bol prejav vôle urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Nedostatkom slobody vôle je iba konanie pod nedovoleným nátlakom, ktorým môže byť fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické donútenie, t. j. použitie fyzického násilia na vykonanie právneho úkonu (napr. násilím urobený pohyb rukou pri podpisovaní), sa takmer nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď: - je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, - vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, pričom dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie okolností

použitých ako bezprávne vyhrážanie sa, preto pri posudzovaní dôvodnosti obavy nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich tlakom, - je adresné, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Okrem toho vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod..

Ak právny úkon nie je urobený slobodne je absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona, prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti (ex offo), určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, pretože nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) ani odstúpiť, nie je časovo obmedzená a zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Z dokazovania mal súd preukázané, že žalobca, na základe uzavretej zmluvy so študentmi externého magisterského štúdia, ktorú uzavrel aj so žalovanou, externým študentom poskytoval služby v dvoch skupinách a to v skupine bratislavskej, ktorým organizoval prípravu ku skúškam v Bratislave a v skupine banskobystrickej, ktorým organizoval prípravu ku skúškam v Banskej Bystrici. Z výsluchu svedkov banskobystrickej skupiny, spolužiakov žalovanej a to F.. P. H., F.. L. J., P.. M. B., F.. F. C., F.. X. Q. mal súd nesporne preukázané, že tvrdenia žalovanej o dôvode, pre ktorý zmluvu uzavrela t. j. že tak urobila len na základe výzvy vtedajšieho dekana fakulty a z obavy, že jej nebude umožnené pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, sú pravdivé. Uvedení svedkovia pri svojom výsluchu zhodne potvrdili, že z dôvodu, že odmietli zmluvu so žalobcom uzavrieť, vtedajší dekan právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici profesor F. ich ako študentov upozornil, že kto nepodpíše zmluvu so žalobcom, nebude pripustený ku skúškam a nemá v škole čo hľadať s tým, že majú byť vďační za to, že bolo otvorené magisterské štúdium externé, pretože toto bolo otvorené prvýkrát a možno sa už ďalšie externé magisterské štúdium neotvorí. Taktiež svedkovia F.. F. J. O., P. B., F.. F. Z., F.. P. F., z banskobystrickej skupiny, na pojednávaní zhodne uviedli, že ich nikto nenútil na uzavretie zmluvy so žalobcom, túto zmluvu však uzavreli z dôvodu, že chceli študovať a mali za to, že ak neuzatvoria zmluvu so žalobcom a nezaplatia poplatok v zmysle zmluvy, nebudú môcť študovať. Aj svedkovia F.. T. I., P.. T. X. (X. B.), zo skupiny banskobystrickej, zhodne tvrdili, že zmluvu so žalobcom uzavreli slobode a bez nátlaku, mali však za to, že podmienkou ich štúdia bolo podpísanie zmluvy so žalobcom a zaplatenie poplatku. Svedkyne F.. V. V.Á. T. F.. A. O. zhodne uviedli, že boli žalobcom zaradené do bratislavskej skupiny a preto sa sústredení a stretnutí organizovaných žalobcom zúčastňovali v Bratislave, pričom nemali vedomosť o vystúpení dekana fakulty k okolnostiam uzatvorenia zmlúv so žalobcom v Banekj Bystrici.

So zreteľom na uvedené teoretické východiská, s poukazom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalovaná „ zmluvu „ so žalobcom neuzavrela slobode, pretože ju uzavrela pod hrozbou a tlakom z toho, že napriek tomu, že sa bude snažiť a splní všetky podmienky štúdia dané zo strany vysokej školy, v prípade, ak zmluvu so žalobcom neuzavrie, nebude môcť doštudovať. Zo strany žalovanej teda k uzavretiu zmluvy so žalobcom došlo pod nedovoleným nátlakom, jednalo sa u nej o nedostatok slobody vôle, pričom sa jedná o prípad bezprávnej vyhrážky (psychického donútenia). Súd mal za to, že sa jedná o také psychické donútenie, teda také protiprávne pôsobenie na vôľu žalovanej zo strany najvyššieho predstaviteľa fakulty, ktorú navštevovala, ktoré formulovalo jej vôľu. Bezprávnosť spočívala v tom, že sa vynucovalo uzavretie zmluvy so žalobcom, čo sa týmto spôsobom vynucovať nesmie. Táto bezprávna vyhrážka bola adresovaná žalovanej, ako aj ostatným jej spolužiakom, študentom magisterského externého štúdia, a medzi bezprávnou vyhrážkou a zmluvou, takouto vyhrážkou vynútenou, existovala príčinná súvislosť. Preto mal súd za to, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov súd zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi, považoval v zmysle za absolútne neplatný právny úkon a preto predmetná zmluva je od začiatku neplatná a súd je povinný na ňu prihliadnuť aj z úradnej moci. Preto mal súd za to, že žalovanej nevznikla povinnosť žalobcovi na základe takejto zmluvy plniť.

K námietke žalobcu, že väčšina z vypočutých svedkov sú rodinní príslušníci alebo spriaznené osoby žalovanej, súd uvádza, že len svedok F.. X. Q. je bratom žalovanej, ostatní svedkovia sú spolužiaci žalovanej, z ktorých väčšinu súd vypočul z vlastného podnetu a nie na návrh žalovanej.

Okrem toho súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkov H., J., B., Q. vyplynulo, že zo strany žalobcu nebol umožnený žalovanej prístup na sústredenie v mesiaci november 2006, kde pred vstupom do auly bolo pracovníčkou žalobcu spolu s príslušníkom bezpečnostnej služby kontrolované, či má žalovaná zaplatenú odmenu v zmysle zmluvy za akademický rok 2006/2007. Vzhľadom na to, že sa žalovaná nepreukázala dokladom o zaplatení odmeny žalobcovi za žalované obdobie, nebol jej umožnený prístup na služby, poskytujúce prípravu ku skúškam magisterského štúdia v študijnom odbore právo, obstarané žalobcom. Zo strany žalobcu bola tiež upozornená na to, že pokiaľ nezaplatí dohodnutú odmenu, nebude jej umožnený prístup ani na žiadne ďalšie prípadné služby, obstarané žalobcom. Preto mal súd za to, že žalobca v zmysle zmluvy neposkytol žalovanej riadne služby v akademickom roku 2006/2007, pretože žalobcovi nevyplývalo zo zmluvy oprávnenie, neumožniť žalovanej účasť na službách obstaraných v zmysle zmluvy z dôvodu nezaplatenia dohodnutej odmeny. Preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie odmeny za obstaranie služby, poskytujúce prípravu ku skúškam magisterského štúdia v študijnom odbore právo. Žalovaná v zmysle zmluvy a to článku V. bod 4, bola síce povinná na požiadanie preukázať doklad o úhrade odmeny, avšak žalobca v zmysle článku V. bod 5, mal právo v prípade omeškania s platbou uplatňovať si voči žalovanej zmluvná pokuta vo výške 0,01% denne z dlžnej sumy a v zmysle článku VI. bod 2, odstúpiť od zmluvy vtedy, ak zo strany žalovanej dôjde k podstatnému porušeniu zmluvných povinností.

K námietke žalobcu, že v prípade, ak súd bude považovať zmluvu za neplatnú, musí sa vysporiadať s otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej súd poukazuje na to, že len v prípade, keby žalovaná zaplatila žalobcovi v zmysle absolútne neplatnej zmluvy dohodnutú odmenu, resp. keby jej súd takúto povinnosť uložil, vzniklo by na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie v zmysle , ktoré by bol povinný žalovanej vydať.

Preto potom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia , na základe zásady úspechu. Žalovaná mala vo veci plný úspech, v spojení s konaním jej vznikli trovy účelne vynaložené s bránením jej práv. Preto potom súd priznal žalovanej náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jej práv vo výške 100%, so zreteľom na ustanovenie , podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.